Bez obalu 🎙

Keď zomrel Jakubov otec a lekári hovorili, ako statočne „do poslednej chvíle bojoval“, Jakub mal v očiach slzy. No ako komikovi mu v tej istej sekunde v hlabou preblesla otázka: „A keby nebojoval, povedali by nám to? Ako to vlastne vedia, keď bol v bezvedomí?“

Komik a moderátor relácie Ťažký týždeň to považuje za moment, ktorý presne vystihuje, ako funguje mozog človeka, ktorý sa živí humorom. Keď jeho otcovi po mozgovej príhode zlyhávali orgány a plietli sa mu rôzne jazyky, rodina okolo neho nechodila po špičkách. Humor pre nich nebol útekom pred realitou, ale barličkou, ktorá im pomáhala prejsť ňou so vztýčenou hlavou.

Pre Jakuba je humor terapiou a pomáha mu nielen v osobnom živote, ale aj v celospoločenskom kontexte. Aj ako spoločnosť prežívame vlastné „ťažké časy“ – od vojny na Ukrajine, cez konsolidáciu až po spoločenské napätie či atentát na premiéra. Jakub opakovane čelil kritike za vtipy o atentáte a kúsok z jeho rozhovoru sa dostal na vládnu tlačovku, kde sa púštal ako dôkazový materiál. Prečo si za svojimi vtipmi stojí? Kedy sám čelí autocenzúre? A je stand-up v dnešnej dobe len zábavou, alebo už funguje ako kolektívna terapia pre ľudí, ktorí sú z klasických správ unavení a znechutení?

O tom, prečo nemá zlé svedomie za tvrdé vtipy, ako sa robí satira na politikov, ktorí sú smiešni najmä vtedy, keď nechcú, a prečo nám smiech pomáha nestratiť zdravý rozum v súkromných aj celospoločenských krízach, sa rozprávame s komikom Jakubom Gulíkom v dnešnom Ráne Nahlas.

Moderuje Monika Vatrálová.

„Strašenie islamom slúži politikom na zakrytie problémov“, tvrdí arabista Attila Kováč. Politici podľa neho zneužívajú predsudky a stereotypy voči moslimskej komunite, hoci ide o jednu z najmenších menšín v krajine. Zdôrazňuje, že nenávisť voči neznámemu pramení z nedostatku osobnej skúsenosti a slúži ako populistický nástroj na odpútanie pozornosti od reálnych spoločenských problémov.

Z témy prísnej registrácie cirkví sa na Slovensku opäť stal strašiak mešitami. Rezonuje tu téma islamu, hoci moslimská komunita u nás patrí medzi najmenšie v Európe.

Ombudsman napadol na Ústavnom súde podmienku 50-tisíc veriacich potrebných na registráciu novej cirkvi a časť politikov okamžite začala hovoriť o hrozbe islamizácie či výstavby mešít.

Naviac, samotný ombudsman sa stal terčom nevyberaných útokov, pre ktoré požiadal o policajnú ochranu a aj svoj úrad musel zatvoriť pred verejnosťou.

Sú obavy z islamizácie Slovenska založené na realite, alebo skôr na predstavách a stereotypoch? Prečo sa práve islam stal v slovenskej politike takým silným symbolom, hoci väčšina Slovákov osobne žiadneho moslima nepozná?

O islame, moslimoch, strachu z neznámeho aj o tom, čo táto debata vypovedá o nás samých, sa budeme rozprávať s arabistom Attilom Kovácsom.

Podcast Jaroslav Barborák.

Nad ministerským pôsobením Tomáša Tarabu sa zmráka. Hoci SNS žiada jeho odvolanie, premiér dal na obnovenie dôvery znesváreným stranám čas do konca septembra. Toto “obnovovanie dôvery” môže byť pre občanov veľmi drahé. Vytvára sa tu obrovský priestor na kšeftovanie so straníckymi trafikami v podobe štátnych podnikov a straníckych nominácii. Ten čas môže premiér využiť i na rozobratie podporovateľov šéfa SNS, hovorí bývalý štátny tajomník rezortu Michal Kiča.

Tomáš Taraba ako minister životného prostredia zrejme končí. Dôvodom však nie je nič zo zoznamu jeho podivuhodných personálnych nominácií či profesionálnych pochybení, ale ide o spor so SNS – kde si jej šéf Andrej Danko i takto vynucuje svoj dlhodobo chradnúci politický vplyv.

Rezort životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu pritom pripomína viac bojisko politických ambícií a podivných obchodov než inštitúciu chrániacu naše prírodné dedičstvo. Od kontroverzných personálnych čistiek, cez pochybné projekty typu prečerpávacia elektráreň Málinec, až po systémové rozoberanie Envirofondu a zonáciu Tatier idúcu viac v ústrety biznisu než bohatstvu chránenej prírody. Veľmi otázny je i vytrvalý boj s enviroodborníkmi a mimovládkami špecializujúcimi sa na ochranu prírody. Toto všetko vyvoláva viac otázok než odpovedí, kde strategické plánovanie nahradil čistý pragmatizmus moci a odbornosť je zasa nahrádzaná straníckou lojalitou.

Kým minister aktuálne bojuje o svoje miesto na politickom slnku, krajinu trápi nepripravenosť na extrémne suchá a neefektívne vodozádržné opatrenia no a v štartovacom boxe na post ministra je už pripravený jeho doterajší štátny tajomník - a človek s veľmi kontroverznou povesťou, Filip Kuffa. Udrží sa Tomáš Taraba v kresle ministra a čo stratí Slovensko ak by ho vystriedal Filip Kuffa? Koho záujmy minister Taraba vlastne reprezentoval no a čo dobré po ňom v tej našej krásnej prírode vlastne ostane?

Ráno Nahlas s bývalým štátnym tajomníkom rezortu životného prostredia a enviroprávnikom Michalom Kičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Neriešime skutočné, akútne problémy, ktoré budú mať vplyv na ďalšie generácie – stabilitu dôchodkového systému, demografickú krízu či ochranu životného prostredia", hovorí v rozhovore politológ Radoslav Štefančík. Kým ekonomika upadá a hrozí nám grécka cesta, politici nás podľa neho len strašia bubákmi, hľadajú vymyslených nepriateľov a riešia zástupné témy."Nemáme politikov, ktorí by tieto témy dokázali odborne uchopiť. Jedni sa musia brániť za minulé prešľapy, druhí to donekonečna využívajú. Bolo by najlepšie, keby mnohí politici, ktorým ide len o vyvolávanie strachu a kriku a nedokážu riadiť krajinu, z verejných funkcií konečne odišli", dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Čo sa stane, keď inštitúcie poverené kontrolou moci stratia ochranu moci, ktorú kontrolujú? Stratégia je jasná: Zastrašiť, otráviť a ešte i škandalizovať či zažalovať. Cieľom je znemožnenie kontroly verejných zdrojov. Kontrolné inštitúcie štátu - NKÚ či PMÚ, varujú pre rastúcim tlakom na ich nezávislosť. Prečo vláda a jej premiér Fico teraz mlčia? A ak mlčia, kto tu teda skutočne vládne a v mene koho a čoho?

Mali by dohliadať na transparentné, hospodárne ako i zákonné narábanie so spoločnými peniazmi, ako aj na férovú hospodársku súťaž, namiesto toho však čelia nevyberaným a stupňujúcim sa útokom zo strany záujmových skupín, kúpených médií či politikov ako i oligarchov v pozadí.

Predsedovia NKÚ a PMÚ v spoločnom rozhovore pre Ráno Nahlas otvorene priznávajú, že vláda a ani jej premiér sa ich v boji za nezávislosť kontroly dostatočne nezastali. Podrývanie pilierov štátu však podľa nich vedie k celkovému rozkladu právneho štátu ako i demokratickej spoločnosti a tým i k strate dôvery občanov v štát a možnému nástupu vlády nekontrolovaných záujmov i moci demokraticky neriadenej oligarchie.

Nezávislé kontrolné inštitúcie čelia dnes na Slovensku bezprecedentnému tlaku, ktorý ohrozuje samotné základy právneho štátu i delenia moci a jej kontroly zo strany oficiálnych štátnych inštitúcií. Kým sa vládna koalícia všemožne snaží prebrať kontrolu nad Úradom na ochranu oznamovateľov či verejnoprávnym Telerozhlasom a v kuloároch koalície zvažuje aj zásadné zmeny vo fungovaní Úradu pre verejné obstarávanie, Najvyšší kontrolný úrad a Protimonopolný úrad zostávajú - spolu s Verejným ochrancom práv či Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, jednými z posledných bášt nezávislej kontroly.

Tieto inštitúcie však namiesto rešpektu neraz čelia až agresívnej mediálnej šikane, spochybňovaniu zo strany vládnej moci ako i sofistikovanému zastrašovaniu zo strany špičkových právnych tímov najímaných kontrolovanými subjektami. Príkladom môžu byť zistenia NKÚ v oblasti zdravotníctva či rozhodnutie PMÚ o liekovom karteli s rekordnou pokutou. Prečo je nezávislosť kontrolných inštitúcií tak dôležitá pre úspech celej krajiny, kam až siaha moc a vplyv lobistov a dokážu kľúčoví strážcovia pravidiel odolať aktuálnemu až kobercovému náletu na ich nezávislosť?

Ak sa vláda konečne nepostaví na stranu nezávislých kontrolných inštitúcií, ktoré majú zo zákona povinnosť dávať verejnosti odpovede na otázky či všetko, čo sa v tomto štáte deje, je v súlade zo zákonmi - ako aj s princípmi dobrého hospodára, tak tu hrozí vážna deformácia a dokonca i rozvrat demokratickej spoločnosti. Potom však ľudia prestanú dôverovať nielen týmto inštitúciám, ale aj samotnému štátu ako takému, tvrdí predseda NKÚ.

Útok na nezávislé kontrolné inštitúcie je tu dnes zjavný, tvrdí Juraj Beňa. Podľa neho sú dnes na Slovensku nezávislé inštitúcie v ohrození. Našou jedinou ochranou sú občania a ich snaha nerezignovať na veci verejné. Tieto útoky zásadným spôsobom podrývajú a rozvracajú samotné piliere, na ktorých stojí naša demokratická spoločnosť, dopĺňa ho Ľubomír Andrassy.

Ráno Nahlas so šéfom NKÚ Ľubomírom Andrassym a predsedom PMU Jurajom Beňom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Verejnoprávne médiá sú na Slovensku bité všetkými vládami. V Česku sa ich nezávislosť doteraz podarilo ubrániť. To je vysvetlenie, prečo sú u susedov protesty za zachovanie koncesionárskych poplatkov a proti politickým zásahom do Českej televízie a Českého rozhlasu. Hovorí pre podcast RánoNahlas Marína Urbaníková, sociologička médií, ktorá pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne aj na Karlovej univerzite v Prahe.

Viaceré české mestá zažili minulý týždeň protesty tisícov ľudí proti návrhu zrušiť koncesionárske poplatky. U nás ich zrušila vláda súčasnej opozície, pretože to dlhodobo presadzoval niekdajší predseda SaS Richard Sulík. Prečo sa Slováci za svoje verejnoprávne médiá nebili, a Česi to robia?

Politici chcú skrotiť médiá, lebo si nechcú zvykať na kritiku. Riešenia sú, a spočívajú napríklad v druhej komore parlamentu, rozložení nominácií do mediálnych rád medzi rôznych aktérov, v garancii nezávislého financovania, ale aj v ľuďoch, hovorí expertka Marína Urbaníková, autorka knihy o verejnoprávnych médiách.

Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Maďarsko po rokoch vlády Viktora Orbána možno stojí na najväčšom politickom zlome od pádu komunizmu. Mužom, ktorý prvýkrát reálne ohrozil systém Fideszu, je paradoxne bývalý insider režimu Péter Magyar. Tvrdí, že chce vrátiť Maďarsko späť k právnemu štátu, slobodným inštitúciám a klasickej demokracii — no zároveň používa tvrdý, centralizovaný a silne personalistický štýl politiky. Je teda demokratickým reformátorom, alebo iba novou verziou silného lídra pre unavenú krajinu? O tom, čo predstavoval „orbánovský systém“ a či sa dá demontovať bez použitia orbánovských metód, sa budeme rozprávať s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Už piaty rok po sebe naša krajina čelila poklesu obyvateľov. Aktuálne sa pôrodnosť dostala na také historické minimum, ktorého úroveň bola ešte horšia ako počas Druhej svetovej vojny.

Slovensko vymiera. Rodí sa stále menej a menej detí, žijeme dlhšie ako v minulosti a tak sa veková štruktúra našej spoločnosti zásadne mení - a zásadné budú i dôsledky.

Napriek tak obľúbeným, neustále opakovaným a hlasným deklaráciám o dôležitosti rodiny, či o deťoch ako priorite spoločnosti, však žiadne vlády za ostatné 2-3 dekády nedokázali dať účinné a ani funkčné odpovede ako negatívny demografický trend zvrátiť a uistiť mladých ľudí, že byť rodičom a založiť si rodinu je nielen dobrým, ale aj bezpečným riešením vlastnej budúcnosti.

Kočíkovné, krúžkovné či všakovaké rodičovské bonusy zjavne nezaberajú, otázkou preto je, či vôbec poznáme skutočné dôvody, prečo sa mladí ľudia obávajú zakladať rodiny, byť rodičmi a privádzať do tohto sveta svoje vlastné deti.

Jednou z odpovedí môže byť aj Veľký prieskum rodín, ktorý pre finančný dom UNIQUA pripravila agentúra NMS Market Research. Podľa neho pocit bezpečia v našich rodinách opäť klesol pričom naše rodiny najviac trápia finančné starosti, ale aj obavy z budúcnosti či zdravotné problémy.

Čoho sa mladí ľudia tak veľmi obávajú, ako sa s tým dá popasovať a čo skutočne trápi naše rodiny, sú to len obvyklé peniaze alebo je to i obava z budúcnosti či dokonca z členov vlastnej rodiny?

Ráno Nahlas, s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Namiesto umeleckých nápadov, detského smiechu pri workshopoch či hudby rozširujúcej obzory - púťače herní, opustené priestory zívajúce až hlasným tichom a kultúrna púšť. Perspektíva krajiny, z ktorej vyženú kultúru. Perspektíva, o ktorej hovoria kultúrne centra, ktoré vďaka škrtom v štátnej podpore bojujú o prežitie.

„Čelíme cielenému útoku. Pre odvahu byť slobodnými ostrovmi súčasného umenia, kritického myslenia a občianskej angažovanosti“. A ak ich od financií odstrihol štát v postave ministerky Šimkovičovej a jej ľudí, o peniaze sa teraz uchádzajú v zbierkach.

Rok 2025: tridsiatka centier siete Aréna zorganizovalo 5600 podujatí, ktoré navštívilo viac ako 280-tisíc ľudí.

Ani nie polovica roku 2026 – mnohé hovoria o existenčnom ohrození.

Ak cieľom ich verejnej zbierky bolo 500-tisíc eur, na čo bude postačovať necelých 182-tisíc, ktoré im dalo 3600 darcov?

Pozrieme sa na to s Lacom Oravcom z Novej Cvernovky, ktorý je podpredsedom siete pre nezávislú kultúru Anténa.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Zdravie sa čoraz viac stáva otázkou peňazí a holé prežitie sa neraz mení na zápas o súcit a spolupatričnosť. Na portáli Donio tvorí téma zdravia takmer polovicu zbierok a v minulom roku sme takto vyzbierali 4,4 milióna eur, hovorí Zuzana Suchová. Pacient sa stal rukojemníkom systému, dopĺňa ju Simona Stískalová. Ak Slovensko nie je pre chorých a umierajúcich, tak pre koho je táto krajina?

Napriek ústavnej garancií zdravotnej starostlivosti sa Slovensko čoraz viac mení na krajinu, kde je zdravie podmienené finančnými možnosťami či sociálnym statusom. O dvojkoľajnom zdravotníctve - teda zdravotníctve pre bohatých, no a potom pre tých ostatných, dokonca otvorene hovorí už aj Verejný ochranca práv.

Najvyšší kontrolný úrad zasa po hĺbkovej kontrole liekovej politiky posúva jej závery na Generálnu prokuratúru a hovorí o fatálne zlyhávajúcom štáte ako i o spleti nekontrolovaných a neprehľadných lobistických záujmov dominujúcich zdravotnej politike slovenských vlád.

Do zdravotníctva síce ročne prúdi už približne 10 miliárd a ďalšiu približne polmiliardu doň ako pacienti investujeme v džungli neprehľadných a nepredvídateľných poplatkov, no ak vám ide o život či zdravie, čoraz viac úlohy štátu preberajú charitatívne zbierky a platformy ako Donio.

Prečo sa charita stala doslova povinnou jazdou pre rodiny s ťažkými diagnózami a kde končí hranica medzi solidaritou a neschopnosťou vládnej moci pri zabezpečovaní základných práv občanov? No a kedy sa konečne dočkáme zmysluplnej liekovej politiky, ktorú síce ministerstvo už dlho sľubuje, no jej výsledok stále vidieť nie je? Pre koho je tento štát, ak nie pre nás, občanov-pacientov a na čo nám je taký štát, ktorí nás nepodrží v našich najťažších okamihoch?

Ráno Nahlas o liekovej politike, charitatívnych život zachraňujúcich zbierkach ako i absentujúcom či zlyhávajúco štáte. Zuzana Suchová z Donia a Simona Stískalova z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.