Bez obalu 🎙

Konšpiračné teórie počas pandémie stáli niektorých Slovákov aj život alebo zdravie. Hovorí expert na dezinformácie Tomáš Kriššák. 

Čo sa reálne dá robiť proti konšpiráciám? V dnešnom podcaste budete počuť aj ďalšieho experta na dezinformácie Jakuba Godu.

Nemali by sme aspoň tých najnebezpečnejších konšpirátorov pokutovať, zakazovať alebo trestať? A kde sú ústavnoprávne limity ochrany slobody prejavu – teda inými slovami existuje sloboda šíriť lži? Odpovie ústavná právnička Lucia Berdisová.

Moderuje Peter Hanák. 

Ešte donedávna príklad, ako sa zvláda pandémia koronavírusu, s najvyššou zaočkovanosťou na svete, aktuálne dejisko krvavého konfliktu so stovkami mŕtvych. Svet už desať dní zaplavujú obrazy svištiacich rakiet a náletov, emblematickou bola likvidácia 13-poschodovej budovy, v ktorej sidlili redakcie zahraničných médií. Zomierajú nielen vojaci, ale aj civilisti a deti. Izrael a Gaza posledných dní.

Prečo tam opäť vypukol konflikt, o ktorom už aj OSN hovorí ako o vojne? A čo je za „odvekým“ napätím medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi? Ide o stret náboženstiev, územných nárokov či len o boje zradikalizovaných skupín, pre ktoré trpí región?

Téma pre Jakuba Szánta, ktorý má oblasť prechodenú, napočúvanú a aj zreflektovanú, keďže o svojich skúsenostiach televízneho reportéra vydal aj knihu.

„Momentálne sú tam dva konflikty: ten medzi Izraelom a palestínskym militantným Hamasom a druhý na pôdoryse samotného židovského štátu – medzi židmi a arabmi“, vysvetľuje bývalý blízkovýchodný spravodajca Českej televízie.

„Zásadným problémom je neprekonané tabu, že by niektorá z arabských politických strán vstúpila do vládnej koalície“. Situáciu by to podľa Jakuba Szánta výrazne zjednodušilo a mohlo by byť aj prevenciou konfliktov.

„Bombardovanie je lepšie zažiť pri natáčaní, nie v noci v dome, kde bývaš s malými deťmi, ako sa nám to stalo viackrát v roku 2014. Na druhej strane je potom človek schopný aspoň trochu sa vžiť do toho, ako to vnímajú miestni.“

Moderuje Jaroslav Barborák.

Igor Matovič si už nálepku protikorupčného bojovníka nezaslúži, v prípade majetkového priznania koná ako nečestní politici, tvrdí šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Systém "našich ľudí" podľa nej po voľbách nevymizol a červenou čiarou tejto vlády bude hlasovanie o kolúznej väzbe.

Po dlhých rokoch vlády SMERu, prišlo rázne volanie po zmene. Tá zmena pod vlajkou boja proti korupcii má dnes už viac ako rok. Roberta Fica vystriedal Igor Matovic, Tak ako Pellegrini vymenil Fica, Heger vystriedal Matovica, ale - čo sa vlastne v tejto krajine skutočne zmenilo?

Aké sú teda reálne výsledky všetkých tých veľkých predvolebných sľubov o potrestaní oligarchie a nastavení systému tak, aby z neho už viac nemohli profitovať tí povestní „naši ľudia“?

Ako to, že si sily, ktoré voľby poslali do opozície začali odrazu tak dobre rozumieť s predsedom parlamentu, ako ide dohromady boj voči korupcii so snahami vicepremiéra Holého a prečo sú majetkové priznania politikov stále iba potemkinovými dedinami? Je nákup Sputnika či testov na plošné testovanie naozaj s kostolným poriadkom a prejavom novej politickej kultúry alebo ako hovoril jeden ruský premiér: „Chceli sme to najlepšia, ale dopadlo to, ako vždy“?

No a napokon, ako môže o boji voči korupcii kázať niekto, kto aj vo funkcii premiéra oficiálne disponoval majetkom bezdomovca?

V Ráno Nahlas zbilancujeme protikorupčné ťaženie Obyčajných ľudí a ich koaličných partnerov so šéfkou Nadácie Zastavme korupciu a bývalou investigatívnou novinárkou Zuzanou Petkovou.

Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

„Odpadové vody neberieme ako niečo, čo nám smrdí, ale ako zdroj informácií, ktorý nám môže ako spoločnosti do budúcnosti pomôcť“. Tak hovorí o predmete svojho výskumu Tomáš Mackuľák z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave.

S tímom vedcov z viacerých oblastí pracujú na analýze prítomnosti vírusu covidu-19 v odpadových vodách. „S predstihom dvoch týždňov dokážu avizovať nastupujúcu vlnu epidémie koronavírusu“, tvrdí Michal Tamáš, člen vedeckého tímu. Porovnanie pritom reflektuje výsledky PCR testov.

Slovenský tím vedcov hovorí o akomsi „systéme včasného varovania“. Výsledky vyše ročného výskumu aktuálne pripravujú na publikovanie.

Aký je teda potenciál analýzy odpadových vôd? A do akej miery môže pomôcť u nás na Slovensku? A čo dokážu povedať o nás a našich spôsoboch?

Téma pre Tomáša Mackuľáka a Michala Tamáša zo Slovenskej technickej univerzity.

Moderuje Jaroslav Barborák.

SNP zabránilo aby sa tu pri oslobodzovaní hromadne neodvliekalo do gulagov a neznásilňovalo, tak ako napríklad v Maďarsku. Sovieti nás pre ppovstanie brali ako spojencov. Komunizmus bol len ľúbivý pláštik ruskej imperiálnej politiky, hovorí šéf Múzea SNP Stanislav Mičev.

Múzeum SNP by malo prejsť pod velenie ministra obrany Jaroslava Naďa. Taký je plán šéfky rezortu kultúry. Voči tomuto presunu sa ale zdvihla búrka nevôle z radov odbornej obce a nesúhlasí s ním ani dlhoročný šéf múzea SNP.

Prečo by nás malo zaujímať, ktoré ministerstvo bude tomuto múzeu šéfovať a prečo je vraj nezmyslom redukovať Slovenské národné povstanie na vojenskú udalosť?

Muselo SNP vypuknúť tak, ako vypuklo a kto bol jeho najväčším hrdinom? Voči akému režimu povstalci bojovali a nesie Tiso na rukách krv svojich spoluobčanov? No a napokon, prečo hrdinov SNP boľševický režim doslova zomlel v súkolesí svojej moci?

Otázky pre riaditeľa múzea SNP Stanislava Mičeva.

Pekný deň želá Braňo Dobšinský

Igor Matovič bude vyhlásený za psychicky narušeného alebo skončí vo väzení, hovorí analytik Juraj Mesík. Vláda podľa neho pandémiu nezvládla a je zodpovedná za životy tisícov ľudí. Kritizuje napríklad nasadenie drahého Remdesiviru. 

Čo si myslí o Slovákoch, ktorí sa chcú dať očkovať iba Sputnikom? Podľa neho sa však Sputnikom nechcú očkovať ani Rusi, Rusko vakcínu riadne neotestovalo a navyše manipuluje štatistiky. 

Juraj Mesík hovorí aj o najčastejších mýtoch o Rusku, ktoré sú na Slovensku pomerne rozšírené.

Moderuje Peter Hanák.

Pandémia vyhrotila všetky naše problémy a prehĺbila tak i náš rasizmus voči Rómom či laxný prístup k právam žien pri pôrode či právu detí na vzdelanie, hovorí ombudsmanka Mária Patakyová.

Parlament opätovne odignoroval nášho verejného ochrancu práv. Ombudsmanka vo svojej výročnej správe skritizovala viaceré pandemické opatrenia a upozornila na porušovanie našich ústavných práv. No a čo na to poslanci? Opäť, tak ako minulý rok, naši ctení zákonodarcovia odmietli vziať túto kritiku na vedomie a správu ombudsmanky jednoducho neschválili.

Ako teda pandémia otestovala naše ústavné práva a ich dodržiavanie štátnymi orgánmi? Pre koho je vlastne tento štát a ako Slovenská republika vychádza v ústrety deťom, ženám pri pôrode, slabým, chorým či Rómom? No a máme sa v dobe uvoľňovania opatrení a blížiacich sa letných dovoleniek pripravovať i na takzvané Covid pasy? V dnešnom Ráne Nahlas na to odpovie Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.

Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

200 verzus 150 eur. Avizované radikálne zvyšovanie prídavkov na deti ako cesta z demografickej pasce a záchrana krajiny. S návrhmi prichádzajú síce vládne a koaličné strany, no separátne. Oľano a vlastne Igor Matovič a liberáli Richarda Sulíka. Ak prvý počíta rovno so zdražovaním spotreby – a teda zvyšovaním DPH, druhí hovoria, že sa to dá vykryť z peňaní Únie. A pri podpore pôrodnosti hovoria rovno aj o väčšej prístupnosti predškolských zariadení.

Tak či tak, svojho času prorodinne založené Slovensko starne a v regióne nie je osamelé. Paradoxne vyspelé štáty Európy sú na tom s pôrodnosťou lepšie. Francúzsko, Veľká Británia, Švédsko...Čo robia inak? A čo môžeme robiť my?

Téma pre Martina Kahanca zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce.

„Na zvyšovanie pôrodnosti máme efektívnejšie nástroje ako detské prídavky“, tvrdí. Uvádza pritom mix opatrení, medzi ktorými nesmie chýbať dostatok miest v jasliach a škôlkach. A rovnako flexibilné možnosti práce pre rodičov, aby mohli skĺbiť prácu so svojimi rodičovskými povinnosťami.

Slovensko si však demograficky nepomôže bez riadenej imigrácie. Poukazujú na to aj vedecké štúdie. „Musíme súťažiť o talenty zo zahraničia“ – to je riadená imigrácia podľa Martina Kahanca. Pomôcť jej má tiež skvalitnenie nášho školstva a pracovného trhu. „Aby sa tu chceli vracať tisíce mladých Slovákov po absolvovaní zahraničných univerzít“, dodáva riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce.

Moderuje Jaroslav Barborák.

V slovenskej politike máme veľa magorov a zlých ľudí, nie je tu ale jeden veľký zloduch, ktorý by dokázal ovládnuť celú spoločnosť. Budeme sa motať v tom, v čom sme a najlepším výsledkom bude, ak vôbec budeme mať nejakú normálnu vládu, tvrdí novinár a spisovateľ Martin Šimečka.

Je to tu znova, sme zasa v zajatí populizmu a opäť sa vynorili politici polarizujúci spoločnosť a deliaci nás na tých, ktorí patri k tomu ich klanu a na nepriateľov, a to doslova celej spoločnosti.

Hoci novú vládu formálne vedie Eduard Heger, karty ešte stále mieša expremiér Matovič. Má teda nový premiér vôbec nejakú šancu odstrihnúť sa od vplyvu šéfa OľaNO a prečo sa Igor Matovič stále viac začína podobať na svojho úhlavného rivala Roberta Fica? Prečo našim politikom chýba akákoľvek hlbšia vízia a prečo je to pre slovenskú spoločnosť vlastne dobre? Hrozí nám zatváraním tzv. „veľkých rýb“ revanš a éra lynču? No a v čom tkvie tá priam až neotrasiteľná sebaistota dnešných populistov a ako to, že sa zas a znova nechávame - podobne ako deti z Hamelnu, viesť všakovakými potkaniarmi?

Matovič je len epizodna figúra, aká je ale dnes alternatíva, pýta sa v Ráno Nahlas dlhoročný novinár a spisovateľ Martin Milan Šimečka.

Pekný deň želá Braňo Dobšinský

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov vstúpilo do svojho finále. Je ním tretia fáza - asistovaný cenzus.

Predchádzali mu sčítanie domov a bytov a rovnako obyvateľov, ktoré boli prvýkrát v storočnej histórii plne elektronické.

Udalosť desaťročia, ktorú poznamenali polemiky, ale aj obavy. A dokonca aj výstrahy pred možnými podvodníkmi.

Slovensko sa sčítava už storočie, prvé všeobecné sčítanie bolo práve v roku 1921. A odvtedy sa v súvislosti s ním hovorí aj o tom, že krajina sa aj jeho prostredníctvom poznáva či sebaspoznáva.

Ako? Aj Na to sa pozrieme s jej hlasom a tvárou Jasmínou Stauder, hovorkyňou podujatia.

„Nebáť sa prihlásiť k tomu, že som žid alebo róm, aj k tomu môže prispieť aktuálne sčítanie obyvateľov“, tvrdí. Potrebuje však deklarovanú podporu autorít. „Predstavitelia štátu musia deklarovať: stojíme za vami, prihláste sa k svojej identite, nebojte sa.“

Moderuje Jaroslav Barborák.