Bez obalu 🎙

Pilot pilotného testovania na covid. Len málo ľudí vie, že sú za ním medici bratislavskej lekárskej fakulty. Ešte pred testovaním Oravy a Bardejova to skúsili sami. Jedenásti medici tak otestovali vyše tristo šiestakov medicíny.

„Keď ste v tom navlečený celý deň, je tam viacero problémov. Nemôžete sa napríklad poriadne napiť, lebo máte respirátor. Už len obyčajná pauza na toaletu vám dá zabrať“ - opisuje skúsenosti s testovaním Ivan Fuljer. Je medik, piatak a nedávno organizoval testovanie na škole.

Tvrdí, že výbornú skúsenosť majú s posielaním výsledkov elektronickou formou. „Odbúrali sme tak čakacie časy a tiež nebezpečenstvo prípadnej kontaminácii pri čakaní v skupine“, tvrdí Fuljer. Pri celoštátnom testovaní to považuje za dobrú alternatívu k výsledkom v obálke. Tým sa nedá vyhnúť najmä pri starších ľuďoch, ktorí nemusia disponovať elektronickou poštou.

Pre dve kolá celoplošného testovania je podľa Ivana Fuljera pripravených do tisíc medikov. Sami to vnímajú ako príležitosť odborného rastu.

V podcaste sa pozrieme na skúsenosti s testovaním, na odporúčania, ako k samotnému testu pristupovať a či sú obavy na mieste.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Celoplošné testovanie sa dnes začína najproblematickejšími regiónmi na severe Slovenska. Budeme mať dosť zdravotníkov na testovaní – a najmä potom v nemocniciach?

Pýtali sme sa šéfa zdravotníckych odborov Antona Szalaya a prezidentky komory sestier Ivety Lazorovej.

Moderuje Peter Hanák.

Jozef Kubík, primár oddelenia pľúcnych chorôb v bojnickej nemocnici, aktuálne muž zodpovedný za jej červenú zónu. Lieči sa tam štyridsiatka covid pozitívnych pacientov. Lekár s tridsať ročnou praxou a s odvahou povedať si svoje.

„Nevyužili sme leto. Hoci prvá vlna ustúpila a uvoľnili sa opatrenia, príprava nemocníc mala pokračovať“, tvrdí. Dnes konštatuje, že nemajú nielen materiálne vybavenie, ale chýba aj personál, ktorý by bol napríklad zaškolený na ventiláciu.

Covid oddelenie – tzv. červená zóna – je v Bojniciach takmer plná. Už začiatkom týždňa bolo obsadených štyridsať tri z päťdesiatich disponibilných lôžok. Pacienti pozitívni na covid sú tam v rozmedzí od 40 do vyše 80 rokov. „Aj u nás v Bojniciach bojujú o život“, tvrdí.

Už teraz sa obáva okamihu, že sa bude musieť rozhodovať, komu dať prednosť a komu nie. „To sú najhoršie chvíle, ktoré lekár nechce zažiť. Ešte som to nezažil, ale obávam sa toho, že to príde. Budú to najhoršie okamihy môjho medicínskeho života“.

Plošné testovanie podľa neho nie je zlou ideou, no vláda s ním prichádza v nesprávnom čase. Primár Kubík sa obáva, že testovanie môže ešte oslabiť zdravotnícky personál. Pozitívne testovaní totiž budú vyradení zo služby.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Je to doslova pandémia vážnych psychických problémov, tak popisuje následky Korony na duševné zdravie Slovákov Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie. Tá obsluhuje linky prvej telefonickej pomoci - a prípadov, keď život v čase pandémie prestávame psychicky zvládať dramaticky pribúda. Štát sa pritom tejto hrozbe prakticky vôbec nevenuje.

Covid oddelenie takmer plné, tridsiatka zdravotníkov v karanténe, informačný tok len smerom k úradom, jasné usmernenia zo strany štátnych orgánov takmer žiadne. Pohľad na aktuálnu situáciu spoza múrov nemocnice v Bojniciach.

Boli sme sa za vás pozrieť v jej červenej covid zóne. Z päťdesiatky vyčlenených miest je už teraz vyše štyridsať obsadených. A podľa kompetentných covid tam už teraz vážne siaha na život. A to ešte nie sme na maxime druhej vlny.

„Kapacity máme na hranici už teraz. Dôjdeme k bodu, že budeme musieť rozhodovať, komu sa ešte medicínsky venovať a komu nie“, tvrdí riaditeľ Vido.

„Ešte som to nezažil, ale obávam sa, že to príde. A to budú najhoršie dni môjho medicínskeho života“, tvrdí dlhoročný primár pľúcneho oddelenia a dnes muž číslo jeden v bojnickej nemocnici v boji s covidom Jozef Kubík.

V bojnickej nemocnici majú aj jasný názor na plošné testovanie. „Rozhodnutia vykazujú známky autorov, ktorí neboli v teréne aspoň dve desaťročia“, tvrdí primár Kubík.

V reportáži budete počuť aj tím Slovenského červeného kríža, hliadkujúcu patrolu slovenskej armády, ktorá dozerá na poriadok pred nemocnicou v Bojniciach. Rovnako názory bežných obyvateľov Bojníc na aktuálne protipandemické opatrenia.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Nedôsledné a chaotické protiepidemické opatrenia môžu ľudí bez domova pripraviť aj o ten posledný domov, ktorý im ešte ostal. O svoje zdravie pritom majú veľký strach, varuje Alexandra Kárová zo združenia Vagus.

Ako sa teda dá prísť o domov keď vlastne ani žiadny domov nemáte? A ako sa správame v stave núdze k ľuďom, ktorých domovom je ulica na ktorej žijú? Odpovede budeme s kolegom Martinom Slizom hľadať v reportáži z Domca – jedného z mála bratislavských denných Centier pre ľudí bez domova.

Nemocnice sa plnia a už teraz hlásia nedostatok sestier. Tie chýbajú dlhodobo. Kto za to môže? Pýtali sme sa exministra zdravotníctva Tomáša Druckera.

Drucker je teraz veľkým kritikom súčasného ministra Mareka Krajčího. Tvrdí, že Krajčí manažérsky nezvláda riadiť pandémiu. Čo však robili vlády, v ktorých sedel Tomáš Drucker a jemu blízki ľudia?

Strana Dobrá voľba sa nedostala do parlamentu a ani v prieskumoch nerastie. Spojenie s Pellegriniho Hlasom však neplánuje, pozerá sa skôr po ostatných mimoparlamentných stranách.

Budete počuť aj odpoveď na obvinenie jeho spolustraníka Rudolfa Kusého, a obhajobu exministerky Andrei Kalavskej – ktorej Reportéri RTVS našli v dizertačnej práci 12 rovnakých chýb ako mal autor inej práce.

Moderuje Peter Hanák.

Slovensko mentálne a kultúrne ešte stále nie je v 21. storočí, pandémii čelíme mentalitou klanovej spoločnosti našich praotcov, hovorí sociológ Michal Vašečka. Pandémia podľa neho naplno ukazuje rozkladajúci sa štát i spoločnosť v ktorej nebezpečne rastie hnev aj strata spolupatričnosti a súdržnosti.

„Ak by mi napríklad unikal plyn, mám smolu“, tvrdí Ferdinand Exner, ktorý si prešiel skúsenosťou nákazy Covidom-19. Vírus totiž pripravuje o čuch a chuť. Vysoké horúčky ho opustili po 12 dňoch.

„Prvý deň som prespala dvadsať hodín v kuse. Nevládala som sa dovliecť do kuchyne. A mala som pocit viny, že sa odo mňa nakazili ďalší.“ To je zas skúsenosť vysokoškolskej pedagogičky Dagmar Kusej.

Inú má Emília Bugajová, ktorá učí v Mútnom na Orave škôlkarov. „Keby som nemusela ísť na testy, ani by som o chorobe netušila“, tvrdí.

Ponúkame vám príklady, ako sa pandemické ochorenie u nás prejavuje v praxi.

Ak Emília Bugajová hovorila o bezpríznakovom priebehu ochorenia, je potrebné uviesť aj fakt, že len na Slovensku má tento vírus na svedomí už takmer 70 ľudí. Utorok pritom priniesol aj správu, že obeťou sa stal aj mladý 31ročný muž. Aj tento fakt upriamuje pozornosť na najbližší vývoj.

Andrej Čierny, ktorý pracuje v treťom sektore hovorí, že po prekonaní choroby je pripravený podať pomocnú ruku: „My s vypestovanou imunitou budeme cenní, budeme môcť pomáhať bez toho, aby sme niekoho ohrozovali.“

Ponúkneme aj skúsenosť Jána Dobšoviča, ktorý sa rozhodol o svojej nákaze komunikovať otvorene na sociálnych sieťach. „Covid-19 existuje, prešiel som si ním. A tým, že o mojej skúsenosti hovorím, chcem chrániť ostatných“, tvrdí.

Nie všetci nakazení sú však ochotní so svojou skúsenosťou ísť na verejnosť otvorene a pod svojim menom. Hovoria, že sa obávajú reakcií okolia. Hovoria o pohŕdaní či šikane, ktorú podstupujú.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Ak štát finančne nepomôže Zariadeniam sociálnych služieb, penzistom hrozí nárast poplatkov za ich pobyt v týchto "domovoch dôchodcov," varuje šéfka Centra sociálnych služieb Anna Ghannamová. Podľa nej však u premiéra či ministra financií, na to nie je politická vôľa. V hre tak čoskoro môže byť aj zánik niektorých Zariadení sociálnych služieb.