Bez obalu 🎙

Nie som žiadny Bin Ládin, to je lož vlády, ktorá sa ma snaží politicky zastrašiť. Hovorí aktivista známy z videa, v ktorom hovorí o politickom konci Ficovej vlády. Výsledkom je ako politické, tak aj trestnoprávne prenasledovanie. Nikam pred nimi neodídem, my to tu predsa nesmieme vzdať, tvrdí aktivista Peter Laťák. Slovensko horí, varuje.

Preslávilo ho 18 sekundové video, v ktorom s valaškou v ruke verejne veští politický koniec premiéra Roberta Fica. Po tejto svojráznej veštbe z protivládneho mítingu sa však stal terčom nielen orgánov činných v trestnom konaní, ale aj čelných exponentov vládnej moci. No a zatiaľ čo polícia hovorila o priestupku a nebezpečnom vyhrážaní sa, lídri Smeru či Hlasu začali z oravského aktivistu - v drese Demokratov, vyrábať potenciálneho atentátnika a nebezpečného ozbrojeného radikála.

Peter Laťák sa tak o novom obvinení - tentoraz z podnecovania, dozvedel priamo zo statusu ministra vnútra, ktoré prišlo v čase prvého výročia atentátu na premiéra. Šéf rezortu vnútra to označil za prejav "nulovej tolerancie voči nenávistným prejavom," samotný aktivista to ale vníma ako politickú šikanu, zastrašovanie a hovorí dokonca i o obavách z možného fyzického útoku.

Ráno Nahlas s mužom s valaškou, aktivistom Petrom Laťákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Včera to bol presne rok, čo sa Peter Pellegrini ujal funkcie hlavy štátu. Bola to sobota 15. júna 2024, presne mesiac po pokuse o atentát na premiéra Fica. Aj preto bola prezidentská inaugurácia tak trochu v tieni premiérovej rekonvalescencie. Tá si dokonca našla miesto v jeho inauguračnej reči, ako krvavý prejav „múru rozdelenia“, ktorý sa tiahne naprieč slovenskou spoločnosťou. 

Odvtedy prešlo 365 dní, Peter Pellegrini má za sebou aj svoju prvú správu o stave republiky. Nevšimol si korupciu, rovnako tlak na mimovládky, zrušenú verejnoprávnosť, rozprášenú Naku, vládu Roberta Fica chválil za stavebný ruch, no pripomenul mu západný vektor diplomacie. Smer tak pri ročnom hodnotení konštatuje, že „prejav Pellegriniho zodpovedal skôr očakávaniam opozície“. A z opozičných lavíc zas zaznieva, že „slúži záujmom vládnej väčšiny“. On sám hovorí, že „chce byť oporou každého jedného občana“. 

Ako to vidí Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky? 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Premiér zmenou ústavy nám hádže loptičku do rohu ako jazvečíkovi, aby sme sa pozerali tam a nie na plesnivé nemocnice, nedostavanú diaľnicu a na neschopnosť politikov doručiť akékoľvek reálne výsledky či zlepšenie života. Odporcov príklonu k Rusku je viac, upozorňuje publicista a teológ Michal Havran. Jeho reláciu Večera s Havranom STVR stopla, on však sľubuje, že sa na jeseň v nejakej forme vráti.

Ministerstvá slúžia ako komodita a politika sa odlúčila od očakávaní výsledkov. Z politiky sa stala zábava na úrovni primitívnych formátov ako Martinka z Turca. Je gender v ústave národným náboženským špecifikom? Prečo niektorí slovenskí katolíci hovoria veci, ktoré ich pápež kritizuje? A prečo slovenská katolícka cirkev stále nie je schopná jednoznačne odsúdiť Jozefa Tisa?

Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.

Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.

Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?

Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na humanitárnu krízu v Gaze najnovšie upozornila švédska klimatická aktivistka Greta Thunberg. Izrealská armáda totiž zadržala jej loď Madleen s humanitárnou pomocou v medzinárodných vodách. Izrael hovorí o prevencii pred pašovaním zbraní, aktivisti z Freedom Flotilla Coalition o porušení medzinárodného práva. A ak chcela Greta urobiť gesto, ktorým by upriamila pozornosť na humanitárnu krízu v Pásme Gazy, do oblasti smeruje ďalší humanitárny konvoj z Tuniska, ktorý je protestom voči blokáde.

Izrael sa totiž vo svojej totálnej vojne s radikálmi Hamasu nezastavuje pred ničím. Výsledkom je takmer 55-tisíc mŕvych na strane Palestínčanov – podľa palestínskych zdravotníckych zdrojov - a najnovšie smrteľné incidenty pri distribúcii humanitárnej pomoci. A ak jedna strana argumentuje rizikom hladomoru, druhá – izraelská – operuje zábermi zo 7. októbra spred dvoch rokov, keď radikáli Hamasu zmasakrovali vyše tisíc Izraelčanov a dve stovky ich zobrali do zajatia. Aké sú vyhliadky upokojenia situácie v regióne? Téma pre Attilu Kovácsa, experta na oblasť. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Z hľadiska národnoštátnych či bezpečnostných záujmov Slovenska nemá zahraničná politika Ficovej vlády žiadnu logiku. Vysvetlením môžu byť len osobné záujmy premiéra, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho zlom nastal po premiérovej návšteve Kremľa. Ešte stále máme šancu, čas sa nám ale zásadne kráti, varuje Wlachovský.

Ani druhé kolo Rusko Ukrajinských rokovaní neprinieslo žiadny posun k mierovému ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Koniec vojny je v nedohľadne, konflikt sa premenil na opotrebovávaciu vojnu a v nej sa hrá o to, kto vydrží dlhšie. Rozhodujúci faktor však nie je iba sila nasadzovaných vojakov či počet vystrelených granátov, ale najmä vôľa, rozhodnosť a ochota k obetiam - a to aj tým najvyšším.

Konflikt pritom už dávno nabral zásadnú geopolitickú váhu, v ktorej sa Rusko cíti byť vyzývateľom celého Západu pričom cieli aj na rozpad euroatlantických štruktúr. Tie ale silne nahlodáva aj nová americká administratíva. V Európe preto masívne rastie tlak na čo najrýchlejšiu bezpečnostnú sebestačnosť. Slovensko sa však pod vedením ficovej vlády čoraz viac ocitá v bezpečnostnom vzduchoprázdne - na západných spojencov vláda nadáva, Kremľu sa líška a okrem Orbána sa veľmi nebaví ani so susedmi.

Slovensku sa čas radikálne kráti, Ficova pllitika ho ženie do bezpečnostného vzduchoprázdna, tvrdí exminister Wlachovský.

Kam nás teda vedie takáto zahraničná politika, má slovenský premiér vôbec nejakú strategickú víziu alebo už hrá iba o vlastnú budúcnosť? Bude pre Slovensko ešte miesto v novoformujúcej sa koalícií ochotných a aké následky môže mať spor s Nemeckom? No a napokon, aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine, čo to bude znamenať pre našu vlastnú bezpečnosť a o čo o stave sveta hovorí až negustiózny spor Elona Muska s Donaldom Trumpom?

Ráno Nahlas s exministrom zahraničných vecí, bývalým diplomatom a dnes analytikom Globsecu Miroslavom Wlachovským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Robertovi Ficovi sa podaril veľmi nebezpečný ťah: spriemeroval spoločenské vedomie a presvedčil ho, že najväčším výdobytkom spoločnosti je, že sa ľudia môžu doslova nažrať. Že si môžu užívať, že majú všetky výdobytky konzumného spôsobu života. No len keď si to dáme do kontextu spoločnosti, ktorá hľadá vyšší princíp, istý morálny aspekt zmyslu života, tak milý Robert Fico a jeho kumpáni naučili Slovákov, že hlavným zmyslom pobytu na tomto svete je mať sa dobre. A nemôžem konštatovať inak – a ospravedlňujem sa za to slovo – ale toto sa nedá nazvať inak ako prasačia morálka“, hovorí Ladislav Snopko, človek Novembra’89 a bývalý minister kultúry. 

17. november – pre niekoho jeden z dátumov, na ktorom sa dá ušetriť, pre iných symbol, keď sa do našich končín začala vracať sloboda.

17. november. Aj po vyše 35-rokoch opäť téma. Nie však téma na diskusiu. Skôr oznam vládnej moci, že tomuto sviatku nebude prináležať výsada pracovného voľna.

17. november ako symbol návratu slobody – po štyroch dekádach slobody ukradnutej. A ukradnutej komunistickou mocou. Zaslúži si takýto prístup? Naviac – zo strany mocných s komunistickou minulosťou?

Téma pre Ladislava Snopka, niekdajšieho ministra kultúry, tvár disentu a človeka Novembra’89.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Stav cestných mostov je alarmujúci, ich kolapsy sa môžu kedykoľvek zopakovať. Počet mostov, ktoré sa prepadajú do havarijneho stavu ustavične rastie a hrozí, že kedykoľvek môže prísť aj k ľudským obetiam. Tvrdí to šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Náklady na opravy sa pritom šplhajú k miliarde eur. Zlyhal minister dopravy?

Pri Brodskom v okrese Skalica sa koncom mája zrútila časť cestného mosta, ktorá padla na hlavnú železničnú trať Kúty-Břeclav. Na opravovanom moste v Poprade zasa nedávno praskol nosník ponad železničnú trať medzi Popradom a Košicami. Havária spôsobila ochromenie vlakovej dopravy. Na jeseň minulého roka museli náhle uzavrieť dôležitý most pred Banskou Bystricou. A dôvod? Opäť, havarijny stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Experti pritom hovoria, že takýchto havárií bude len a len pribúdať a je len otázkou času, kým si možno vyžiadajú už aj ľudské obete. Z 1 800 mostov je v zlom alebo až havarijnom stave viac ako 30 percent - teda, ide o stovky mostov.

Ako je možné, že sa takáto doslova kritická infraštruktúra štátu ocitla v takto havarijnom stave a prečo štát - i ďalšie orgány verejnej moci, zanedbali údržbu tejto kľúčovej chrbtice Slovenska? Kto za toto môže, ako to napraviť a čo nás to bude stáť? No a kam sa podeli všetky tie vzletné a plamenné reči o našej suverenite, keď ich v žitej realite zjavne nedokážeme napĺňať?

Aká je vlastne budúcnosť našej cestnej či železničnej infraštruktúry pod vedením štvrtej vlády Roberta Fica a ako sa v kresle ministra dopravy - nie slovami, ale skutkami, osvedčil Jozef Ráž mladší? Témy pre šéfa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a bývalého riaditeľa ZSSK Jozefa Mateja.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pápež Lev XIV. je v úrade prvý mesiac. Nový muž v bielom; ten, čo sa otvorene zastal napadnutej Ukrajiny; rovnako nešetrí Izrael pre jeho zverstvá na civilnom obyvateľstve Pásma Gazy a neváha hovoriť o „zázraku mieru“, ktorý vyprosuje od „Kráľovnej pokoja“. Ako inak ako duchovný líder, ktorý odvodzuje svoju misiu od iného lídra – Ježiša z Nazareta. 

Jeho prvý mesiac sme ho však mohli vidieť aj medzi cyklistami slávnej „giro d’Italia“, s futbalovými šampiónmi Neapola či so svetovou tenisovou jednotkou Jannikom Sinnerom. A ostatnú nedeľu na narodeninách priateľa z jeho rehole augustiniánov. 

Aký je Robert Francis Prevost po prvom mesiaci v úrade Petrovho nástupcu? 

Pozrieme sa na to s jeho rehoľným spolubratom Jurajom Pigulom, odborníkom na ranokresťanskú literatúru a Augustína, po ktorom je pomenovaná samotná rehoľa augustiniánov. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného.

Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.

Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.

A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.

O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?

Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.