Bez obalu 🎙

„Voľba, ktorá je pre vládu Igora Matoviča rozhodujúca“ - pohľad Pavla Nechalu na aktuálnu tému výmeny vo vedení generálnej prokuratúry. Advokát a dlhoročný spolupracovník Transparency International Slovensko práve v oblasti očisty štátu od korupcie.

Dvadsaťročná skúsenosť s našim justičným systémom ho podľa vlastných slov priviedla k záveru, že „Slovensko sa môže zmeniť len vtedy, keď ho budú viesť najlepšie pripravení a dôveryhodní ľudia s čistým štítom“. Aj preto má byť aktuálny proces výmeny vo vedení generálnej prokuratúry „kľúčový“.

Obmedzenie verejnej diskusie pri téme výmeny na čele prokuratúry len na personálne otázky – a teda, kto sa môže či nemôže stať novým generálnym prokurátorom – však považuje advokát Nechala za chybu. Prokuratúra potrebuje podľa neho zmenu nielen pri „kormidle“, ale samotná inštitúcia a jej systém potrebuje reformu. A na to je potrebné myslieť už pri aktuálnej téme voľby nového šéfa prokuratúry.

Otázka, či generálny prokurátor má alebo nemá vzísť z radov prokurátorov nie je zásadná. Zásadné je fungovanie prokuratúry a reforma prokuratúry mala predchádzať výberu jej šéfa.

Moderuje Jaroslav Barorák.

Smrť Afroameričana Georga Floyda, ktorého udusil policajt, keď mu takmer 9 minút kľačal na krku – spôsobila rozsiahle protesty po celých Spojených štátoch.

V dnešnom podcaste sa tam pozrieme – s reportérkou Televízie Markíza Simonou Mikušovou, ktorá už niekoľko mesiacov pôsobí práve v USA.

Rozbité obchody a zhoreté autá sú však len následok problému. O systematickom a inštitucionalizovanom rasizme vďaka tomu začal diskutovať celý svet – vrátane pravičiarov a konzervatívcov. Napríklad vrátane britského premiéra Borisa Johnsona.

Budete počuť aj Donalda Trumpa a jeho protikandidáta v tohtoročných prezidentských voľbách Joa Bidena.

Na to, či práve sledujeme historickú udalosť – a ako to ovplyvní americké prezidentské voľby – sme sa pýtali bývalého veľvyslanca v USA, Rastislava Káčera.

Moderuje Peter Hanák.

Buď sa aktuálne vekové obmedzenie pri dôchodkoch zruší, alebo penzie budú v budúcnosti nižšie, alebo sa zvýšia dane a odvody. Na náš dôchodkový systém tlačí nepriaznivá demografia. A bude čoraz viac tlačiť aj na politikov. O dôchodkoch a potrebnej reforme sme sa rozprávali s Viktorom Novysedlákom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Nedávno totiž vyšla jej Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorá mapuje situáciu za rok 2019. V nej sa konštatuje, že politické zásahy do dôchodkového systému negatívne vplývajú na udržateľnosť štátnej kasy. Udžateľnosť pritom nebola dosiahnutá už tretí rok za sebou.

„Hlavným dôvodom sú zmeny v dôchodkovom systéme, pričom najväčší vplyv malo zastropovanie veku odchodu do dôchodku“, konštatuje sa v najnovšej správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Výkonný riaditeľ jej kancelárie Viktor Novysedklák je presvedčený, že vekový strop sa pri dôchodkoch stane ekonomicky neudržateľný. V horizonte roka 2060 sa totiž ukazuje, že demografia bude zohrávať silnú negatívnu úlohu. Ak na jedného dôchodcu prispievajú do systému štyria ekonomicky činní, o štyridsať rokov to majú byť necelí dvaja. V naznačenom časovom rámci má byť na Slovensku o 760-tisíc seniorov viac a o milión ekonomicky aktívnych menej.

Aké scenáre sa črtajú? Viktor Novysedlák z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o troch. Prvý: politici budú periodicky – raz za päť-šesť rokov zvyšovať vek odchodu do dôchodku. Posúvanie vekového stropu však má svoje „politické náklady“, napríklad v podobe zmeny ústavy. Druhý scenár počíta s poklesom „dôchodkové nárokov“, a teda ľudia budú mať nižšie penzie. A tretí počíta so zmenou daňovo odvodového zaťaženia, ktoré by záviselo od potrieb Sociálnej poisťovne. Prakticky by však šlo o ich zvyšovanie.

V dnešnom podcaste sa pozrieme aj na potrebnú reformu štátneho priebežného systému a expert rozpočtovej rady prezradí, ako sa na dôchodok zabezpečuje on.

V závere sa naviac dozviete, či sa plánuje prihlásiť do aktuálnej výzvy rezortu financií na nového šéfa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Prihlášky možno posielať do 12. júna.

Reforma vzdelávania, ale aj systémová zmena zložitého daňovo či dlhodobo neudržateľného dôchodkového systému, to všetko by nám mohol Brusel preplatiť z ozdravného balíčka, ktorý EÚ vyčlenila na obnovu hospodárstva zasiahnutého pandémiou. Tvrdí to predseda parlamentného eurovýboru Tomáš Valášek. "Je to šanca storočia alebo to môže byť aj zlyhanie storočia," tvrdí Valášek pretože podľa neho máme šancu za európske peniaze konečne odpútať naše hospodárstvo od závislosti na automobilovom priemysle.   

„Zostať doma sme nemohli, veď charita má práve v krízových situáciách byť pri ľuďoch“. Z tohto presvedčenia sa potom podľa Borisa Hrdého, ktorý stojí na čele Bratislavskej arcidiecéznej charity, zrodila projekt „pošli tašku“.

V čase najväčšej neistoty a dramatických správ zo zahraničia o stovkách obetí denne, ktoré si počítal na svoje konto Covid-19, tak šli zamestnanci a dobrovoľníci charity do prvých línií. Tie predstavovali príbytky najohrozenejších skupín – seniorov. Pre nich zabezpečovali to najpotrebnejšie – nákupy základných vecí.

„Pre seniorov sme sa tak stali neraz jediným kontaktom so svetom“ - tvrdí Boris Hrdý.

Bratislavská arcidiecézna charita je súčasťou siete sociálnej pomoci, ktorú zastrešuje Slovenská katolícka charita. Práve v tieto dni si pripomína tzv. Národný týždeň charity. Vzhľadom na špecifický čas aktuálnych obmedzení sa však z ulíc a verejných priestranstiev podujatie presťahovalo do online priestoru.

„Online svet už nie je cudzí ani starším ľuďom. Naše služby si niektorí objednávali aj prostredníctvom webového spojenia“, tvrdí Boris Hrdý.

Čas koronakrízy ich obohatil o novú skúsenosť: napriek strachu nachádzali vďačných seniorov, ktorým najviac chýbala obyčajná ľudská blízkosť.

Vo svojich zariadeniach charita pomáha okrem starších aj ľuďom, ktorí zápasia so závislosťami, či znevýhodneným deťom s ťažkými zdravotnými diagnózami.

A s čím dnes charita a charitatívne organizácie zápasia? Okrem večného problému s nedostatkom financií aj s tým, že sa neraz stávajú „odkladiskom“ nepotrebného šatstva. A rovnako hovoria, že im chýba systémové riešenie pre tak žiadané opatrovateľské služby.

Do sveta pomoci druhým nás uvedie Boris Hrdý, ktorý vedie Bratislavskú arcidiecéznu charitu.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Ak by sa dnes k nám Kristus vrátil, opäť by sme ho odsúdili, vrátil by sa totiž medzi nás ako gej či chudobná rómska žena, hovorí evanjelická farárka Anna Polcková.  Podoba kresťanstva ponúkaná našimi cirkvami je podľa nej deformovaná a s kristovým posolstvom nemá nič spoločné. To, čo hlása vplyvný farár Kuffa je bohoruhačstvo a takéto kresťanstvo nemôže dlhodobo prežiť pretože rozumných ľudí odrádza.

Vďaka koronakríze dýchame čistejší vzduch aj na Slovensku. Povedal nám to minister životného prostredia Ján Budaj z hnutia OĽaNO.

Ale čo keď sa znova naplno rozbehne ekonomika – nevrátime sa opäť k znečisťovaniu? Budete počuť aj slovenského europoslanca za Progresívne Slovensko, Martina Hojsíka.

Na zelenú obnovu hospodárstva dostaneme peniaze z Európskej únie – a to možno až miliardy.

Na čo presne môžeme použiť európske miliardy z nového balíka na záchranu európskych ekonomík po korone, povie Radovan Geist z portálu euractiv.sk.

Moderuje Peter Hanák.

Štyri až osem rokov za mrežami. Hrozia Marianovi Kotlebovi, predsedovi Ľudovej strany Naše Slovensko. Dôvodom je obžaloba, ktorá ho viní z propagácie a podpory extrémizmu a tiež z prejavov sympatií k hnutiam smerujúcim k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd.

Obžalovaný Marian Kotleba sa postaví pred senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Naposledy sa z pojednávania ospravedlnil pre pracovné povinnosti v parlamente. Na dnešné pojednávanie svoju účasť prisľúbil. Samotný proces sa ťahá už tretí rok a na jeho počiatku bolo podanie za šeky so známou neonacistickou šifrou 1488.

Expert na extrémizmus Daniel Milo z Globsec policy institute tvrdí, že tento proces bude pre Mariana Kotlebu „zlomový“. Ak sa totiž súdu podarí predsedovi Ľudovej strany Naše Slovensko preukázať jeho vinu, môže nielen skončiť za mrežami a stratiť mandát poslanca národnej rady. Môže to znamenať aj opätovné otvorenie procesu, na konci ktorého bude rozpustenie jeho strany.

Súd sa snaží obžalovanému preukázať, že neonacistické symboly nielen propagoval, ale že tak robil zámerne a zámerná bola aj ich propagácia. Naviac, pravicový extrémizmus sa mal „personalizovať“ aj na samotnej kandidátke strany pred ostatnými parlamentnými voľbami.

Ako sa to skončí? Čo môže priniesť prípadné odsúdenie Mariana Kotlebu strane? A čo s pravicovým extrémizmom, keď medzi ľuďmi jeho nositelia získali podporu, ktorá ich vyniesla rovno do parlamentu? Je Slovensku extrémizmus súdený?

Moderuje Jaroslav Barborák.

Úspešnosť liečby jej malých detských pacientov je v súčasnosti veľmi vysoká a naša onkológia je na svetovej úrovni. hovorí prednostka detskej onkológie na bratislavských Kramároch Alexandra Kolenová. Napriek tomu si aj dnes smrť pri tomto zákernom ochorení vyberá svoju daň o ona musí ako lekár konfrontovať rodičov s tým, že už niet nádeje. Pravda, dôvera a predovšetkým dôstojnosť detského pacienta - to sú podľa nej kľúčové slová pri procese sprevádzania touto chorobou a to niekedy až do trpkého konca.

Hovorí, že rakovina – teda vzbura našich vlastných buniek je nesmierne chytrý a húževnatý protivník a jej detskí pacienti sú oveľa chytrejší a vnímavejší než sa nám môže zdať. Azda i preto nie raz na seba berú aj trápenia a bolesť svojich rodičov čeliacich asi tej najhoršej nočnej more každého otca či mamy.

„Zistili sme, že veľa vecí funguje cez internet, no živý kontakt so žiakmi to nikdy nenahradí“. Táto skúsenosť jazykára Petra Lazového bude už o pár dní minulosťou. Po takmer troch mesiacoch sa u nás otvárajú školy. Nateraz však len pre prvý stupeň a piatakov. Druhý stupeň a stredné školy zostanú naďalej zatvorené.

Aj tak majú riaditelia škôl problémy s nastavením podmienok. Problém vidia najmä v obmedzení tried na dvadsať žiakov. Elena Jánošiková zo Spojenej školy sv. rodiny v Petržalke hovorí o nutnosti delenia tried, ktorá prinesie nový problém – nedostatok učiteľov. Nakoľko aj tí z druhého stupňa budú zamestnaní online vyučovaním.

„V žiadnom prípade sa nám nepodarí usporiadať to tak, aby deti sedeli v dvojmetrových rozostupoch“ - dopĺňa riaditeľka Etela Hessová, ktorá zabezpečuje aj rozbeh materskej školy, nakoľko pri Základnej škole Milana Hodžu pod bratislavským hradom majú aj škôlku.

Riaditelia upozorňujú aj na problém s piatymi ročníkmi, v ktorých sú na jednotlivé predmety rôzni učitelia. Krízový režim teraz počíta s jedným na celý blok predpoludňajšieho vyučovania. Spôsobuje to ďalšie problémy – napr. so suplovaním.

Problémom má byť aj fakt, že návrat do školy je na „dobrovoľnej“ báze. Školy riešia zabezpečenie online vyučovania pre deti, ktoré zostanú doma.

A v neposlednom rade je otázka bezpečnosti učiteľov a žiakov. Ide najmä o pedagógov starších ročníkov. „Nie je vôbec dotiahnutá otázka testovania pedagógov na Covid-19“ - konštatuje Etela Hessová. Niektorí si ich robia na vlastné náklady, niektorým prispejú aj samosprávy.

Školy sa po takmer troch mesiacoch otvoria v pondelok prvého júna. Podľa ministerstva školstva sa do nich vráti odhadom 60 až 70 percent žiakov. Má ísť o odhad založený na predbežných dátach z jednotlivých krajov. Otvoria sa rovnako školské kluby a jedálne. Rodičia však nemôžu počítať s klasickými otváracími hodinami – od skorého rána do neskorého popoludnia.