Bez obalu 🎙

September je deviaty mesiac v roku. A pre niektorých je aj deviatym mesiacom bez príjmu. Aj to je realita dnešnej pandemickej doby. Postihla aj kultúru a jej obslužné profesie.

„Sezóna sa skončila vianočnými koncertmi. Prišiel január, február. A do toho marec, keď sa všetko zavrelo a my sme deväť mesiacov bez práce“ - vysvetľuje Hulo van Doski. Má firmu, ktorá sa živí prenájmom hudobných nástrojov a všetkého, čo je potrebné pre koncerty.

„Nič som nezarobil od marca“, tvrdí Hulyho spoločník Čiči. Na otázku, ako sa tak dá žiť, s úsmevom odpovedá, že má „zámožnú manželku“.

Produkčná Jana Mroščáková zas spomína deda, ktorý jej s manželom pomáha. Všetci štyria sú súčasťou dvestotisícovej armády tzv. „robotníkov kultúry“. Neuvidíte ich na javiskách či pódiách, no bez nich by nielenže stíchli, ale protagonisti a hviezdy pódií by sa k nim ani len nedostali.

„Vyháňajú ich dokladať regály v supermarketoch“, hovorí režisér Nikita Slovák. „Hrať a koncertovať treba. Nemôžeme to zabaliť a povedať si, že tento rok len tak vynecháme. Za ten čas sa tí ľudia odnaučia chodiť kdekoľvek a môžeme skončiť naozaj pri tých regáloch.“

Aj preto zorganizoval benefičný koncert „Žijeme tu s vami“, na ktorom chcel upozorniť práve na neľahké položenie týchto pomocných kultúrnych profesií.

Dnešný podcast je sondou do ich osudov. A zároveň hľadaním odpovede na otázku, ako by sme skončili, ak by sme boli bez kultúry a jej „robotníkov“?

Moderuje Jaroslav Barborák.

Počty infikovaných u nás stále rastú, a aj minister zdravotníctva Marek Krajčí očakáva, že rásť budú aj naďalej.  Čaká nás taká kríza ako v susednom Česku? Odborníci varujú, že sme už na ceste.

Pýtali sme sa šéfa lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského, zdravotníckeho analytika Martina Smatanu a infektológa z pandemickej komisie Pavla Jarčušku.

Rozoberieme aj v čom sa Slovensko nepripravilo a kde už teraz zlyhávame.

Moderuje Peter Hanák.

Dezinformácie, ktoré dokážu aj zabíjať. A to práve v kontexte pandémie nového koronavírusu. Tak to vidí Jakub Goda, známy bojovník z hoaxami a dezinformačnou scénou sociálnych sietí.

Najnovšie je v službách očisťovania informácií o novom koronavíruse, a to rovno v službách rezortu zdravotníctva.

Čas pandémie podľa neho ukazuje, že ľudia by mali na sociálnych sieťach spomaliť. Získajú tak čas na potrebné preverovanie informačného pretlaku a braku v súvislosti s pandémiou.

Doteraz je to podľa Svetovej zdravotníckej organizácie vrámci pandémie nakazených vyše 31 miliónov prípadov. A vyše 960 tisíc obetí.

Už od začiatku s touto pandémiou spája aj informačná vojna: začalo to už špekuláciami o možnom pôvode vírusu a jeho „pilotovanom“ nasadení jednou z veľmocí, neskôr to bol nedôvera k informáciám z miesta pôvodu, potom spochybňovanie účinnosti základných opatrení, až k akémusi všeobecnému uvoľneniu pozornosti, ktorú si takáto pandémia zasluhuje. S efektom – že veľká časť aj slovenskej populácie sa aj k aktuálnej druhej vlne stavia skepticky.

Je to racionálne? A zodpovedné? K sebe a okoliu?

Odpovie práve Jakub Goda.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Deťom v detských domovoch nechýbajú hračky, chýba im ľudská blízkosť a bezpečné stabilné priateľstvo, hovorí zakladateľ projektu "Tvojbuddy" Ladislav Kossár. Tento projekt tak poskytol už takmer stovke detí z detských domovov dlhodobé, stabilné a bezpečné priateľstvo so starostlivo vyberaným dospelým dobrovoľníkom.

Zásadná daňová reforma, teda vyššie dane za domy, byty či kapitál – výmenou za nižšie priame dane z práce. Aj to má byť výsledkom reformného plánu celkovej transformácie Slovenska za miliardy z Bruselu. Reformný vietor má však zaviať aj do vzdelávania, zdravotníctva, vedy, ale aj zvýšenia sociálnej mobility napríklad výstavbou nájomných bytov. Tvrdí to v rozhovore pre Ráno Nahlas predseda parlamentného eurovýboru Tomáš Valášek.

Lukáš a Daniela Kubíkovci. Dvaja z dvadsiatky mladých ľudí, ktorí si v oravskom Námestove zobrali do hlavy, že svojim súčasníkom a spoluobyvateľom dajú na vlastnej koži zakúsiť osudy ich židovských susedov spred vyše 75tich rokov. Zorganizovali tam openairový divadelný pochod JUDENREIN. Z divákov pritom urobili aj protagonistov. Na hruď im pripli kedysi hanlivý symbol žltej židovskej hviezdy. Predstavenie pritom vrcholilo na miestnom židovskom cintoríne, ktorý len pred nedávnom poškodili vandali.

„Odsúdení na smrť sa tam symbolicky strácali medzi hrobami, tá smrť bola tam“, hovorí ďalší z divadelného rodu Ondríkovcov, Štefan. Divadelná dramatizácia má podľa neho silu aj cez desaťročia prenášať dávnu skúsenosť.

Poučíme sa? Dve tretiny mladých dospelých Američanov podľa čerstvého prieskumu nevedia o miliónoch obetí holokaustu, pätina ho pritom považuje za mýtus, výmysel.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Konšpiračné teórie nie sú cudzie ani poslancom parlamentu. Kotlebovi fašisti šíria teórie o tom, že pandémia je umelo vytvorený projekt alebo odmietajú opatrenia – ako napríklad poslanec ĽSNS Martin Beluský – ktorý tvrdí, že nemusí mať prekryté dýchacie cesty.

K dezinformátorom sa pridal už aj predseda Smeru Robert Fico. Ten šíri, že obyčajná chrípka zabije  viac ľudí ako koronavírus. V skutočnosti je to úplne naopak – koronavírus za pol roka napriek opatreniam zabil viac ľudí ako obvykle chrípka zabije za rok.

V dnešnom podcaste spolu s expertom na dezinformácie z rezortu zdravotníctva Jakubom Godom vyvrátime viaceré konšpiračné teórie spojené s koronavírusom.

Budete počuť aj expertku Za ľudí na zdravotníctvo a lekárku Andreu Letanovskú a poslanca strany Hlas Petra Kmeca.

Moderuje Peter Hanák.

Vieme oveľa viac o tom ako neotehotnieť, než o tom ako priviesť na svet svoje vlastné dieťa, hovorí šéfka občianskeho združenia Bocian Denisa Priadková. Ženy sa dnes, podľa nej, príliš spoliehajú, že ak prídu problémy s plodnosťou, moderná medicína to vyrieši za ne, ale ani asistovaná reprodukcia nie je zárukou na dieťa.

„Niekedy sa hodí vyzerať ako teta“ - tak píše o svojom úspešnom modeli prežitia v Lukašenkovom Bielorusku, ktoré vyhlásilo vojnu nielen svojim občanom, ale i domácim a zahraničným novinárom – Petra Procházková. Česká vojnová novinárka, ktorá má za sebou reportovanie z viacerých konfliktných zón práve na pôde bývalého Sovietskeho zväzu. Prostredníctvom jej reportáži sme tak mohli sledovať dianie v Abcházku, Osetsku, Gruzínsku, Tadžikistane, Náhornom Karabachu, Afganistane. Na vlastnej koži zažila bombardovanie mesta Groznyj v Čečensku, neváhala sa ponúknuť ako rukojemník namiesto pacientov v miestnej nemocnici. Tam neskôr založila aj detský domov pre vojnové siroty. Neskôr ako „persona non grata“ pre ruské úrady zažila aj vyhostenie. Aktuálne však „ako teta“ - tu citujem to „niekedy sa hodí vyzerať ako teta“ navštívila Bielorusko, ktoré už druhý mesiac nedeľu čo nedeľu v státisícoch vychádza do ulíc a protestuje proti Lukašenkovmu režimu a zmanipulovaným augustovým voľbám. Aké Bielorusko zažila na vlastnej koži nenovinárskej „tety“?

Krajinu, v ktorej sa o revolúcii proti zmanipulovaným voľbám hovorí doslova všade. Nejde pritom o záležitosť elít. Nad Alexandrom Lukašenkom už podľa českej novinárky „lámu palicu“ aj ľudia, ktorí ho podporovali ešte do augustových volieb. Petra Procházková mu dáva ešte rok. Potom už bude Bielorusko slobodnejšie v porovnaní s dnešnou situáciou, no nebude to ešte sloboda demokratickej krajiny západného typu. Samotní Bielorusi sú podľa nej stále silno naviazaní na Rusko a počítajú s ním aj do budúcnosti.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Slováci sú ako také šváby Európy. Zalezení do diery, prežijeme všetko, cenou za to ale bude úpadok a zaostávanie spoločnosti, hovorí pre ráno Nahlas spisovateľ a novinár Arpád Soltesz. Podľa neho nás zrejme čaká doba, v ktorej si budeme musieť zopakovať niektoré desivé lekcie z našej vlastnej histórie.