Bez obalu 🎙

Ministerstvo zdravotníctva chystá veľkú reformu nemocníc. Čo to prinesie pacientovi, povie šéf reformnej sekcie ministerstva, Oskar Dvořák.

Podľa neho ak nič neurobíme, bude v zdravotníctve bordel - a reforma v ňom má upratať. 

Lekárska komora protestuje, že ide o zníženie počtu lôžok v nemocniciach, ktoré je hazardom so zdravím občanov – a ľudia budú musieť viac cestovať za lekármi. 

Reforma vychádza zo stratifikácie nemocníc, ktorú sa exministerke Kalavskej nepodarilo presadiť.

Čo bude tentoraz inak?

Moderuje Peter Hanák. 

Policajná razia v Moldave nad Bodvou po ôsmich rokoch. Ak vtedy zostala po polhodinovej akcii po policajtoch spúšť a Rómovia s modrinami po obuškoch či bez zubov, neskôr sa z týchto Rómov stali obvinení a obžalovaní. Napriek tomu, že policajti pri razii nezadržali nikoho hľadaného a rovnako nenašli nič ukradnuté.

Razia podľa pozorných pozorovateľov nie ojedinelá brutalitou ani výsledkom, ale tým, čo nasledovalo po nej. Obyvatelia rómskej osady sa totiž rozhodli brániť. Ako sa to celé skončilo a čím si museli prejsť a aké otázky prípad vyvoláva aj dnes – na to sa pozrieme so Samom Marcom, ktorý o ňom napísal knihu.

„Sme tu my, Slováci a sú tu oni Rómovia, to je v nás“, tvrdí Marec. Toto podvedomé nastavenie spoločnosti podľa neho umožnilo, že prišlo aj k razii v rómskej osade v Moldave nad Bodvou s výsledkami, ako ich už pozná história.

Zo zbitých a doráňaných Rómov sa neskôr stali obvinení a čelili obžalobám z krivých výpovedí. „Ak by sa vtedy nezačali brániť a nemali by pri sebe ľudí ako Lýdia Šuchová či Roman Kvasnica, systém by ich zomlel“, tvrdí Samo Marec. „Pre politikov typu Robertov Kaliňáka a Fica by pritom zostali len odpudivou témou do volebných kampaní“, dodáva.

Po ôsmich rokoch si vypočuli oslobodzujúce rozsudky. O prípade vznikla aj kniha Roky bezprávia – Neuveriteľný príbeh razie v Moldave.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Doplácame na to, že sme hneď na začiatku nezmenili systém výberu policajných funkcionárov. Je absurdné aby náš minister vnútra niesol politickú zodpovednosť za policajných funkcionárov ficovej vlády. V drvivej väčšine tam vybrali ľudí, ktorí neboli lojálni zákonu, ale politikom, ktorí ich tam nominovali. Treba preto urýchlene zmeniť príslušný zákon, hovorí na margo aktuálnej situácii v našich bezpečnostných zložkách podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO).

„Poslali ma naši k vašim, aby prišli vaši k našim. Ak neprídu vaši k našim, tak neprídu naši k vašim.“ Tak táto riekanka je v posledných dňoch takmer ako akýsi hyperbolizovaný spravodajský opis situácie v našich bezpečnostných zložkách.  Podľa Grendela dnes na Slovensku vrcholí zápas o ďalšiu podobu právneho štátu – ako i jeho očistu od korupcie, klientelizmu či zneužívania politických vplyvov na orgány činné v trestnom konaní. O boji za právny štát však rovnako tak hovorí aj opozícia. Tá koalíciu obviňuje z jeho rozvratu a šíri teórie o politických väzňoch či manipulácii káuz, ktoré sa týkajú jej nominantov. Jedným z terčov tohto súboja je aj minister vnútra, ktorého sa práve v týchto chvíľach v parlamente pokúša opozícia odvolať.

Čo sa to teda vlastne deje a dá sa tu už hovoriť o vojne policajtov? Prečo potrebuje prezidentka a premiér prísť do centrály SIS na utajené stretnutie s vedením bezpečnostných zložiek a silovými ministrami? Môžeme po kauzách Ivana Lexu či prípade Skupinka vôbec veriť správam SIS a je ešte strana SME Rodina otvorene brániaca svojho väzobne stíhaného nominanta súčasťou vlády, ktorá si hovorí protikorupčná?

Témy a otázky na podpredsedu parlamentu za OľaNO Gábora Grendela.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

3. september 2020 – pojednávacia miestnosť Špecializovaného trestného súdu v Pezinku – 10:20 Tomáš Szabó - vinný za podiel na vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – vypočul si verdikt o dvadsiatich piatich rokoch väzenia;

10:46 Marián Končner a Alena Zsuzsová - spod obžaloby oslobodení.

To bol september minulého roku, dnes je s odstupom desiatich mesiacov jún a deň, keď má Najvyšší súd rozhodnúť v otázke odvolaní proti tomuto rozsudku. Čo môžeme v prípade očakávať? A nakoľko je živý odkaz Jána Kuciaka aj tri roky po tragédii z 21. marca 2018?

Téma pre Petra Bárdyho, ktorý bol Kuciakovým šéfredaktorom a dodnes stojí na čele Aktualít.

„15. jún je nielen dňom Dé, ale šancou na nápravu toho, čo sa udialo v septembri minulého roku na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku“, tvrdí šéfredaktor Bárdy.

„Tento rozsudok bude tak dôležitý pre navrátenie dôveryhodnosti súdov, polície a prokuratúry, ako máločo predtým i potom“, dodáva.

Moderuje Jaroslav Barborák

Úcta k faktom je to jediné, čo ťa môže v tejto práci zachrániť. Ak si budeš ctiť fakty, nemôžeš nič pokaziť a na faktoch ťa nik nemôže dostať. Toto je odkaz Jána Kuciaka, hovorí investigatívna reportérka Aktualít Laura Kellöová. Hovorí, že hoci je niekedy silne frustrujúce vedieť viac o tom, ako to v tejto krajine funguje, nevie a nechce si predstaviť inú prácu než je jej práca investigatívnej reportérky.

Čo je to investigatívna žurnalistika, čo by mali byť jej témy a ako vlastne vznikajú všetky tie príbehy odhaľujúce prípady zneužívania moci či rozkrádania verejných zdrojov? Ako si novinár overuje dôveryhodnosť svojich zdrojov, ako sa dá utajiť ich identita pred možnými represiami, ako nehrať hry mocných no a napokon – nevedie takáto hlboká znalosť toho všetkého zlého, čo sa tu deje pod povrchom aj k osobnej frustrácii či profesnému vyhoreniu - a ako to ona sama prekonala? Témy a otázky pre investigatívnu reportérku Aktualít Lauru Kelloovú.

Je síce takpovediac iba na začiatku svojej profesionálnej kariéry, no už sa jej podarilo rozkryť mnoho machinácii či podvodov a aktuálne žne i novinárske ocenenia. Okrem iného sa venovala aj kauzám Mariána Kočnera a podrobne mapovala i jeho súd v prípade vraždy Ján Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V tomto prípade by už zajtra mal padnúť na Najvyššom súde kľúčový verdikt.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Prokurátor Juraj Novocký dozoroval vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V auguste z prípadu odišiel, lebo sa stal prvým slovenským prokurátorom novovzniknutej Európskej prokuratúry. 

Pýtali sme sa ho, čo môže Najvyšší súd zmeniť na rozsudku voči Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej, ale aj ako bude na Slovensku fungovať Európska prokuratúra a čo bude vyšetrovať. Podľa Juraja Novockého sa už v prípadoch eurofondových podvodov, agrodotácii a podvodov s DPH nebude dať len tak zastaviť konanie v štýle Dušana Kováčika - lebo o zastavení veci budú rozhodovať traja prokurátori z iných krajín ako Slovensko. 

Prečo Maďarsko a Poľsko nie sú súčasťou Európskej prokuratúry? A čo hovorí na kritiku opozície a strany Sme rodina smerom k prokurátorom a vyšetrovateľom? 

Rozhovor viedol Peter Hanák. 

Tu veľmi málo zaznievajú hlasy rodičov onkologicky chorých detí, ktorí upozorňujú, že ich deti potrebujú aby bolo čo najviac z nás zaočkovaných. Voči nim a voči potrebe ochrany tých najslabších, sú postoje antivaxerov cynické a hlúpe, hovorí epidemiologička Alexandra Bražinová. Očkovanie je podľa nej kľúč k prekonaniu pandémie. 

Leto je tu, deti počítajú dni do prázdnin a väčšina z nás si už plánuje vytúžené dovolenky. Kovid ale nezmizol, aj keď sa môže zdať, že ho slnko a teplo uspali, je tu s nami stále. Hrozí nám teda na jeseň ďalšia, tentoraz už tretia pandemická vlna a budeme opäť čeliť zavretých školám, obchodom, kinám či kaviarňam?

Kľúčom ako prípadne pandemické opatrenia zmierniť je podľa odborníkov očkovanie. Platí nepriama úmera, čím bude väčšia časť spoločnosti zaočkovaná, tým menšie protipandemické opatrenia budú nevyhnutné a teda o čo viac zaočkovaných, o to slobodnejšia spoločnosť a to práve v časoch prípadnej tretej či štvrtej vlny Kovidu.

Sila antivaxerského hnutia však rastie. Prečo sme sa teda začali tak báť veľmi ihiel v ramene a čo vlastne znamená ten toľko skloňovaný pojem „kolektívna imunita“? Budeme sa musieť voči Kovidu očkovať pravidelne, rok čo rok a akú rolu v ochrane najslabších členov spoločnosti hrá očkovanie detí? Témy a otázky pre epidemiologičku Alexandru Bražinovú. Bližšie na zúbky sa ale pozrieme aj na najrozšírenejšie antivaxerské mýty a zbilancujeme i daň, ktorú si pandémia na Slovákoch vybrala.

Pekný deň s Ránom Nahlas želá Braňo Dobšinský.

Etika či boj s korupciou aj pri výbere letného pobytu a hotela? Alebo - programové rozkrývanie vlastníckej štruktúry majiteľov drvivej väčšiny slovenských hotelov ako nástroj na potieranie nelegálneho prania špinavých peňazí? A do tretice ešte jednoduchšie: prečo míňať svoje peniaze a podporovať biznis ľudí, ktorí prišli k svojim majetkom aj nečestne?

Už pár dní tu máme nástroj, ako si tieto otázky zodpovedať a preveriť si našu sieť hotelov aj z tohto pohľadu. Transparency International Slovensko na to pripravila špeciálny portál Ktovlastni.sk

Čo sa z neho dozvieme a prečo je dôležité všímať si aj vlastnícke pozadie podnikov? Na to sa pozrieme s Ľubošom Kostelanským z Transparency International Slovensko.

Do sektora hoteliérstva totiž idú nemalé peniaze. Podľa štatistického úradu Slováci ročne minú na dovolenkách a na ubytovacie zariadenia a hotely štyristomiliónov eur. Ďalšie stovky miliónov tam minú firmy vrámci svojich podujatí.

„To že svoje peniaze nenasmerujeme k podnikateľom, ktorí sa k svojmu majetku dostali nečestne a sú s nimi spájané podozrenia z korupcie a nekalej činnosti, nedáme im zarobiť a potrestáme takto ich vlastne vytrestáme“, tvrdí Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Úloha tajnej služby sa vo vyšetrovaní zveličila, a to najmä, ak sa vyšetrovanie priamo dotýka samotnej SIS, hovorí o interpretácii stretnutia ústavných špičiek v centrále SIS bývalá premiérka Iveta Radičová. Podľa nej sú bezpečnostné štruktúry štátu, ktoré sú zodpovedné za proces očisty štátu od systémovej korupcie, stále v procese čistenia.

Od všemožných „kičurov“ trasúcich sa v župane pred zasahujúcou NAKOu až k politicky všeobjímajúcej snahe predvolať si do parlamentu bývalého šéfa SIS uplynul približne iba jediný rok, no ako sa zdá, mapa verejnej objednávky koho, prečo a za čo vlastne zatýkať sa začala akosi postupne meniť.

Začala sa tu teda azda viesť v bezpečnostných zložkách štátu vojna kto z koho, a ako má bežný občan rozumieť správam tajných služieb, ktorými ho začali prakticky dennodenne účelovo kŕmiť politici?

No a najmä, sú vari toto tie najpodstatnejšie problémy Slovenska a prečo politici nepociťujú potrebu ponúkať nám reálne riešenia na skutočné problémy dlhodobo kolabujúceho školstva, zdravotníctva či sociálneho systému?

To sú otázky a témy pre bývalú premiérku, profesorku Ivetu Radičovú. Pekný deň s Ránom Nahlas vám želá Braňo Dobšinský.

Na konte už má pád ministra zdravotníctva, premiéra a vlády, rovnako rozhádanú krajinu. A od dnešného dňa má túto krajinu aj chrániť. Chrániť pred covidom-19. Ruská vakcína Sputnik V.

V Európskej únii zatiaľ bez registrácie, s povolením v Maďarsku a s ministerskou výnimkou na Slovensku. V našich geografických šírkach ju ešte používajú v Bielorusku a Srbsku. Vo svete napríklad v Bolívii, Alžírsku, Kazachstane či Spojených arabských emirátoch.

A ak prieskumy u nás hovorili, že sa ňou chce zaočkovať 85tisíc ľudí, elektronická čakáreň zatiaľ hovorí o zlomku – eviduje mierne nad päťtisíc prihlásených.

Čo od Sputnika očakávať? Je bezpečný? Čo o ňom vlastne vieme? Otázky pre Ivana Bakoša z Inštitútu očkovania a cestovnej medicíny.

„Ja osobne si myslím, že Sputnik nie je zlá vakcína. Ale v čase, keď tu máme dostatok vakcín, ktoré prešli registráciou Európskej liekovej agentúry, začať očkovať neschválenou vakcínou nie je šťastné“, tvrdí infektológ Bakoš.

Aktuálne sme podľa neho v štádiu, keď bude skôr nedostatok ľudí ochotných zaočkovať sa, nie dostupných vakcín. Sputnik si má počkať na klasickú registráciu EMA.

„Boli sme v pandémii, kedy mal byť zaočkovaný každý. A je jedno, ktorou vakcínou. Podmienkou však musí byť registrácia Európskej liekovej agentúry. Veď my sme riešili stav, aby sme nezomierali“, dodáva.

Vakcinácia je podľa šéfa Inštitútu očkovania a cestovnej medicíny dôležitá preto, aby sa aj počas prípadnej tretej vlny čo najmenej ľudí dostalo do nemocníc. „Aby sa nezahltil systém. Aby útrapy ľudí boli čo najmenšie, čo nám vakcíny zaručujú“, tvrdí.

Bez zaočkovanosti Slovensku hrozí, že sa nezbaví rúšok či respirátorov na dlhú dobu.

Moderuje Jaroslav Barborák.