Bez obalu 🎙

Budú to televízne zmenky, ktoré sa stanú pre Mariana Kočnera osudnými? Otázka, ktorá sa natíska vo finále prípadu. Po tom, ako Marian Kočner s Pavlom Ruskom za ne na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku dostali 19-ročné tresty, sa vzápätí odvolali a teraz sa tým bude zaoberať Najvyšší súd. A od neho sa očakáva verdikt definitívny. Potvrdí odsúdeným väzobné tresty? A ak nie, čo to môže znamenať pre Mariana Kočnera aj v súvislosti s jeho prvostupňovým oslobodením v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Vieme, že práve v kauze zmeniek figuruje aj to „skončí na Kuciaka“ – adresované jednej zo sudkýň v prípade.

Na možné finále kauzy televíznych zmeniek sme sa pozreli s Laurou Kellöovou z investigatívneho tímu Aktualít.

Samotný prípad je významný aj tým, že súd povýšil šifrovanú komunikáciu z aplikácie Threema za legitímny dôkaz.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Je najvyšší čas aby sme zaviedli psychotesty pre politikov, inak demokracia v podobe, ktorú poznáme, neprežije, hovorí pre Ráno Nahlas psychiater a publicista Péter Hunčík. Ak ich k výkonu profesie potrebujú vodiči autobusov, piloti či policajti, prečo by sme ich nemali žiadať aj od politikov, pýta sa Hunčík.

Rútime sa do vlády davov a radikálne rozdelenej klanovej spoločnosti, alebo sa koncept liberálnej demokracie podarí obhájiť? Zvládne táto spoločnosť nenásilne prekonať rastúce napätie v táboroch tak nezmieriteľných odporcov, ako sa to ukazuje napríklad v prípade smrti exprezidenta polície? A má rastúce rebelantsvo voči protiepidemickým opatreniam dôvody aj v chaotickom manažovaní krízy vládnymi elitami? 

Pandémia si na Slovensku vyžiadala už viac ako 2700 životov – a toto číslo denne rastie o desiatky až stovky. Situácia je taká zlá, že pohrebníctva prestávajú stíhať pochovávať a na pohreb sa čaká aj dva týždne. Budete počuť primátora Nitry, ktorá bude tak ako nedávno Orava, najbližšie víkendy celoplošne testovať, Mareka Hattasa. 

Vzhľadom na vysoký počet infikovaných sa počet obetí zrejme ešte zvýši. Šéf bratislavského pohrebníctva Marianum Boris Šramko hovorí, že v takom prípade hrozia aj krajné scenáre.

Nestíhajú ani patológovia. V dnešnom podcaste vám prinesieme rozhovor s ich šéfom, Michalom Palkovičom.

Slovenské školstvo produkuje tretinu funkčných analfabetov, teda detí, ktoré nedokážu prečítať, čo im hovorí príbalový leták na vakcíne. Korona tieto rozdiely vo vzdelaní detí iba zhorší. Je zlyhaním vládnucich elít, že nedokázali tieto deti integrovať do vzdelávacieho procesu aj v čase pandémie, hovorí šéfka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská.

Ak máte pocit, že sa to vás netýka, mýlite sa. Analýza tejto rizikovej skupiny ukázala, že predsudky, že ide len o akési deti z dajakých segregovaných komunít sa mýlia pretože väčšina týchto detí vlastnia počítač či majú doma pokojné miesto na učenie. A práve tieto deti môžu byť jednou z najväčších obetí pandémie korony.

Covid-19 už stačil na Slovensku pripraviť o život vyše dvetisíc päťsto ľudí. To je jedna väčšia obec. Len od Silvestra do nedele mu podľahlo 204 osôb. Nitra už musela napríklad riešiť problém s kapacitou chladiacich boxov na rakvy s mŕtvymi.

Aj to je realita týchto dní.

Na druhej strane sú tu tí, čo sa cítia obmedzovaní na svojich právach a dávajú to hlasne najavo. Aj preto sa vraciame k príbehom tých, čo si už covidom prešli a tejto zákernej a nepríjemnej chorobe dali svoje hlasy a tváre.

Ponúkame vám príbehy Ferdinanda Exnera, Dagmar Kusej, Emílie Bugajovej a Andreja Čierneho. Práve aktivista z tretieho sektora Andrej Čierny tvrdí, že po prekonaní choroby je pripravený podať pomocnú ruku: „My s vypestovanou imunitou budeme cenní, budeme môcť pomáhať bez toho, aby sme niekoho ohrozovali.“

V nemocniciach je aktuálne vyše tritisíc pacientov, z nich má potvrdené ochorenie približne dvetisíc osemsto. Na jednotkách intenzívnej starostlivosti je ich vyše dvesto a podporu umelej ventilácie potrebuje takmer 250 ľudí.

Moderuje Jaroslav Barborák.

 Generačná chudoba, odkiaľ sa zobrala a vieme s ňou vôbec niečo urobiť?

 „Problém vylúčených ľudí žijúcich v generačnej chudobe je na Slovensku jeden z najväčších. Vedľa nás stále žijú desiatky a stovky tisíc ľudí v zlých podmienkach, blate, častokrát hladujú. Problém sa dedí desaťročia a štát k riešeniu tohto problému pristupuje pomaly," opisuje v dnešnom podcaste Pavel Hrica, spoluzakladateľ a riaditeľ organizácie Cesta von, ktorá pomáha dostať sa ľuďom z generačnej chudoby.

Dôsledkom generačnej chudoby je mnohokrát toxický stres. Deti, ktoré sa narodia do náročných podmienok, v ktorých je veľa napätia a núdze, vyrastajú v toxickom strese, opisuje šéf neziskovky Cesta von.

„Ako náhle človek zažíva toxický stres, tak automatický stráda pri nástupe do školu, neskôr tu školu nedokončí, nemá dobré vzdelanie, nevie si nájsť dobré zamestnanie a jeho deti sa rodia do toho istého prostredia," opisuje Hrica. 

A čo teda môže čakať deti z chudobných rodín, ktoré nemali počas pandémie dostatočný prístup k vzdelaniu? 

Moderuje Denisa Hopková.

Rozhodne neplatí, že opitému človeku sa nič nestane. Práve naopak, až tretina obetí trestných činov je tiež pod vplyvom alkoholu. Ide o násilné a majetkové trestné činy, lebo keď si nedávate pozor, môžu vás napríklad okradnúť, potvrdzuje dlhoročný kriminológ Květoň Holcr. 

Andrea Kuruczová z advokátskej kancelárie hovorí, že najčastejšie sú prípady, keď sa zobudíte v cele, lebo ste šoférovali opitý. Polícia vás totiž môže vypočuť až za triezva, a tak často za mrežami policajnej stanice strávite celú noc. 

Čo sa s tým dá robiť, a naozaj by sme mohli zredukovať počet trestných činov a ich obetí, keby sme zaviedli inú reguláciu alkoholu? 

Moderuje Peter Hanák.

Ak v doprave akceptujeme povinnosť bezpečnostných pásov či  dodržiavanie maximálnej rýchlosti, nevidim etický problém prečo neakceptovať aj povinné očkovanie či takzvané očkovacie pasy, ktoré by obmedzili nezaočkovaným prístup k verejným službám, tvrdí šachový veľmajster a autor knihy Medzi dobrom a zlom Ján Markoš. Odpor voči očkovaniu považuje za prejav našej intuície, tú by sme však, podľa neho, mali v dnešnom neintuitívnom svete počúvať menej a viac dať na hlas vedy a rozumu.   

Kuba. Poznáme ju aj ako ostrov slobody, či posledný príklad živého socializmu. Napriek demokracii, ktorú si ostrov dal len pred pár rokmi do ústavy, slovo komunistickej strany je ešte stále viac ako zákon.

Krajina, v ktorej sú aj Vianoce len prípravou na výročie komunistickej revolúcie. Za svoje pôsobenie si ju vybral Michal Vrták, slovenský misionár zo Spoločnosti božieho slova. Pôsobí tam už tretí rok.

Ak mu pripomínam, že s Kubou sa mi spája najmä tabak, trstinový cukor a socializmus, on dodáva, že netreba zabudnúť aj na výborný rum.

„Kubánska rodina to je dieťa, mama a starká“, hovorí o tomto jedenásť miliónovom ostrove. „Otcovia absentujú“, dodáva.

Napriek tomu tam zažíva skúsenosť, že ľudia trávia čas spolu. „Smartfóny tam nehľadajte, už obyčajné kuchynské vybavenie je tam neraz luxusom“.

Desaťročia pretrvávajúce socialistické zriadenie strihu bratov Castrovcov tam podľa Michala Vrtáka zanechalo v ľuďoch stopy. „Komunistická strana a jej slovo je viac ako zákon, čo sa prejavuje aj v bežnom živote. Iniciatíva sa očakáva práve od strany, nie od jednotlivca“.

Ako zažíva tento karibský ostrov Vianoce? Prečo sú len akoby predohrou k výročiu Revolúcie? Ako krajinu postihol covid-19 a aký zmysel tam má práce kresťanských misionárov? Otázky, ktoré zodpovie Michal Vrták.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Očistec, Božie mlyny, Judáš. Ako sa pozerá emeritný arcibiskup Robert Bezák na biblické paralely v názvoch policajných akcií? A ako sa zachovať, keď bude niekto pri vianočnom stole šíriť nebezpečné lži, ktoré môžu tentoraz dokonca aj ohroziť životy?

Kedysi arcibiskup, dnes učiteľ náboženstva. Mali by sme kajúcnikom odpustiť? Dá sa odpustiť aj najhorším vrahom, a mal by napríklad Mikuláš Černák niekedy dostať druhú šancu?

Pýtali sme sa aj na to, čo si myslí o opatreniach, aké dodržiava on, či treba za každých okolností poslúchať, alebo treba niekedy rebelovať. 

Pôjde na Robert Bezák na Vianoce do kostola? 

Moderuje Peter Hanák.