Bez obalu 🎙

Nezvládame nielen pandémiu, ale nezvládame ani jej sociálnoekonomické dôsledky - toto nie je vládnutie, fejsbukovo sa dlhodobo vládnuť nedá, tvrdí expremiérka Iveta Radičová. V spoločnosti pritom podľa nej narastá nielen hnev, ale frustrácia a zúfalstvo prerastá už do všeobsiahleho smútku krajiny.

Slovensko sa čoraz viac ukazuje ako krajina stavaná len do dobrého počasia, pandémia a jej dôsledky dôkladne demaskovali všetky naše nedostatky a všetky tie naše obvyklé „akože“ riešenia. Okrem Korony sme pritom nútení sledovať aj vážnu politickú krízu, v ktorej si premiér s ministrom hospodárstva už ani len nevedia prísť na meno no a v hre je okrem možnej rekonštrukcie vlády aj opozičné referendum o predčasných voľbách.

Ako dopadne spor Sulík kontra Matovič z pohľadu političky, ktorá ich – ešte ako premiérka, veľmi dobre spoznala? Čo sa ukrýva pod hladinou tohto politického zápasu a čo tento štýl vládnutia, neustáleho chaosu a permanentného hľadania vinníkov urobí s našou spoločnosťou?

V Ráno Nahlas nám nastaví zrkadlo expremiérka Iveta Radičová. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Vládna koalícia, ktorá akoby mala prestávku – a to vo vládnutí aj v koaličných väzbách. Formálne síce všetko pokračuje, reálne sme tu už týždeň v stave vyčkávania. Na to, či zostava, ktorú dali dokopy minuloročné voľby pôjde ďalej a prípadne v akej podobe. Pred týždňom si totiž premiér propagáciou Sputnika rozhneval dvoch koaličných partnerov – Zaľudí a SaS až – až natoľko, že volajú po zásadnej rekonštrukcii vlády. A ak oni hovoria, že už majú Matovičových spôsobov dosť, premiér a jeho ľudia naznačujú, že na odchod sa nechystá. Očakáva sa teda, kde sa prikloní Boris Kollár a jeho Sme rodina.

Ako sa na to pozerá trojnásobný podpredseda parlamentu, tridsaťročný poslanec, líder najpr MKDH, neskôr SMK a naposledy prvý muž strany Most-Híd, politik so skúsenosťou piatich vládnych koalícií, naposledy rovno so Smerom-SD. Béla Bugár.

Hovorí o marazme, ktorý môže rozložiť krajinu; tiež o svojich skúsenostiach s protagonistami sporu - Matovičom a Sulíkom. „Matovič neustúpi, ešte to vyhrotí. A buď sa psychicky zloží, alebo bude musieť ustúpiť Sulík. Inú možnosť nevidím“, tvrdí Bugár

„Vládnuť sa nedá len cez sociálne siete“, kritizuje prístup premiéra Matoviča. Na príkladoch predchádzajúcich predsedov vlád a riešenia koaličných kríz približuje, čo tejto zostave chýba. „Dzurindovi stačila na presvedčenie rebelujúceho Migaša prechádzka okolo Dunaja“, ilustruje. „Nič podobné tu nevidím“, dopĺňa Béla Bugár.

Béla Bugár v rozhovore opisuje aj zákulisie odstúpenia Roberta Fica po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. S požiadavkou, ktorá vtedy rezonovala na plných námestiach, vtedy pred predsedu Smeru-SD predstúpil práve on. „Sme sa postavili a povedali sme, že musí odísť alebo odídeme my“.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Čakajú nás dlhé mesiace zahnívania, týmto sa končia akékoľvek snahy o zásadnejšie sľubované zmeny. Takto komentuje vládnu krízu sociológ Michal Vašečka. Toto podľa neho nie je vládnutie, premiér namiesto toho predvádza permanentnú show.

Od volieb uplynul iba rok a Slovensko už čelí nielen zdrvujúcej pandémii, ale aj vážnej politickej kríze, v ktorej ide vládnym politikom doslova o všetko. Zatiaľčo Korona nám deň čo deň berie stovky spoluobčanov, vládni – no i opoziční politici, si nevedia prísť ani na meno a namiesto premyslenej stratégie ako svorne čeliť pandémii sa politické kuloáre zaoberajú rošádami vo vládnych kreslách či referendom o predčasných voľbách. Slovensko pritom v boji s pandémiou žalostne zlyháva, no o politickej sebareflexii na Hradnom kopci niet ani chýru. O čo teda ide v aktuálnej kríze vládnym liberálom a je premiér Matovič schopný nejakých ústupkov a aspoň nejakej sebareflexie? A kam zmizol pojem politická zodpovednosť a prečo ju pri tempe 100 obetí denne necíti minister zdravotníctva?

Žiaľ, aj keď tu žije nesmierne množstvo šikovných ľudí, ukazuje sa, že nemáme na viac. Kľúčový omyl je, že takzvaní bežní ľudia zvolili obyčajných ľudí no očakávajú, ž budú vládnuť neobyčajne. Nechali sme sa obalamutiť tézou, že stačí nekradnúť. Ukazuje sa, že to ani zďaleka nestačí, tvrdí v Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Vládnou koalíciou zmieta kríza a na stole sú hlavy všetkých ministrov, vrátane premiéra Igora Matoviča. Ten tvrdí, že ide o Sputnik. Strany SaS a Za ľudí však hovoria, že problémom je štýl vládnutia. O tom sme sa rozprávali s politológom Pavlom Hardošom.

Čo by sa vlastne zmenilo, keby Igor Matovič zostal šéfom OĽaNO, ale nebol by premiérom? A čo sa naopak stane, keď Matovič povie svojim koaličným partnerom nie?

Podľa Pavla Hardoša bude otázkou aj jednota klubu OĽaNO. Rozprávali sme sa aj o tom, ako by mohol vyzerať parlament a vláda po prípadných predčasných voľbách.

Moderuje Peter Hanák. 

Deti poznajú keď prichádza smrť, ale nie vždy to vedia dať najavo slovami tak, ako my dospelí, hovorí šéfka detského domáceho hospicu Plamienok Mária Jasenková. Už roky sprevádza deti tam, odkiaľ už nie je žiadneho návratu a po všetkých tých skúsenostiach tvrdí, že keď umrie dieťa nedá sa to pochopiť, dá sa s tým len zmieriť a prijať to.

Tvárou v tvár hrozbe blížiacej sa smrti tieto deti predčasne dospievajú a neraz tak podľa nej nesú okrem svojho bremena aj starosti a úzkosti nás dospelých.

Aké je to teda keď umiera dieťa, chápe čo sa deje a rozumie kam vlastne ide? Aký to má zmysel a ako sa s touto nočnou morou každého jedného rodičia, dokážu vyrovnať jeho otec či matka?

No a kde v tomto všetkom ešte ostáva nejaký priestor pre súrodencov a prečo i v týchto najťažších chvíľach musia rodičia zápasiť ešte aj s nevľúdnym sociálnym systémom?

Počúvate ráno Nahlas, dnes so šéfkou detského domáceho hospicu plamienok Máriou Jasenkovou, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Covid, sčítanie obyvateľstva, parkovacia politika – čo tieto tri na prvý pohľad nesúvisiace témy spája? Fakt, že pri ich riešení môžu výrazne pomôcť jednoznačné dáta.

Absencia jednoznačných dát robí problémy pri manažovaní pandémie; na dátach je založené aktuálne sčítanie obyvateľov, domov a bytov a ešte len uvidíme, čo všetko z nich vyplynie. A príklad parkovacej politiky najväčšieho slovenského sídliska nás tiež odkáže na dôležitosť dát.

Na dáta v spomenutých kontextoch sa pozrieme s Jánom Hrčkom, starostom najväčšieho slovenského sídliska – stotisícovej Petržalky.

Prečo to na najväčšom slovenskom sídlisku miestami vyzerá, ako by ani žiadny zákaz vychádzania neplatil? Majú samosprávy nástroje na udržanie poriadku?

„Smerujeme k anarchii, ak sú ľudia svedkami, že pravidlá neplatia rovnako pre niektorých vrcholových politikov“, trvdí Hrčka.

A ako konkrétne sa prejaví aktuálne sčítanie obyvateľov stotisícového mesta v meste?

„Ročne prichádza Petržalka o jeden a pol milióna eur“, tvrdí Hrčka. Dôvodom je fakt, že podielové dane sú naviazané na dáta štatistického úradu a podľa neho žije na najväčšom slovenskom sídlisku stoštyri tisíc obyvateľov. Register osôb – ktorý je podľa starostu presnejší a adresnejší – ale vykazuje vyše stosedemnásť tisíc Petržalčanov. Aktuálne elektronické sčítanie obyvateľov má priniesť poriadok aj do týchto nezrovnalostí.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Obávam sa obrovskej pandémie odvrátiteľných úmrtí postcovidových pacientov. Musíme zorganizovať komplexnú rehabilitáciu tých, ktorí prekonali Koronu, hovorí bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky a človek, ktorý osobne vybojoval zápas s Koronou Martin Smatana.

Z nepresných testov sme spravili základ nášho testovacieho systému, čím sme posmelili nezodpovednosť držiteľov "modrých certifikátov",  to je podľa neho naša veľká chyba oproti krajinám, ktorým sa už podarilo úspešne zlomiť pandemickú krivku. Za aktuálne zvládanie pandemickej krízy vláde píše na vysvedčenie päťku a preto by mal z postu ministra zdravotníctva Marek Krajčí, odstúpiť.

Je to už rok, no pandémiu sa nám stále akosi nedarí skrotiť, počet obetí neustále pribúda a v hre je už dokonca aj možnosť absolútneho lockdownu, v ktorom by sme doslova vypli celú krajinu. Kde sa stala chyba, že sme z pozície takpovediac premianta prvej vlny skĺzli až ku krajine, ktorá sa stala odstrašujúcim príkladom ako pandémiu nezvládať? Čo ďalej, kto je zodpovedný a môžeme za to my všetci alebo ide o dôsledky zlého riadenia boja s neustále mutujúcim zákerným vírusom?

V dnešnom podcaste na to všetko odpovie bývalý šéf Inštitútu zdravotných analýz a človek, ktorý Korone čelil osobne: Martin Smatana.

Moderuje Braňo Dobšinský

Rok s rokom sa zbehol, marec s prvým marcom – 2020 s rokom 2021. Ak sa ale pred rokom volebná noc začala 29. februárom, po roku tohto dňa nieto. Napriek tomu tu máme prvé výročie od parlamentných volieb.

A ak sa vtedy hovorilo a písalo o Matovičovi, ktorých všetkých – a najmä Fica - volebne zvalcoval, dnes tu máme rovnakého Igora Matoviča, ktorého valcuje pandémia, opúšťajú ho voliči, kritizujú koaliční partneri a v opozícii mu rastie stále hlasnejší vyzývateľ v osobe Ficovho učňa - expremiéra Petra Pellegriniho.

Kam sme sa dostali po roku od parlamentných volieb? A nečakajú nás za „rohom“ ďalšie? Téma pre Sama Marca, komentátora a publicistu, rovnako prekladateľa, ktorý pravidelne reflektuje život v krajine medzi Dunajom a Tatrami.

„Igor Matovič ako ho poznáme od začiatku – politik konfliktu – je ako premiér opozíciou vo vlastnej koalícii, to je absurdné nastavenie“, tvrdí Marec.

Voľby mu vyhrala protikorupčná agenda. Hneď v prvých dňoch juž však zatienila pandémia nového koronavírusu. „Pandémia sa nedá politicky vyhrať, táto vládna zostava má smolu“, tvrdí Marec. Zložitú situáciu však samotný premiér len komplikuje.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Polícia začala viac kontrolovať dodržiavanie opatrení. Nie je to neskoro, keď už máme plné nemocnice a Slovensko je momentálne najkritickejšou krajinou na svete? V dnešnom podcaste budete počuť rozhovor s ministrom vnútra Romanom Mikulcom.

Prečo podľa neho ľudia nedodržiavajú opatrenia? A dodržiava ich on sám?

Ako je možné že naše zložky nedokážu vymôcť pravidlá, keď Slovensko má na európske pomery ďaleko nadpriemerný počet policajtov – a za ministra Kaliňáka roky išlo do polície veľa peňazí?

A pýtal isme sa aj na nového policajného prezidenta a jeho minulosť pod Robertom Ficom, ale aj na plánovanú policajnú reformu.

Moderuje Peter Hanák.

Sto dvanásť miliónov prípadov celosvetovo, takmer dva a pol milióna úmrtí, pritom takmer osemdesiat osem miliónov hospitalizovaných – doterajšia štatistika nového koronavírusu v celosvetovom merítku.

Pri zaostrení na Slovensko to vyzerá nasledovne: bezmála tristo tisíc pozitívnych potvrdených PCR testami, vyše štyri tisíc hospitalizovaných a vyše šesť tisíc sedemsto úmrtí. Covid-19, ktorý sa doslova zahryzol do našich životov.

A ako vypočítali renomovaní demografi – on tie životy aj kráti. Odrazí sa to vo výhľade, koľko sa budeme môcť dožiť.

A ak na jednej strane demgrafi v úvodzovkách „merajú“ život, na druhej si rovnako pozorne všímajú dáta o jeho prejavoch – a to aj v aktuálnom sčítaní obyvateľov. To všetko sú témy pre jedného z nich - Branislava Blehu, demografa z Prírodovedeckej fakulty UK v BA.

Moderuje Jaroslav Barborák.