Bez obalu 🎙

„Je to jej rozhodnutie. Ja musím urobiť maximum pre to aby sa rozhodla inak, ale ak sa pre potrat rozhodne, tak ja - pretože vyznávam slobodu, nakoniec to jej rozhodnutie rešpektujem,“ hovorí o práve ženy na potrat významná predstaviteľka prolife hnutia a poslankyňa OLANO Anna Záborská. Podľa nej takzvaný poľský model, teda prísne obmedzenie práva na potrat, nie je u nás, tou správnou cestou a namiesto reštrikcii a zákazov chce ženám ponúknuť pomocnú ruku, ktorá by ich od interupcií mala odradiť.

Nechcem vyvolávať kultúrne vojny ani hystériu pápežského štátu, viera, boží štát tu na zemi nepripúšťa, tvrdí Záborská.

Z hnutia OĽaNO už celé roky počuť najmä konzervatívne a nábožensky orientované hlasy – no Igor Matovič a aj ďalší jeho ľudia už od volieb hovoria, že v klube majú aj liberálov. Kto to je - a prečo ich nepočuť?

V dnešnom podcaste sme hľadali liberálov v Oľano. Našli sme napríklad poslankyňu Moniku Kozelovú, šéfa výboru pre obranu a bezpečnosť Juraja Krúpu – ktorý tvrdí, že konzervatívnych poslancov počuť viac, lebo sa s témami ako potraty, dostávajú pod tlak zo strany fašistov.

Rozprávali sme sa aj s podpredsedom parlamentu Gáborom Grendelom – napríklad aj o návrhoch na zatváranie obchodov v nedeľu.

Moderuje Peter Hanák. 

Najdôležitejšia voľba tohto roka – tak označujú politici pripravovanú výmenu na poste generálneho prokurátora. V júli sa končí mandát Jaroslavovi Čižnárovi, dovtedy sa chce vládna väčšina vysporiadať s otázkou jeho nástupcu. A ak sa doteraz mohol stať šéfom prokurátorov len prokurátor, po novom by to mal byť aj neprokurátor – konkrétne človek s právnickým vzdelaním a minimálne 15 ročnou praxou v právnickom povolaní. Po novom tiež s podmienkou bezúhonnosti. To všetko obsahuje koaličný návrh zákona, ktorý je od utorka v parlamente.

Prečo sa z voľby generálneho prokurátora stáva aj deklarovane „najdôležitejšia“ voľba tohto roka a čo hovorí doterajšia skúsenosť s postavami generálnych prokurátorov?

Slovensko ich malo v ére samostatnosti šesť. Medzi nimi bol napríklad Ľudovít Hudek, neskôr známy z povestného telefonátu s Ivanom Lexom po zavlečení prezidentovho syna. „Keď ho kopneš do g...ľ, dám ti pusu na čelo“ - dohovárali sa, čo s aktuálnym vyšetrovateľom prípadu. Vtedy však už bol ministrom vnútra.

Neslávne nahrávky sprevádzajú aj Dobroslava Trnku. Či už tá, kde s Marianom Kočnerom montujú v kancelárii prvého muža prokuratúry záznamové zariadenie, alebo jeden z výsledkov tejto pasce: výmena s ministrom financií Jánom Počiatkom, ktorý si za generálnym prokurátorom Trnkom prišiel vypýtať „marketingovú“ pomoc v miliónovej kauze Lemikon.

Čo musia spĺňať uchádzači o post generálneho prokurátora, aby sa Slovensko vyhlo podobným skúsenostiam?

Vládna väčšina aktuálne prišla so zmenou voľby – otvára ju aj iným právnickým profesiám, nielen prokurátorom. Vyžaduje dlhšiu prax – namiesto doterajších desať rokov pätnásť. Uchádzači budú vystavení verejnému vypočutiu v parlamente. A majú napĺňať požiadavku bezúhonnosti zdokladovanú výpisom z registra trestov. Bude to stačiť?

Expertka na trestné právo a rektorka Akadémie policajného zboru Lucia Kurilovská aj investigatívny novinár Marek Vagovič hovoria, že dôležité bude všímať osobnú aj profesionálnu minulosť uchádzačov a aj ich osobnostné kvality.

Je načase naplno spustiť slovenskú ekonomiku, hovorí poradkyňa ministra hospodárstva Jana Kiššová. Pripúšťa, že pomoc podnikateľom je pomalá, odmieta však, že je neúmerne malá. Plošnú neadresnú pomoc odmieta ako nespravodlivú a tvrdí, že na to nemáme zdroje. Prepad ekonomiky, ktorý nám hrozí, môže byť podľa nej až alarmujúci a preto nie je vylúčené, že sa siahne aj na niektoré sociálne istoty, vrátane trinástych dôchodkov.

„Dve až štyri percentá pri potravinách, okolo desať percent pri zvyšnom sortimente“. To má byť podľa Martina Katriaka zo Zväzu obchodu a cestovného ruchu týždenný podiel predaja počas nedelí. V prípade predaja v piatok či sobotu je tento podiel neporovnateľný – takmer 50percent. Inými slovami – predávať v nedeľu sa neoplatí – argumentuje. No ekonomické dôvody nemajú byť na prvom mieste, dodáva. Dá sa v tom obchodníkom veriť?

Ak politici na tému zatiaľ odpoveď len hľadajú, obchodníci akoby mali jasno. Predavači naviac dodávajú, že je iné byť doma pri svojich v nedeľu, keď sú doma a iné cez týždeň, ako náhradný deň voľna za odrobenú nedeľu, hoc so sto percentným príplatkom. Ich argumenty priblíži Jozef Zadňan z odborového zväzu pracovníkov obchodu.

Čo teda vedie obchodníkov a predavačov za volaním po zatvorených obchodoch v nedeľu? Presvedčia politikov, ktorí zastávajú všetky mysliteľné pozície? Od zatvorenia už aj v pripravenej legislatívnej podobe, až k tým, ktorí by najradšej otázku nechali na samotných obchodníkov, či dali nástroj do rúk aj predavačom, ktorí by si mohli voľnú nedeľu akoby uplatniť v obchodnej „výhrade svedomia“, čoho sa však štítia obchodníci.

Celú situáciu môže politicky skomplikovať fakt, že s legislatívnym zámerom zatvoriť v nedeľu obchody už prišla opozícia. Od piatka je parlamente návrh strany Smer-SD, chystá sa rovnako Kotlebova Ľudová Strana. Ako sa k nim postaví vládna väčšina, ktorá o téme síce v tomto volebnom období začala hovoriť skôr, no legislatívne to nedotiahla až k zákonnej úprave? Odpoveď môže dať už júnová parlamentná schôdza.

Vláda nebude schopná čeliť problémom, ktoré Slovensko po pandémii čakajú, OLaNO je nepripravené na vládnutie a premiér ma mentálny obzor malomeštiaka, hovorí pre Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka.

Naopak, konzervatívnej revolúcii sa nevyhneme a jej prvou obeťou budú reprodukčné práva žien. Nástup konzervativizmu bude zrejme sprevádzaný aj nárastom autoritárskych tendencii. hrozí nám podobný osud ako Maďarsku či Poľsku.

"Nemyslím si, že cestou k vykúpenou sveta je téma zatvárania obchodov v nedeľu, je to degradácia ježišovho učenia a kto na to dnes poukáže, čelí trestnému oznámeniu," hovorí na margo trestnoprávnej žaloby za svoj fejtón „Pošlite Kuffu do cirkusu publicista Michal Havran. Hru niektorých kresťanov na obete považuje za falošnú a nebezpečnú. Slovensku tak podľa neho hrozí teokracia.

Publicista Michal Havran čelí božiemu súdu, a to priam doslova. Za svoj fejtón „Pošlite Kuffu do cirkusu“ totiž čelí trestnoprávnej žalobe podľa ktorej sa ním vraj „postavil proti Bohu kresťanov a proti Ježišovi Kristovi“ a tým mal podľa žaloby hanobiť kresťanov a kresťanstvo. Dobieha nás nesplnený sľub z Novembra 89 o odluke cirkvi od štátu, hovori na margo tejto žaloby Michal Havran. Ambíciu žalobcu zastupovať úmysly či emócie samotného Boha považuje nielen za nedovzdelanosť, ale dokonca za bohorúhačstvo.

Slovenská populácia výrazne starne a počet obyvateľov nad šesťdesiatpäť rokov sa približuje k jednému miliónu.V roku 2018 na Slovensku žilo viac ako 850- tisíc seniorov, čo je historicky prvýkrát, kedy u nás počet seniorov prevýšil počet detí.

V dnešnom podcaste sa pozrieme do domovov dôchodcov – ako sa v nich žije, aké ťažké je sa tam dostať – aj prečo máme málo opatrovateliek – ktoré radšej idú robiť rovnakú prácu do Rakúska aleb Nemecka.

Reportáže medzi seniormi sme nahrávali ešte pred koronavírusom – o problémoch, ktoré mali predtým, a ktoré budú mať aj po korone.

"Zakrývaná nedôvera sebe i slobodným médiám. V čase krízy sú to navyše zbytočne vyhodené peniaze." Český mediálny expert Karel Hvížďala hodnotí avizovaný zámer vydávať vládne noviny. Igor Matovič si ho presadil rovno do programového dokumentu svojej vlády. A to napriek otvorenému nesúhlasu niektorých koaličných partnerov. Príkladom je líder SaS Richard Sulík, či Miroslav Kollár z Kiskovej strany Za ľudí.

Programové vyhlásenie tak počíta s „bezplatnými informačnými novinami“. Majú zabezpečiť „pravidelné informovanie domácností“ o „odpočte jednotlivých ministerstiev“.

Mediálna analytička Miroslava Kernová v tom vidí paralelu so susedným Maďarskom, ktoré sa pre kroky svojho premiéra Viktora Orbána dostalo až pod kritiku európskych inštitúcií.

Šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy upozorňuje, že v demokratických zriadeniach sú úlohy podelené. Vláda zabezpečuje výkon moci a na hodnotenie sú slobodné médiá.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Stála po boku poslanca SMERu Viliama Jasaňa a potom dokonca i samotného premiéra Roberta Fica, popritom si však stihla vypisovať s Antonínom Vadalom. S dnes už odsúdeným drogovým pašerákom si bývalá hlavná štátna radkyňa Mária Trošková vymenila doslova stovky správ a riešila v nich aj biznis, daňové záležitosti či vládne nominácie.

Pandémia korony pomaly ustupuje a prichádzajú jej hrozivé ekonomické dôsledky. Ľudia prichádzajú o prácu či úspory a rastú v nich obavy o budúcnosť. Tento strach prináša aj nárast úzkostí i depresii a príklady z minulosti ukazujú, že to môže viesť aj k zvýšenému počtu samovrážd.

Starostlivosť o duševné zdravie má pritom u nás od ideálu veľmi ďaleko, dôsledkom tak môžu byť samovraždy, ktorým by sa dalo zabrániť.