Bez obalu 🎙

Teroristi a organizovaní zločinci – také zdôvodnenie mala použiť orbánova vláda na to, aby mohla špiclovať novinárov a ľudskoprávnych aktivistov. Dlhoročné špehovanie tisícok novinárov, aktivistov, ale aj bežných učiteľov či farmárov autoritárskymi vládami, vrátane tej maďarskej, odhalil projekt Pegasus, v ktorom pracovala aj investigatívna reportérka Pavla Holcová.

Špehovanie mobilných telefónov si mali objednať vlády Kazachstanu, Azerbajdžanu, Bahrajnu, Rwandy, Mexika, ale aj susedného Maďarska. Zneužívanie tisícok mobilov odhalila doslova mravenčia práca 16tich médii v rámci projektu Pegasus, na ktorom sa podieľala aj Pavla Holcová. Tá avizuje, že zatiaľ ide iba o špičku ľadovca a rozsah špehovania - napríklad vládou Viktora Orbána, môže byť ešte oveľa väčší a bude siahať aj do politických vôd.

O čom hovorí najnovšia kauza masívneho špičlovania novinárov a prečo sa Viktor Orbán neváhal správať k novinárom či aktivistom ako ku teroristom a organizovaným zločincom? Zmení táto kauza spôsob práce investigatívnych novinárov a prečo je tak veľmi dôležité aby novinári chránili svoje zdroje informácií? A sú ešte naše mobilné telefóny bezpečné pred očami a ušami zvedavých vlád? V Aktualitách Nahlas odpovie šéfka českého portálu Inestigace.cz Pavla Holcová.

Moderuje Braňo Dobšinský

My tu oslavujeme už aj taký štandard, ako je otvorenie verejných toaliet v najväčšom parku hlavného mesta štátu. Nečakáme excelentnosť, nevieme ju oceniť a už ju dokonca ani nespoznáme, hovorí sociológ Michal Vašečka.

Narastajúca nedôvera, to je dnes zrejme kľúčový fenomén slovenskej spoločnosti. Nedôverujeme vede a vedcom snažiacim sa o kolektívnu vakcinačnú imunitu, no vzbura davov zasiahla aj Ústavný súd, ktorý stopol referendum o predčasných voľbách. Prestali sme dôverovať politikom, ale prestali sme veriť aj vedcom či iným autoritám. Ako spoločenstvo sa rozpadáme a stácame už i nádej, že to aspoň teoreticky môže byť niekedy aj lepšie. Čaká nás tak len ďalší úpadok a rozklad.

Slovenská spoločnosť sa tak stáva mimoriadne manipulovateľná, tvrdí sociológ Michal Vašečka. Narastajúca nedôvera podľa neho tak doslova rozkladá celú spoločnosť a oslabuje i našu vzájomnú súdržnosť a schopnosť vidieť problémy či útlak a diskrimináciu iných.

Prečo sa stalo očkovanie doslova talebovskou "Čiernou labuťou", teda témou, ktorá dokáže spoločnosť úplne rozvrátiť? Kam zmizli politici s víziami a hodnotami a prečo tí, ktorí by spoločnosť mali viesť sa naopak nechajú viesť internetovým davom? Prečo mizne rešpekt k autoritám ako sú Ústavný súd alebo vedci, no a napokon - ako to, že sa toľkí z nás doslova stratili v modernej spoločnosti 21. storočia a prečo zo Slovenska čoraz viac utekajú naše najlepšie mozgy?

V podcaste Aktuality Nahlas odpovie sociológ Michal Vašečka.

pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Po rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý pozastavil účinnosť vyhlášky o povinnej karanténe pre neočkovaných, sa od pondelka opäť menia pravidlá na hraniciach. Komplikovane sa bude cestovať aj očkovaným prvou dávkou - nielen nezaočkovaným.

Ako je možné, že máme na Slovensku nariadenia, ktoré následne ústavný súd zmietne zo stola? Je toto finálna zmena alebo môžeme čakať ďalšie? Na to sa v podcaste pýtame štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Martina Klusa (SaS).

V podcaste budete počuť aj rozhovor s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou o situácii v Za ľudí - otvorene hovorí o možnom odchode zo strany aj s jej frakciou. Pýtal sa jej Tomáš Kyseľ.

Moderuje Denisa Hopková.

Čínske trhy a tašky s hotovosťou, napríklad na úplatky? Aj niečo také sa mohlo diať na Slovensku. Dvojročná práca investigatívnych novinárov ukazuje ako ázijskí obchodníci v Európe disponujú obrovskými balíkmi nelegálnej hotovosti, o ktorú mali prejaviť záujem aj našinci.

Prečo by sa o takú nelegálnu hotovosť Slováci zaujímali? Tak napríklad na ukrytie svojich ziskov z nelegálne vyplatených vratiek DPH či vyplácanie možných úplatkov aj pre funkcionárov.

„Tak ako to poznáme vo veľa pripadoch ázijskí obchodníci na čínskych trhoch predávajú bez bločku, sú to v podstate špinavé peniaze," vysvetľuje Sabo s tým, že ich potrebujú zlegálniť ak ich chcú poslať naspäť do Číny a kúpiť tovar. 

Len za dva roky, pri pár firmách, investigatívci vystopovali 116 miliónov eur, ktoré odtiekli zo Slovenska cez čínske práčky do Ázie. „Čo sa týka prania špinavých peňazí, tak je to bezprecedentné," hovorí v podcaste investigatívny novinár Aktuality.sk Peter Sabo, ktorý na kauze pracoval dva roky.

Ako mala fungovať tak schéma? „Tak ako je to aj vo výpovediach, niekto prišiel do Bratislavy na Starú Vajnorskú, kde sa nachádza veľa čínskych obchodníkov a prišiel si pre hotovosť v 5-eurovkách či 10-eurovkách a potom ich mohli využiť napríklad na úplatky alebo iným spôsobom legalizovať," opisuje.

Novinár ďalej v podcaste spomína ako konkrétne sa im podarilo vystopovať 116 miliónov eur cez práčky do Ázie, čo s tým môžu mať takáčovci či bývalí vyskopostavení príslušníci SIS.

Je vôbec možné, aby takýto biznis fungoval dlhé roky bez povšimnutia? V podcaste sme na to pýtali Xénie Makarovej z nadácie Zastavme korupciu.

Moderuje Denisa Hopková.

Referendum o predčasných voľbách nie je rozhodne uzavretá téma aj pre samotnú koalíciu. Hoci Borisa Kollára stopol rokovací poriadok parlamentu, ktorému šéfuje, hnutie Sme rodina sa svojich plánov nevzdáva a prichádza aj s predstavou - vedia si predstaviť inšpirovať sa tzv. lotyšským modelom. 

Dôležitá je teda v tejto chvíli politická zhoda medzi koaličnými partnermi - tu však niektorí kategoricky odmietajú a iní budú o tom ešte diskutovať.

Otázny je napríklad postoj expremiéra a ministra financií Igora Matoviča a postoj poslancov jeho hnutia. Podľa poslanca Oľano a člena ústavnoprávneho výboru Milana Vetráka razí šéf hnutia iný názor. „Osobne si myslím, že aktuálne ma iný názor ako ja alebo ako je to v našom volebnom programe,” hovorí v podcaste.

Budete tiež počuť poslanca SaS Ondreja Dostála a politológa Radoslava Štefančíka.

Ako by mohla vyzerať taká zmena ústavy? V podcaste sa o tom rozprávame s ústavným právnikom Vincentom Bujňákom z Právnickej fakulty UK. Slovensko by sa tak priradilo k jednému z mála krajín. „V Lichtenštajnsku a Lotyššku takéto niečo existuje a v celej zvyšnej Európe nie," hovorí Bujňák.

Moderuje Denisa Hopková.

Delta variant sa šíri vo svete a v niektorých krajinách už vo výraznej miere prevláda. Napriek tomu dnes Británia hovorí o tom, že sa chcú s covidom naučiť žiť. Za akých okolností je to možné, čo to znamená pre nezaočkovaných a môžeme to pokladať za začiatok konca pandémie? 

„Očkovanie bol vždy nástroj ako to ukončiť. Problém je, že máloktorá krajina má úroveň zaočkovanosti ako Británia, Kanada či Izrael,” vysvetľuje bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana.

„Názor Británie je, že keď zaočkovali viac ako 90% ľudí nad 50 rokov, tak majú najkritickejšiu skupinu chránenú a nechajú ostatných vysporiadať sa s nákazou,” približuje s tým, že v Británii majú vďaka vysokej zaočkovanosti nízky počet úmrtí. Aj to však vyvoláva kritické hlasy. 

Podľa Smatanu je jediná cesta očkovanie - na Slovensku za nízky záujem môžu podľa analytika aj niektorí politici. „Ministerstvo zdravotníctva sa môže trápiť kampaňami, keď je takáto veľká antikampaň a úroveň neistoty, ktorú viacerí politici šíria, tak je to neefektívne a veľká škoda."

Kritizuje tiež kam až zašli antivaxeri a konšpirátori. „Vynadaj svojmu epidemiológovi či analytikovi - je to ako na futbale, keď sa hrá dedinská liga a človek mohol vynadať svojim hráčom. Tak sa to stal štandard, akurát že to už prešlo za rozumnú racionálnu hranicu.” 

Moderuje Denisa Hopková.

František Imrecze či Ľudovít Makó majú vypovedať o utajených schôdzkach, na ktorých mala podľa ich slov vládna moc na čele s Robertom Ficom preberať diskreditáciu politických protivníkov. Imrecze a Suchoba majú ukazovať aj na Petra Pellegriniho a hovoriť o úplatku.

 "Bez ohľadu na to ako sa to posunie im to politicky škodí. Budú musieť venovať viac energie ako za posledný rok vyviňovaniu sa," opisuje v podcaste autor investigatívnych textov Vagovič.

O najnovších zisteniach sme sa rozprávali so šéfom investigatívneho tímu Aktuality.sk a komentátorom Marekom Vagovičom.

Moderuje Denisa Hopková.

Je za nami týždeň, v ktorom sme sa bližšie dozvedeli, ako mohla vládna moc na čele s Robertom Ficom ovplyvňovať diskreditáciu politických protivníkov, či naopak chrániť „svojich ľudí“ pred zákonom; rovnako sme boli svedkami verdiktu ústavného súdu o protiústavnosti otázky, ktorou chcela opozícia skrátiť volebné obdobie a reakcií naň; a pred špecializovaný trestný súd sa posadila niekdajšia hlava špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik, paradoxne v prípade mafiánskej skupiny takáčovcov. To je len čas higlightov odchádzajúceho prvého prázdninového týždňa, ktorý bol rekordným aj na horúčavy. Obzrieme sa za ním s Petrom Bárdym, šéfredaktorom a komentátorom portálu Aktuality.sk

 

„Vôbec ma neprekvapili reakcie Roberta Fica, Petra Pellegriniho, Borisa Kollára a Igora Matoviča na verdikt ústavného súdu. V službách populizmu sú ochotní povedať a podporiť čokoľvek, čím sa zapáčia svojim voličom. Neopierajú sa pritom o tradíciu demokratických inštitúcií či o rešpekt k zákonu a ústave“, reaguje Bárdy.

 

„Ukazuje sa, že Andrej Kiska nebol až tak ďaleko, keď hovoril, že Slovensko je mafiánskym štátom“, šéfredaktor Bárdy takto reaguje na aktuálne súdne procesy, v ktorých napríklad kajúcnik Ľudovít Makó hovorí o 50 tisícovom úplatku pre niekdajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, či otvorene hovorí o stretnutiach na úrade vlády za prítomnosti Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, kde sa mala pilotovať diskreditácia politických protivníkov.

 

„Treba povedať, že o podobných stretnutiach a veciach, ktoré kontextovo zapadajú do týchto udalostí, hovoria aj ďalší obvinení nezávisle od seba. Nemyslím si, že Robert Fico a Peter Pellegrini dnes spávajú pokojnejšie ako pred dvomi-tromi rokmi. Predpokladám, že je to pre nich stresujúce.“

 

V právnom štáte však musia byť podľa šéfredaktora Bárdyho obvinenia podložené neprestrielnymi dôkazmi, čo je úlohou orgánov činných v trestnom konaní.

 

Moderuje Jaroslav Barborák.

“Nikam nechodiť, nestretávať sa, nepovzbudzovať“. Letné olympijské hry Tokyo 2021. Aj tak majú vyzerať podľa šéfa našej výpravy Romana Bučeka. Za týmto 180 stupňovým obratom je podľa neho pandémia koronavírusu. Tá má byť aj za doteraz najmenšou slovenskou olympijskou účasťou.

 

Valné zhromaždenie Slovenského olympijského a športového výboru v závere minulého ýždňa odobrilo 39 člennú slovenskú výpravu.

 

„Ak by sme uzatvorili účasť pri tomto číslo, bude to historicky najmenší počet športovcov na olympijských hrách“, tvrdí Roman Buček.

 

Práve dnes odlieta do dejiska 32. letnej olympiády prvá skupina slovenských športovcov. Ide o vodných slalomárov, ktorí budú mať možnosť trénovať na novom kanáli.

 

S odchodom ďalších skupín sa počíta po 12. júli. Vedenie slovenskej výpravy odlieta 14. júla.

 

Vzhľadom na stále prítomnú pandémiu japonské úrady predlžujú ich stav „seminúdze“ a olympionikom „naordinovali“ množstvo obmedzení.

 

Už dva týždne pred odchodom musia napríklad plniť špeciálnu aplikáciu podrobnými informáciami o zdravotnom stave.

 

96 hodín pred odchodom musia absolvovať jeden PCR test, 72 hodín ďalší, ktoré sú podmienkou odletu do Tókia.

 

Po prílete ich čakajú ďalšie testy, ktoré budú vstupenkou do olympijskej dediny. A tam budú musieť podľa Romana Bučeka viesť až „rehoľný“ spôsob života s jediným cieľom: odviesť čo najlepší športový výkon, po ktorom sa väčšinou hneď aj vydajú na spiatočnú cestu domov.

 

„Obmedziť maximálne sociálne kontakty okrem tých nevyhnutných k podaniu športového výkonu je jedna z prvých podmienok organizátorov tokijskej olypmiády“, vysvetľuje šéf slovenskej výpravy. „Je to samozrejme tlak na psychiku športovcov a nevylučujem, že sa môže negatívne podpísať pod ich výkony“, dodáva.

 

„Pravdu povediac, neviem si to predstaviť, lebo podobné obmedzenia sme doteraz na olympiádach nezažili“

 

Aká bude už raz odložená letná olympiáda v Tókiu? Téma pre šéfa jej slovenskej výpravy Romana Bučeka.

 

Moderuje Jaroslav Barborák.

 

Na covid môže na jeseň zomrieť 42-tisíc seniorov – konštatovanie, ktoré v kontexte možnej tretej vlny a agresívneho delta variantu naformuloval dátový analytik a ekonóm z platformy veda pomáha Martin Šuster.

 

„Toto je ilustrácia toho, čo by sa mohlo stať, keby sme nič neurobili“ tvrdí. „S covidom sme v situácii, že ak sa výrazne nezlepšíme v očkovaní, tak tie úmrtia môžu byť na jeseň až také vysoké“.

 

Ak bude smrtnosť rovnaká ako minulú jeseň, tak podľa dátového analytika Šustera zomrie 35% osemdesiatnikov, čo sa infikujú - čiže 19 582 z 55 333. Medzi sedemdesiatnikmi umrie vyše 20% infikovaných a medzi šesťdesiatnikmi skoro 8%.

 

Celkovo môže na kovid zomrieť podľa Martina Šustera každý desiaty nezaočkovaný senior.

 

Cestou zlepšenia má byť samotné očkovanie a jeho dostupnosť cez obvodných lekárov a prostredníctvom výjazdových tímov. Výjazdové očkovacie tímy by pokryli oblasti, ktorým chýbajú aj obvodný lekári.

 

„Ak by začali očkovať všetci obvodní lekári, na každého by pripadla približne stovka ľudí na zaočkovanie. Ak by jeden lekár denne po ordinačných hodinách zaočkoval napríklad troch ľudí, do konca leta by sme boli vybavení a v bezpečí“.

 

Podľa analytika Šustera by pomohlo aj zjednodušenie prihlasovania, aby bolo prístupné aj menej technicky zdatným starším ľuďom.

 

Vzhľadom na rýchlosť šírenia delta variantu má byť do konca roka po epidémii. „Tá delta sa bude šíriť tak rýchlo, že to už nedokážeme naťahovať. Tento vírus je dvakrát infekčnejší. A hlavne nebude vôľa mať také prísne opatrenia, ako počas druhej vlny. Takže do konca roka každý z nás imunitu získa, či už zaočkovaním alebo prekonaním nákazy.“

 

Moderuje Jaroslav Barborák.