Bez obalu 🎙

Obyčajný Matovič: Homo vulgaris; Fico: Posadnutý mocou; Zuzana Čaputová: Odvaha k ľudskosti; A opäť Fico, no tento raz Posadnutý pomstou. 

Kvarteto knižných publikácií, ktoré spája analýza politických osobností a na ich pozadí vlastne analýza krajiny. 

Knižné kvarteto, za ktorým stojí – chcelo by sa povedať, že skladateľ – no pri knižnom kvartete to bude niečo iné: novinár, komentátor, podcaster a šéfredaktor v jednej osobe Peter Bárdy. Čerstvý spisovateľ roka 2024. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Zákaz krížového vlastníctva ani zrušenie odvodov nič v zdravotníctve nevyriešia, tvrdí šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan. Zisk súkromných poisťovní je podľa neho úplne legitímny a dokonca ho prirovnáva k platom lekárov, sestričiek či ziskom lekárnikov. A jeho riešenie? Prakticky úplná privatizácia zdravotníctva.

Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, vyhlásil v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho rezort zdravotníctva podlieha lobistickým tlakom, štát na verejný záujem rezignoval a pacient ho vôbec nezaujíma. Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, potvrdzuje kritiku šéfa NKÚ bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová.

Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás trápia a hoci do zdravotníctva každoročne dávame čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia. Navyše, systém nás núti k všakovakým poplatkom a dokonca i verejným zbierkam na modernú liečbu či inovatívne lieky. No a to všetko v systéme, ktorý umožňuje finančný skupinám generovať zisky z našich odvodov. Pacient dopláca na neférové financovanie a záujmové skupiny v zdravotníctve. Štát zlyháva, hovorí po opakovaných a hĺbkových kontrolách šéf NKÚ.

Šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan považuje kritiku predsedu NKÚ za spolitizovanú, hovorí o všeobecných floskulách a pýta sa, kto sú teda tí Ľubomírom Andrassym spomínaní lobisti. Spomínané témy bagatelizuje a hovorí, že cestou je ďalšia privatizácia zdravotníctva - ako VšZP, tak i štátnych nemocníc.

Dozrel čas na zásadnú zmenu ako je napríklad transformácia zdravotných odvodov na dane či zákaz krížového vlastníctva v zdravotníctve? Sú zdravotné poisťovne vôbec poisťovňami, načo ich máme a čo robí zisk v systéme štátom vynucovaného zdravotného poistenia kde nie každý pacient dostane to, čo by dostať mal i mohol? No a napokon, aké sú vlastne prepojenia medzi Pentou a štátom a kto v skutočnosti ovláda naše zdravotníctvo?

Ráno Nahlas s generálnym riaditeľom a šéfom predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera Martinom Kultanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dnešní škôlkari sú oveľa viac informovanejší, vedia viac a sú aj aktívnejší i smelší. Deti preto kladú vyššie nároky na aktívne trávený čas,, hovorí učiteľka a riaditeľka Materskej školy Michaela Vargová. A ako vidí realitu ministerských plánov zaviesť povinné škôlky pre deti od troch rokov?

Povinné škôlky pre deti od troch rokov, tak znie aktuálny návrh ministra školstva, ktorým chce rozšíriť nutnosť predprimárneho vzdelávania už od roku 2028. A cieľ? Zabezpečiť deťom rovnosť šancí a to už v čo najútlejšom veku. Po kritike verejnosti však šéf rezortu školstva zaradil spiatočku a ubezpečuje, že vzdelávanie trojročných detí si môžu zabezpečiť aj u seba doma aj samotní rodičia, podmienkou však bude ich stredoškolské vzdelanie.

Ministerstvo školstva tvrdí, že rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania deťom zlepší ich jazykové schopnosti, posilní im emocionálnu inteligenciu a už v čo najútlejšom veku napomôže odhaliť ich prípadné špeciálne potreby alebo ich talenty.

Sú to najcennejšie čo máme, naše deti. Napriek tomu ich už v útlom veku troch rokov neraz zverujeme do opatery i výchovy štátu. Čo je cieľom predprimárneho vzdelávania, komu naše poklady vlastne zverujeme, čo dnes v realite trápi naše škôlky a sú na tieto ambiciózne plány ministra školstva vôbec pripravené?

No a napokon, platí veta" Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole" od svetovo známeho Roberta Fulghuma a ak áno, prečo sú škôlky v našom živote tak dôležité?

Ráno Nahlas s dlhoročnou učiteľkou ako aj riaditeľkou Materskej školy v Banskej Bystrici Michaelou Vargovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.

Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.

Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. 

Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. 

A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.

Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?

„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. 

Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Historička Hana Kubátová skúmala listy bežných Slovákov z vidieka, ktorí počas vojnového štátu písali politikom alebo ich manželkám. Obsah je často šokujúci. Písali, aby Židov odviezli čím skôr a pýtali si ich dom či napríklad kabát. Stávali sa aj situácie, že Židov ešte len odvážali, a miestni sa ešte pred ich zrakmi hádali o ich veci.

Historička Kubátová narúša tradičný obraz nevinne sa prizerajúcich Slovákov, bez hlbších vedomostí o deportáciách. Podľa nej išlo o udavačský štát, kde sa udaní nazbieralo toľko, že na to štátne orgány nestíhali reagovať. Udali aj kňaza, ktorý veriacim vyčítal udavačstvo.

Oficiálnou ideológiou režimu bol kresťanský nacionalizmus. Ten však pokrivil kresťanské učenie, lebo príkaz viery v blížneho zmenil na sebalásku v ľuďoch prebúdzal najhoršie. Režim prebúdzal v ľuďoch to najhoršie, keď Slovákom sľúbil, že sa budú mať lepšie na úkor všetkých ostatných. Štátna moc však vytvorila ohavný obraz o množstve židovského majetku, ktorý bol v rozpore s realitou a nikdy nemohla doručiť to, čo sľúbila.

Hana Kubátová upozorňuje, že historické paralely s prítomnosťou sú často nepresné. Priznáva však, že niektorí slovenskí politici dnes používajú podobnú rétoriku, akou sa vyznačovali ľudácki predstavitelia. Podobnosti badá najmä v naratíve ohľadom regiónov, v neustálom hľadaní nepriateľa, v stavaní Slovenska do pozície obete či v snahe meniť konštruktívnu kritiku na prejav nenávisti.

Rozhovor nahrával Peter Hanák.

„Pre väčšinu voličov je menej bolestná konsolidácia cez druhý pilier ako cez vyššiu DPH či transakčnú daň. Pre politikov je to pokušenie“, hovorí Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Nazýva to „nízkym ovocím“, pri ktorom sa politici neunavia. Reaguje tak na tému opätovného otvárania druhého piliera. Ten podľa neho potrebuje najmä stabilitu.

Vláda a jej premiér nezakryte hovoria o potrebe opätovne otvoriť druhý dôchodkový pilier. Operujú takmer 60-tisíc sporiteľmi, pre ktorých je nevýhodný. A robia to v kontexte konsolidácie – a teda hľadania peňazí na znižovanie kritickej štátnej zadlženosti. 

Z opozície zaznieva kritika, že súkromné dôchodkové úspory nemôžu slúžiť ako záplata na dieru v štátnych financiách. Hovorí o účelovosti.

Minister práce Erik Tomáš hovorí o rokovaniach so správcami dôchodkových úspor, pričom odkazuje, že sporitelia sa nemusia obávať. Môžeme byť spokojní? 

Téma pre Miroslava Kotova, ktorý stojí na čele Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.

Zákaz krížového vlastníctva medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, ale aj zrušenie odvodov a ich prerod na dane, čo by vyšachovalo súkromné poisťovne z biznisu s našimi odvodmi. I to sú témy, ktoré by mohli zásadne posunúť naše zlyhávajúce zdravotníctvo. Tvrdí to poslanec PS Oskar Dvořák. Nie je však politická scéna až príliš prepletená so záujmami tzv. Pentagelu?

Zdravotníctvo nebolo nikdy prioritou tohto štátu. Priznáva to dnes otvorene už aj premiér Fico, keď zdravotníctvo ako premiérsku tému opakovane odmieta, tvrdí v rozhovore pre Aktuality poslanec PS Oskar Dvořák.

Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, hovorí na margo zajacovej reformy, ktorou sa umožnilo vytváranie zisku z verejných zdrojov, bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Dnes, po vyše 20tich rokov vidíme výsledky:

Štát na verejný záujem v zdravotníctve rezignoval, pacienti ho nezaujímajú a ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti, hovorí v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.

Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás ako občanov trápia a napriek tomu, že do zdravotníctva neliavame každoročne čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia, ba práve naopak. Navyše, systém, ktorý nás čoraz častejšie núti zháňať peniaze na inovatívne lieky či modernú liečbu po všakovakých zbierkach, stále umožňuje súkrormných finančným žralokom generovať z našich verejných zdrojov ich súkromné zisky.

Je toto naozaj v poriadku alebo už dozrel čas na skutočne zásadnú zmenu slovenského zdravotníctva? Bolo by krokom vpred zrušenie zdravotných odvodov či zákaz krížového vlastníctva? Naozaj podľahol štát - i politici naprieč stranami, lobistom z finančných skupín a ako vlastne osedlať a zregulovať záujmy predátorského kapitálu v tejto tak citlivej sfére?

"Máme už analýzy Útvaru hodnoty za peniaze, ako i Úradu pre Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou no a teraz to hovorí už aj NKÚ, že skutočne sú tu niektorí hráči, ktorí zo zdravotníckeho systému dokážu vyťažiť viac. No a kto má dnes prísť a riešiť to? Má prísť štát - ako regulátor, a využiť napríklad programovú vyhlášku, má si pohnúť so zavádzaním DRG a má opraviť všetky tieto nedostatky. Ak doteraz nekonal, ja by som to nazval spolupáchateľstvo. Neviem či vedome alebo nevedome, ale je to spolupáchateľstvo," tvrdí poslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák.

Ráno Nahlas s expertom na zdravotníctvo a poslancom Progresívneho Slovenska Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký.

P.S.

Spomínanú liekovú vyhlášku minister zdravotníctva napokon nepodpísal. Kamil Šaško vyhlásil, že vyhláška nevstúpi do platnosti, kým - jeho slovami, nedosiahne "odbornú zhodu."

V STVR už neexistujú garancie verejnoprávnosti. Zmeniť to môžu len voľby, tvrdí bývalý šéf verejnoprávneho Telerozhlasu Luboš Machaj. Podľa neho spravodajstvo STVR si bude nutné overovať pretože sa mu už nebude dať dôverovať. Alibizmus a autocenzúra, tak môže vyzerať verejnoprávne spravodajstvo, tvrdí Machaj.

Novou šéfkou verejnoprávneho Telerozhlasu sa stala producentka Martina Flašíková. Tentoraz hlavu STVR však už nevolil parlament, ale Rada STVR plná politických nominantov vlády a vládnej koalície a ktorá z vôle novej vlády získala aj veľmi silné právomoci.Dodýchala tak zvolením Martiny Flašíkovej verejnoprávnosť na Slovensku? Alebo vari - slovami Ježiša z kríža, je v prípade verejnoprávneho Telerozhlasu už "dokonané"? A ako veľká - či malá, bude verejnoprávnosť Telerozhlasu hlásnou trúbou vlády?

Stane sa z verejnoprávnosti na Slovensku len prázdny pojem a smeruje verejnoprávny Telerozhlas už definitívne a nezvratne k transformácií na štátne médium - tak ako za Normalizácie, opäť hlásajúce pravdy "strany a vlády"?

No a ak áno, kde sa stala chyba, bolo to už za Mečiara, ktorý dôveryhodnosť a nezávislosť ovládnutím STV prakticky zničil? Či vari bolo posledným klincom do rakvy sulíkovo zrušenie koncesionárskych poplatkov a nepokrytá snaha štvrtej vlády Roberta Fica ovládnuť nezávislé inštitúcie, vrátane Telerozhlasu?

"Verejnoprávne spravodajstvo má byť postavená na overených a garantovaných faktoch. Tak, aby človek, ktorý to sleduje, si nemusel overovať, čo je alebo nie je pravda. To nie je jeho úloha. Robiť tam priestor pre 10 rôznych názorov je scestné. To je cesta do pekla a je to úplne mimo vektoru verejnoprávnost," tvrdí Luboš Machaj.

No a ako to, že sa za "svoju" televíziu a rozhlas nepostavili ich koncesionári, teda ich diváci a poslucháči? Má zmysel ešte v STVR ostať - a brániť inštitúciu, alebo je zbytočné ju čo i len sledovať?

"Vracajú sa sem normalizačné Ostrovčeky pozitívnej deviácie. Nepočítal som v roku 1989, že takéto niečo nastane. Zaráža ma, že sa to opakuje," hovorí exriaditeľ RTVS a dlhoročný mediálny profesionál, ktorý pôsobil aj ako programový riaditeľ kultového rádia TWIST v mečiarovských časoch Ľuboš Machaj.

Počúvate Ráno Nahlas, dnes s exšéfom RTV a dlhoročným odborníkom v mediálnej oblasti Lubošom Machajom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Štěstí – to je muška jenom zlatá“ – veta o šťastí, ktorá mala to šťastie, že zľudovela. 

Slávnou ju urobil film Martina Friča Škola základ života, no pochádza už z roku 1834 z Tylovej hry Fidlovačka aneb Žádny hněv a žádna rvačka. Jej šťastím je jej obsah, ktorý zachytáva – a síce, že samotné šťastie je prelietavé. 

A aj po dvoch storočiach to zachytáva čerstvá globálna štúdia – index šťastia agentúry Ipsos. Ak Švédov či Thajčanov robia šťastnými peniaze, Brazílčanov duševné zdravie či pocit pohody. A Ukrajinci (vo vojne) sú šťastnejším národom ako napríklad Maďari, ktorí sú mimochodom v rebríčku šťastia na chvoste tridsiatky študovaných krajín. 

Čo nás robí šťastnými? A nakoľko k nášmu šťastiu prispieva vek? Otázky, na ktoré sa pozrieme so sociológom agentúry Ipsos – Romanom Pudmarčíkom, ktorá za štúdiou stojí. 

„Najšťastnejší ľudia sú v Indii, Holandsku a v Mexiku, naopak nejmenej šťastní sa cítia Maďari“, približuje výsledky indexu šťastia Pudmarčík. 

A ak by sme k šťastiu pristúpili z pohľadu veku, najšťastnejší sú ľudia po 60-tke – aj to je výsledok štúdie, ktorú agentúra Ipsos robí už od roku 2011 v tridsiatke krajín sveta. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Penzionová výzva je kolosálny podvod, Pôdohospodárska platobná agnentúra je nefunkčná, netransparentná a skorumpovaná organizácia, ktorú nie je možné nijako sfunkčniť. Jediným riešením je ju rozpustiť a založiť úplne nanovo, hovorí v Ráno Nahlas Zuzana Šubová, ktorá pôsobila v protikorupčnej zložke PPA.

"Peniaze, ktoré mali ísť na podporu cestovného ruchu skončili v súkromných haciendách. Našli sme ďalšie dotácie. Nitky vedú k obžalovanému oligarchovi Bödörovi, ktorého si premiér pozýva na úrad vlády." To je úryvok zo statusu Nadácie Zastavme korupciu na margo takzvanej penziónovej kauzy.

O čo ide?

Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, takzvaná penziónová výzva. V nej, počas vlády Roberta Fica, agentúra PPA finančne podporila výstavbu ubytovania pre turistov. To sa však podľa kritikov i médií, čoraz viac ukazuje ako kolosálny podvod. Deje sa to pritom v presne tej istej agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár - kde išlo o netransparentné rozdeľovanie agrodotácií - a v ktorej priamo sudca hovoril o "megastroji korupcie a prania špinavých peňazí."

Navyše, PPA je predmetom opakovaných hĺbkových kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však i po rokoch kontrol nie je schopný - a ani ochotný, PPAčke udeliť takzvanú okrúhlu pečiatku spoľahlivosti.

"Existencia korupčných rizík a netransparentnosť procesov sú na Pôdohospodárskej platobnej agentúre naďalej významnou hrozbou a jej protifraudový program nemožno ani po poslednej kontrole Najvyššieho kontrolného úradu považovať za dostatočne účinný," tvrdí NKÚ.

Ako je to vôbec možné, že sa v agentúre hospodáriacej s mnohomiliónovými verejnými zdrojmi už doslova celé roky nedarí urobiť poriadok a ako to, že kauzy spojené s PPAčkou evidentne prerástli cez hlavu viacerým politickým garnitúram - od SMERu až po matovičovo OĽANO? Koľko miliónov sme už takto vyhodili do vzduchu a pochovali v prachu podozrení z korupcie a klientelizmu, kto mocný v pozadí to všetko kryje no a najmä: Čo ďalej s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou?

Ráno Nahlas s bývalou šéfkou protikorupčnej sekcie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre a dnes predsedníčkou Pirátskej strany Zuzanou Šubovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.