Bez obalu 🎙

Tretia vlna nezničí naše zdravotníctvo, ale zničí nás ako spoločnosť a ktokoľvek po tejto vláde príde, prevezme rozorvanú krajinu. Tretia vlna je nezvratná, nechoďme preto do nej s takou veľkou dávkou nedôvery ako tu panuje dnes, varuje biochemik Pavol Čekan.

Jedinou cestou ako pandémiu zlomiť a obstáť v blížiacej sa tretej vlne je podľa biochemika Pavla Čekana očkovanie. Na Slovensku však čoraz viac bujnie antivaxerské hnutie živené aj mnohými politikmi a ďalšími vplyvnými postavami verejného života. Množstvo z nás zápasí aj s celkom obyčajnými a ľudsky pochopiteľnými obavami - či jednoducho strachom, z možných nežiadúcich účinkov vakcín. Šíri sa i množstvo až nepochopiteľných mýtov či doslova medicínskych bludov.

Ako to teda s tým očkovaním vlastne je a zaberá i na stále nové a nové varianty vírusu? A prečo je vakcinácia tak veľmi dôležitá, keď už vieme, že nedokáže zabezpečiť stopercentnú ochranu pred Koronou? Ako bude vyzerať ďalšia pandemická vlna a sme na ňu pripravení lepšie ako pred rokom?

Témy a otázky pre biochemika Pavla Čekana. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Ak by niekto chcel aby vládna koalícia skončila, ale nechcel by za to byť zodpovedný, správal by sa ako Matovič, tvrdí politológ Jozef Lenč. Za nejednoznačnú podporu si tak podľa neho môže aj samotný expremiér. A v čom je pointa lietajúceho auta AirCar? Odpovie jeho konštruktér Štefan Klein

Vládna koalícia opäť čelila skúške súdržnosti, bývalý premiér a šéf vládneho OľaNO síce pokus opozície o jeho odvolanie z vlády prežil, hlasovanie však odhalilo vysokú miery nedôvery medzi vládnymi partnermi. Napriek tomu, že koalícia disponuje ústavnou väčšinou sa totiž proti jeho odvolaniu jasne vyslovilo iba 67 poslancov.

Potvrdzuje sa tak starý politický bonmot, v ktorom sa koaličný partner považuje za najvyšší stupeň nepriateľa? Dokedy sa dá takto zmysluplne vládnuť a nehrá sa tu už iba o to kto bude pred voličmi vinníkom prípadných predčasných volieb?

Témy a otázky pre Jozefa Lenča, politológa z Univerzity svätého Cyrila a Metoda. Slovensko ale nie je iba jeho politika plná negatívnych emócii, osobných útokov a parlamentného divadla, Slovensko to je aj o mimoriadne inšpiratívnych príbehoch ľudí, ktorí si vytrvalo idú za svojimi nápadmi a plnia si tak aj svoje detské sny. Medzi takéto príbehy patrí aj príbeh auta, ktoré vie lietať – AirCar, konštruktéra a dizajnéra Štefana Kleina. A my vám tento príbeh predstavíme v druhej časti nášho dnešného podcastu.

Pekný deň s Aktualitami Nahlas želá Braňo Dobšinský

Máme plné ústa rečí o rodinách či detičkách no keď naše deti potrebujú skutočnú pomoc, tak tam jednoducho nie sme, tvrdí primár psychiatrickej kliniky NÚDCH Ján Šuba.

Na Slovensku rastie počet detí s poruchami príjmu potravy, rastie počet deti, ktoré zápasia s úzkosťami, panikou či depresiami, narastá aj počet detí, ktoré sa režú, pália či sa inak sebapoškodzujú a vzrastá i počet detí, ktoré svoje problémy riešia alkoholom, tabletkami či inými závislosťami. Sú skrátka v problémoch a pýtajú si našu pomoc. Na Slovensku je však menej ako 50 detských psychiatrov a štát nemá ani dostatok urgentných lôžok či lôžok v doliečovacích zariadeniach.

 

Čo teda dnes trápi detské duše a čo im vieme reálne ponúknuť keď zápasia s úzkosťami, depresiami či majú niekedy taký veľký strach, že by radšej zvolili odchod z tohto sveta? A s akými problémami zápasí slovenská detská psychiatria? Témy pre primára kliniky detskej psychiatrie Národného ústavu detských chorôb Jána Šubu.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Dediny zrovnané so zemou, desiatky zranených, šiesti mŕtvi, to všetko výsledok ani nie hodinového vyčíňania tornáda. Nie však vo vzdialenej Amerike, ako sme boli zvyknutí doteraz, ale pár kilometrov od slovenskej hranice na južnej Morave.

 

Čo sa to deje? Je to dôsledok radikálne sa meniacej klímy, alebo výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlá? Téma pre lovca búrok Richarda Tótha, ktorý sa im profesionálne venuje už desaťročie.

 

Tornádo z južnej Moravy malo podľa ČHMÚ silu štvrtého z piatich stupňov Fujitovej stupnice. Rýchlosť rotácie v ňom dosahuje podľa Richarda Tótha 300 km/h. „Nebezpečné nie je samotné tornádo, ale fakt, že pri dotyku so zemou všetko rozmetá a berie so sebou. Najväčšie škody robia trosky pri spodku tornáda“, tvrdí slovenský lovec búrok.

 

Pozorovaniu a dokumentovaniu búrok sa Richard Tóth venuje už viac ako desaťročie. S priateľmi založili aj platformu stormchasers.sk

 

„Tam lietali autá, ktoré majú viac ako tonu. Vieme si predstaviť, akú silu mal tento živel.“

 

Aj vzhľadom na klimatické zmeny budeme v našom geografickom priestore podľa Richarda Tótha konfrontovaní s výskytom nebezpečných tornád častejšie.

 

Moderuje Jaroslav Barborák.

"Dobšinský, to je dokonalé divadelné predstavenie so skvelými kulisami, skvelou dramaturgiou a perfektnými kostýmami, ale tá pôvodná folklórna rozprávka - ako rozprávanie pri kozube, je niečo úplne iné," tvrdí literárna vedkyňa Jana Piroščáková. Bol teda Pavol Dobšinský otcom alebo cenzorom slovenskej ľudovej rozprávky?

Kde bolo tam bolo, za siedmymi horami a siedmymi dolami – tam, kde sa piesok lial a voda sa sypala. Áno, takéto rozprávkové príbehy nás sprevádzajú prakticky od kolísky a často sú to i tie úplne prvé príbehy, ktoré formujú náš pohľad na svet. Rozprávky pritom pôvodne boli doslova hororovými príbehmi na ukrátenie dlhých a temných večerov a až časom sa z nich stali mravoučné „exemplá“ na výchovu detí, hovorí literárna vedkyňa Jana Piroščáková. No a v tých slovenských hral kľúčovú rolu editora - no aj ich cenzora, Pavol Dobšinský.

Kam putoval Nebojsa, boli 12. mesiačikovia ľudožrúti a kto bol slovenským Modrofúzom? Prečo je v rozprávkach toľko krutosti a môžu rozprávky liečiť zranené detské duše? Komu boli rozprávkové príbehy pôvodne určené, ako prispeli k nášmu národnému sebauvedomeniu a kým bol pre slovenskú rozprávku Pavol Dobšinský? Témy pre literárnu vedkyňu Janu Piroščákovú.

Počúvate rozprávkové Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Expert na konšpirácie a vzdelávanie a hovorca českých elfov Bohumil Kartous hovorí, že treba regulovať Facebook a Google. Ako by malo na dezinformácie reagovať slovenské školstvo?

Konšpirácie v čase pandémie zabíjajú konkrétnych ľudí. Čo sú efektívne riešenia? 

Kto môže za to, keď z dieťaťa vyrastie konšpirátor? Podľa Bohumila Kartousa rodičia. Čo môže zmeniť štát a školstvo? Pomôže naliať peniaze do školstva? 

Ľudia veria, že školy fungujú dobre. Je to zásadný omyl - Slovensko aj Česko má pri pohľade na naše dnešné školstvo katastrofálnu perspektívu, obzvlášť v porovnaní s inými vyspelými krajinami. 

Má zmysel duálne a špecializované vzdelávanie napríklad na učňovkách? Alebo by sme mali v 21. storočí učiť úplne inak? Na Slovensku aj v Česku máme podľa Bohumila Kartousa priveľa detí na učňovkách a odborných stredných školách, pričom svoju kvalifikáciu vôbec nevyužijú. Navyše, ľudia v tomto storočí sa budú musieť vzdelávať celý život.

Jednou z najväčších obetí tejto pandémie bude vzdelanostná úroveň našich detí. Hodnotu vzdelanosti síce radi verbálne deklarujeme, ale keď si máme vybrať či zavrieme fabriky alebo školy, vždy sa rozhodneme pre fungovanie fabrík, nie škôl, tvrdí Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Pandémia podľa neho prehĺbila aj rozdiely medzi deťmi podľa ich sociálnych pomerov.

Pandémia doslova demaskovala všetky neduhy nášho školstva a odhalila i jeho nepripravenosť na výzvy modernej doby. Deti namiesto školy sedeli celé mesiace doma, pred počítačmi – teda, pokiaľ nejaký počítač ako i pripojenie na sieť vôbec mali. No a práve tu je problém, aktuálny prieskum medzi učiteľmi druhého stupňa základných škôl opätovne potvrdil, že celé tisícky detí sa do takzvaného dištančného vzdelávania vôbec nezapájalo alebo jednoducho žiadnu výučbu neabsolvovalo. Navyše, sklz vo vzdelaní tých detí, ktoré sa dištančne vzdelávali, môže byť podľa ich učiteľov dva až štyri mesiace. No a nevyznamenalo sa ani ministerstvo školstva, ktoré väčšina učiteľov oznámkovala chabou trojkou.

Aké dôsledky teda bude mať táto doba zavretých škôl na vzdelanostnú úroveň našich detí a dá sa výpadok v ich vzdelaní ešte nejako kompenzovať? Ako to, že sa stále viac a viac otvárajú nožnice medzi deťmi podľa toho z akých sociálnych pomerov pochádzajú? Prečo je hrozba prepadnutia tisícok detí možnou matkou ich ďalších neúspechov a tuší vôbec ministerstvo školstva čo sa mu to deje v rezorte? Témy a otázky pre Michala Rehúša z Centra vzdelávacích analýz.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

 

„Stojíme pred letom, ktoré bude ešte horšie ako to minuloročné“ – Marek Harbuľák, prezident Zväzu cestovného ruchu, tak reaguje na vyhliadky tohtoročnej dovolenkovej sezóny na Slovensku. Na jednej strane k nim prispievajú dozvuky polročnej praktickej odstávky, ktorú sektoru „nanútila“ pandémia. Na druhej aj nejednoznačnosť opatrení, ktoré majú oddialiť či predísť ďalšej pandemickej vlne.

 

Leto a dovolenky v pandemickej dobe, ročník dva. Alebo: po lete a dovolenkách s pandémiou spred roka. Čo nás čaká a čo nás neminie, v čom bude táto sezóna iná od minoloročnej? Ako do nej zasiahne úroveň zaočkovanosti a zostanú opäť hotelierom a majiteľom rekreačných zariadení oči pre plač? Už len vzhľadom na polovičnú návštevnosť či počet prenocovaní spred roka? Téma pre Mareka Harbuľáka, prezidenta Zväzu cestovného ruchu a gen. manažéra Asociácie hotelov a reštaurácií.

 

Moderuje Jaroslav Barborák.

Naše deti trápi osamelosť, boja sa sklamať naše očakávania i svoje okolie a keď sa dostanú až na hranu a chcú si siahnuť na život, nemajú sa niekedy ani s kým o tom porozprávať, hovorí psychológ a programový riaditeľ internetovej poradne pre mladých Marek Madro.

Pandémia a všetky tie protiepidemické opatrenia nesmierne dôsledne preverili našu psychickú odolnosť i výdrž no a zavreté školy - v kombinácii s prakticky zrušenými mimoškolskými aktivitami a nutnosťou žiť s rodičmi takpovediac na jednej kope zasa tvrdo otestovali psychické limity našich detí.

Čísla pritom hovoria neúprosnou rečou, iba za 5 mesiacov tohto roka linky iba jednej z internetových poradní zaznamenali tisícky volaní detí. Detí, ktoré zúfalo trápila nielen osamelosť, ale aj domáce násilie či sexuálne obťažovanie no odborníci museli v stovkách prípadov intervenovať aj pri niečom, čo si mnohí z nás odmietajú čo i len pripustiť – pri pokusoch o samovraždu.

Áno, i toto je svet našich detí. Svet, v ktorom sú na mnohé z toho, čo sa na nás valí a čo desí aj nás dospelých niekedy tak strašne samé a slabé. Práve pre pre ne je tu internetová poradňa Ipčko, ktorá už ale otvorila aj svoj prvý nízkoprahový klub v ktorom môžu nenásilne a najmä anonymne vyhľadať odbornú pomoc. O tom, prečo sú dnes mladí ľudia tak veľmi osamelí, prečo si chcú siahať na vlastný život a ako im vtedy pomôcť, ale aj o tom, ako bojovať s hrozbami kyberpriestoru a ako pri nich stáť, keď sa stali objektom zneužívania či kybervydierania, budeme hovoriť s programovým riaditeľom IPčka Marekom Madrom

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Vyše milión šesťstotisíc sporiteľov, čo je viac ako polovica všetkých pracujúcich na Slovensku, prekročených jedenásť miliárd naakumulovaných eur a v garantovaných a teda menej výnosných až 65 percent úspor. Správa Asociácie dôchodkových správcovských spoločností zo začiatku minulého týždňa.

Jožo a Fero, virtuálni priemerní Slováci. Pričom ten druhý žije v „paralelnom vesmíre“, ktorým má byť Slovensko s moderným druhým pilierom. Ak by prvý po štyridsiatich rokoch dostával mesačne k štátnemu dôchodku stovku, ten druhý ešte o 133 eur viac. Alebo iný príklad: Ak by súkromné dôchodkové úspory Slovákov zhodnocoval NovýZéland, dôchodková asociácia by dnes nepísala o jedenástich ale o vyše dvadsiatich miliárdách. Pohľady Ľudovíta Ódora, viceguverného Národnej banky.

Štát by mal podľa neho garantovať, aby súkromné dôchodkové účty slušne zarábali aj bez aktívneho zasahovania ich majiteľov. „Je potrebné systém nastaviť tak, aby aj keď človek neurobí žiadne aktívne osobné rozhodnutia, tak by tá investičná stratégia bola preňho dobre zvolená“, tvrdí.

 

S Ľudovítom Ódorom sa pozrieme na návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme u nás.

 

Moderuje Jaroslav Barborák.