V 15. až 17. storočí izolovali na ostrove Lazzaretto Vecchio postihnutých epidémiou moru a malomocenstvom. V decembri 2019 sme sa vybrali na tento ostrov po stopách otrokyne Adriany, ktorá bola v službách uhorského šľachtica. Dozviete sa o tom, či Adriana prežila,  a prečo je dobré mať v čase moru zásobu octu a vína. 

Názov ostrova Lazzaretto je základom slova lazaret, ktoré sa dostalo do mnohých jazykov. V podcaste Daniela raz alebo dvakrát povie namiesto Lazzaretto, názov Narazet. V stredoveku sa trotiž tento ostrov nazýval Nazaret (Nazareth) a tak sa aj vyskytuje napríklad v závete Mikuláša zo Salgó, o ktorom sme v podcaste hovorili. Na ostrove bol totiž kostol Panny Márie z Nazareta - S. Maria di Nazareto a neďaleko bol ostrov v. Lazára (San Lazzaro), patróna ľudí nakazených leprou. Vzniklo tak spojenie dvoch slov Nazareto a Lazzaro a tak nakoniec máme Lazzaretto (staré Lazzaretto Vecchio a nové Lazzaretto Nuovo)

Na ostrove sme nakrúcali spolu s kolegom Martinom Štefánikom, špecialistom  na dejiny Benátok a štábom RTVS ďalší diel cyklu Hľadanie stratených svetov (Pozoruhiodný príbeh baróna Mikuláša) Film sa dá vidieť tu: https://dokumenty.tv/hladanie-stratenych-svetov-1-serie-dokument/

Lazzaretto vecchio bolo dosť depresívne miesto.  Najmä ak si človek uvedomil, koľko ľudí tu našlo biednu smrť. V izolácii, bez možnosti ostrov opustiť.

V podcaste sme hovorili aj o smutnom jednej z otrokýň baróna Mikuláša, Adriane, ktorá tiež skončila na ostrove Lazzaretto nakazená morom. Jej pán zomrel skôr, ako ho mohli poslať do izolácie.  Adriana ako jedna z mileniek zosnulého baróna, sa z bohatého luxusného života prepadla do najhlbšej biedy.

O jej dramatických osudoch vypovedá pozostalostné konanie, ktoré sa konalo hneď po smrti baróna Mikuláša zo Salgó, ktorý zomrel v roku 1438. Našťastie pre historikov, zachoval sa nielen závet, ale aj podrobné záznamy jeho vykonávateľov o plnení jednotlivých ustanovení testamentu. Preto dnes poznáme smutný príbeh otrokyne Adriany

Časť zápisu, v ktorom sa hovorí o osude Adriany. Celý dokument sa nachádza v benátskom archíve Archivio di Stato, Venezia, sign. Proc. di San Marco, de Citra, B 118