Bez obalu 🎙

Príliš veľa príliš vážnych pochybností. Utajení členovia výberovej komisie a pochybnosti o ich kompetentnosti či nezaujatosti. Nejasné a netransparentné kritéria hodnotenia, ale dokonca i pochyby nad zákonnosťou toho, kto celý tender organizačne zaštiťuje a čo pri výbere zohľadňuje. No a do toho všetkého mnoho utajovania, netransparentnosti a mocenskej arogancie.

A aby toho nebolo málo, Aktuality priniesli aj informáciu o tom, že jeden z údajných veľkých a vážnych záujemcov - skupina Agel - si už v predstihu zhromažďuje v sklade vo Vlkanovej desiatky sanitiek.

Nie tak dávno pritom v Ráno Nahlas vyhlásil šéf Najvyššieho kontrolného úradu, že žabou na prameni nášho zdravia je samotný rezort zdravotníctva. Ten je podľa Andrassyho dlhodobo ovládaný lobistickými záujmami finančných skupín a na verejný záujem - i pacientov - štát už dávno rezignoval.

No zdá sa, že ak by niekto k týmto tvrdo kritickým slovám potreboval i konkrétny ilustračný príklad, v tomto tendri by ho - podľa mnohých odborníkov, ale aj zástupcov politickej opozície - mohol veľmi ľahko nájsť. Podľa ministerstva zdravotníctva však zákonný dôvod na zrušenie tendra na záchranky neexistuje a aktivite opozície sa Kamil Šaško na sociálnej sieti v podstate vysmial.

Sanitkový tender, teda výberové konanie na obsadenie staníc ambulancií Záchrannej zdravotnej služby. Téma dnešných Aktualít Nahlas, s bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva a zdravotnou analytičkou Janou Ježíkovou.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Polovica prázdnin je za nami a už o pár týždňov nám minister financií predstaví podrobný plán ďalšieho kola vládnej konsolidácie, tentoraz za takmer 2 miliardy eur. O podrobnostiach toho, komu a ako konkrétne bude vláda zasa uťahovať opasky však zatiaľ vôbec nič netušíme. Na východ od našich hraníc pritom i naďalej zúri plnoformátová krvavá vojna, no a na západ od nás nám veľký biely otec z Washingtonu nadelil nemalé clá.

Namiesto serióznej diskusie o reálnych problémoch, ktorými denne žijeme, sa však slovenská politika premenila na nikdy nekončiacu predvolebnú kampaň, v ktorej sa nás naši volení zástupcovia rozhodli - namiesto toho povestného starorímskeho chleba, radšej nakŕmiť politicko-marketingovým cirkusom. Namiesto zápasu o ďalšiu podobu ozdravovania verejných financií či o budúcnosť dôchodkového ako aj zdravotného systému tak riešime budovanie fiktívnych hrádzí voči bližšie nešpecifikovanému liberálnemu zlu, stretávky „smeráckej omladiny“ s esenciou svetovej mizogýnie či údajne driemajúcu opozíciu.

Podarí sa premiérovi Ficovi takto „potemkinovsky" prekryť čoraz viac kolabujúci štát a neschopnosť jeho vládnej garnitúry riešiť naše skutočné problémy? Naozaj slovenská politická opozícia spí a neponúka žiadne vitálne alternatívy pre lepšie Slovensko? Čo vlastne ešte dnes čaká taký priemerný volič od slovenskej politiky - reálne výsledky či nekonečnú kabaretnú estrádu? No a napokon, pri takto nastavenej politike, dá sa ešte veriť, že najbližšie voľby budú nielen zákonné, ale aj férové a spravodlivé?

Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši vám želá Braňo Dobšinský.

8 372 – číslo, ktoré je aj po tridsiatich rokoch výčitkou medzinárodnému spoločenstvu. Zachytáva počet obetí masakry v bosnianskej Srebrenici. 8 372 mužov, ktorí našli smrť guľkou do hlavy z rúk ozbrojencov generála Ratka Mladiča. Len preto, že boli moslimovia.

V masových hroboch v neďalekom Potočari tak našli miesto chlapci od 12 rokov po 77 ročných starcov. 8 372 popravených obetí genocídy. Približne polovica z mužov, ktorým sa vtedy nepodarilo či nevládali utiecť zo Srebrenice. Aj po tridsiatich rokoch zostáva tento masaker - svetom uznaný za genocídu - mementom. Zvlášť dnes, keď sme svedkami nových krvavých konfliktov na Ukrajine či v Gaze.

Aj preto si ani po troch dekádach genocídu zo Srebrenice nemôžeme dovoliť obísť. Sprievodcom nám bude kolega Pavol Štrba, ktorý ju pred časom navštívil. Zažil miesta, ktoré ju pripomínajú a oživil ich v rozhovoroch s pozostalými.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na trenčianskom letisku sa začína tohtoročná Pohoda. Pred svojou tridsiatkou vlastne už kultový hudobný festival, ktorý však nekončí len pri hudbe. Vytvára priestor aj pre slobodnú diskusiu, kritické myslenie a stretnutia – a áno aj generácií. Veď jeho 29 ročníkov znamená, že účastníci tých prvých už vychovali ďalšiu generáciu návštevníkov.

Ani tohtoročná Pohoda sa nezaobíde bez Aktualít a ich diskusií. Ponúkneme debaty o konfliktoch v Gaze, Ukrajine, o spravodlivosti na slovenský spôsob, sociálnych médiách a ich impakte na krajinu, o umelej inteligencii, ale i o tom, čo robí muža mužom. A tiež živé nahrávanie populárneho podcastu Bárdy & Káčer.

Čo môžete vo festivalovom „pohodovom“ Trenčíne od Aktualít očakávať? Na to sa pozrieme s Petrom Bárdym, ktorý šéfredaktorsky zastrešuje nielen Aktuality, ale aj ich „Pohodový“ tím.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Malý či žiadny pokrok v oblasti právneho štátu. Pre Slovensko ho konštatuje Európska komisia vo svojej výročnej správe o stave právneho štátu, ktorú vydáva od roku 2020.

Bez pokroku pri stíhaní vysokej korupcie, naďalej prisilné postavenie generálneho prokurátora, absentujúca regulácia lobingu, bezzubé majetkové priznania politikov.

Rovnako bez pokroku pri posilňovaní nezávislosti verejnoprávnej STVR, právnej ochrany novinárov či naďalej pričasté využívanie expresne rýchleho prijímania legislatívy.

Brusel nám tak opakovane odporúča prijať konkrétne legislatívne a systémové opatrenia, ktoré by posilnili dôveru v právny štát.

Prečo Slovensko stagnuje? Kto za to zodpovedá a ako z toho von? Otázky pre Katarínu Batkovú z mimovládnej organizácie Via Iuris.

„Dôležité je povedať, že správa Európskej komisie nie je robená len tak. Môže mať podstatný vplyv na to, ako komisia rozbehne tzv. konanie o kondicionalite. A teda ide o podmienenosť eurofondami,“ upozorňuje Batková.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Atentátnik na premiéra Roberta Fica sa po vyše roku postavil pred súd. Dôchodca Juraj Cintula čelí obžalobe pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku proti chránenej osobe. Hrozí mu doživotie. Dnes vypovedať odmietol, na súde tak jeho výpovede čítali. Pojednávanie sleduje Ivana Zigová.

„Znalkyňa z oblasti psychológie nevylúčila, že by [Juraj Cintula] mohol pokračovať v trestnej činnosti. Nedošlo podľa nej k naplneniu cieľa. Neodstavil premiéra Fica z funkcie,“ tvrdí reportérka Aktualít.

A čo spravil samotný pokus o atentát s Robertom Ficom? Pozreli sme na to s Petrom Bárdym, autorom pokračovania jeho politického životopisu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sme po víkende, keď sa solúnski bratia svätí Cyril a Metod stali pozadím pre defilé politickej arény. Ak prezident Pellegrini volal po zastavení hádok a rozdelenia spoločnosti, premiér o svojich politických rivaloch hovoril ako o „duchovných a hodnotových bezdomovcoch“. Ak prezident hovoril o „neprivlastňovaní“ štátnych sviatkov, Devín sa zaobišiel bez exprezidentov Kisku a Čaputovej, či bez tvárí opozície. A z úst českého kardinála Duku si Slovensko v Nitre vypočulo ospravedlnenie za Čechov, ktorí ho v súčasnosti poučujú o demokracii a slobode – v čase, keď si tí Česi – najnovšie europoslanec Zdechovský – na Slovensku vypočuli iné výrazy. Napríklad obvinenia z „nájomných politických vrahov“.

A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.

Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.

„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kauza Emisie - známa aj ako kauza Interblue - patrí medzi najikonickejšie kauzy prvej vlády Roberta Fica. Rezort životného prostredia vedený nominantmi Jána Slotu v nej nevýhodne predal naše emisné kvóty garážovej firme Interblue, teda firme s absolútne netransparentným vlastníckym pozadím. Obchod za niekoľko desiatok miliónov bol však tak škandalózny, že premiér Fico - a to po opakovaných výmenách slotových ministrov - rezort životného prostredia napokon Slovenskej národnej strane odobral.

Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.

A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.

Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Fond na podporu umenia opäť úradoval, tentoraz sa obeťou rozhodnutí politických nominantov Rady Fondu stali vydavatelia pôvodnej slovenskej literatúry. Napriek kladným stanoviskám odborných komisií - po politickom zásahu Šimkovičovej nominantov a bez vecného odôvodnenia, s nulovou podporou odišli známe vydavateľstva BRAK či Artfórum. No a dlhoročný nestor v oblasti vydávania slovenskej literatúry a objaviteľ mnohých našich literárnych talentov Koloman Kertész Bagala odišiel s desatinou toho, čo žiadal.

Paradoxom pritom je, že rezort vedený Martinou Šimkovičovou sa síce navonok riadi heslom „kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná“, no v praxi sa Fond do podpory vydávania pôvodnej slovenskej literatúry - a žiadnej inej, už akosi veľmi nehrnie.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s dlhoročným vydavateľom pôvodnej slovenskej literatúry, ktorý má na konte už približne 500 kníh z našej domácej produkcie, a stojí aj za etablovanou súťažou Poviedka, Kolomanom Kertészom Bagalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nárast výdavkov na obranu, ku ktorému sme sa zaviazali na ostatnom summite Severoatlantickej aliancie, je z hľadiska našej bezpečnosti potrebný, je však samozrejmé, že to pôjde na úkor iných výdavkov štátu, tvrdí to člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. A ako hodnotí čoraz viac stagnujúcu slovenskú ekonomiku, ktorá navyše čelí aj pomerne vysokej inflácií? No a dá sa zvládnuť ďalší približne dvojmiliardový konsolidačný balíček bez škrtov v sociálnom systéme, teda napríklad zavedením adresnosti do energopomoci, trinástych dôchodkov či v podpore rodín?

Slovenská ekonomika zlenivela, dôvodom poklesu nášho ekonomického rastu je tak globálna nestabilita, ako aj vládna konsolidácia. Tá sa totiž primárne zamerala nie na redukciu prebujnelých výdavkov štátu, ale na čoraz vyššie zdaňovanie firiem či občanov. Už na budúci rok nás pritom čaká ďalšie kolo uťahovania opaskov, tentoraz za približne dve miliardy. No a za rohom už číha aj masívny nárast výdavkov na obranu. Kde na to všetko vziať a akej ekonomickej budúcnosti budeme čeliť? A viete že ročne Slovensko platí iba na úrokoch takmer 4 miliardy eur? Témy pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.