Bez obalu 🎙

Nový muž v bielom – Lev XIV. prevzal svoj úrad už aj oficiálne. Po jeho prvých slovách o mieri z toho ôsmeho mája, keď sa svetu predstavil na priečelí baziliky svätého Petra, sa z nich stal refrén jeho pontifikátu. Od „nikdy viac vojnám“ až po to nedeľňajšie: „mučená Ukrajina očakáva rokovania o spravodlivom a trvalom mieri“. 

V čase jeho voľby boli v Ríme aj Aktuality. A v hektike tých dní som mal možnosť navštíviť priestory, v ktorých žil zatiaľ posledný zo slovenských kardinálov Jozef Tomko. Z jeho kardinálskeho bytu sa stalo sídlo Slovenského historického ústavu v Ríme. S jeho riaditeľom Danielom Černým som sa rozprával aj o vatikánskych archívoch a období Slovenského štátu. 

Od jesene 2023 sa z bývalého kardinálskeho bytu Jozefa Tomka stal Slovenský historický ústav v Ríme. Jedinečný svojim poslaním. I polohou. Je len pár metrov od Vatikánu. 

„Túto adresu poznali mnohí Slováci, ktorí prichádzali do Ríma. Vedeli, že dvere sú tu pre nich vždy otvorené. Že kardinál Tomko je tu vždy pre nich. Dnes sa snažíme, aby tieto priestory boli neoficiálnou treťou slovenskou ambasádou v Ríme“, hovorí riaditeľ Černý. 

Ústav je tak otvorený prioritne pre vedeckých pracovníkov, ktorí chodia za svojim výskumom do vatikánskych archívov, či archívov rímskych ústredí väčšiny reholí. „Sme nápomocní pri podpore výskumu v knižniciach, galériách či archívoch tak Vatikánu, ako aj Talianska. Archívy sú tu na dosah ruky“, dopĺňa. 

Vatikánske archívy sú zdrojom vzácnych prameňov aj na Slovensku najmä v cirkevnom prostredí ešte stále citlivú tému Slovenského štátu a jeho prezidenta, ktorým bol katolícky kňaz Jozef Tiso. 

„Až donedávna neboli prístupné materiály z tohto obdobia. Je to len päť rokov, ako pápež František otvoril archívy z čias pontifikátu Pia XII. - obdobie 1939 až 1958. Vedci len teraz študujú tieto dokumenty. Podporujeme aj výskum tohto obdobia. Sme radi, že dokumenty Vatikán sprístupnil. No pravda je aj taká, že ešte nie sú všetky dostupné. Dôvodom nie je ich citlivosť, skôr obmedzené kapacity vatikánskych archívov“, hovorí Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

U nás je to v zdravotníctve celé naopak. Primárnym cieľom je dosiahnuť zisk a smerovať peniaze tam, kde to chcú silní finanční hráči, tvrdí bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Podľa nej je systém zle nastavený pretože ho poháňa predátorský kapitál. Ako to teda zásadne zmeniť?

Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, povedal nedávno pre podcast Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Na základe opakovaných hĺbkových kontrol tvrdí, že rezort zdravotníctva neobhajuje verejný záujem a ani pacienta, ale namiesto toho je ovládané lobistickými záujmami. Do takto deravého systému je preto nalievanie ďalších miliárd úplne zbytočné pretože pre pacienta by sa nič k lepšiemu nezmenilo.

Zdravotníctvo - ktoré pritom patrí medzi kľíučové problémy, ktoré trápia občanov Slovenska, sa tak stalo doslova čiernou dierou na peniaze. Hoci do neho každoročne nalievame čoraz viac a viac miliárd, starostlivosť o pacientov sa fakticky vôbec nezlepšuje. Systém je teda nielen evidentne neefektívny a deravý, ale podľa niektorých odborníkov aj zásadne a systémovo zle nastavený. Nadôvažok, kľúčovým hráčom sa stali silné finančné skupiny takzvaného "Pentagelu", teda Penty a Agelu.

Medzi kritikov takto nastaveného zdravotníctva, do ktorého sme vpustili súkromný a dravý kapitál - bez dostatočných regulácií i adekvátnej sily štátu obhajovať pacientov, patrí aj bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)

Privatizáciou sme si v zdravotníctve vyrobili peklo. To nie je žiadny voľný trh a ani ním nemôže byť. Máme tu niečo, čo smeruje k modelu v USA. Vo verejnom zdravotnom poistení sa u nás aktuálne odhadom vyberie cca 10 miliárd a súťaž nie je žiadna. Nefunguje to, hovorí Renáta Bláhová.

V čom teda slovenské zdravotníctvo systémovo nefunguje a mala až šokujúco otvorená kritika šéfa NKÚ pravdu? Dokáže sa ešte štát - reprezentovaný predovšetkým ministerstvom zdravotníctva, tomuto dravému súkromnému kapitálu adekvátne čeliť a obhajovať verejný záujem a záujmy nás, pacientov? No a ak to celé nefunguje, ako to zmeniť k lepšiemu?

Ráno Nahlas, opäť o zdravotníctve, dnes s bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a daňovou poradkyňou Renátou Bláhovou. Reč však bude aj o transakčnej dani, vládnej konsolidácií a zdanení superbohatých. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nedávny rozhovor predsedu Konferencie biskupov Slovenska Bernarda Bobera pre Aktuality.sk vyvolal reakcie historikov. Košický arcibiskup a hlava katolíckej cirkvi na Slovensku totiž tvrdil, že Slovenský štát a jeho prezident Jozef Tiso ešte stále neboli historikmi objektívne zhodnetené a Tiso sa už nemôže brániť. Biskup Bober tvrdil, že pohľad na Slovakštát je stále pokrivený komunistickou totalitou. Oslovili sme preto trojicu historikov Slovenského štátu, ktorí vyštudovali históriu až po roku 1989. 

Katolícka cirkev a napríklad aj opozičná strana KDH sa verejne zastáva aj biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý pôsobil v oficiálnych štruktúrach ľudáckeho režimu. Historici pritom krútia hlavou, že cirkev by si pokojne mohla vybrať aj pozitívnejších hrdinov. 

V podcaste Ráno Nahlas budete počuť docenta histórie z Univerzity Mateja Bela Antona Hruboňa, historičku Hanu Kubátovú z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovej v Prahe, a historika Miloslava Szabóa z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. 

Moderuje Peter Hanák. 

„Úprimné oľutovanie a odpustenie predsedu vlády na mieste činu“ – podľa Petra Bárdyho by to bol krok smerom proti polarizácii a radikalizácii, ktorú Slovensko zažíva aj rok od pokusu o atentát na premiéra Roberta Fica. „Aby oľutoval, ako sa on osobne a Smer správali a stále správajú v tom, čo sa dnes deje,“ hovorí. „Toto by bolo super, no nedočkáme sa toho,“ dopĺňa.

Je rok od pokusu o atentát na premiéra Roberta Fica. Vtedy bola streda – krátko pred treťou popoludní. V Handlovej vystrelil z davu na predsedu vlády päť rán 71-ročný dôchodca Juraj Cintula. Správa z kategórie nepredstaviteľných, až z iného sveta. A zakiaľ premiér bojoval v rukách lekárov o život, z policajnej stanice preniklo video s tvárou atentátnika, že strieľal „z nespokojnosti s krokmi vlády“. A hoci mala strelca polícia v rukách, pre vládnu väčšinu bol vinník od prvých okamihov jasný: médiá a opozícia.

Kde sme po roku od atentátu? Robert Fico je v úrade. Atentátnik Cintula s hrozbou doživotia v rukách orgánov činných v trestnom konaní. Na deň výročia zasadne bezpečnostná rada štátu – aby sa vysporiadala s nenávisťou v spoločnosti. A Ficov Smer organizuje na mieste atentátu spomienkovú akciu, kde zváža autobusmi svojich z celého Slovenska.

Kam posunul atentát na premiéra krajinu? Téma pre Petra Bárdyho, komentátora a šéfredaktora Aktualít a autora bestselleru Fico – posadnutý pomstou.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vláda sa s nami nerozpráva. Považujeme to za porušenie princípov sociálneho dialógu, hovorí prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. Vláda chystá ďalší konsolidačný balíček no svojich sociálnych partnerov pri jeho príprave prakticky ignoruje. Bez dialógu to budete mať oveľa ťažšie, odkazuje vláde šéfka KOZ.

Na Slovensko sa valí ďalšia vlna konsolidácie. Minister financií už avizoval, že si opäť budeme musieť utiahnuť opasky. Podľa neho by sa nový konsolidačný balíček mal vyšplhať až k sume dvoch miliárd, kde ich chce nájsť, ale zatiaľ prezradiť nechce. Prioritou by vraj malo byť hľadanie úspor na strane prebujnelých výdavkov. O ďalšej záťaži na naše peňaženky však ani tentoraz vláda so svojimi sociálnymi partnermi nehovorí. SMER - a zvlášť jeho šéf Fico sa pritom ešte donedávna veľmi hrdil silným sociálnym dialógom, odborári preto mlčaniu vlády vôbec nerozumejú. Ani odborári však už nie tým, čím boli kedysi - silným politickým spojencom ficovho SMERu. Podľa nového vedenia KOZ totiž už SMER vôbec nie je sociálnodemokratickou stranou.

Prečo sa vláda nechce rozprávať so svojimi sociálnymi partnermi a akú predstavu o sociálne udržateľnej konsolidácií majú odborári? Nie je v časoch rekordne nízkej nezamestnanosti veľká odborárska príležitosť vybojovať lepšie platy a sú naše platy naozaj tak nízke, ako si mnohí sťažujeme alebo skôr zodpovedajú nízkej produktivite zaostávajúcej slovenskej ekonomiky? No a napokon, má táto vládna garnitúra - a obzvlášť v týchto dramaticky sa meniacich časoch, vôbec nejakú zmysluplnú víziu čo s touto krajinou?

Počúvate Ráno Nahlas, o konsolidácií, pracovnom trhu, sociálnom systéme, platoch, dôchodkoch, ale i o úlohe odborov v 21. storočí. S prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čo všetko je schopný urobiť premiér tejto krajiny aby zakryl svoju neschopnosť riešiť reálne problémy Slovenska? Premiérskou témou je kvalita života na Slovensku a od toho Fico neustále uteká, hovorí bývalá premiérka Iveta Radičová. Podľa nej sa premiér Fico dnes už ani netají snahou zmeniť režim na Slovensku, vládnuť krajine však zjavne nevie. Reč bude aj o zásadnej zmene chorého zdravotníctva.

Pri príležitosti osláv konca Druhej svetovej vojny navštívil slovenský premiér Moskvu a tam rokoval priamo s Vladimírom Putinom, ktorý dnes vedie vojnu na Ukrajine. Opozícia v tom má jasno a označila to za akt vlastizrady a kolaborácie s nepriateľskou mocnosťou. Medzitým ako sa slovenský premiér klaňal vládcovi Kremľa, sa však štát, ktorý vedie - či by ho aspoň viesť mal, rozpadá doslova v priamom prenose.

Stav verejných financií sa napriek opakovanej konsolidácií, ktorá nám zvýšila dane a zhoršila služby štátu, príliš nezlepšil no a to nás čaká ešte ďalšie uťahovanie opaskov. Zatialčo vláda siahla na daňové bonusy na deti či šikanuje podnikateľov bizarnou transakčnou daňou, sama sa ukromniť odmieta. Ministrom rapídne narástli platy, šéf rezortu vnútra objednal pre policajtov kávové uniformy a počítače za tritisíc no a pod rukami PPA nám tu rozkvitli penziony - nepenzióny.

Namiesto riešenia reálnych problémov sa ale vládna koalícia neustále zaoberá sama sebou, utočí na média či mimovládny sektor no a dokonca vedie ľúty boj za práva extrémistu Bombica či konšpirátora Kotlára..

Asi najlepšie úpadok štátu definoval šéf NKÚ, ktorý v rozhovore pre Aktuality povedal, že ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti a štát v oblasti zdravia na verejný záujem jednoducho rezignoval.

Kam teda smeruje Slovensko pod touto vládou? Podari sa Robertovi Ficovi uniesť krajinu z Európy a dokedy sa vôbec dá tento Potemkin - vydávaný za štát, ešte predstierať a imitovať modernú a funkčnú demokraciu? Naozaj práve toto voliči chcú a stačí im to? No a kde je silná, jednotná a najmä zmysluplná alternatíva politickej opozície? Témy pre bývalú premiérku a profesorku sociológie Ivetu Radičovú.

Stále častejšie som svedkom "úteku od slobody," kde mnohým ľuďom je sloboda na príťaž. Máme v sebe veľký potenciál prispôsobovania sa, ktorý v nás táto vládna garnitúra živí vetami typu: Nechajme Rusa, veď on raz odíde. Nie, neodíde. Keď raz príde, buď ho pošlete preč alebo zostane - v našich hlavách, " hovorí expremiérka Radičová.

Počúvate Ráno Nahlas, dnes s bývalou premiérkou a sociologičkou Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Ešte pár dní bude mojim susedom“. Martin Jarábek tak nehovorí o nikom inom ako o novom pápežovi. Lev XIV. sa len pred dvoma mesiacmi nasťahoval do Vatikánskeho paláca svätého ofícia, ktorý je nielen sídlom dikastéria pre náuku viery, ale aj domom, v ktorom bývajú kardináli či niektorí kňazi zamestnaní vo Vatikáne. Pápežov sused Jarábek je vedúcim slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu. 

„Napadlo mi, že kiež by sa niektorý kardinál, ktorý býva so mnou, stal pápežom“, rozpráva Martin Jarábek. Túto svoju túžba bral skôr nadľahčene, ako hovorí. „Kardinál, ktorý ma pozná. Mohol by som potom povedať, že nie ja poznám pápeža, ale pápež pozná mňa. A to sa naplnilo“, hovorí pobavene Jarábek. 

Lev XIV. stihol už od štvrtkovej voľby navštíviť hrob svojho predchodcu pápeža Františka, dvakrát sa stretol so zborom kardinálov, včera vystúpil verejne počas modlitby Regina Coeli z balkóna vatikánskej baziliky. A zaznelo tam priame odsúdenie vojny na Ukrajine a Gaze. 

„Nikdy viac vojnu!“ - s touto výzvou sa obrátil na „mocných“ tohto sveta. 

„Nosím v srdci utrpenie milovaného ukrajinského národa. Nech sa urobí všetko pre to, aby sa čo najskôr dosiahlo pravé, spravodlivé a trvalé mierové riešenie. Nech sú prepustení všetci zajatci a deti sa môžu vrátiť k svojim rodinám“, povedal Lev XIV. na adresu vojny na Ukrajine.

„Hlboko ma zraňuje to, čo sa deje v Pásme Gazy. Nech boje okamžite ustanú! Nech je poskytnutá humanitárna pomoc vyčerpanému civilnému obyvateľstvu a nech sú prepustení všetci rukojemníci“, tieto slová zas adresoval Izraelu. 

Nový pápež hovoril o „zázraku mieru“, ktorý vyprosuje do Kráľovnej pokoja, čo je titul pre Ježišovu matku. 

V podcaste sa tiež dozviete:

- ako je to bývať v susedstve s pápežom;

- ako sa tvorí jeho „nová vláda“;

- či je predpoklad, že príde na Slovensko;

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pápežom outsider. Lev XIV. Vlastným menom Robert Francis Prevost. Po jezuitovi ďalší rehoľník - augustinián. A prvé slová na verejnosti: „Pokoj!“ Na výročie konca vojny. 

Svet spoznal nového pápeža. Kardináli sa minimálne dvojtretinovo zhodli, že ním bude Američan so skúsenosťou Peru. Rehoľník augustinián s akademickou skúsenosťou cirkevného právnika. Naposledy zastával post šéfa vatikánskeho dikastéria pre biskupov. 

Čo bude znamenať pre Cirkev a čo pre svet? Téma pre katolíckeho kňaza Juraja Vitteka. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vo vládnej politike sa stupňujú fašizujúce tendencie. Tento zápas prebieha i v SMERe, tvrdí jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. Podľa neho sú tieto tendencie nebezpečné lebo sú súčasťou vládnej moci, ale väčšina spoločnosti tomu naklonená nie je. Nie sme bezbranní, dodáva.

Zajtra, 8. mája, si pripomenieme 80. výročie konca Druhej svetovej vojny v Európe. Vojna, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov životov, priniesla obrovské utrpenie, nebývalú brutalitu a takmer vyhladenie európskeho židovstva v genocídnom Holokauste - na ktorom participovalo aj tisovo Slovensko. Vojna však viedla i k spusteniu Železnej opony a uvrhnutiu strednej a východnej Európy pod nadvládu totalitného Sovietskeho zväzu.

Koniec vojny ale rozhodne neznamenal definitívnu smrť nacizmu a ani fašizmu. Jeho výhonky vidíme bujnieť po Európe aj dnes. Zo slova fašizmus a fašista sa však postupne stala obľúbená nadávka, ktorou paradoxne začali svojich oponentov častovať práve tí, ktorí majú svojou mentalitou, spôsobmi i ideológiou k skutočnému fašizmu najbližšie. Do obehu sa tak dostali i úplne nezmyselné spojenia ako liberálny či dokonca dúhový fašizmus.

Nevyprázdnili sme tak tento historicky desivý pojem označujúci tie najzvhlejšie ideologické predstavy? Čo je fašizmus dnes a kto sú teraz nositelia myšlienok Hitlera, Mussoliniho či slovenského Tisa? Ako by vyzerala spoločnosť, ak by sa im podarilo uchopiť moc a kto sú - či budú, noví nepriatelia štátu a tzv. Národného spoločenstva?

"Vydávať sa za jediného reprezentanta národných záujmov a všetkých ostatných, ktorí majú iný názor, označovať ako zradcov či zahraničných agentov, tak to je typicky fašistický prístup k chápaniu národa a jeho čistoty," hovorí Boris Zala.

No a ako sme na tom my, potomkovia tisovej HSĽS, ale i dediči SNP a zahraničného odboja? "Mor ho", no koho dnes vlastne moriť?

Kam všade sa teda novodobí hnedí na Slovensku už dostali? Podarilo sa im preniknúť do parlamentu a nesedia títo radikáli i priamo v našej vláde? Kam sa vlastne mentálne a ideovo uberá vládna koalícia, čo na tpo Hlas, ktorý sa verbálne hlási k európskej sociálnej demokracií a nesmeruje najsilnejšia vládna strana práve touto cestou, SMERom čoraz radikálnejšej pravice a napokon ústiacou až k fašizmu a jeho koreňom?

"V SMERE pokladám za nebezpečnú skupinu, ktorá vytvára tento krajne pravicový názor. Patrí k nej napríklad Tibor Gašpar alebo partia okolo Gedru, ktorí ten spôsob útoku na to, čo oni nazývajú liberalizmom či progresivizmom, tak to je presne to isté - aj s rétorikou, ktorá bola živá v 20. rokoch v Taliansku, Španielsku, Nemecku a ktorá napokon viedla k vytvoreniu fašistických hnutí," vysvetľuje Zala.

Ráno Nahlas, s bývalým poslancom SMERu, jedným z obnoviteľov sociálnej demokracie po Novembri 89 a filozofom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už v horizonte hodín sa vo Vatikáne začne udalosť, na ktorú je namierená pozornosť sveta. 133 kardinálov voliteľov vstúpi do slávnej Sixtínskej kaplnky, aby tam pod Michelangelovými freskami a pohľadom Stvoriteľa – ako hovoria – vybrali nového nástupcu sv. Petra, alebo námestníka Kristovho. Pôjde o 267. pápeža. 

Voľba – pre svoju rezervovanosť opradená aj tajomstvom. A nad porušením mlčanlivosti pod prísahou visí exkomunikácia laetae sententiae. 

Konkláve, z ktorého vyjde nástupca zomrelého pápeža Františka. Aké bolo kedysi a aké bude v nasledujúcich dňoch? Téma pre Marcela Šefčíka, ktorý o ňom napísal knihu. Analýze pritom podrobil konkláve 20. a 21. storočia. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.