Bez obalu 🎙

Hnutie Sme rodina sa snaží skrátiť čas, ktorý môžu obvinení stráviť vo väzbe. Ministerka Kolíková aj Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu upozorňujú, že ak by takýto návrh prešiel, mohli by sa automaticky z väzby dostať aj politickí nominanti ako napríklad Vladimír Pčolinský.

Boris Kollár pripustil, že o väzbu sa zaujíma aj pre Vladimíra Pčolinského.

Moderuje Peter Hanák.

Čo prispeje k riešeniu alarmujúcej demografie?

Zosúladenie pracovného a rodinného života, podpora bývania či riešenie problému predškolských zariadení. Opatrenia, ktoré môžu prispieť k riešeniu alarmujúcej demografie. Hovorí o nich Branislav Bleha, demograf Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

„Nóri napríklad investujú nielen do počtu, ale aj kvality škôlok“, tvrdí Branislav Bleha. Kvalitou pritom poukazuje na investície do odbornej prípravy pedagógov.

Ďalším príkladom je susedná Česká republika. K väčšiemu podielu „druhých detí v poradí“ prispelo opatrenie, podľa ktorého si mohli rodičia vybrať „dlžku poberania materskej či rodičovskej dávky“. Bolo na nich, na aký čas si rozdelili poberanie štátnej dávky. „Či dostávali viac peňazí v kratšom čase, alebo menej v dlhšom časovom rozmedzí. Efekt bol ten, že si mohli sami plánovať svoj profesný nástup po narodení dieťaťa.

Severské krajiny sú príkladom flexibilných foriem zamestnávania a Švédsko ponúka aj „rýchlostnú prémiu“. Ak má rodina druhé dieťa do tridsiatich mesiacov od narodenia prvého zostávajú im všetky benefity ako pri prvom. „Ochota mať druhé dieťa sa ukazuje aj na štatistikách“, tvrdí demograf Bleha.

Moderuje Jaroslav Barborák

Eduard Heger ako premiér zatiaľ nedokázal vystúpiť s matovičovho tieňa no a expremiér sa svojej konfliktnosti a snahy zaujať zbaviť nedokázal, tvrdí politologička Aneta Világi.

Vláde Eduarda Hegera vyslovil parlament dôveru, z kresla ministra financií však opraty vládneho povozu ešte občas prevezme Igor Matovič. Podarí sa teda novému premiérovi stať sa skutočne autonómnym šéfom vlády alebo bola rošáda v premiérskom kresle iba akousi tieňovou potemkiádou a medzizastávkou k ďalším koaličným zvadám? Je snaha o predčasné voľby za pomoci referenda ústavná a dokázali by v prípade úspešnosti referenda poslanci ustáť tlak občanov snažiacich sa o ich výmenu? No a čo vlastne za ten rok dokázala predviesť „obyčajnosť“ sediaca vo vládnych kreslách a kam sa vôbec Slovensko politicky a spoločensky posunulo? V dnešnom rozhovore na to odpovie politologička z Univerzity Komenského Aneta Világi. No a v druhej časti podcastu si pripomenieme rozhovor s ústavným právnikom Mariánom Gibom, podľa ktorého referendum o predčasných voľbách devalvuje význam volieb i rozhodnutie voliča v riadnych parlamentných voľbách.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Grécko sprístupňuje terasy, Vatikán záhrady, Viedeň obchody a služby, Dolné Rakúsko ukončilo lockdown a Francúzsko povolilo cestovanie medzi regiónmi. To je len pár čerstvých príkladov reakcií na ustupujúcu vlnu pandémie za hranicami naše j vlasti.

Môžu si Slováci začať baliť kufre? Otázka, ktorá začína byť stále aktuálnejšou s blížiacim sa letným časom dovoleniek. Ak sme pred rokom zaznamenali pre pandémiu zvýšený zaujem o domáce dovolenkové destinácie, budeme sa môcť toto leto vrátiť do tých svojich obľúbených v zahraničí?

„Je dôvod na optimizmus. Viacero krajín Európskej únie chce už v polovici mája otvoriť svoje hranice a umožniť cestovateľom využívať služby, na ktoré sme boli zvyknutí ešte pred dvomi rokmi. Ide o Grécko, Španielsko, Taliansko či Maltu“, tvrdí Martin Klus, štátny tajomník rezortu diplomacie.

Pomocou pri cestovaní vrámci Únie má byť tzv. covid pas, alebo pôvodne digitálne zelené osvedčenie. Jeho parametre sú už schválené na úrovni Únie, realizácia je teraz v rukách členských štátov. V akom sme štádiu a nakoľko zasvieti cestovaniu v lete zelená?

Politológ politikom

Bývalého politológa sme sa pýtali aj na to, ako sa zmenil jeho pohľad na politiku po tom, ako začal s jej aktívnym výkonom.

Výmena na poste premiéra podľa Martina Klusa priniesla potrebný pokoj pre prácu. Minulosťou sú podľa neho aj nekoordinované „cesty“ Igora Matoviča do Moskvy či Budapešti.

Pápežova návšteva Slovenska

„Stále nemáme oficiálnu informáciu o jeho návšteve, ale z toho, čo máme k dispozícii, sa zdá, že by sme mohli byť veľmi optimistickí“, tvrdí Martin Klus.

Zámer navštíviť Slovensko pápež František spomenul pri návrate zo svojej cesty z Iraku. Štátny tajomník rezortu diplomacie však potvrdil, že „neoficiálne sú prípravy v plnom prúde“. Dodal pritom, že „ako to už v týchto končinách býva zvykom, keď už to bude oficiálne, len sa to slávnostne ohlási, lebo už to bude všetko pripravené.“

Moderuje Jaroslav Barborák.

Je pravdou, že tu existujú veľmi silné politické tlaky na udržanie niektorých aj nekvalitných vysokých škôl, môže byť za tým aj titulománia vplyvných ľudí a uzavretosť akademického prostredia pred konkurenciou kvality, tvrdí to člen Výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo Bálint Lovász.

Takmer 130-tisíc študentov si v tieto dni nachádza vo svojom e-maili dotazník s názvom Akademická štvrťhodinka. Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo týmto spôsobom spúšťa zrejme najrozsiahlejší celoslovenský prieskum medzi študentmi vysokých škôl na Slovensku. Jeho cieľ je jednoduchý, získať spätnú väzbu od študentov a zmapovať práve ich očami stav nášho vysokého školstva.

Nekvalita našich vysokých škôl však už vyháňa študovať do zahraničia čoraz viac mladých – a zväčša tých najlepších slovenských mozgov.

O prieskume, jeho cieľoch, ale aj o tom, ako to, že existujú aj také vysoké školy ako je tá v Skalici a prečo nie je ani jedna naša univerzita v prvej 500. najelitnejších vysokých škôl sveta či aký vplyv majú na motivovanosť našich študentov plagiátori vo vysokých ústavných funkciách sa v dnešnom Ráno Nahlas budeme rozprávať s členom Výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo a bývalým šéfom Študentskej rady vysokých škôl Bálintom Lovászom.

Pekný deň želá Braňo Dobšinský.

Tituly pred menom nám spokojnosť a šťastie neprinesú, pre spokojný a šťastný život je oveľa dôležitejšia emocionálna inteligencia než IQ, hovorí epidemiologička Alexandra Bražinová. Tá stojí za programom Zippyho kamaráti, ktorý rozvíja v 5 až 10 ročných deťoch práve tieto emocionálne a sociálne zručnosti a dnes je doňho na Slovensku zapojených už niekoľko tisíc detí. 

Mnohí odborníci hovoria, že medzi najväčšie obete pandémie Kovidu patria deti. Tak ako sme v prvej vlne školy nezatvárali ako posledné, rovnako tak dnes školy neotvárame ako prvé. Mnohé naše deti tak namiesto školy sedeli prakticky celý rok doma.

Dnes sa deti postupne do škôl vracajú, no škola - to nie sú iba vedomosti. Škola, to je aj miesto, kde sa deti učia prežívať prvé lásky, vyrovnávať sa s prvými sklamaniami, ale aj súcitiť so slabšími či postaviť sa za svoje názory a uniesť tlak okolia. O to všetko mnohé deti za uplynulý rok prišli a mnohé z nich nemajú ani také domáce prostredie, ktoré by ich naučilo hovoriť o tom, čo cítia a vyjadriť svoje pocity.

Zippyho kamaráti je program práve pre ne, pretože deťom pomáha vyjadriť svoje emócie, riešiť konflikty, vyrovnávať sa so stratami - a to vrátane smrti.

O tom, čo sa v ňom deti naučia, kto je Zippy a prečo je súčasťou programu aj návšteva cintorína nám v dnešnom rozhovore porozpráva epidemiologička Alexandra Bražinová. No a v druhej časti podcastu sa zo záchranárom Viliamom Dobiášom ohliadneme za prácou Slovenského červeného kríža, ktorý v časoch pandémie neraz musel učiť dokonca ešte aj to, ako si správne umývať ruky.

Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Čo sleduje Rusko svojimi špionážnymi aktivitami cez ambasády? V dnešnom podcaste Ráno Nahlas sme sa pýtali politológa Grigorija Mesežnikova.

Dozviete sa aj, ako sa to týka bežného Slováka, ako vyzerá svet z Ruska, prečo nám Rusi dodnes nedodali 80 percent dokumentácie k vakcíne a aj či má Igor Matovič pravdu, keď hovorí, že geopolitika a vakcíny spolu nesúvisia. 

Moderuje Peter Hanák.

„Spíte dobre? Mali by ste byť vo veľkom strese, keď idete po ulici“ – úryvok z mailu adresovaný autorovi analýzy o prítomnosti čínskych inštitúcií v našom akademickom svete. Analýzy, ktorá poukázala na spoluprácu niektorých našich vedeckých inštitúcií s Čínou, charakterizovanú „nízkou mierou transparentnosti“ či „nedocenením až podcenením ich spolupráce na represii či vyhladzovaní menšiny Ujgurov“.

Ak sa autor výhražného mailu neskôr ospravedlnil a hovorí o reakcii s nadsádzkou, zároveň operuje tým, že „toto autori nemôžu myslieť vážne“.

Aká je v skutočnosti prítomnosť Číny v našom akademickom svete? A znamená spolupráca na akademickej úrovni rovno účasť na nehumánnostiach čínskeho režimu?

Téma pre adresáta výhražného mailu Mateja Šimalčíka zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.

„Primárnym cieľom čínskeho režimu je jeho prežitie“, tvrdí autor výskumu. „Prežitie systému vlády jednej strany.“

Pomáha si širokým spektrom činností. „Viazanie“ akademického prostredia je jedným z nich.

V našom akademickom prostredí „chýba uvedomenie si možného risku pri spolupráci s čínskymi akademickými inštitúciami“, uvádza výskum Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.

Rizikom je „nízka mierou transparentnosti“ vzhľadom na značné finačné toky, ktoré existujú medzi slovenskými a čínskymi akademickými inštitúciami.

Podľa štúdie slovenské univerzity a akademické prostredie si neuvedomujú, že spoluprácou s čínskou stranou legitimizujú represiu voči moslimskej menšiny Ujgurov.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Ich cieľom je teokracia a ich snom je zrušiť sekulárnu Ústavu a zaviesť nám tu režim podobný Iránu, hovorí o aktuálnej invázii letničiarskych hnutí do politiky publicista a teológ Michal Havran.

Žijú v apokalyptických predstavách blížiaceho sa konca sveta, a v ňom predsa nemá zmysel odporovať božej vôli no a jej vykonávateľmi sa cítia byť práve oni, takto vysvetľuje ambície a motívy všetkých tých letničiarskych a charizmatických hnutí publicista a teológ Michal Havran.

Podľa Havrana tieto hnutia pohŕdajú rozumom, pohŕdajú kritickým myslením a tým vlastne opovrhujú celou našou civilizáciou. Slovo kompromis nepoznajú pretože si myslia, že ich ústami hovorí sám Boh a sú posadnutí permanentnou očistov od hriechov preto je pre nich tak kľúčovým termínom aj slovo "korupcia".

Kto sú teda tí, ktorí vraj v mene samotného Boha chcú meniť naše zákony a diktovať nám pravidlá života, kde pramení ich presvedčenie, že na ich strane je Boh? Čo chcú, ako nás vnímajú a prečo sú vlastne naše cirkvi tak posadnuté témou sexuality a vymedzovania sa voči tým, ktorí sú "iní"?

V dnešnom Ráno Nahlas na to odpovie publicista a teológ Michal Havran, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

„Žurnalistika je najlepšia vakcína“ – nie však proti covidu, ale dezinformáciám. Za týmto výrokom je Christophe Deloire z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc. Len pred pár dňami zverejnila táto medzinárodná novinárska organizácia rebríček slobody tlače vo svete. Pod svetom sa tu myslí 180tka krajín a rebríčkom index, ktorý vyhodnocuje úroveň slobody práce novinárov.

Európa v ňom vychádza ako „najpriaznivejšie“ miesto pre slobodnú žurnalistiku. Slovensko zaznamenalo prepad o dve priečky 35. miesto. Najmä pre „čakanie na spravodlivosť“ v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny.

Pandémiu zachytil index ako zámienku pre mnohých silných posilniť svoje postavenie na úkor práva verejnosti na informácie dôležité pre život.

V parížskej centrále Reportérov bez hraníc pracuje aj rodák z Bratislavy, s predchádzajúcou skúsenosťou novinára a analytika - Pavol Szalai.

Pred časom sa nebál otvorene prehovoriť v kauze predraženého predsedníctva Slovenska v Rade EÚ so Zuzanou Hlávkovou. Dnes mu aj táto skúsenosť pomáha radiť novinárom v rôznych častiach sveta.

Na stav slobody tlače aj v našich končinách sa pozrieme optikou človeka, ktorý ju sleduje v globálnom meradle.

Moderuje Jaroslav Barborák.