Vek nad 65 rokov, nezamestnanosť, chudoba, dlhodobá choroba, ale aj status rodiča samoživiteľa. To všetko sú faktory, ktoré ženú ľudí do sociálnej izolácie a až k pocitu osamelosti. Vyplýva to z rozsiahleho sociologického výskumu. Podľa neho sa štvrtina Slovákov cíti osamelo a pätina je sociálne izolovaných. Dôsledkom je oslabenie súdržnosti spoločnosti. A ako to ovplyvňuje politiku?

Ako spoločnosť sme čoraz viac plní ľudí v sociálnej izolácií a s pocitom nedobrovoľnej osamelosti. Výsledkom je vnímanie vlastného života ako neuspokojivého, pocitom straty kontroly nad svojim osudom, k riziku depresií, úzkostí, ale aj k zvýšenému sklonu k závislostiam, celkovému zhoršeniu zdravia či k rizikovému správaniu, hostilite alebo dokonca až k nepriateľstvu voči celej spoločnosti. Potvrdzuje to vysokú mieru nedôvery medzi nami čo vedie k oslabovaniu spoločenskej súdržnosti no a osamelosť a sociálna izolácia má vplyv aj na politické správanie. A ako? Buď je výsledkom snaha systém potrestať alebo naopak, fatalistická rezignácia na občianske či politické aktivity.

Prečo sa v dobe globálnej prepojenosti i komunikácie na každej jednej úrovni cítime čoraz viac osamelí a sociálne izolovaní? Kto sú najohrozenejšie skupiny a čo vlastne stojí za dôvodmi, ktoré ženú ľudí do nedobrovoľnej izolácie? Aké fyzické, ale najmä psychické dôsledky má stav dlhodobej osamelosti a sociálnej izolácie a aké náklady to má pre celú našu spoločnosť? No a nesvedčí fakt, že medzi ohrozené skupiny patria aj rodičia samoživitelia či tí, ktorí dlhodobo ošetrujú svoje deti či rodičov o zlyhaní verejných politík a štátnych inštitúcií? A dokáže sa takáto spoločnosť plná osamelých ľudí a vzájomnej nedôvery vlastne zjednotiť na niečom ozaj podstatnom a prípadne sa i brániť?

Počúvate Ráno Nahlas, so sociológom Romanom Džambazovičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.