Ako vyzeral každodenný život otrokov v stredoveku? Prečo sa ľudia stávali majetkom iných? O tom, že stredoveká Európa vyrástla aj na obchode s otromi. Kde boli najväčšie trhy s otrokmi a akí otroci boli najžiadanejší? Kto ich kupoval, kde pracovali a aké mali šance uniknúť? Márny boj proti otrokárstvu v renesancii. Bolo otroctvo horšie pre ženy alebo pre mužov? Otrokyne travičky a tragický osud jednej benátskej otrokyne. Čomu čelili bývalí otroci po návrate domov.

Bežne sa predpokladá, že otroctvo v stredovekej Európe neexistovalo. Existuje však rozsiahla odborná literatúra, ktorá dokazuje, že otroctvo sa v rôznych formách v Európe počas stredoveku skutočne praktizovalo – popri zajatí, nevoľníctve a iných druhoch neslobody.

Zobrazenie trhu s otrokmi v Zabide v Jemene. Vytvoril ho v 13. storočí al-Wasítí ako ilustráciu k dielu Māqamāt od al-Harírího. Bibliothèque nationale de France, MS arabe 5847, fol. 105.

Príklad zmluvy o predaji otrokov, ktorú zaznamenal Victor Pomino, benátsky notár, v 30. rokoch 15. storočia.

Väčšina notárskych registrov obsahuje skrátené verzie právnych aktov, ktoré vyhotovili, ale Pomino často zaznamenával úplnú verziu so všetkými štandardnými klauzulami. Toto je pomerne typický príklad benátskej zmluvy o predaji otroka. Záruka proti „padúcnici“ (všeobecný pojem pre akýkoľvek stav sprevádzaný náhlym kolapsom, nielen pre epilepsiu) bola v zmluvách o predaji otrokov vyhotovených v Benátkach bežná, no inde bola nezvyčajná.

"V roku 1434, na tretí deň februára, na Rialte, na mieste môjho notárskeho úradu (nižšie podpísaného notára), za prítomnosti vážených mužov pána Henrica Pauli de Sileriis a pána Marina de Cresana de Iadra, povolaných ako svedkov tohto aktu.

Pán Ludovicus Petri, obchodník s látkou, z farnosti San Salvatore, slobodne a po zvážení, vo svojom vlastnom mene a v mene svojich dedičov, dal, predal a odovzdal ako svoj majetok pod zväzkom otroctva, pánovi Benedictovi Trivisanovi, synovi zosnulého pána Antonia, obyvateľovi Padovy, ktorý bol prítomný v mene svojom i svojich dedičov, jednu ženskú otrokyňu (sclavam) patriacu samotnému pánovi Ludovicovi, pochádzajúcu z čerkesského (Circassian) etnika, vo veku približne 14 rokov, menom Lucia, zdravú na mysli i tele, so všetkými končatinami, bez padúcnice (= epilepsie či nejakých záchvatov iného pôvodu), podľa zvyku mesta Benátky, so všetkými právami, nárokmi a požiadavkami, ktoré sa k nej vzťahujú alebo môžu vzťahovať akýmkoľvek spôsobom.

A to za cenu 58 benátskych zlatých dukátov spravodlivej váhy, ktorých prijatie predávajúci potvrdzuje a vyhlasuje, že je s nimi spokojný, že ich prijal od uvedeného kupca ako kúpnu cenu za uvedenú otrokyňu, pričom sa vzdáva práva namietať, že peniaze neboli spočítané, prijaté alebo vyplatené, ako aj všetkých iných výnimiek.

Predávajúci týmto ruší akékoľvek ďalšie nároky, odovzdáva a udeľuje plné vlastnícke právo na uvedenú otrokyňu, s možnosťou ju mať, držať, vlastniť, darovať, predať, alebo s ňou narábať podľa ľubovôle, ako s vlastným majetkom, bez akýchkoľvek podmienok zo strany predávajúceho alebo jeho dedičov."

Literatúra:

Barker, Hannah. “Christianities in Conflict: The Black Sea as a Genoese Slaving Zone in the Later Middle Ages.” In Slaving Zones: Cultural Identities, Ideologies, and Institutions in the Evolution of Global Slavery, ed. Jeff Fynn-Paul and Damian Alan Pargas, 50-69. Leiden: Brill, 2018.

Barker, Hannah. That Most Precious Merchandise: The Mediterranean Trade in Black Sea Slaves. Philadelphia: University of Pennsylvania Press, 2019.

Digitálny archív o otroctve (Portugalsko) : https://iberianhistory.web.ox.ac.uk/article/digital-archive-contested-legacies

The Palgrave Handbook of Global Slavery throughout History https://link.springer.com/book/10.1007/978-3-031-13260-5