Bez obalu 🎙

Časť slovenskej katolíckej cirkvi sa opäť pokúša o blahorečenie biskupa Jána Vojtaššáka. Kým jedni ho považujú takmer za svätca a katolícka televízia o ňom vyrobila film, iní poukazujú na jeho antisemitizmus a spoluzodpovednosť za holokaust.

Ján Vojtaššák bol totiž podpredsedom Štátnej rady Slovenského štátu za druhej svetovej vojny a verným spojencom Jozefa Tisa.

V dnešnom podcaste si vypočujeme argumenty z oboch strán. Budete počuť hovorcu spišského biskupstva Petra Majchera a ukážky z dokumentárneho filmu Vojtaššák, ktoré nám dovolila použiť spoločnosť Lux Communication. 

Kritici Jána Vojtaššáka, historici Ivan Kamenec a Miloslav Szabó poukazujú na jeho prihlásenie sa k talianskemu fašizmu, na antisemitské výroky počas rokovania Štátnej rady, na neobjektivitu cirkevného výskumu a aj na Vojtaššákovu úlohu pri arizácíach. 

Nahrával Peter Hanák. 

Cyklodopravu dostať na úroveň ostatných druhov dopravy – vízia, s ktorou už takmer desasťročie oslovuje kompetentných Peter Klučka, národný cyklokoordinátor.

Argumentuje pritom výhodami, ktoré môžu bycikle priniesť najmä mestám. „Odpadávajú problémy s parkovaním, čo je dnes skutočne veľký problém“, tvrdí Klučka. Podľa prepočtov z Národnej cyklostratégie na plochu jedného zaparkovaného auta sa zmestí šesť parkovacích miest pre bicykle.

Problémom je však, ako strategické ciele preniesť do reality. Zatiaľ zostávajú z veľkej časti na papieri.

Za osem rokov existencie národnej cyklostratégie narástol počet ciest vyhradených pre cyklistov. „Začínali sme niekde pri 150 kilometroch, po ôsmich rokoch sme na úrovni 550 až 600 kilometrov“, konštatuje Peter Klučka.

Hnutie OĽaNO sú len deklaratívni demokrati, radi o princípoch liberálnej demokracie hovoria, ale neriadia sa nimi. Vyznavači liberálnej demokracie sú u nás stále v menšine, hovorí spoluautor štúdie o stave liberálnej demokracie na Slovensku Pavol Baboš.

„Tož demokracii bychom už měli, teď ještě nějaké ty demokraty.“ i takto komentoval neutešený stav našej demokracie, krátko po vzniku Československej republiky jej prvý prezident Tomáš Garrigue Masaryk.

Odvtedy uplynulo už sto rokov, no naša demokracia ešte stále zápasí doslova o svoju holú existenciu. Demokracia totiž nie sú iba voľby raz za štyri roky, je to aj rovnosť pred zákonom, možnosť nezávislej kontroly či verejnej kritiky štátnej moci, ako i ochrana tých najslabších – teda menšín akéhokoľvek druhu, či už etnických alebo trebárs aj sexuálnych. Priaznivci takto chápanej demokracie sú však aj 30 rokov po Novembri 89 stále v menšine a ani na politickej scéne sa to jej obhajcami práve nehemží no a jej princípy prekvapivo neobhajujú ani inštitúcie, ktoré by ju mali brániť – napríklad tajná služba.

Odzváňa teda liberálnej demokracii na Slovensku umieráčik? Prečo už nestačí demokracia bez prívlastkov, čo má liberálna demokracia spoločné s liberálmi a kto sú vlastne odporcovia systému, v ktorom žijeme a ktorý máme vpísaný priamo aj v našej Ústave?

Stav liberálnej demokracie na Slovensku, ale aj aktuálny zápas o jej ďalšie prežitie, to je téma dnešného rána Nahlas so sociológom Pavlom Babošom, pekný deň praje Braňo Dobšinský.

Veľká časť sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri je vedome v nevýhodných garantovaných fondoch, tvrdí Miroslav Kotov z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. ADSS sa to potvrdilo v prieskumoch. Za dôvod zotrvávania v schémach, ktoré zarábajú menej, pritom sporitelia uvádzali strach o svoje dôchodkové úspory.

„Našim dôchodkom škodí finančná negramotnosť a konzervatívnosť Slovákov“, tvrdí šéf predsedníctva ADSS Miroslav Kotov.

Na stole je pritom dlho avizovaný a pripravovaný ústavný zákon o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Rieši priebežný štátny a tiež súkromný dôchodkový pilier.

Počíta s rodičovským bonusom, ktorý by umožňoval, aby na dôchodky poukazovali časť svojich odvodov ich deti. Rovnako s možnosťou odísť do dôchodku ešte pred dovŕšením dôchodkového veku po odpracovaní štyridsiatich rokov.

Dôchodkový vek naviazaný na stredný vek života by sa dostal rovno pod ústavnú ochranu. Zákon tiež počíta s návratom automatického vstupu mladých do druhého piliera s možnosťou po čase ho opustiť.

Prináša tiež tlak na čo najvyššie zhodnocovanie dôchodkových úspor cez nastavenie investičných stratégií.

Zákon tiež hovorí o „práve“ na informácie o predpokladanom stave a vývoji dôchodkov s cieľom umožniť dlhodobo plánovať a prijímať rozhodnutia, ktoré by zabezpečili vyššie výnosy z dôchodkových fondov.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Nie sme zvedavý, aký je to človek, iný názor sa nepripúšťa no a tam to potom už nie je o kompromise, hovorí o tom, že téma očkovania môže rozdeliť aj dlhoročné partnerské vzťahy - či manželstva, párová terapeutka Jolana Kusá. Ako teda pandémia otestovala naše partnerské vzťahy?

Korona, tak tá nám poriadne obrátila svet no a veru, nebol to iba test fyzickej imunity či nášho zdravotníckeho systému. Pandémia totiž dôsledne otestovala aj naše ja, našu schopnosť byť sám so sebou no i to, ako dokážeme zvládať partnerské vzťahy v ktorých sme. Byť sám so sebou niekedy naozaj nebýva ľahké, no byť s tými, o ktorých si myslíme, že ich máme radi je občas ešte oveľa ťažšie.

Čo nám teda táto pandémia povedala o vzťahoch, v ktorých žijeme a ako sa pripraviť na spolužitie s milovanými keď takpovediac niet kam ujsť? Dokážu lásku a partnerstvo rozdeliť názory na očkovanie či nosenie rúšok a prečo v čase keď nám išlo doslova o život a zdravie tak výrazne vzrástlo domáce násilie? To sú témy pre párovú terapeutku Jolanu Kusú.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Sputnik V povolil, garantovať jeho bezpečnosť však nevie. Napriek tomu zrejme štát bude odškodňovať ľudí, ktorí po Sputniku budú trpieť vedľajšími účinkami. 

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský hlasoval za očkovanie Sputnikom, aj keď sám by sa touto vakcínou očkovať nedal. Aký má vzťah k Igorovi Matovičovi – a považuje ho za šéfa?

Vo veľkom rozhovore sme sa Vladimíra Lengvarského pýtali, ako chce štát motivovať ľudí k očkovaniu, ako sa Slovensko pripraví na tretiu vlnu pandémie, či zdravotníci podávajú výpovede, ako sa zmení ich odmeňovanie, ktoré nemocnice sa budú stavať z európskeho fondu obnovy, aj čo v praxi prinesie reforma nemocníc.

Moderuje Peter Hanák.

Táto doba je dobou anómie, teda dobou rozkladu systému hodnôt, autorít, ale aj spoločenskej súdržnosti. Vraciame sa tak k mysleniu kmeňovej spoločnosti kde o morálke rozhoduje najmä príslušnosť ku kmeňu, no a novými kmeňmi sa stali politické strany, hovorí filozof Egon Gál.

Rozhodnutie dať peniaze deťom v podmienkach takej biedy, ktorú si ani nevieme predstaviť, vyvolalo vlnu protirómskych nálad. Obrázok obyčajnej dúhy v materskej škole zasa viedol k doslova internetovému lynču kvôli udajnej homosexualizácii detí no a v politike zasa čoraz viac počúvame o bláznoch, psychopatoch, mafiánoch a zlodejoch. V spoločnosti stúpa frustrácia, napätie, prestávame si rozumieť, chápať sa a dokonca brať mnohých svojich spoluobčanov za našich blížnych.

Čo sa to teda s nami deje a prečo sa čoraz viac utiekame do kmeňovej kultúry a podľa čoho si vlastne vyberáme tých našich klanových vodcov?

Na čom stojí celá naša morálka, čím sme nahradili biblické príbehy a ako to v skutočnosti myslel Darwin s tou jeho teóriou o evolúcií ako výbere najsilnejších?

Témy pre filozofa Egona Gála, počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Vakcína je sloboda. Tento slogan už nejaký čas rezonuje Slovenskom. V posledných dňoch sa to už aj zhmotňuje do toho „pozabudnutého certifikátu“, ktorý nám môže otvoriť hranice a zjednodušiť cestovanie. Napriek tomu to na Slo vákov nezaberá. Úroveň zaočkovania zostáva relatívne nízka a dobré nie sú ani vyhliadky. Ak je cieľom minimálne 60% , aktuálne sme niekde na polovici (27%) – problémom však zostáva, že o očkovanie akoby prestával byť záujem. Stav elektronickej čakárne bledne – sú okresy, kde na prvú dávku čakajú 11 ľudia (Stropkov)!

Kontrastne k tomu vyznieva údaj, že covid si u nás vyžiadal vyše 12tisíc obetí. Existujú dokonca prepočty analytikov, že jeden nezaočkovaný vyjde krajinu na približne 2400 eur. A na horizonte sa už črtá tretia pandemická vlna.

Ak je to tak, v čom je problém, že je tu veľká skupina tých, ktorí s očkovaním akoby nepočítali? A nebudú hrozbou aj pre seba samých?

Téma pre Martina Šustra, ekonóma Národnej banky Slovenska.

Približne tridsať percentná zaočkovanosť Slovenska nie je dobrou správou, výrazne jej však pomôže otvorenie vakcinácie proti covidu najmladším ročníkom. Je o tom presvedčený Martin Šuster z iniciatívy Veda pomáha.

„Pravdepodobne od júna sa budú môcť očkovať deti od dvanásť rokov, neskôr v jeseni aj tie od deviatich mesiacov. To nám pridá približne milión očkovancov, čo je ďalších dvadsať percent“, tvrdí ekonóm NBS.

Zaočkovanosť slovenskej populácie by sa tak dostala na úroveň päťdesiatich percent, čo by stále nestačilo na dosiahnutie najnižšej hranice, pri ktorej úrady hovoria o kolektívnej zaočkovanosti populácie.

Kompetentní by mali podľa Martina Šustera vakcináciu proti covidu vo väčšej miere presunúť na všeobecných lekárov. „Sú ľuďom najbližšie a majú ich dôveru“, tvrdí ekonóm. „Ich patričné finančné ocenenie by veci len pomohlo“, dodáva.

Ruská vakcína by sa na podiele zaočkovanosti podpísala len mierne, tvrdí ekonóm Martin Šuster z iniciatívy Veda pomáha. „Podľa prieskumov sa len Sputnikom chce dať zaočkovať osemdesiatpäť tisíc ľudí“, tvrdí. „Ak sa dnes denne v priemere zaočkuje dvadsaťpäťtisíc záujemcov, Sputnik by tak predstavoval len trojdňový posun v zaočkovanosti“. Šuster je však za možnosť, aby sa ruskou vakcínou na Slovensku očkovalo.

„Z epidemiologického hľadiska zaočkovaný človek je dvadsaťkrát menej nebezpečný ako nezaočkovaný“, tvrdí ekonóm Martin Šuster.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Zvyšovanie detských prídavkov nie je jediným a ani kľúčovým nástrojom propopulačnej politiky, odkazuje expremiérovi Matovičovi sociologička Zuzana Kusá. Podporiť mladé rodiny aby sa nebáli mať deti, to chce oveľa komplexnejšie riešenia a najmä - vyriešiť finančne dostupné bývanie.

Expremiér a dnes minister financií ohlásil demografickú revolúciu, k výraznejšiemu plodeniu detí chce rodiny motivovať 200 eurovými detskými prídavkami. Príklady susedných štátov ale ukazujú, že za peniaze si štát viac detí – teda budúcich daňovníkov, zrejme nenahonobí. Čo sú teda tie kľúčové faktory, ktoré bránia mnohým mladým založiť si rodinu a priviesť sem na Slovensko svoje potomstvo? A ako sa tento štát vôbec stará o už žijúce deti, ktoré sa deň čo deň musia pretĺkať podmienkami takej hmotnej biedy akú si zrejme ani len nedokážeme predstaviť? A prečo sa tieto deti tak často nedokážu dostať z pasce generačnej chudoby v ktorej uviazli ich rodičia a starí rodičia?

Témy pre sociologičku Zuzanu Kusú. Pekný deň želá Braňo Dobšinský.

Pripraviť sa, pozor, štart. Alebo: červená, oranžová, zelená. Situácia cestného semafóru sa aktuálne premieta aj do toho cestovateľského. Práve v tomto týždni by mala vláda definitívne schváliť jeho podobu. Dostaneme tak odpovede na otázky o možnostiach cestovania pred letnou dovolenkovou sezónou, ale aj pre tých, ktorí pre pandémiu nevideli už mesiace svoje rodiny.

Kam sa cestovať bude dať a za akých podmienok? Budú nevyhnutné obidve vakcinačné dávky, alebo bude stačiť aj prvá? A ktoré vakcíny budú akceptovateľné za hranicami Slovenska?

Pýtali sme sa Martina Klusa, štátneho tajomníka rezortu diplomacie

S otázkou cestovania Slovákov do zahraničia je úzko spätá aj téma „zaspatého“ jednotného očkovacieho certifikátu. Hoci rezort zdravotníctva v závere týždňa predstavil jeho podobu, očkovacie centrá sa k nemu nestavajú jednoznačne.

Tomáš Szalay, hlavný lekár bratislavského samosprávneho kraja, upozorňuje v rozhovore na viaceré otvorené otázky.

Jednou z nich je otázka pečiatok a kto by ich zaočkovaným mal vystavovať.

„Nám tu očkujú rozni lekári: gynekológovia, pediatri, anesteziológovia. Bude v poriadku, keď príde na rakúsku hranicu muž s potvrdením o očkovaní, na ktorom bude pečiatka gynekológa“, pýta sa Szalay. „Dobrá otázka“ – taká mala byť odpoveď minister zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, ktorého konfrontoval.

Rozhovor s Tomášom Szalayom nájdete v 24 minúte podcastu.

Moderuje Jaroslav Barborák.