Bez obalu 🎙

Prežívame dobu radikálneho populizmu, v spoločnosti rastie nevraživosť a dnes sa už iba hľadá ten správny ventil, hovorí sociologička Zora Bútorová. Treba byť v strehu pred snahami radikálnych kresťanov, ohrozený je status quo v oblasti ženských práv a práv sexuálnych menšín.

Slovensko bude po pandémii oveľa viac názorovo, ale aj sociálne či vzdelanostne polarizované. Rastie nielen názorová radikalizácia, ale pandémia prehlbuje aj sociálne a vzdelanostné rozdiely, tvrdí sociologička Zora Bútorová.

Aké Slovensko sa teda vynorí z pandemického tunela a podarí sa zastaviť narastajúcu polarizáciu neraz pripomínajúcu neslávne známe mečiarovské Pasienky? Nemení sa až príliš dnešná podoba demokracie na vládu davov či sociálnych sietí? No a napokon, nenarazila toľko deklarovaná „obyčajnosť“ vládnucej elity na limity spoločenskej trpezlivosti a odolnosti tohto štátu?

V Ráno Nahlas na to odpovie sociologička Zora Bútorová. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

 

 

Odhalenie ruskej vojenskej rozviedky za ničivou explóziou muničného skladu v českých Vrběticiach. Už takmer týždeň zamestnáva nielen vládu postihnutej Českej republiky, ale aj európskych spojencov. Zasadla pre ňu aj naša bezpečnostná rada. Ak sa na jednej strane ozývajú hlasy o akte terorizmu a otvárajú sa aj staré obavy z mocenských chúťok Putinovho Ruska, na druhej zaznieva, že o terorizmus tu nešlo, nanajvýš tak o vojenskú diverznú akciu.

 

Ako to však vyznieva vo svetle informácií, že na akcii sa zúčastnil aj samotný šéf obávanej jednotky s priamym komunikačným napojením na úrad prezidenta Vladimíra Putina či šéfa diplomacie Sergeja Lavrova? Prípad už má okrem diplomatickej vojny aj finančné dôsledky – Česi vyradili ruský Rosatom zo súťaže na dostavbu Dukovian, otázky visia nad Sputnikom. A od spojencov očakávajú solidaritu.

 

Ako sa to odrazí vo vzťahoch a čo postup Moskvy hovorí o jej spôsoboch a to aj v čase, keď hrá svoju Sputnik diplomaciu.

 

Témy pre Daniela Mila z Globsecu, experta na hybridné hrozby a autora čerstvého výskumu o vnímaní Ruska v našom geopriestore.

 

Slovensko sa v ňom ocitlo v skupine tzv. „objímačov medveďa“. Medveďom je Rusko a objímačmi krajiny ako Srbsko, Bulharsko a Čierna Hora.

 

Moderuje Jaroslav Barborák.

Až 80 percent ľudí s príznakmi závislostí či úzkostných porúch sa vôbec nelieči a rovnako tak až dve tretiny tých, čo bojujú s príznakmi depresii s nimi zápasia mimo zdravotníckeho systému. Vyplýva to z populačného prieskumu o stave duševného zdravia z pera epidemiologičky Alexandry Bražinovej.

Duševné poruchy spôsobujú miliardové straty, neraz vedú k nižšiemu vzdelaniu, často sú príčinou vyššej chudoby či kriminality, ale predovšetkým je to najmä o obrovskom ľudskom utrpení - a to nielen tých, ktorí nimi trpia, ale aj ich okolia. Napriek tomu o stav nášho duševného zdravia nie je v tejto krajine veľký záujem. My totižto nielenže máme poddimenzované kapacity odborníkov, ale my dokonca ani presne nevieme ako vyzerá skutočný stav nášho duševného zdravia.

Asi najaktuálnejšou a vlastne jedinou relevantnou mapou slovenského sveta duševných ochorení tak dnes môže byť populačný prieskum epidemiologičky Alexandry Bražinovej. No a ten hovorí o tom, že väčšina tých, ktorí majú príznaky viacerých vážnych duševných ochorení, nevyhľadajú pomoc odborníka a ani sa neliečia.

Sme teda krajinou plnou depresívnych, úzkostných či závislých ľudí bez patričnej zdravotníckej starostlivosti? A prečo sa vyhýbame návšteve psychiatra či psychológa? No a ako môžeme nastaviť psychiatrický systém keď ani netušíme koho a z čoho má vlastne liečiť? A čo s našim duševným zdravím ešte napácha doba Korony? V dnešnom Ráno Nahlas na to odpovie epidemiologička Alexandra Bražinová.

Moderuje: Braňo Dobšinský

„Rozhýbalo sa, no vybehlo na bočné ihrisko“, „osviežujúca nezáživnosť“, „silné zastúpenie v komunále, no pôsobí bezradne“ – pár reakcií na deklarovaný „reštart“ kresťanských demokratov, ktorý pred časom oznámil ešte stále čerstvý predseda hnutia Milan Majerský. Čo sa s nimi stalo a kam chcú ísť – otázky, ktoré zaznievajú, avšak len na periférii mediálnej scény. Oni hovoria o „novom impulze“, ktorý prichádza po „hlbokej reflexii“.

 

Ešte v marci im agentúry dávali čísla mimo parlament, v apríli virtuálne prekračujú jeho prah, avšak s dovetkom – jedna lastovička leto nerobí a dôležitý bude ďalší trend. Čo za impulz sa rodí v KDH? A bude oň vôbec záujem?

Otázky pre Milana Majerského, predsedu hnutia a prešovského župana.

 

„Keď si chcete získať rešpekt, musíte prísť s veľkou témou“, tvrdí Milan Majerský. V podcaste ho konfrontujeme, či je takýchto tém KDH schopné, kto je ich nositeľom a čím chcú ľudí presvedčiť. V závere sa dozviete odpoveď na priamu otázku, či má Milan Majerský ambíciu byť niekedy premiérom. Aktuálne sme totiž svedkami konca jedného politika, ktorý premiérom byť nechcel.

 

Moderuje Jaroslav Barborák.

Minulý týždeň bola najčastejšie skloňovaným menom v slovenskej politike Zuzana Baťová – šéfka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.   Ako to bolo z jej pohľadu, z čoho vychádzala jej veta, že rôzne vakcíny Sputnik spája len názov a prečo nám Rusi nedodali dokumentáciu – sa dozviete v rozhovore so Zuzanou Baťovou – ktorý si môžete prečítať aj na webe Aktualít.

Rozhovor viedli kolegovia Jana Čunderlíková a Pavol Štrba a nahrávali ho v piatok.

Riziko krvných zrazenín po vakcíne Astra Zeneca je oveľa nižšie ako pri iných bežne predávaných liekoch, hovorí viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory Miroslava Snopková.

Čo nám reálne chýba k tomu, aby sme mohli očkovať aj Sputnikom, a naozaj potrebuje ruská vakcína európsku registráciu?

Ľudstvo už vie, ako sa nám podarí úplne poraziť covid-19.

Moderuje Peter Hanák.

 

Po ministerke Natálii Milanovej nezostalo zatiaľ nič, iba tisícky nešťastných osudov ľudí z kultúrnej obce. Takto skritizoval pôsobenie rezortu kultúry jeho bývalý šéf Daniel Krajcer. Rezort, ktorý by mal kultúrnu obec brániť a chrániť totiž podľa neho umelcov v tejto dobe zavretých divadiel, kín, galérii či múzeii doslova hodil cez palubu.

Rezort kultúry podľa Krajcera pochoval i unikátny a dlhé roky fungujúci projekt obnovy slovenských hradov. Projekt, ktorý oživil desiatky schátralých hradných ruín, priniesol prácu tisíckam nezamestnaných a pomohol tak tým aj cestovnému ruchu.

RTVS fakticky stvoril práve Daniel Krajcer, je teda podľa neho Jaroslav Rezník dobrým šéfom verejnoprávneho telerozhlasu a prečo sa vládni politici už celé roky vôbec nehrnú do zvyšovania koncesii, ktoré by dokázali RTVS zabezpečiť skutočnú nezávislosť? Kam podľa Krajcera "zmizla" aktuálna šéfka rezortu kultúry a prečo o nej takmer nepočuť? No a napokon, ako sa jedna z pôvodných tvárí SaS pozerá na konflikt Igora Matoviča s Richardom Sulíkom a vsadil by si na riadny termín parlamentných volieb?

Ráno Nahlas s Danielom Krajcerom, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Súdia posledného z veľkých bosov podsvetia. Jeho meno Ľubomír Kudlička, skupina Takáčovci. V postavení bossa od roku 2003, z toho len posledné dva roky s obmedzením slobody. Kudla, Rabín, Bradatý či Inžinier – aj tak ho poznali zasvätení. V snahe o utajenie mal zmeniť aj klasickú hierarchickú štruktúru gangu a na slobode ho mala držať aj ruka vplyvných. Osudnou sa mu mala stať až vražda v rámci už takmer zabudnutého prípadu spred pätnástich rokov.

 

Ide o koniec posledného „mohykána“ mafie u nás? Otázka, ktorú si kladie aj Ján Petrovič, autor bestselleru Slovenská Mafia a šéf reportérov v Aktualitách.

 

Najvyšší súd má práve dnes rozhodnúť, či Kudličkovi potvrdí štvrťstoročie za mrežami. A my sa porieme aj na to, ako sa s bossmi za mrežami vysporiadava samotná mafia a ako sa mení jej modus operandi a samotná prítomnosť na našom území.

 

Moderuje Jaroslav Barborák

Keď Rus povie vlasť tak tam vidí aj bývalé oceľové srdce ZSSR, juhovýchodnú Ukrajinu, hovorí politológ Alexander Duleba. Podľa neho putinovmu režimu klesá popularita a krátky konflikt by ju mohol zvýšiť, no zopakovať rok 2014 je už vraj nemožné. Vtedajšia vojna Ukrajinu scelila a paradoxne sa tým stal Putin otcom politického ukrajinského národa. 

Tak Rusko - ako i NATO, aktuálne zhromažďujú okolo ukrajinských hraníc svoje vojská, oficiálnym dôvodom sú veľké vojenské cvičenia. Neprerastie teda táto koncentrácia armád až do vojnového konfliktu?

Aké územné záujmy môže režim na čele ktorého stojí prezident Putin, ktorý považuje rozpad Sovietskeho zväzu za tragédiu a katastrofu? V akej kondícii je dnes Ukrajina už roky zmietaná bojmi so separatistami na vlastnom území?

No a napokon, akú rolu v tom môže zohrať expremiér Matovič a ako sa vôbec dá vysvetliť až neuveriteľne vysoký sentiment Slovákov k Rusku a putinovmu režimu?

V Ráno Nahlas na to odpovie politológ Alexander Duleba so Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Vojna o vakcínu či tzv.á Sputnik diplomacia Moskvy, do ktorej sa zamotalo – či „bolo zamotané“ aj Slovensko - jeho dnes už bývalým premiérom Matovičom; nová eskalácia na hraniciach medzi Putinovým Ruskom a Ukrajinou Zelenského, pri ktorej sa rovnako skloňuje aj výraz či dokonca hrozba vojny. Či do tretice vojna hybridná – ktorej majú byť prvé dva príklady len súčasťou. A to všetko v čase, keď sa ulice a ale aj policajné cely Ruska pravidelne plnili podporovateľmi uväzneného Alexeja Navaľného a krajina smeruje k voľbám.

Čo sa to na východ od našich hraníc deje? Nemáme sa obávať opätovného konfliktu, ktorý si už vyžiadal tisíce obetí? A nemôže byť za tým len politický rozmar Vladimíra Putina zakryť kritiku svojho vládnutia témami, ktoré to prebijú a sme do nich vtiahnutí aj sami?

 

Téma pre Pavla Havlíčka, odborníka na oblasť bývalého Sovietského zväzu z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO).

 

Matovič je pri Sputniku „hrubý“

„Určitú mieru vulgarity sme si nechali nanútiť našim prezidentom Zemanom, poviem to narovinu“, tvrdí analytik Pavel Havlíček, no spôsoby Igora Matoviča „to prelomili“.

 

Matovičov zásadnejší problém pri Sputniku je však podľa českého analytika jeho obídenie spoločného európskeho postupu a rovnako koaličných partnerov.

 

Za najhoršie Havlíček považuje tzv. outsourcing zodpovednosti na plecia lekárov. „Namiesto toho, aby sa za vakcínu zaručila vláda, zvaľovala to na lekárov, čo je amorálne“, tvrdí Pavel Havlíček.

 

Slovensko príkladom úspechu vakcinančnej diplomacie Putina

 

Sputnik V je pre Putina nástrojom dostať sa tam, kde by sa inak nedostal. Pavel Havlíček hovorí o „Sputnik diplomacii“ Vladimíra Putina. Má byť prostriedkom na podkopanie dôvery obyvateľov Európy a v efektívnossť inštitúcií EÚ.

 

„V Kremli si pri Matovičovi musia všetci tlieskať, Sputnikom dáva akceptačný list Putinovi“, tvrdí analytik.

 

Moderuje Jaroslav Barborák.