Bez obalu 🎙

Bojujeme s nepriateľom, ktorý je neviditeľný. A ak ho niekto ukáže, neveríme mu. Lebo ešte aj v pohľade na to „neviditeľné“ sú rozdiely. Už medzi vedcami, tobôž medzi politikmi. Kam takto smerujeme? Otázka sociálnemu psychológovi – a teda odborníkovi na spoločnosť a jej prejavy. Radomír Masaryk je presvedčený, že ako spoločnosť sa opäť musíme prepracovať k bazálnej dôvere.

Paradoxne však – v dobe, kde každý môže byť v online svete mediálnym tvorcom, jeho konzumenti – a teda my - musíme tomu obsahu nedôverovať. A to programovo.

Tak budeme potom pripravení aj na nepripravenosť kompetentných. V pandemickej dobe napríklad podľa sociálneho psychológa Radomíra Masaryka ľudia potrebujú jednoznačné a zrozumiteľné informácie.

Spoločnosť v pandemickom čase a jej výzvy očami Radomíra Masaryka, sociálneho psychológa a prorektora Univerzity Komenského v Bratislave.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Bödöovci ako mafiánska skupina mala množstvo kontaktov priamo s Robertom Ficom ako premiérom, no nielen s ním, hovorí náš kolega a autor knihy Vlastnou hlavou 2, Marek Vagovič.

Ako Bödör zarábal u Žigu a majú sa policajného zásahu NAKA báť nielen v Smere, ale aj v Hlase?

V rozhovore s Marekom Vagovičom sa Peter Hanák bude pýtať aj na novinárov v službách mafie.

„Šťastie je veľmi osobný pocit. Pablo Picasso napríklad hovorí, že slobodný môže byť aj ten, čo je uväznený. Môže naslineným prstom kresliť do prach cely“.

Hoci obmedzená, no predsa len sloboda. Sloboda umelca, ktorá ho privádza k šťastiu. Tak o nej hovorí Miroslav Cipár, maliar a umelecký grafik. Pred vyše štvrťstoročím pracoval nielen na slobode osobnej. Práve uňho sa ráno 19. novembra 1989 stretla kritická masa umelcov a intelektuálov, ktorá pripravila odsudzujúce stanovisko k policajnému zásahu proti študentom v Prahe.

Po tom, ako v ten istý deň večer odznelo v Umeleckej besede sa už rozbehli známe dejiny Verejnosti proti násiliu a začala sa kapitola slobody pre celú krajinu.

Sám Miroslav Cipár však hovorí, že preňho bol dôležitý obraz slobody, ktorý si niesol od malička. „Ja som syn amerikána“, hovorí. Práve otec a jeho rozprávanie o žitej skúsenosti slobody v Spojených štátoch v dvadsiatych rokoch 20. storočia do Miroslava Cipára – neskoršieho barda našej abstraktnej grafickej tvorby – vštepili ideu slobody, ktorú dnes sám posúva ďalej.

Ak bol v rokoch Novembra‘89 zrelým päťdesiatnikom, dnes má o 31 rokov viac. A zo svojho piedestálu 85 ročného múdreho starca reflektuje aj dnešné spoločenské dianie. Pripomína, že napríklad Confucius si svojho času tiež chcel vyskúšať „exekutívu“, sklamaný z pomerov sa však z nej stiahol.

T. G. Masaryk je zas podľa Miroslava Cipára príkladom toho, že nie rýchlosť odovzdanie informácií zo strany politikov je to najdôležitejšie. „Masaryk nerobil tlačovky, veci si najprv premyslel v esejách“, pripomína.

S Miroslavom Cipárom sa pozrieme na udalosti spred tridsiatich rokov, ale aj na Slovensko dnes.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Na trh postupne smeruje už druhá vakcína voči Koronavírusu. Ich viac ako 90 percentnú účinnosť považuje farmaceut Jakub Kratka za veľmi vysokú a ich bezpečnosti sa neobáva. Napriek rýchlemu tempu, ich vývoj musel podľa neho podliehať zavedeným medzinárodným štandardom a napokon ich musí odobriť aj Európska lieková agentúra.

Obmedziť právo občanov na zhromažďovanie na maximálne 6 osôb je pre demokraciu veľmi znepokojujúce a vláda by veľmi uvážiť ako bude s týmto inštitútom pracovať, hovorí verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Rúška podľa nej nie sú žiadnym mučením a vláda má právo - v mene ochrany životov a zdravia, občanom nariadiť ich nosenie. V niektorých prípadoch ale mohlo dôjsť k porušovaniu práv žien v pôrodniciach či obmedzeniu práv detí zo sociálne znevýhodnených pomerov na vzdelávanie.

V stredu pribudlo 50 nových mŕtvych na koronavírus. Na takéto čísla si v najbližšom období žiaľ budeme musieť zvyknúť, hovorí známy vedec Pavol Čekan.

Veľa mŕtvych bude pribúdať aj preto, že preťažené a reprofilizované nemocnice nebudú schopné pomôcť iným pacientom.

Riešenie však podľa neho musí existovať – a musí prísť skôr ako nám príde vakcína, ktorú už aj pre Slovensko objednala Európska komisia.

Dajú sa Slováci zaočkovať?

Kedy sa na Slovensku začne očkovať a mala by byť vakcína taká dobrovoľná, ako napríklad testy – teda že ju budete potrebovať, aby ste mohli chodiť do práce? Existujú ešte nejaké ďalšie riešenia? A čo vedec Pavol Čekan odkázal tým, ktorí chcú v utorok opäť protestovať?

Moderuje Peter Hanák. 

Prirovnávať povinné nosenie rúška či testovanie na Koronu k holokaustu je nechutné a dehonestuje to skutočné obete a ich odkaz, tvrdí šéfka organizácie post Bellum Sandra Polovková.  Post Bellum zozbieralo už vyše 11 000 príbehov našich vlastných hrdinov, obetí, ale aj páchateľov tých najkľúčovejších momentov našich moderných dejín. Veľmi veľa mladých ľudí sa, žiaľ, ani len nepýta čo prežili ich stari a prastarí rodičia, hovorí Polovková.

Donald Trump. Síce porazený, no bez toho, že by si to doteraz uznal. Naviac – na svojho rivala Joea Bidena chystá sériu podaní, ktoré by mali preveriť férovosť volieb. Podľa amerikanistu Gilberta Futóa na to má ešte mesiac, no potom mu hrozí, že v januári ho z Bieleho domu môžu aj vyviesť.

A Joe Biden? Zvolený prezident, ktorý sa chystá na prevzatie moci. Napriek tomu, že demokratickej strane vyhral voľby, tá v ňom podľa Gilberta Futóa vidí len kandidáta, ktorý jej umožní pripraviť sa na voľby nasledujúce – tie v roku 2024, ktoré majú byť pre USA rozhodujúce.

Čo sa to v Spojených štátoch posledný týždeň deje? A ako sa výsledky volieb v USA dotknú Slovenska? Odpovede na tieto otázky budeme hľadať s Gilbertom Futóom z Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Pápež František hovorí o cirkvi ako o „poľnej nemocnici“, na Slovensku nachádza tento jeho obraz aj konkrétnu podobu. Do celoplošného testovania dala rehoľa verbistov k dispozícii aj priestory jedného zo svojich kostolov.

Ľudia tak v bratislavskej Petržalke nemuseli pred týždňom čakať miestami aj šesť a pol hodiny na výsledky pod holým nebom. Strechu nad hlavou a tiež čaj či dobré slovo našli v kostole misijnej Spoločnosti Božieho Slova.

„Zažili sme aj rezervovanosť, či odmietnutie, no boli aj takí, čo prišli do kostola prvý krát v živote“, tvrdí Marek Vaňuš, katolícky kňaz, vysokoškolský učiteľ. Počas testovania sa so svojimi spolubratmi z komunity prihlásil ako dobrovoľník. „Kto iný ako kňazi a rehoľníci by mali dať ruku k dielu“, tvrdí. Svoje miesto a rovno cestu dnešnej cirkvi vidí v ľudskosti a konkrétnej pomoci tam, kde je to potrebné.

Ako môže pomôcť pandemickej kríze prísny pôst, ku ktorému vyzvali biskupi? Nie je volanie po otváraní kostolov len zámienkou, ako naplniť chrámové kasy? Alebo ako mení pandémia samotnú katolícku cirkev. To sú len niektoré témy, o ktorých sa rozprávame s Marekom Vaňušom.

Moderuje Jaroslav Barborák.