Bez obalu 🎙

Vrátili sme sa o 20 rokov dozadu, pád Afganistanu otvára otázky o kredibilite našich spojencov ako aj ich záväzkov, hovorí na margo bezprecedentne rýchleho obsadenia Afganistanu Talibanom politická komentátorka a analytička Sylvia Tiryaki. Chápanie práv žien či detí Talibanom je však podľa nej zásadne iné než ako ich chápeme my.

Afganistan sa nepodarilo dobyť britskej ríši na vrchole jej moci, nepokoril ho ani Sovietsky Zväz a nezvládli to ani Spojené štáty so svojimi spojencami. Afganistanu sa opäť zmocnil Taliban a režim masívne podporovaný Spojenými štátmi a ich západnými spojencami sa rozsypal ako domček z kariet.

Aká bude budúcnosť tejto krajiny pod nadvládou mudžahídov a o čo tomuto radikálne islamistickému a militantnému hnutiu vlastne ide? Ako funguje afgánska spoločnosť zmietaná už desaťročiami konfliktov, prečo bude teraz tak dôležitý postoj Pakistanu no a napokon, aké dôsledky bude mať tento vojenskopolitický kolaps pre budúcnosť NATO a naše vzájomné spojenecké záväzky?

V dnešnom podcaste na to odpovedia analytička a politická komentátorka Sylvia Tiryaki ako aj afgánec žijúci na Slovensku Azim Farhadi. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

SMER sa stal marginálnou politickou stranou, Fico už nikdy prvé ani druhé husle hrať nebude, tvrdí bývalý poslanec z stranu SMER a jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. A prečo je jedna z jeho najviditeľnejších tvári názorovo tak blízka Mussolinimu?

Donedávna patril medzi nespochybniteľných hegemónov slovenskej politiky, po 12tich rokoch vládnutia sa však z neho stal už iba tieň zašlej slávy, ktorý sa neštíti robiť politiku aj na téme očkovania a o svojich prominentných nominantoch, ktorí dnes čelia vyšetrovaniu zasa hovorí ako o politických väzňoch. Kam zmizli SMERu jeho voliči a prečo sa trojnásobný premiér vybral na lov voličov po ktorých donedávna siahali kotlebovci či harabinovci? Prečo sa začalo šéfovi ľavicovej strany posmievať ako birmovanému komunistovi, ako to bolo s financovaním „vlastnou hlavou“ a je Robert Fico – a to i napriek svojej nespochybniteľnej verbálnej aj politickej zručnosti, dnes už len takpovediac chodiacou politickou mŕtvolou?

V dnešných Aktualitách Nahlas na to odpovie jeden zo zakladajúcich členov SMERU, jeho bývalý poslanec a dlhoročný ľavičiar Boris Zala.

Pekný deň želá Braňo Dobšinský

„V očiach mali prázdno. Bola tam akási neprítomnosť, ktorá im mala poslúžiť na izoláciu od reality, ktorú zažili“ – na svoje stretnutie so „sexuálnymi otrokyňami“ jezídkami takto spomína Hugo Gloss.

Na severe Iraku bol vrámci medzinárodnej záchrannej misie, na ktorej sa podieľala aj slovenská katolícka charita.

V týchto dňoch sme si pripomenuli oslobodenie irackého Mosulu z rúk radikálov Islamského štátu. V polovici roka 2014 museli pred nimi doslova utekať desaťtisíce ľudí, ktorí našli utočisko v nehostinných horách.

Približne 40tisíc ich však skončilo v rukách radikálov, prišlo o život, či v prípade žien a dievčat bolo ponížených až na úroveň sexuálnych otrokýň. Koniec tomu urobilo až vyčistenie oblasti od radikálov Islamského štátu spred štyroch rokov.

Na záchrane a pomoci poníženým ženám jezídkam sa podieľali aj Slováci a mimovládne organizácie Magna či Slovenská katolícka charita.

Hugo Gloss hovorí, že slovenská pomoc spočívala najmä vo finančnom zabezpečení projektu záchrany jezídiek. „Koordinovali sme najmä prísun financií a logistickú podporu. Samotným ženám, ktoré zažili traumu sexuálneho otroctva sa potom venovali expertky ženy. K mužom mali traumatizované jezídky odstup“.

Od roku 2015 len Slovenská katolícka charita pomohla oblasti čiastkou, ktorá prevyšuje 1,5 milióna eur. Okrem pomoci traumatizovaným jezídkam stále pomáhajú projektom zameraným na pomoc deťom a na výstavbu studní s pitnou vodou.

Ako záchrana prebiehala a ako to, že za ňou boli aj Slováci – to je už téma pre Huga Glossa zo Slovenskej katolíckej charity.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Slovensko v týchto hodinách prekročilo hranicu polovice zaočkovanej dospelej populácie, na druhej strane ku kolektívnej ochrane pred covidom nám ešte chýba takmer milión zaočkovaných. V rámci Európskej únie sme na chvoste. Za nami je len Rumunsko, Litva, Chorvátsko a Bulharsko. Odpor voči očkovaniu ale narástol, ako to zachytil prieskum SAV „Ako sa máte, Slovensko?“. To všetko v kontexte obáv odborníkov z možnej dramatickej jesene s už nastupujúcou treťou pandemickou vlnou.

Prečo sa nedarí u nás zaočkovať väčší podiel populácie, aké sú možné príčiny a čo s tým? Pozrieme sa na to s Robertom Klobuckým zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý stojí za sériou prieskumov „Ako sa máš, Slovensko?“.

„Vláde dnes dôveruje okolo sedemnásť percent populácie, čo je naozaj málo. Potom ťažko očakávať, že ľudia, ktorí nedôverujú vláde, budú rešpektovať jej odporúčania. V súvislosti s očkovaním je to problém“, tvrdí Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Problém je aj nízka dôvera verejnosti zdravotníctvu a vedcom. „Verí im približne len polovica populácie“, konštatuje Klobucký. „Zdravotníci a vedci môžu odporúčať očkovanie, no ľudia ak im neveria, nebudú ich ani počúvať“, dodáva sociológ.

Nadobúdanie dôvery je však beh na dlhé trate. Čo sa dá robiť hneď – podľa Klobuckého by kompetentní mali spustiť intenzívnu informačnú a vysvetľujúcu kampaň, ktorá by bola namieraná aj proti dezinformáciám v súvislosti s očkovaním.

Vakcíny by mali rovnako „cestovať“ za ľuďmi. Prieskumy tiež ukazujú, že ľudia dôverujú svojim lekárom. Opatrenia by sa tak mali podľa sociológa zamerať na ich motiváciu, aby očkovali proti COVIDU-19.

V podcaste ste dozvie te aj to, čo spája odporcov očkovania a čoho sa obávajú najviac. „Obávajú sa o bezpečnosť vakcíny. Mali by sme ich presvedčiť, že ochorenie na covid je nebezpečnejšie, ako dať sa zaočkovať“, vysvetľuje sociológ Robert Klobucký.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Pred odletom do Tókia hovoril o „čudnej“ olympiáde, ktorú pandémia obrala o olympijského ducha. Čo hovorí po návrate? „Našiel som ho tam len čiastočne“, reaguje Roman Buček, športový šéf našej historicky najštíhlejšej účasti.

„Športovci boli vyzývaní, aby sa kontaktovali čo najmenej, aby zachovávali odstupy. Dokonca mali byť opatrní pri tradičnej výmene odznakov, čo bol vždy symbolický prvý krok k nadviazaniu kontaktov“, tvrdí. „Samozrejme, že sa šlo na hranu“, dodáva.

Slovenská výprava mala k dispozícii „skromné“ kancelárske priestory, z ktorých sa podľa šéfa výpravy postupne stal priestor klubového charakteru. Tam sa spolu tešili z víťazstiev či spracovávali športové sklamania.

„Každá medajla je úspech, štyri medajly sú pekný úspech“, hodnotí Roman Buček. Podľa neho netreba zabúdať na tesnú šancu na ďalšiu medajlu v trape dvojíc. „Tá nám ušla možno len o jeden výstrel, už ich mohlo byť päť“, dodáva.

Čo hovorí na výkon Mateja Tótha, ktorý v chode na 50 kilometrov skončil štrnásty a neobhájil tak zlato z Ria de Janeira?

„Veľmi dôstojne ukončil svoju športovú kariéru. A to aj vzhľadom na podmienky v Saporre s vysokými teplotami a vlhkosťou. Rovnako pre fakt, že Maťo je tiež v pokročilom športovom veku (má 38 rokov – red.) a prípravu musel predlžovať s posunom dátumu olympiády v Tókiu“, vysvetľuje šéf našej výpravy. „Bojoval so cťou a dokončil tú namávahú päťdesiatku“.

Športovci museli do 48 hodín po svojom výkone opustiť dejisko olympiády. Aj to pridávalo podľa Romana Bučeka k „čudnosti“ podujatia. „Bola to rehoľa. Pred výkonom sa športovec maximálne koncentruje, spí, ide na tréning, oddychuje a je. Po výkone, keď napätie z neho opadne a za normálnych okolností by mohol ísť povzbudzovať kolegov a nasávať čo to z olympijskej atmosféry, musel odísť.“

A čo napovedala olympiáda v Tókio o úrovni nášho športu?

Aj o tom sme sa rozprávali s Romanom Bučekom, športovým šéfom slovenskej olympijskej výpravy.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Prepustení, lebo nezaočkovaní – správa, ktorá nedávno obehla svetové médiá. Zachytila situáciu v známej spravodajskej televízii CNN, kde pre nezaočkovanie proti covidu skončili traja zamestnanci.

Podľa uniknutého interného emailu stanica uplatňuje vo veci očkovania politiku nulovej tolerancie a žiada, aby ho všetci jej zamestnanci podstúpili. „Máme v tom už dávno jasno, takže by nemalo dochádzať k nejasnostiam“ – toto je stanovisko riaditeľa CNN Jeffa Zuckera podľa svetových agentúr.

Je podobná situácia predstaviteľná na Slovensku? Aké nástroje má zamestnávateľ, aby ochránil zdravie vo svojej prevádzke a v akej pozícii sú jeho zamestnanci? Pozrieme sa na to s Pavlom Nechalom z advokátskej kancelárie WISE3, predtým dlhoročným spolupracovníkom TransparencyInternational a právnym expertom mimoparlamentného Spolu.

„Právny základ je v ochrane verejného zdravia. Samozrejme na jednej strane je sloboda jednotlivca a jeho rozhodovanie o vlastnom zdraví, ale máme tu aj verejné zdravie, čiže ochrana veľkej časti obyvateľstva. Tam sa vyžaduje zodpovednosť a podriadenie niektorým invazívnym úkonom, opatreniam, ktoré nám môžu byť nepríjemné.“

Napriek tomu, že na Slovensku existuje povinné očkovanie v prípade desiatky prenosných ochorení (napr. záškrt či tetanus), pri covide-19 narastá odpor už voči samotnému očkovaniu, nehovoriac o možnosti, že by sa toto očkovanie stalo povinným.

Júlový prieskum SAV „Ako sa máte, Slovensko“ zachytil, že povinné očkovanie odmieta 61,9 percenta populácie. Negatívny postoj k očkovaniu ako takému narástol z marcových 30,9 percenta na júlových 36 percent.

„Máme tu desiatku očkovaní, ktoré povinne absolvujeme v rannom detstve a vôbec sa proti tomu nestaviame, lebo sa nechceme vrátiť o sto rokov späť“, vysvetľuje Nechala.

Pri otázke, čo by situáciu mohlo zvrátiť, uvádza aj príklad Spojených štátov, kde sa diskutuje aj o možnosti zvýšenia zdravotných odvodov pre nezaočkovaných. „Neinšpirovať sa tým u nás?“, navrhuje Nechala. „Náklady na liečbu sú neporovnateľne väčšie ako náklady na zaočkovanie. Ak niekto ochorie, všetci sa solidárne skladáme a financujeme spoločne liečbu tých, ktorí sa rozhodli nezaočkovať“, argumentuje.

V podcaste sa dozviete, o čo sa môže právne oprieť povinné očkovanie, či aké možnosti sú vysporiadať sa s problémom očkovania na pracoviskách.

Moderuje Jaroslav Barborák.

„Pri boji s delta variantom musíme byť oveľa razantenjší a rýchlejší. Efektívne pred ním a jeho následkami chráni vakcinácia“, tvrdí zdravotný analytik Martin Smatana.

Skúsenosť Veľkej Británie podľa neho hovorí o tom, že vysoká miera zaočkovanosti chráni pri delta variante pred hospitalizáciami a úmrtiami. Podmienkou však je však ukončený celý proces očkovania s vybudovanou imunitou. „To je tu kľúčové“, dodáva.

Dáta podľa neho napovedajú, že delta variant tu už máme komunitne a je len otázkou času, kedy sa to vo veľkom rozšíri. „Očakávame, že to bude začiatkom jesene, keď sa deti vrátia do škôl, ochladí sa a ľudia budú tráviť viac času v interiéri“, tvrdí analytik a niekdajší šéf Inštitútu zdravotníckych analýz Martin Smatana.

„Ak rátame, že u nás príde k zhoršeniu v septembri, aby sa to neprejavilo na náraste hospitalizácií a úmrtí, očkovať sa musíme už teraz, aby sme stihli čas, ktorý vakcína potrebuje na nabratie plnej efektivity.“

Zatiaľ sa podľa analytika Smatanu nenašla krajina, kde by sa rozšíril delta variant a časom nenastal prudký nárast prípadov. Ukázalo sa to v Británii, Španielsku, Portugalsku, na Malte.

„Vzhľadom na výrazne kratšiu inkubačnú dobu stačí pár týždňov, kým počet prípadov prudko narastie“, tvrdí.

V podcaste sa dozviete aj odpovede na otázky, či by malo byť u nás očkovanie proti covidu povinné či o tretej vakcinačnej dávke, ktorá bude cestou aj pre Slovensko. A tiež, čo môže spraviť s epidemiologickou situáciou u nás septembrová návšteva pápeža Františka u nás.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Včera obvinený oligarcha Miroslav Výboh je naďalej v zahraničí, s políciou chce spolupracovať zrejme cez telemost. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic mu odkazuje, že si nebude určovať podmienky. Budete počuť aj krátke stanovisko Výbohovho advokáta Ondreja Laciaka.

Na obvinenie jemu najbližšieho oligarchu reagoval aj Robert Fico. Predpovedá ďalšie zatýkanie a sľubuje, že keď sa zmení vláda, zmení sa aj prístup k vyšetrovaniu.

V dnešnom podcaste sa dozviete aj o najnovšom vývoji v kauze Dobytkár – v ktorej už prokuratúra podala na súd obžalobu aj na Norberta Bödöra a Martina Kvietika.

Moderuje Peter Hanák.

NAKA dnes obvinila oligarchu Miroslava Výboha, bývalú šéfku Finančnej správy SR Lenku Wittenbergerovú a aj niekdajšieho štátneho tajomníka rezortu financií za Smer Radka Kuruca. Najväčšou rybou je nepochybne oligarcha Výboh, ktorý mal údajne sprostredkovať úplatok pre Pellegriniho. 

V dnešnom podcaste budete počuť reportérku, ktorá sa tomuto prípadu venuje, krátke vyjadrenia advokátov obvinených Jozefa Brhela a Františka Imreczeho, pripomenieme si, ako na obvinenia reaguje Pellegrini.

Kto je to Miroslav Výboh, si povieme prostredníctvom krátkych ukážok z knihy Mareka Vagoviča Vlastnou hlavou.

Moderuje Peter Hanák. 

Pápež František bude v Šaštíne slúžiť omšu na poli. Kapacitu 350-tisíc ľudí sa podľa šaštínskeho duchovného Juraja Tirpáka nepodarí naplniť. Ľudia, ktorých sme sa pýtali, návšteva pápeža na očkovanie nepresvedčila.

V dnešnom podcaste budete počuť reportáž zo Šaštína a množstvo užitočných informácií o návšteve pápeža Františka v tomto malom meste na Záhorí. Chýbať nebude ani kritický hlas – poslanec mestského zastupiteľstva Ján Šimurda a názor lokálnych obyvateľov.

Nahrávali Peter Hanák a Rudolf Sivý.