Bez obalu 🎙

To sú veľké veci o ktoré prichádzame, na druhej strane nás to učí, neutekať pred prekážkami a fungovať pod spoločnou strechou, hovorí poetka a dnes už aj dvojnásobná mama Mirka Ábelová. Ako vidia dobu pandémie oči básnika a ako sa v týchto "online" časoch žije rodine s malými deťmi? V Ráno Nahlas s Mirkou Ábelovou.

Nielen kvalita nemocníc, dôležitým je aj fakt, v čom ľudia žijú a aká je kvalita ich života. Jednoduchšia alternatíva k akademickým sociálny determinantám zdravia, ktoré vo svojom výskume rozvíja sociálny antropológ Andrej Belák.

Na jednej strane vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, na druhej kontaktná osoba pre obyvateľov nejednej rómskej osady.

Aby mohol Rómov „študovať“, naučil sa ich jazyk, isté obdobie medzi nimi aj býval.

Otvorene hovorí o antirómskom sentimente, ktorým je nainfikovaná spoločnosť. Jeho konkrétnym prejavom je diskriminácia v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Z „nerovného prístupu vylúčených komunít k zdravotnej starostlivosti“ si urobil „životnú tému“.

Koreň rómskeho problému vidí v až „štrukturalizovanom rasizme“, ktorý vo svojich miernych prejavoch u nás stále prežíva.

V podcaste sa pozrieme aj na jeho ďalší vedecký záujem, ktorým je antropológia moci.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Ak vám niekto povie, koľko peňazí sa nalialo do rómskej témy, opýtajte sa ho, koľko studní na pitnú vodu sa z peňazí EU postavilo. Čo viem, ani jedna. Politikom sa zdáme byť slabí a preto si myslia, že môžu rozhodovať za nás, hovorí Jolana Nátherová, ktorá sa s manželom Štefanom už celé desaťročia venuje rómskym deťom so sociálne slabých pomerov. A majú aj reálne výsledky.

V dátach o pandémii u nás panuje chaos a nesystémovosť. Nezbierame dáta, ktoré by sme zbierať mali a nevyhodnocujeme dostatočne ani tie, ktoré už máme. Umožňuje to skresľovanie reality i politizáciu pandémie, hovorí matematik Richard Kollár.

"Skúšame všeličo, toto ale nie je o tom byť kreatívny, toto je o tom byť poctivý. Krajiny úspešné v boji s pandémiou zvyčajne nepoužívajú netradičné metódy," hovorí o našom boji s pandémiou Richard Kollár.

O tom, ako dnes prebieha vzdelávanie detí nie sú žiadne relevantné dáta, ministra školstva viac zaujímalo prečo píšeme proti nemu než to, aká je reálna situácia, hovorí dnes už bývalý šéf strategickej sekcie Inštitútu vzdelávacej politiky rezortu školstva Michal Rehúš. Veta: "Vzdelanie je priorita" je tak podľa neho už iba fráza. Mohli a mali sme pre vzdelávanie detí v čase pandémie urobiť oveľa viac, tvrdí Rehúš.

28. január 2021, zemetrasenie s magnitúdom 3,2. Mesiac predtým – 29. december 2020 – podobne. 24. apríl opäť a sila otrasov 3,4 magnitúda. Vo všetkých prípadoch ide o hodnoty, ktoré seizmografy namerali na území Slovenska. Netrasie sa zem u nás pričasto?

Podľa Jána Madarása, ktorý stojí na čele Ústavu vied o zemi SAV, ročne u nás zaznamenáme od osemdesiat do sto otrasov. Ide však o hodnoty, ktoré zachytia len prístroje.

Slovensko je podľa tohto vedca geologicky nestabilnou oblasťou. Môže za to fakt, že sme z pohľadu geológie „pomerne mladí“. Čo znamená táto mladosť vyjadrená v číslach? Dva a pol milióna rokov.

Prvé zaznamenané zemetrasenie na našom území je z roku 1443. Najsilnejšie sa pritom datuje do roku 1763 a postihlo oblasť Komárna. Jeho sila vtedy podľa predpokladov seizmológov dosiahla magnitúdo 5,8.

Slovensko je teda z geologického hľadiska územím, ktoré musí s otrasmi zeme počítať. Dajú sa zemetrasenia predpovedať? Od akej sily ich je už aj cítiť? A ako sa poučiť z ich skúmania?

Otázky, ktoré zodpovie Ján Madarás z Ústavu vied o zemi SAV.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Rusko, nie hrozba, ale výzva, ale zároveň aj agresor – vyplýva to z novej Bezpečnostnej stratégie SR. ktorá po rokoch politických bojov prešla parlamentom. V dnešnom podcaste budete počuť rozhovor s ministrom zahraničných vecí, nominantom SaS, Ivanom Korčokom.

Bude sa slovenská zahraničná politika orientovať na V4-ku, alebo po novom skôr na úplne iné zoskupenie, takzvanú S3 – s Českom a Rakúskom?

Európa má problém s vakcínami – firmy, ktoré nám sľúbili očkovacie látky, nám ich dodajú menej a neskôr. Pýtali sme sa, čo sa s tým dá urobiť.

Moderuje Peter Hanák. 

Rok s covidom k nám priniesol aj fenomén „online záškoláctva“. Riešia ho veľkí i malí, žiaci, učitelia i rodičia. Čerstvý Učiteľ roka 2020 v kategórii učiteľ „na diaľku“ Dávid Králik hovorí o probléme i o príležitosti.

Pre žiakov predstavujú podľa neho možnosti online sveta počas vyučovania takmer neodolateľné pokušenie „odpojiť sa“ a vydať sa inam. „Skúsenosť je taká, že len máloktorý žiak tomu odolá“, tvrdí majster „vzdelávania na diaľku“ Dávid Králik.

Ako to rieši on? Spoločným hľadaním motivácií pre pozornosť a aktívnu prítomnosť na online hodinách. „Rozprávam sa o tom so žiakmi aj s ich rodičmi.

Nehovorí pritom len o probléme, vo fenoméne online záškoláctva vidí aj príležitosť. Akú – odpoveď nájdete v dnešnom podcaste.

Jeho hosťom je učiteľ, tréner šermu, mentor Dávid Králik.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Vakcíny od farmaceutických spoločností meškajú. Problém je najmä s britskou Astrou Zenecou – ktorá v Británii plány plní, no v Európe avizovala masívny výpadok v dodávkach vakcín. V dnešnom podcaste budete počuť brutského premiéra Borisa Johnsona, eurokomisárku pre zdravotníctvo Stellu Kyriakides a šéfku európskej komisie Ursulu Von der Leyenovú.

Britský denník The Independent dokonca píše o vakcinačnej vojne medzi Európou a Britániou.

Kde je problém s dodávkami vakcín, sme sa pýtali Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Budete počuť aj slovenských  europoslancov Martina Hojsíka z Progresívneho Slovensku a Moniku Beňovú zo Smeru-SD.

Moderuje Peter Hanák.

Pandémia si nevyberá. Pred týždňom vo veľkom postihla komunitu bratislavských bezdomovcov. Ak vtedy primátor hovoril o novom ohnisku nákazy, po týždni sa situácia stabilizuje – nakazení ľudia bez domova ho na čas karantény nachádzajú v zariadeniach mesta a charitatívnych organizácií, ktoré vytvorili svoje červené covid zóny.

Počiatočným problémom však podľa Jozefa Kákoša z Depaul Slovensko, ktoré prevádzkuje viaceré zariadenia pre bezdomovcov, bol fakt, že ide o riešenia vo veľkom.

„Zariadenie útulkového typu, v ktorom nie je veľa ľudí, má pozitívny vplyv aj na ich prežívanie. Už bezpečie vlastnej postele či stravy má na nich výrazný vplyv“, tvrdí Kákoš.

Kritickú situáciu vyriešilo hlavné mesto viacnásobným rozšírením kapacít karanténneho mestečka, kde môžu nakazení bezdomovci prežiť desaťdňovú izoláciu. Iveta Chovancová, ktorá za týmto zariadením stojí.

Ako na tom tisíce obyvateľov ulíc hlavného mesta v týchto pandemických a mrazivých dňoch sú? Nemusia ich paradoxne v karantény vyháňať, ak práve v nej nachádzajú strechu nad hlavou? A majú aj oni nádej na zaočkovanie? Otázky, na ktoré budeme hľadať odpovede v dnešnom podcaste.

Moderuje Jaroslav Barborák.