Bez obalu 🎙

Expremiér Igor Matovič v Moskve rokoval o vakcíne Sputnik. Najväčším kritikom tejto cesty je odídenec zo Za ľudí, poslanec Tomáš Valášek.

Pýtali sme sa ho aký je to signál v čase, keď Rusko opäť zhromažďuje obrovskú armádu na hraniciach Ukrajiny. Podľa neho sa Igor Matovič v Moskve mal jasne vymedziť proti ruskej agresii.

Poslanec Valášek sa chystá urobiť veľké oznámenie o svojej politickej budúcnosti – a to už dnes. Hovorí jasne o strane Progresívne Slovensko. 

Moderuje Peter Hanák. 

Únava, bolesť svalov, hlavy či kĺbov, ale aj dýchavičnosť, búšiace srdce či úzkosť – niekto by to vyhodnotil ako stav, keď sa hlási chrípka. Ak ale tieto príznaky s postupujúcim časom neodchádzajú a trápia aj týždne – môže ísť o tzv dlhý covid alebo syndróm dlhého covidu. V diapazóne jeho možností je aj neschopnosť koncentrácie, poruchy spánku, ale aj psychické problémy. Celkovo je doteraz identifikovaných 205 symptómov.

Ide o fenomén, ktorý je zatiaľ skôr predmetom vedeckých štúdií. Pár dní však máme už aj na Slovensku prvú analýzu toho, ako sa správa, aké sú jeho prejavy, koho postihuje prioritne a rovnako, či vieme, čo s ním?

Vznikla na základe dát portálu covidhelper.sk. Analýza údajov od vyše tritisíc pacientov ukázala, že dlhý covid u nás postihuje viac ženy (60%) ako mužov. Týka sa často mladších ľudí, mediánový vek pacientov je 43 rokov. Väčšina ľudí (65%) pritom pociťuje výraznejšie obmedzenia v bežnom živote.

Téma pre Dagmar Ceľuchovú Bošanskú, dátovú analytičku tímu CovidHelper.sk a spoluautorku analýzy.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Telefonické linky zaznamenali až trojnásobný nárast podnetov, pandémia prehĺbila problém domáceho násilia voči seniorom. Páchajú ho aj ich príbuzní a tak sa seniori neraz hanbia vec ohlásiť, hovorí Lýdia Brichtová zo socioFóra.

Preteky o vakcíny považuje Lýdia Brichtová za nedôstojné a hovorí, že v mnohých pre život dôležitých oblastiach tento štát nechal seniorov doslova napospas sebe samým - prípadne to hodil na bedrá ich príbuzných.

Životy berúca korona, ale aj prísne protiepidemické opatrenia sú tu s nami už celý rok a ak hovoríme, že trpíme, tak potom naši seniori trpia ešte viac – z hľadiska vírusu totiž práve naše staré mamy a naši starí otcovia patria medzi najrizikovejšie skupiny obyvateľstva a práve medzi nimi si pandémia už stihla vybrať i najväčší podiel obetí. Seniorov však atakuje nielen neviditeľný vírus, ale aj stúpajúce domáce násilie či silná sociálna izolácia, ktorá ich často odtrhla i od ich detí a vnukov.

Ako sa teda v tejto čudesnej dobe žije práve im, našim seniorom? Aké podmienky vládnu v tzv. domovoch dôchodcov, ako vnímajú neraz veľmi nedôstojnú bitku o vakcíny, nakoľko na nich myslí tento štát a ako na nich dopadá táto doba plná neustálych rečí o smrti a umieraní? V dnešnom Ráno Nahlas na to odpovie Lýdia Brichtová z neformálnej platformy mimovládnych neziskových organizácií Sociofórum.

Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Najsuchší marec od roku 1880. Priemerná ročná teplota za sto rokov u nás vyššia v porovnaní s údajmi o zvýšení globálnej teploty za to isté obdobie. A do tretice: minulotýždňové už takmer letné teploty, ktoré ešte pred dvomi týždňami v noci výrazne klesali pod bod mrazu. Počasie, pri ktorom už aj odborníci hovoria o extrémoch a dávajú ho do súvisu s klimatickou zmenou.

Historicky najsuchší marec za vyše sto štyridstať rokov upriamuje pozornosť aj na vzťah k teplotám. So suchom totiž prichádza ich zvyšovanie. Aj tu dáta bijú na poplach: Ak sa za sto rokov globálna teplota zvýšila o jeden stupeň, v našom geopriestore sa za ten istý čas ročná priemerná teplota zodvihla o dva.

Čo je za tým? A k čomu smerujeme? Nebudeme raz odkázaní na hľadanie novej planéty pre život? Téma pre klimatológa SHMÚ Jozefa Pecha.

„Vývoj ukazuje, že sucho a nedostatok vody bude dosť zásadný problém pre Slovensko“, tvrdí klimatológ.

Moderuje Jaroslav Barborák.

"Môže sa stať, že v tzv. hodnotových otázkach budeme hlasovať aj s ľudákmi z ĽS-NS, vidím medzi nami hodnotové prieniky, hovorí pre Ráno Nahlas poslankyňa OĽaNO Katarína Hatráková. Tá patrí medzi tých poslancov, ktorí podporili kotlebovskú snahu o zmenu Ústavy, ktorá by znemožnila rovnakopohlavným párom adopcie detí ako aj transrodovým ľuďom zmenu pohlavia.

Sú tu, medzi nami. Deti dvoch otcov či deti dvoch mám. Deti z rodín, ktoré nezapadajú do takzvaných tradičných predstáv o akejsi ideálnej rodine. Napriek tomu sú tu, medzi nami no dôvodová správa z dielne kotlebovcov, ktorá by chcela zmeniť priamo Ústavu, o nich hovorí, že žijú v zvrátenom prostredí, v prostredí, v ktorom údajne čelia vážnej hrozbe sexuálneho zneužívania a čelia vraj aj údajnej inklinácii k sexuálnym deviáciám.

Jedna z tých, ktorá tieto predstavy v parlamente podporila je aj poslankyňa OľaNO Katarína Hatráková.

Ona sama hovori, že nechcela nič iné iba a len rozprúdiť diskusiu na tieto vážne a nepochybne aj citlivé témy a s dôvodovou správou sa údajne nestotožňuje.

No, ako vlastne chce diskutovať s tými, ktorých predkladatelia zákona označujú za deviantov, aké má dôkazy k takto vážnym obvineniam a prečo si myslí, že dve mamy či dvaja otcovia nie sú hodní pojmu rodina? A napokon - nakoľko sa vlastne vedia matovičovi poslanci zhodnúť s Mariánom Kotlebom a jeho predstavami o tom, čo sú to hodnoty?

Moderuje: Braňo Dobšinský

Ak sme boli Slovensku posledný mesiac konfrontovaní s tzv. vojnou eg – alebo vládno-koaličnou krízou, mocnosti okrem pandémie reagovali aj na neuveriteľné správy o vyhladzovaní národa. Konkrétne 12miliónovej moslimskej menšiny Ujgurov. V čínskej provincii Sin-ťiang je vystavená systematickým pokusom komunistického režimu o zničenie. Nútená sterilizácia, mučenie či indoktrinácia – a to len pre to, že sa niekto narodil ako člen menšiny.

Peking takéto správy samozrejme odmieta.

Nie však Európska Únia a Spojené štáty. Po troch dekádach politiky prehliadania či opatrného ticha v záujme obchodu prichádzajú so sankciami. A ak ich uvalili oni, sankčnú odvetu vyhlásil aj Peking.

Zasiahla pritom aj Slovensko – a to prostredníctvom europoslankyne Miriam Lexmann z mimoparlamentného KDH.

Ako vyzerá genocída v 21. storočí a prečo si ju svet všimol až po troch desaťročiach? Všímame si menšiny, ktoré máme doma? A ako vyznieva taká vojna eg na slovenský spôsob vo svetle príbehov, v ktorých ide doslova o prežitie?

Aj o tom v dnešnom Ráne Nahlas.

„Obchodné vzťahy s Čínou môžu byť pre nás pákou, ktorú by sme mohli použiť ako tlak na ukončenie neľudského zaobchádzania s menšinou Ujgurov“, tvrdí europoslankyňa zo sankčného zoznamu Miriam Lexmann.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Táto koaličná kríza nemá žiadneho víťaza, má len vyše 5 milónov porazených občanov, hovorí na margo ukončenia vládnej krízy šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.

Po niekoľkých týždňoch - v ktorých sa vládni lídri nevenovali občanom a ich problémom, ale trávili ich bojom o vlastné pozície a vplyv koalícia napokon našla dohodu. Jej výsledkom je výmena v kresle premiéra. Po roku by tak malo mať Slovensko de facto novú vládu, Igora Matoviča v kresle premiéra strieda doterajší minister financii Eduard Heger a do vlády sa vracia aj Richard Sulík.

Igor Matovič ustúpil a na kvetnú nedeľu jazykom z ríše náboženských kazateľov oznámil, že svojim nepriateľom prezlečeným za koaličných partnerov odpúšťa, vyhovie žiadostiam liberálnym a kreslo premiéra opúšťa. Novú misiu si chce nájsť v strážení štátnej kasy, jeho nadriadeným vo vláde tak bude jeho podriadený v politickom hnutí. Akú trvácnosť tak bude mať tento ústupok a dokáže nový premiér vystúpiť zo svojho doteraz tak pokorného tieňa a dorásť na premiérske kreslo? No a napokon, videli sme záverečnú scénu koaličnej krízy alebo išlo iba o koniec prvého dejstva? To sú otázky na šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Po takmer mesiaci vojny, v ktorej proti sebe stáli nezmieriteľné egá koalícia ohlásila pokoj zbraní. Po vzájomných výmenách, ktoré zaznamenali nadávky kalibru „idiot“ či „mimoriadne pomstychtivý človek“ teraz prichádza „odpúšťam“ respektíve „pozvem na obed“. Igor Matovič a Richard Sulík.

Veronika Remišová hovorí o „štátnickom prístupe“ a novom začiatku. Označuje tým avizovanú demisiu premiéra a posun tejto funkcie Eduardovi Hegerovi.

Svoju podporu mu vyjadrili tak SaS, ako aj Sme rodina Borisa Kollára a Za ľudí. Všetci pritom ohlásili návrat svojich ministrov do novej vlády.

Prísľubu a vyslovenej nádeji staronového koaličného zoskupenia však politológ Radoslav Štefančík pripomína nedávnu skúsenosť: „Všetko tu už raz dohodnuté bolo, stačilo však jedno vystúpenie Igora Matoviča“.

Sme teda definitívne za koaličnou krízou, alebo sa len dostávame do medziobdobia, ktoré nás delí od ďalšej?

Situáciu rozoberieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Na začiatku bola výzva, aby Igor Matovič odišiel z vlády, nie, aby sa presunul na inú vládnu pozíciu. A tá sa nenaplnila, tvrdí politológ. Už to je podľa neho predpoklad možných budúcich problémov tejto koaličnej a vládnej zostavy.

Hegerovi chýba charizma organizátora. Schopnosť dosahovania konsenzu je síce výhodou, pokoj v tejto koalícii ale nemôže byť splnením „domácej úlohy“ jedného premiéra, tvrdí Radoslav Štefančík.

Igor Matovič ho môže dostať do svojho tieňa. Pozícia predsedu strany a zároveň strážcu štátnej kasy mu dáva ťažkú politickú váhu, ktorej Eduard Heger nemusí odolať. Predsa len Igor Matovič zostáva stranícky šéf, naviac s kľúčami od peňaženky, upozorňuje politológ.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Minister životného prostredia Ján Budaj sa zúčastňuje na rokovaniach o zostavení novej vlády.

Včera spolu s Eduardom Hegerom rokovali so stranou Za ľudí a chcú hovoriť aj s SaS. 

V dnešnom podcaste sa dozviete aj to, kedy Igor Matovič podá demisiu, a pýtali sme sa aj, či vláda vytvorí Igorovi Matovičovi novú pozíciu. 

Moderuje Peter Hanák.

Ak na jednej strane stoja ultimáta a postupné odchádzanie ministrov, na druhej je formulka – berieme na vedomie, rokujeme. A ak sa tie ultimáta k tomu aj množia, rovnako sa s postupujúcim časom aj časovo posúvajú. Zo stredy sa stáva štvrtok, prichádza nový pondelok a do tretice ešte aj piatok o týždeň! Čo ale stále neprichádza – to je avizované položenie funkcie zo strany premiéra. A to ani po dvoch výzvach hlavy štátu.

A ak krajina takpovediac politicky stojí – nerokuje už ani parlament – pandémia ide – s miernejším náporom – no predsa ďalej. Nemocniciam sa síce začína uvoľňovať, obetí však stále pribúda – a to na dennej báze. Už sme prekročili hranicu deväťtisíc.

Aj to je obraz Slovenska posledných troch týždňov. Do čoho vyústi? Do vlády s novým premiérom, ktorý však bude s tým starým spojený viac ako pupočnou šnúrou, či ku koaličnému patu, na konci ktorého budú nakoniec všetkými odmietané predčasné voľby?

„Matovič si nevie priznať prehru, no rozklad vlády po roku pôsobenia nie je ničím iným, ako prehrou“, tvrdí Grigorij Mesežnikov, politológ a riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky.

Logika súčasného vývoja smeruje podľa Mesežnikova k tomu, že predčasné voľby budú nakoniec jediným riešením. Vyhnúť sa tomu dá len tým, že najmä „protagonista“ týchto dní, ako politológ označuje Igora Matoviča, upustí od pozície „všetko, alebo nič“. „Politika je aj o ústupkoch“, tvrdí politológ.

Moderuje Jaroslav Barborák.