Ako fungovala pošta v čase, keď neexistovali poštové schránky? Rozprávanie o stredovekých posloch, ktorí sa niekedy museli zamaskovať za pútnika či kupca, a ktorí riskovali, že ich vystrelia z obliehacieho stroja či prídu o život nielen pre nebezpečenstvo na cestách, ale aj v prípade doručenia nepriaznivej správy. Prečo sa v úlohe posla osvedčili aj ženy?

Pošli posla

Stredoveký človek nemohol len tak vhodiť list do najbližšej poštovej schránky a očakávať, že ho o niekoľko dní doručia. Ak potreboval poslať list či odovzdať ústne nejakú správu, musel si zaplatiť za služby posla. V prípade urgentnej správy do vzdialenej krajiny bol vyslaný jazdec: najrýchlejšie doručenie si však vyžadovalo čerstvé kone vymieňané v pravidelných intervaloch a priaznivé počasie, ktoré umožnilo schodné cesty či pokojné more. A dodajme, že aj dávku šťastia, pretože stredoveké cesty boli nebezpečné.

Súkromných poslov si preto mohli dovoliť iba tí bohatší (panovníci, svetskí či cirkevní hodnostári) – okrem odmeny za službu bolo potrebné rátať aj s nákladmi na kone, na cestovné výdavky a ubytovanie. Svojich poslov mali aj  mestá či inštitúcie - univerzity, kláštory, obchodné spoločnosti.

Geneviève prijíma list od kráľa Marka, Romanca o Tristanovi; Francúzsko, Bourges? datované 1468. Pierpont Morgan Library, MS M.41, f. 24v

Aj ten najschopnejší posol musel niekedy putovať celé týždne, kým správu doručil adresátovi, ktorý mohol viaceré rozhodnutia urobiť skôr, než dostal potrebné informácie. Keďže sa panovníci často presúvali z z jedného hradu na iný, alebo odchádzali na vojenské ťaženia, možno si ľahko predstaviť unaveného posla, ktorý po dlhom putovaní dorazil na miesto určenia – len aby zistil, že musí pokračovať ďalej.

V podcaste sme hovorili o francúzskej armáde, obliehajúcej v roku 1345 pevnosť Auberoche, ktorá prostredníctvom obliehacieho stroja katapultovala chudáka anglického posla cez hradby.

(Vskutku, stredoveký kuriér riskoval oveľa viac než zlé hodnotenie na donáškovom portáli...)

Anciennes chroniques d'Angleterre, Bibliothèque nationale de France, Ms fr. 76, folio 101r

Poštový roh (dychový nástroj s náustkom v tvare kalicha) sa používal na signalizáciu príchodu alebo odchodu poštového jazdca či dostavníka. Tento nástroj bol v 18. a 19. storočí neoddeliteľnou súčasťou výbavy poštových kuriérov (tzv. postiliónov).