Bez obalu 🎙

„Spoločnosť chcem pretvárať zvnútra, necítim sa kompetentný verejne kritizovať vládu“, hovorí spišský biskup František Trstenský. Len pred pár dňami ale verejne „odprosoval“ za „niekedy nekritickú spoluprácu“ s mocnými“, skutočnosť, ktorú v odprosení označil „zahanbením“.

Ležal na podlahe chladného chrámu, s bosými nohami, hlavou k zemi, vyzlečený zo slávnostného rúcha. Pred krížom, no i pred krajinou. 

Aby odprosoval, žiadal o odpustenie a robil tak cestu uzdraveniu vzťahov. Spišský biskup František Trstenský. 

Hovorí, že sa inšpiroval veľkým a bezprecedentným „mea culpa“ Jána Pavla II. spred štvrťstoročia. 

Ak to vtedy bolo aj za inkvizíciu, rozdelenia a schizmy, za zlyhania voči Židom či nespravodlivosť smerom k ženám, alebo zneužívanie moci, o čom bolo to aktuálne „mea culpa“ spod Tatier?

Čo mal na mysli biskup Trstenský, keď odprosoval za „režimy“; za „pohŕdanie“ veriacimi? Ale rovnako, keď prosil, aby bol on i jeho kňazi schopní priznať si zlyhania? 

A nie je nepriznaným zlyhaním to dnešné ticho pred mocnými, ktorí unášajú krajinu smerom k agresorovi z Moskvy a z právneho štátu robia slúžku vlastných záujmov? 

„Spoločnosť chcem pretvárať zvnútra. Necítim sa kompetentný kritizovať vládu“, reaguje biskup Trstenský. „Korupcia je korupciou, ako agresor agresorom“, hovorí. 

Odmieta pritom, že by biskupi boli voči krokom vlády nekritickí ako výmenu za zachovanie štátneho modelu financovania cirkví. 

Personálny stav v Hasičskom a záchrannom zbore je dnes tak napätý, že napríklad v prípade viacerých teroristických útokov na infraštruktúru, by už možno ani nemal kto zasiahnuť, tvrdí bývalý hasič a dnes politik SaS Ľuboslav Farkaš. Napriek tomu, že hasiči tvoria pilier kritickej infraštruktúry, pilierom záujmu štátu, ktorý chránia sa nestali. Práve naopak, ocitli sa na samom chvoste záujmu rezortu vnútra.

Odkiaľ iní utekajú, tam tomu oni bežia priamo v ústrety. Vrhajú sa do náručia smrtiacim plameňom, veľkej vode, závalom či zmaru pri živelných katastrofách alebo dopravných nehodách. Zachraňujú nám doslova naše holé životy, ale i to posledné, čo vôbec máme - strechy nad hlavou. Hasiči.

Hasiči v každej spoločnosti patria medzi tie najrešpektovanejšie povolania, detské a spoločenské vzory, ale i piliere celej komunity. U nás sú však prakticky na samom chvoste záujmov tohoto štátu. Bojujú tak nielen zoči voči neskrotným silám prírody, ale aj so spoločenským uznaním, nepriaznivými a diskriminačnými pracovnoprávnymi podmienkami, zastaralou a absentujúcou technikou i životnou úrovňou. Výsledkom tak môže byť zásadné oslabenie hasičského zboru.

Vďaka ním môžeme prežiť i tie najhoršie chvíle nášho života, no oni nezáujem štátu - a kompetentných, napokon prežiť nemusia no a tým pádom sa riziko, že už tú najbližšiu katastrofu prežiť nemusíme ani my, zásadne zvyšuje. Hrozí paralýza profesionálneho hasičského zboru a v čom vlastne musia dnes na Slovensku žiť tí, ktorí nás zachraňujú z plameňov, bránia pred veľkou vodou či nás a ťahajú z nabúraných vrakov pri hromadných haváriách?

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Nedávno sme zažili útok šahídov asi tristo metrov od nás a prvýkrát som sa na Ukrajine reálne bál o život“, hovorí humanitárny procovník Anton Frič. „A prišlo ich šesť v priebehu niekoľkých minút. Bolo to strašidelné“, dopĺňa. Hovorí, že pred každou cestou na vojnou zasiahnutý východ absolvuje spoveď. „Nehovorím, že sa tak pripravujem na smrť, no som presvedčený, že by sme mali byť pripravený v každej chvíli odísť, s pocitom, že som prežil život najlepšie, ako som vedel. A spoveď je pre mňa súčasťou toho“, vysvetľuje. 

Ak z úst premiéra Fica opakovane počúvame, že na pomoc Ukrajine jeho vláda nedá „ani cent“, v doneckej oblasti v Slaviansku vzniklo rovno „slovenské a žiadne iné“ humanitárne centrum. Nie z vládnych centov, ale z darov jednotlivcov – občanov toho istého Slovenska, ktorého premiérom je Robert Fico, i zo susednej Českej republiky. 

Ak by sa Ukrajinci mali riadiť podľa toho „v núdzi poznáš priateľa“, mali by poriadnu dilemu: Slovensko je po premiérskej línii ich nepriateľom, no ľud, od ktorého pochádza aj moc jedného predsedu vlády, Ukrajincom pomocnú ruku podáva. 

Ako to vyzerá na tváre miesta – v spomínanom Slaviansku, kde je už od Vianoc pre miestnych postihnutých Putinovou vojnou aj „Slovenské a žiadne iné humanitárne centrum“? Téma pre jeho dušu Antona Friča, svojho času spravodajského reportéra, ktorý sa upísal charite. 

„Je to miesto, kde ktokoľvek v núdzi nájde pomoc. Či už humanitárnu, ale aj psychologicko-duchovnú“, rozpráva Anton. „Je to rovnako miesto stretnutí, kde sa môžu stretnúť väčšie rodiny, nakoľko sa im to v malých bytíkoch nedá“, približuje humanitárny pracovník Frič. „Rovnako u nás nájdu pomoc pri evakuáciách ľudia z okolitách dediniek“, dodáva. V slovianskom „Slovenskom a žiadnom inom humanitárnom centre“ je aj sklad humanitárnej pomoci. „Ľudia tam nájdu veci nevyhnutné pre život“, uvádza Anton Frič. 

„Vnímam to aj tak, že každá pomoc Ukrajine pomáha prezidentovi Zelenskému a vláde jeho krajiny šetriť zdroje na to, aby dokázali poraziť Putina a jeho Rusko“, rozpráva Frič. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Netrestáme politikov, ktorí zlyhali. Robia si čo chcú a nerešpektujú nič a nikoho. Hovorí šéf NKÚ. Nevyvodzujeme dôsledky za chyby politikov. Je tu kopu manažérov - či politikov, ktorí zlyhali, no za to, čo robia, nečelia následkom. To, čo žijeme, je horšie ako Potemkinova dedina. Toto je anarchia, tvrdí Ľubomír Andrássy.

Vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu na celom Slovensku, dôvodom je výskyt vysokonákazlivej slintačky a krívačky. Premiér tvrdí, že momentálne nie je možné odhadnúť škody, no podľa neho sa môžu šplhať do astronomických výšok a hovorí dokonca i o ohrození národnoštátnych záujmov. Berie však vláda a príslušné inštiúcie a túto epidémckú a skutočne vážne a neuprednostnili ministri oslavy MDŽ pred rýchlou a ráznou protiepidemickou reakciou? Poučil sa vláda zo zlého manažovania pandémie Covidu, na kritike ktorej sám SMER výrazne volebne vyrástol a prečo vlastne tento štát opakovane zlyháva pri riešení vážnejších kríz?

Pôdohospodárska platobná agentúra zostáva i naďalej pod kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu. V čom je probém a prečo táto inštitúcia - známa aj z kauzy Dobytkár, ktorú samotný sudca označil za "za mega stroj korupcie a prania špinavých peňazí,“ už celé roky nedokáže presvedčiť kontrolórov a zreformovať sa na dôveryhodnú inštitúciu? Nastupuje tu absolútna anarchia, Ľudia neveria štátu, ani systému, hovorí šéf NKÚ

"Proste, dnes v týchto otázkach, sme na úrovni - a nechcem to preháňať, ale je to na základe výsledkov našich kontrol, naozaj niekde na úrovni krajín, ktoré sa nachádzajú niekde na africkom kontinente." To sú slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu na margo toho, ako je tento štát pripravený čeliť vážnym krízovým či mimoriadnym situáciám.

Máme tu vraj absolútnu anarchiu, nezvládame zásadne krízové situácie - ako štát, a aj ako spoločnosť. Kde je predseda vlády a prečo to nerieši? Kde je je premiér Fico a čo vlastne dnes robí predseda vlády? Problém Slovenska je, že nevyvodzujeme dôsledky za zlyhania manažérov vo verejných funkciách.

Témy pre pravidelný rozhovor so šéfom Najvyššieho kontrolného úradu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Buďte vďační za to, čo máte. Možno nie ste spokojní s politickou situáciou, s úrovňou zdravotníctva či sociálneho zabezpečenia. No prajem vám, aby ste nezažili, čo je to vojna. Každodenné ťažkosti sú ničím v porovnaní s tým, čím si prechádzajú ľudia v Sýrii, v Gaze, či v Sudáne. A v každej vojne.“

Jihad Youssef. Púštny mních komunity Al-Khalil zo starobylého kláštora Deir Mar Musa v Sýrii. Finančná podpora tomuto kláštoru zo 6. storočia totiž smeruje aj zo Slovenska.

„Prichádzam zo Sýrie, kde sa ľudia medzi sebou zabíjajú. Po šesťdesiatich rokoch diktátorského režimu a posledných 14ich rokoch masakrov. A aj teraz – po zvrhnutí Bašára Asada – zažívame opäť zabíjanie a revanš.“

Jihad Youssef. Okrem toho, že je špecialista na bibliu s titulom z prestížneho rímskeho Biblického inštitútu, má za sebou rovnako pobyt medzi irackými utečencami v Turecku, ktorí utekali pred besnením radikálov Islamského štátu. Z denných záznamov, ktoré po nociach spisoval do mobilu a posielal biskupovi Antálie, vznikla kniha, o ktorej na západe píšu ako o „výčitke svedomia“ pre civilizovaný svet. 

Jihad Youssef je predstavený komunity, ktorá sa modlí a pracuje na miestach, kde boli púštni mnísi už pred 1400 rokmi. A je známa dialógom a pohostinnosťou k moslimom.

Ako na rozdelenú spoločnosť? 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Obviňujeme obete a násilníkov ospravedlňujeme. Ako spoločnosť v téme sexualizovaného násilia zlyhávame, tvrdí Alexandra Dematrianová z iniciatívy Pochod odvážnych. Štatistika sexuálneho násilia voči ženám je na Slovensku hrozivá, trendy zlepšovaniu pritom vôbec neprajú. Riešením môže byť sexuálna výchova detí či zmena definície znásilnenia.

Môj starý otec mi vždy hovoril: Nikdy never trom veciam. Psovi, ktorý spí, Cigáňovi, čo niečo sľubuje a žene, čo plače. Tento nepodarený pokus o vtip nám iba nedávno zvestoval priamo náš pán premiér. Robert Fico to pritom verejne povedal v krajine, kde podľa Eurostatu zažila sexualizované násilie v dospelosti - vrátane znásilnenia, každá šiesta žena, každá piata čelí fyzickému alebo sexualizovanému násiliu zo strany svojho partnera, príbuzného alebo iného člena svojej domácnosti, no a každá tretia žena bola zasa sexualizovane obťažovaná na pracovisku.

Všetky tieto hrozivé čísla - i všetky ďalšie relevantné štatistiky, hovoria, že zažívame doslova epidémiu sexualizovaného násilia. Navyše toto násilie je sprevádzané i návratom tzv. mačistickej kultúry šírenej priamo z tých najvyšších poschodí moci - a to nielen u nás, ale už aj v USA.

Policajné štatistiky pritom odhaľujú výrazný nepomer medzi živou realitou a tým, čo sa reálne deje - a čo obete násilia vlastne chcú riešiť oficiálnou cestou. Inak povedané, nepomer medzi nahláseným násilím a realitou môže veľa vypovedať o nízkej dôvere obetí násilia voči nášmu represívno justičnému systému. Čoraz viac sa problematizuje i sexuálna výchova detí, no a útoky štátu na mimovládny sektor, ktorý sa tejto téme významne venuje, pribúdajú a eskaluje aj ich radikálnosť.

Každoročne si pritom tento typ násilia vypýta dokonca aj tú najvyššiu cenu - cenu ľudského života žien zavraždených svojimi súčasnými či bývalými partnermi.

To sú témy Pochodu odvážnych a s ním spojených sprievodných akcií.

Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Alexandrou Demetrianovou Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. 

Slobodná Európa. Rádio Slobodná Európa. Radio Liberty. Píše už 75-ročnú históriu a za ten čas sa stalo symbolom slobody slova a nezávislej žurnalistiky. A hoci má za sebou „ oslobodené“ Česko a Slovensko, Poľsko a svojho času i Maďarsko... A ďalšie krajiny. Z rozhodnutia Donalda Trumpa a jeho Elona Muska sa toto informačné oslobodzovanie môže skončiť. Pre výrazné finančné škrty vrámci politiky masívneho šetrenia. 

Koniec Slobodnej Európy tak môže znamenať aj koniec toku nezávislých informácií do krajín ako Rusko, či Bielorusko, kde je sloboda tlače obmedzená a v praxi neexistuje. Naviac – v ohrození sú novinári v zahraničnom exile, ktorí môžu stratou zamestnania prísť o svoj legálny status a návrat domov môže pre nich znamenať aj väzenie.

S

lobodná Európa má za sebou aj silný príbeh s Československom a Slovenskom v ňom. A v ňom má svoje miesto aj novinár Štefan Hríb, aktuálne šéfredaktor Týždňa, no svojho času pevná súčasť Slobodky, ako sa Rádiu Slobodná Európa vtedy tiež hovorilo.

Čo znamenala Slobodná Európa pre naše končiny? A o čo môžu prísť krokmi Trumpovho Elona Muska Rusi či Bielorusi? 

„Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vek nad 65 rokov, nezamestnanosť, chudoba, dlhodobá choroba, ale aj status rodiča samoživiteľa. To všetko sú faktory, ktoré ženú ľudí do sociálnej izolácie a až k pocitu osamelosti. Vyplýva to z rozsiahleho sociologického výskumu. Podľa neho sa štvrtina Slovákov cíti osamelo a pätina je sociálne izolovaných. Dôsledkom je oslabenie súdržnosti spoločnosti. A ako to ovplyvňuje politiku?

Ako spoločnosť sme čoraz viac plní ľudí v sociálnej izolácií a s pocitom nedobrovoľnej osamelosti. Výsledkom je vnímanie vlastného života ako neuspokojivého, pocitom straty kontroly nad svojim osudom, k riziku depresií, úzkostí, ale aj k zvýšenému sklonu k závislostiam, celkovému zhoršeniu zdravia či k rizikovému správaniu, hostilite alebo dokonca až k nepriateľstvu voči celej spoločnosti. Potvrdzuje to vysokú mieru nedôvery medzi nami čo vedie k oslabovaniu spoločenskej súdržnosti no a osamelosť a sociálna izolácia má vplyv aj na politické správanie. A ako? Buď je výsledkom snaha systém potrestať alebo naopak, fatalistická rezignácia na občianske či politické aktivity.

Prečo sa v dobe globálnej prepojenosti i komunikácie na každej jednej úrovni cítime čoraz viac osamelí a sociálne izolovaní? Kto sú najohrozenejšie skupiny a čo vlastne stojí za dôvodmi, ktoré ženú ľudí do nedobrovoľnej izolácie? Aké fyzické, ale najmä psychické dôsledky má stav dlhodobej osamelosti a sociálnej izolácie a aké náklady to má pre celú našu spoločnosť? No a nesvedčí fakt, že medzi ohrozené skupiny patria aj rodičia samoživitelia či tí, ktorí dlhodobo ošetrujú svoje deti či rodičov o zlyhaní verejných politík a štátnych inštitúcií? A dokáže sa takáto spoločnosť plná osamelých ľudí a vzájomnej nedôvery vlastne zjednotiť na niečom ozaj podstatnom a prípadne sa i brániť?

Počúvate Ráno Nahlas, so sociológom Romanom Džambazovičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Som presvedčená, že keby sme na hrôzy holokaustu zabudli, môže sa zopakovať“, hovorí Ľuba Lesná, scenáristka pripravovanej divadelnej hry Hitlerov prezident. „Mohlo by sa to zopakovať so všetkými chybami a so všetkým príšerným vraždením“, dodáva. 

„Nenávisť nikdy neviedla k ničomu dobrému“, dopĺňa ju Madeline Vadkerty, autorka knihy Slovutný pán prezident, v ktorej predstavil svoj výskum listov, ktorými sa Židia obracali so žiadosťami o milosť u prezidenta Tisa. 

Jediná nádej. Posledná záchrana. Dobrý otec. Aj takto sa obracali mnohí slovenskí Židia na prezidenta vojnového Slovenského štátu. 

V listoch. 

Jozefa Tisa pritom žiadali o záchranu, milosť či pomoc. Z položenia, do ktorého ich dostali protižidovské zákony štátneho zriadenia, ktoré svoju samostatnosť postavilo na vazalstve Hitlerovi. 

Zo zabudnutých zaprášených krabíc archívu tieto listy na svetlo vytiahla Američanka. Aby na ne upozornila Slovákov. Knihou. 

A ďalšia žena – tentoraz Slovenka – z nej pripravila text pre divadelnú hru. 

V tomto ženskom duu – v jeho géniu – sa tak reportážno-knižný Slovutný pán prezident rodí/transformuje do divadelnoscénického Hitlerovho prezidenta. 

Aký bol osud pisateľov tých listov? Lebo osud ich mocného adresáta poznáme. No aj pri ňom je otázok viac ako odpovedí: Kde zostalo jeho svedomie kňaza pri vyše 70 tisíc deportovaných? A prečo o téme spred takmer storočia hovoriť dnes? Téma pre Madeline Vadkerty a Ľubu Lesnú. 

„Židia, ktorí napísali Tisovi, ak by sa mohli vrátiť k životu, iste by nám hovorili, aby sme nechodili cestou nenávisti, lebo to nikdy neviedlo k ničomu dobrému“, hovorí Madeline Vadkerty. 

„Som presvedčená, že keby sme na hrôzy holokaustu zabudli, môže sa zopakovať“, hovorí Ľuba Lesná, scenáristka pripravovanej divadelnej hry Hitlerov prezident. „Mohlo by sa to zopakovať so všetkými chybami a so všetkým príšerným vraždením“, dodáva. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

My si doslova platíme šírenie nevedeckých nezmyslov, hovorí o teóriách vládneho splnomocnenca Kotlára lekár a vedec Peter Celec. Podľa neho ide o hoaxy, ktoré nie sú ani len zábavne a preto by sme si mali dobre zvážiť svoj čas a nevenovať ho: "Totálnym blbostiam len preto, že to sleduje veľa ľudí. Tým len podporujeme ich šírenie." Prečo Kotlár šíri bludy, kam smeruje veda za Trumpa a prečo je to naša šanca?

"Ľudia, urobili z vás kukuricu. Stávate sa geneticky modifikovaným organizmom,“ vyhlásil vládny splnomocnenec Peter Kotlár, ktorý pokračuje vo svojej ofenzíve voči modernej vede, faktom i racionalite. Podľa neho očkovaním voči Covidu bola podaná génová terapia, čím vraj bola narušená integrita slovenského genofondu.

Vládny splnomocnenec preto opätovne volá po zákaze očkovania mRNA vakcínami a žiada dokonca zvolanie Bezpečnostnej rady. Slovenská veda je z jeho slov v šoku, ako Lekárska fakulta Univerzity Komenského, tak aj Štátny ústav pre kontrolu liečív jeho slová dôrazne odsúdili - ako nevedecké, nebezpečné a spôsobilé ohroziť dokonca i verejné zdravie.

Kotlárovo ťaženie pritom zapadá do nového globálneho rámca akejsi kontrarevolúcie voči vede a racionálnym faktom, kde napríklad trumpov minister zdravotníctva - a známy antivaxer, šíri podobné pavedecké teórie a na juhu USA sa začali šíriť osýpky.

Končí sa éra modernej medicíny - a vôbec vedy, založenej na overiteľných a testovateľných faktoch? Vraciame sa späť v čase a prečo sa ľudia búria voči osvietenskej modernite, ktorá im priniesla blahobyt a zdravie v takej miere, akú dejiny predtým nepoznali? Ako bojovať so svetom bludov, povier a ich šíriteľmi? No a napokon, je útok trumpovej administratívy na vedu, šancou pre Európu a čo vlastne vie slovenská veda dnes ponúknuť vedcom i mladým talentom, ktoré z tejto krajiny utekajú v čoraz masovejšom meradle?

Témy pre lekára a vedca - patofiziológa a molekulárneho biológa, Petra Celeca. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

xxxxxxxxxxxxxxxxx