Bez obalu 🎙

Novinári sú úplne prvou prekážkou pre politikov pri dosahovaní ich cieľov pretože my sme tí, ktorí zakričia, že cisár je nahý.Novinári - ako to rozprávkové dieťa, kričia, že cisár je nahý, hovorí dlhoročná novinárka a moderátorka politických diskusií Jana Krescanko Dibáková. My, kritickí novinári sme žiadnym politikom "nedrukovali", dodáva.

Odchádzam. Vo štvrtok som sa s televíziou Joj definitívne rozlúčila. V dobrom, bez búchania dvier, ale žiadnu inú cestu som už pred sebou nevidela, hoci ma nikto neposielal preč. Inak sa pozerám na dôležitosť politického spravodajstva, ktorého je už vo vysielaní viditeľne menej, na podobu vysielania pred prezidentskými voľbami a perspektívu relácie Na hrane, ktorej som odovzdala kus svojho života.

To je úryvok z rozlúčkového statusu dlhoročnej novinárky a moderátorky diskusnej relacie TV Joj Jany Krescanko Dibákovej.

Politické diskusné relácie v našich televíziách z našich obrazoviek - jedna po druhej, postupne miznú no a deje sa tak po evidentnom a čitateľnom tlaku aktuálnej vládnej moci a deje sa tak i po avíze premiéra Fica, ktorý už na počiatku svojho štvrtého vládneho mandátu jasne, priamo a bez obalu i vykrúcania označil viacero jemu kritických médií za nepriateľov moci - a prakticky až nepriateľov štátu.

"Slovenskí voliči by si mali uvedomiť, že možno je tu ten čas, trošku aj prispievať na kvalitný novinársky obsah," apeluje Krescanko Dibáková.

Je to, čo sa deje skutočne súmrakom tradičných médií kritických k moci a čo nastane "deň potom", keď už občan nebude mať šancu aby práve prostredníctvom kritických médií moc kontroloval a kládol mocným aj im nepríjemné otázky? Čo sa to vlastne deje, kde sa stala chyba, ako to celé začalo a prečo ľuďom už akosi neprekáža umlčiavanie kritických novinárov? Urobili média chybu, ak dovolili politikom defacto sprivatizovať politiku a prečo neraz nevedeli odolať lákadlám sledovanosti a to i na úkor relevancie a serióznej debaty? Stratili tradičné média dôveryhodnosť a dokedy bude občanom vyhovovať nekritický a servilný prístup tzv.alternatívy k moci Kde sú hranice slobodnej diskusie a má zmysel sa vracať k diskusiám "o plochej zemi"?

"Nie je dôvod dávať priestor "plochozemcom." Prečo by sme to mali robit? Hlasný krik nenahradí múdrosť, "apeluje Krescanko Dibáková.

Hlasný krik nenahradi múdrosť," apeluje Krescanko Dibáková.Kto je pánom diskusných relácií a prečo diskusie nie sú určené primárne pre politikov a ich propagandu, ale sú tu pre občanov, kontrolu moci a konfrontáciu moci s faktmi a neraz moci nepríjemnou realitou? Kam moc bez kontroly serióznych médií povedie - a ako je to vlastne s tým povestným "skákaním do reči"?

Faktom je, že naši politici si zvykli, že do relácie prídu s manuálom marketingovej agentúry a v relácií potrebujú povedať svoje heslá. Moderátor diskusií ale nie je držiak mikrofónu ani amplión pre politikov. My tie relácie nerobíme pre politikov, ale robíme ich pre divákov - občanov. Prekážali sme politikom, celý problém je v tom, že my sme žiadnym politikom "nedrukovali," hovorí skúsená moderátorka politických diskusií Jana Krescanko Dibáková.

Ráno Nahlas, s novinárkou a moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Premiérovi želám vnútornú silu, aby sa zotavil a vedel prinášať spoločnosti zmierenie. Má totiž moc a s ňou prichádza aj zodpovednosť“, tvrdí analytik Hugo Gloss. V Dekk inštitúte pripravili analytickú správu o polarizácii, spoločenských náladách a populárnych naratívoch po pokuse o atentát na slovenského premiéra.

Keď nezdravá polarizácia vedie k tragédiám. Dokonaným a aj tým v zárodku. Slovensko je už dvadsaťjeden dní zranené. V našich končinách doteraz bezprecedentným pokusom o atentát na predsedu vlády. Útočník krátko po svojom čine hovoril o „nesúhlase s politikou vlády“, hlavy štátu – dosluhujúca i zvolená – volali po zmierujúcom okrúhlom stole politických lídrov, tí koaliční však prstom ukazovali a stále ukazujú na médiá a opozíciu. A čaká sa na slovo obete – Roberta Fica, ktorý sa doliečuje v domácom prostredí. 

Existuje východisko zo zničujúcej polarizácie? Dekk inštitút prichádza so štúdiou, v ktorej hovorí že áno. A ukazuje na skúsenosti napríklad Nemcov, ktorí sa museli vysporiadať aj s tým, že ich vlastní organizovali masové vraždy; či skúsenosťou „odpúšťania“ na Balkáne či Severnom Írsku.

Pozrieme sa na to so spoluautorom štúdie Hugom Glossom.

„Aké Slovensko chceme nechať našim deťom? Lebo to nie je o tom, v akej krajine žijem ja tu a teraz. O dvadsať rokov tu budú dospelé aj moje deti a je v našom záujme a verím, že aj v záujme politických elít naprieč celým spektrom, aby tu naše deti nemuseli nosiť balistické vesty a samopal na pleci. Takéto Slovensko nechce nik z nás. Preto musíme pracovať na odstraňovaní nezdravej polarizácie“, tvdí analytik Hugo Gloss.

Aj za vznikom Dekk inštitútu je podľa Glossa skúsenosť z rozdeleného Iraku. „Pôsobili sme v Iraku a Sýrii, kde polarizácia priviedla až k masovým hrobom“, tvrdí. „Tam už nie víťazov a porazených. Tam sú porazení všetci. To na Slovensku nechceme vidieť“, dodáva. 

„Je kľúčové, ako sa k atentátu postaví samotný Robert Fico“, tvrdí Gloss. „Prajem mu vnútornú silu, aby sa zotavil a vedel prinášať do spoločnosti zmierenie. Má totiž moc a s ňou prichádza aj zodpovednosť“, dodáva. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V prípade transformácie RTVS líder tejto zmeny - predseda SNS, zrejme nevie čo vlastne chce, netuší, o čom rozpráva a absolútne tejto téme nerozumie, hovorí o snahe vládnej koalície zrušiť RTVS skúsený televízny manažér Tibor Búza. Pointou totiž nie je len snaha mocensky ovládnuť spravodajstvo, ale i nekompetentnosť moci v pochopení podstaty verejnoprávnosti.

Verejnoprávna RTVS končí, o snahe zničiť aktuálny model verejnoprávneho Telerozhlasu dnes už azda niet žiadneho sporu. Pointou výhrad vládnej koalície - reprezentovanej najmä Slovenskou národnou stranou, sú predovšetkým ich ponosy na údajnú neobjektívnosť a zaujatosť spravodajstva, v podhubí zmien sú ale i námietky voči ekonomickému modelu aktuálneho poňatia verejnoprávnosti. Tá z princípu spočíva v dotáciách verejnoprávneho obsahu štátom, respektíve koncesionármi - a to nielen pre šírenie obsahu, o ktorý komercia nemá žiadny záujem, ale i v podpore domáceho kreatívneho priemyslu. Lídrovi národniarov sa takýto model zjavne nepozdáva a na Telerozhlas útočí i výhradami voči jeho údajnej neživotaschopnosti, na ktorej má pritom on sám leví podiel.

Paradoxom pritom je, že samotný Andrej Danko ešte počas prvej ficovej vlády znemožnil valorizáciu koncesionárskych poplatkov a dnes zasa sedí v aktuálnej vládnej koalícií, ktorá bez diskusie znížila príspevok štátu na fungovanie RTVS, čím jej fungovanie zásadne obmedzila. Otázkou preto je, ako vážne - a najmä konzistentne, potom možno brať výhrady šéfa SNS o zlej ekonomike RTVS, keď jeho reálne politické fungovanie dlhodobo išlo proti kľúčovým ekonomickým záujmom tejto inštitúcie? Alebo inak, rozumie predseda SNS (ako líder aktuálnych zmien RTVS) základným zásadám fungovania verejnoprávneho Telerozhlasu a ak nie, na základe čoho vlastne chce meniť fungovanie tejto - pre demokraciu, tak kľúčovej inštitúcie?

"Bude to fakticky štátna televízia, vzdaľujeme sa od verejnoprávneho modelu," tvrdí exšéf spravodajstva STV, bývalý programový riaditeľ televíznej zložky RTVS a exšéf Centra spravodajstva a publicistiky TV Markíza Tibor Búza. Zároveň však dodáva: "Zo strany politikov tu nie je už vyše 30 rokov reálny záujem vybudovať verejnoprávne médium." pričom za jedného zo spoluvinníkov súčasného zlého stavu RTVS označuje i SaS, ktorá zrušila model financovania Telerozhlasu z koncesií.

Čo je to teda tá toľko skloňovaná verejnoprávnosť a ako má vyzerať tu u nás - na Slovensku v roku 2024? Prečo je pre demokraciu dôležite pestovať si verejnoprávne médium a mali naši politici o to vôbec niekedy skutočný a reálny záujem? Na čo slúžia koncesie a prečo ich zrušenie bolo prvým krokom k ohrozeniu verejnoprávneho charakteru RTVS a prečo nie je Telerozhlas iba a len o politikmi preferovanom politickom spravodajstve? Kto bude financovať historické dokumenty, animované rozprávky, prenosy opier či rozhlasových hier a dobových seriálov o našej minulosti, keď verejnoprávne médium proste zničíme? No a napokon, ako vlastne funguje ekonomika verejnoprávneho Telerozhlasu a prečo sa Andrej Danko mýli, keď kritizuje outsourcing a údajnú prezamestnanosť RTVS - a to v jednom balíku jeho v sebe si odporujúcich vyjadrení?

A ako bonus vám ponúkneme aj návrat k vyjadreniu Tibora Búzu k aktuálnej situácii na slovenskej mediálnej scéne, kde televízne politické diskusie miznú ako huby po daždi vládnej kritiky. Hrozí nám teda orbánovská mediokracia a dokáže ovládnuť moc tak slobodné povolanie akým je žurnalistika?

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tento štát celé desaťročia opakovane zlyhával v krízovom manažmente. Na vážne krízy pritom nie sme - napriek veľmi negatívnej skúsenosti s riadením pandémie, pripravení ani dnes, tvrdí vo veľmi znepokojujúcom rozhovore šéf NKÚ Andrassy. A prečo sa NKÚ opäť kontroluje PPA známu z korupčnej kauzy Dobytkár?

„Z nášho pohľadu je problémom Slovenska to, že mnohí reprezentanti štátu ako keby bagatelizovali svoje zákonné povinnosti, zákon si prispôsobovali na svoj obraz a to všetko robia preto, lebo sa u nás nevyvodzuje nielen osobná, ale ani trestnoprávna zodpovednosť,“ tvrdil nedávno v nebývalo otvorenom rozhovore pre Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.A dôvod je v jeho interpretácii bol ešte zarážajúcejší. „Je to tak ‚ušité‘ preto, aby pokyny vrcholových predstaviteľov ministerstiev či štátnych inštitúcií, ktoré sú dávané ich podriadeným, nebolo možné preveriť z hľadiska vnútorných kontrolných mechanizmov. Tak preto sú tie vnútorné kontrolné mechanizmy výrazne oslabené,“ tvrdí šéf NKÚ.

Dnes sa do štúdia Rána Nahlas vrátil opäť a jeho zistenia - ako predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, sú pre Slovensko, i pre nás ako jeho občanov, ale i daňovníkov, zasa veľmi znepokojujúce.

„Na základe našich kontrol nemám uistenie, že občania by mohli pokojne spávať a že keď nastane mimoriadna situácia, štát prostredníctvom svojich inštitúcií mu pomôže v relatívne krátkom čase a pomôže mu aj konkrétne, nie len tým, že vyjadríme súcit či spoluúčasť nad tým, čo sa udialo“ tvrdí Ľubomír Andrassy.

"Ak sa niečo zásadne nezmení a išli by sme podľa tých pravidiel, ktoré dnes ešte stále platia, tak riziká, ktoré sme identifikovali v minulosti - a ktoré vyústili do toho problému, ktoré sme v súvislosti s nezvládnutím pandémie identifikovali aj v našich kontrolných protokoloch, tak tento vážny problém by tu pretrvával aj nadalej lebo nemáme pokryte krízové riadenie - ani personálne, ani finančne, ani kompetenčne a dokonca my ani nemáme v skladoch tovary a materiály, ktorými by sme vedeli vyriešiť čo i len takú veľkú veternú smršť. Proste, dnes v týchto otázkach, sme na úrovni - a nechcem to preháňať, ale je to na základe výsledkov našich kontrol, naozaj niekde na úrovni krajín, ktoré sa nachádzajú niekde na africkom kontinente." To sú slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu na margo toho, ako je tento štát pripravený čeliť vážnym krízovým či mimoriadnym situáciám.

Aké teda boli zistenia najvyššieho arbitra kontroly v oblasti nákupu vakcín proti covidu-19 a konali zástupcovia štátu v mene verejného záujmu alebo to bolo viac v prospech farmafiriem? Ako prebiehala pandemická pomoc v oblasti energií, bola skutočne rýchla, adresná, alebo sa s použitými peniazmi šafárilo a dokáže vôbec Slovensko čeliť vážnym či mimoriadnym situáciám a krízam? A napokon, prečo sa kontrolóri opäť vrátili i do Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktorú verejnosť pozná najmä cez mega korupčnú kauzu Dobytkár?

Počúvate Ráno Nahlas, dnes so šéfom Najvyššieho kontrolného úradu. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čo sú reálne témy eurovolieb? Zelená dohoda, pomoc Ukrajine či digitalizácia. Najbližších 5 rokov zrejme do EÚ nevstúpi žiadna iná krajina, hovorí vedúci zastúpenia Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermek. Ktorí naši europoslanci sú viditeľní a ktorí naopak nuloví? V EP funguje tzv. proeurópska koalícia a zrejme bude fungovať aj naďalej, aj keď sa očakáva aj nárast krajne pravicových strán. Ich problém však je nejednotnosť, napríklad ani Marine Le Pen nechce spolupracovať s nemeckou AfD.

Hlavnou kandidátkou na šéfku Európskej komisie je aj na ďalšie obdobie Ursula von der Leyen. Ako sa však eurokomisia tvorí? Je možné, že naša vláda bude musieť navrhnúť dvoch kandidátov na eurokomisára a vyberať si bude práve predsedníčka?

Hoci každý europoslanec má plnohodnotný mandát, no kto nemá frakciu, medzi viac ako 700 poslancami nepresadí nič. Vidno to napríklad na Milanovi Uhríkovi ako Miroslavovi Radačovskom. Nezaradená však aktuálne nie je len Republika, ale aj Smer či Hlas. Postavia euroskeptici na čele s Viktorom Orbánom novú veľkú frakciu, alebo budú naďalej fragmentovaní? Mali by sme si tak vyberať europoslancov podľa sily ich frakcií?

Ako si vo voľbách vyberá šéf zastúpenia EP na Slovensku? A ako vlastne prakticky budeme o týždeň voliť?

Moderuje Peter Hanák.

„Ľudí zaujíma iba to, ako to funguje a funguje to iba preto, že si dodatočnými neformálnymi úhradami zabezpečujú službu, ktorú za normálnych okolností majú dostať z verejného zdravotného poistenia. To je to "nepoznáte nejakého doktora? A keď vám ho niekto odporučí, tak čo mu mám dať, aby sa mi vôbec venoval?“ hovorí o stave nášho zdravotníctva exminister Rudolf Zajac.

„Jednou z mantier prečo to celé nefunguje je to, že občan má mať bezplatnú zdravotnú starostlivosť, čo je taká volovina, že keby som na to mal niečo povedať, tak by ste ma museli cenzurovať,“ hovorí exminister zdravotníctva a jedna z kľúčových postáv v tejto oblasti, od ktorého zásadnej reformy zdravotníckeho systému uplynulo presne 20 rokov, Rudolf Zajac.

Príbeh projektu nemocnice na Rázsochách sa píše už celé desiatky rokov, začal ešte za husákovskej Normalizácie no ani dnes v roku 2024, po tejto nemocnici niet v Bratislave ani stopy. Vláda dnes dokonca rozhodla, že na Rázsochách napokon žiadna veľká koncová nemocnica vôbec nebude. Namiesto toho, kabinet odobril výstavbu novej Národnej nemocnice v bratislavskom Ružinove.

Prečo sa stala výstavba nemocníc pre politikov takým fetišom a skutočne Slovensko potrebuje toľko nemocničných kolosov? Prečo vedenie rezortu tak zanedbáva ambulantný sektor a kam miznú absolventi medicínskych fakúlt? Čo nám ukázala pandémia Covidu a prečo sme sa z nej prakticky vôbec nepoučili? Ako to, že sa Penta stala v zdravotníctve takým strašiakom a kde zlyhal štát pri vyjednávaniach s lekármi o zvyšovaní ich platov no a prečo zas a dookola riešime stámiliónové oddlžovania nemocníc? No a napokon, aká je vlastne úloha zdravotných poisťovní v systéme, v ktorom nemáme zadefinované ani len to, čo je to zákonný nárok poistenca a prečo sa tomu jedna vláda za druhou vyhýba?

Téma dnešného podcastu s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. Podľa neho merania efektivity nášho zdravotníctva ukazujú vysokú mieru jeho neefektivity v rámci všetkých krajín EÚ. „Máme málo peňazí a za to málo peňazí, máme aj málo muziky,“ hovorí exminister Zajac. "V roku 2001 som sa preslávil výrokom, že slovenské zdravotníctvo by aj dobre fungovalo, len keby tí pacienti neboli. No a to stále platí, na tejto vete nemusím ani dnes nič odvolať,"

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Našou úlohou je umožniť komunikáciu a tým spájať ľudí, tvrdí tlmočník Marek Trávníček. 

Americkí prezidenti, králi, či pápež. Tí všetci už boli v našich zemepisných súradniciach odkázaní na pomoc tlmočníka. Teda – najmä ich domáce publikum. Na presný, pohotový a tematicky poučený preklad, aby sa ich mentálny svet stal na okamih aj našim.

Aké je to prekladať Joe-a Bidena, Donalda Trumpa, či britského monarchu Karola III.? Alebo pápeža Františka?

A je rozdiel predkladať politické príhovory plné floskúl a napríklad posolstvá duchovného lídra? 

Otázky, ktoré mi napadajú pri Marekovi Trávníčkovi – hlas ktorého sa u nás spája s tlmočením už spomenutých lídrov, ale je tiež dôverne známy ušiam poslancov Európskeho parlamentu, ktorým pravidelne sprostredkúva parlamentné rozpravy v Bruseli či Štrasburgu. 

Dnešné RánoNahlas bude o tlmočení a teda o vnášaní poriadku a porozumenia v chaose jazykovej pestrosti dnešných spoločností poznačených globalizáciou. A tiež o nevyhnutnom počúvaní, ako predpoklade porozumenia.

„Aktívne ovládam anglický, nemecký, španielsky a francúzsky jazyk a pasívne aj taliančinu“, vovádza nás do svojho sveta jazykov certifikovaný tlmočník pre inštitúcie Európskej únie Marek Trávníček. 

Za najväčšiu výzvu pri práci v europarlamente označuje „kadenciu“ Španielov. „Keď vidím, že o slovo sa hlási španielsky europoslanec, nezostáva mi už obrazne povedané nič iné, len sa prežehnať. To tempo a nasadenie v ich prejavoch je neskutočné“, ilustruje svoju prácu. 

Je tempo reči spojené aj s rýchlosťou premýšľania, pýtam sa. Predpokladá to „výkonnejší procesor“? A ako sme z tohto pohľadu na tom Slováci?

„Každý jazyk je spojený s kultúrou, kultúra s myslením a s našou osobnosťou. A z tohto pohľadu sa my Slováci vyjadrujeme pomerne zložito a komplikovane. V slovenčine je tá syntax voľnejšia. Napríklad v porovnaní s angličtinou, či nemčinou, kde je striktnejšia“, hovorí Trávníček. 

„Keď napríklad tlmočím slovenského rečníka do angličtiny, musím to zohľadniť. Anglická systax je úplne iná. Vety sú kratšie, jednoduchšie. Tam musím myšlienku pochopiť a Angličanovi ju sprostredkovať jemu zrozumiteľných spôsobom“, vysvetľuje Marek Trávníček. 

Tlmočenie je podľa neho aj výsostne tvorivou činnosťou. „Nie sme len také papagáje. Nie je to len mechanická činnosť. Jazyky sú živé organizmy. Pri tlmočení nestačí vymeniť jedno slovo za druhé, často by z toho vznikol nezmysel. Je to skutočne náročná intelektuálna činnosť. Preto musíme premýšľať, pochopiť myšlienku a potom ju vyjadriť v druhom jazyku zrozumiteľným spôsobom“. 

Ako sa tlmočia osobnosti – Donald Trump, pápež František, kráľ Karol III.? 

„Prezident Trump je neriadená strela, pri Františkovi cítim veľkú zodpovednosť, veď sa hovorí, že keď hovorí pápež, počúva celý svet; a s korunováciou Karola III. sa mi spája extrémna príprava“, spomína Trávníček. 

„Kedže posledná korunovácia bola pred sedemdesiatimi rokmi a v slovenčine som nenašiel žiaden preklad korunovačného rítu, týždeň pred udalosťou vydala anglikánska cirkev zverejnila poriadok liturgie korunovačnej bohoslužby – to tlmočenie si vtedy vyžiadalo dôkladnú prípravu“, rozpráva. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ja by som poprosila všetkých ľudí, ktorí si myslia, že vedia žiť za vás lepšie ako vy sami, aby to nerobili. Aby dospelý človek, ktorého v živote čaká už iba utrpenie a pomalé bolestivé umieranie pred zrakmi milovaných, aby mohol povedať dosť! A aby dobrovoľný odchod pomocou eutanázie nebol v našej spoločnosti tak démonizovaný, hovorí vdova po manželovi, ktorý trpel Amyotrofickou laterálnou sklerózou Daniela Betková Vidová.

„Mojo...

Raz si mi povedal, že aj keď si nevieme poradiť, stále sa môžeme ľúbiť, veď nám nikto nikdy nesľúbil, že to bude jednoduché. Bola to jedna z chvíľ nášho spoločného života, kedy som definitívne pochopila, akého veľkého človeka som od osudu dostala do daru. Dnes mi spolu s tebou chýba aj to nesmierne ťažké, čím sme žili. Anička bozkáva monitor, keď si pustíme video s tebou. Ešte stále ti dáva pred spaním pápá otočená k už spomínanému kreslu. Ak teda v tom kresle sedávaš aj naďalej a ona ťa svojím čistým srdcom vidí, zrejme som ti teraz, po dlhom čase, sedela na kolenách.

Bolo to s tebou krásne, zlato. Rozsvietil si a naplnil láskou životy všetkých, v mene ktorých ti píšem tento posledný list. Každá rola, ktorú ti osud v živote vytvoril a ponúkol, ti sedela. Syn, manžel, otec, priateľ, kolega. Bol si nenahraditeľný a skvelý naozaj vo všetkom a tak si ťa budeme pamätať aj my – mama Marta, otec Marián, sestra Renka, dcéry Mášenka, Anička, manželka Daniela.“

To je úryvok so statusu hosťa dnešného podcastu Daniely Betkovej Vidovej. Dnešné Ráno Nahlas totiž bude o živote s Amyotrofickou laterálnou sklerózou, bude o umieraní, bude o smrti, bude o Mariánovi Betkovi, ale v konečnom zmysle slova bude najmä o láske - v tomto prípade láske skutočne v tom povestnom dobrom aj zlom.

„NA ALS (Amyotrofická laterálna skleróza) nie je nič dobré. ALS je absolútne koncentrovaná beznádej do troch písmen. Nedá vám to vôbec nič, rozloží to vás, rozloží vašu psychiku, vašu rodinu, rozloží všetko, čoho sa to dotkne. Pachuť prichádzajúcej smrti, v ktorej napokon vidíte vykúpenie - a to nehovorím ako opatrovník, ale to hovorím z pohľadu toho pacienta, tak to vám nedá vôbec nič dobré....

....Ja som zažila smrť v priamom prenose po prvý raz a zistila som, že je to drina. Podľa toho ako je človek spotený a studený, tak to musí byť veľká drina a vôbec nevyzerá ako to ukazujú americké filmy,“ hovorí Daniela Betková Vidová.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Keď ti sabatikal otvorí cestu k sebe samému. Skúsenosť, ktorou si prešla svojho času začínajúca novinárka, potom úspešná PR špecialistka, ktorá to v jednom momente zabalila a odišla na skusy do sveta. A až kdesi k lapóncom na hranice polárneho kruhu. Po návrate – síce ochudobnená o vitamín D pre dlhú polárnu noc – sformulovala aj nasledujúcu skúsenosť: „keď robíte veci, kde motivácia naozaj vychádza z vašich potrieb, zažívate neskutočné veci“. Aké? Na ne sa pozrieme v dnešnom RánoNahlas. S Nikolou Richterovou. 

„Na počiatku bola úzkosť“, spomína Nikola. A keď hovorí o počiatku, myslí tým začiatok jej reflektovanej ceste k sebe samej. „Predtým som ten pocit vôbec nepoznala a vôbec som nevedela, čo sa vlastne so mnou deje“, vysvetľuje.

Aké to malo prejavy? „Bola som zatvorená doma, bola som nešťastná, cítila som sa smutne. Nahnevaná. No netušila som, čo sa deje a prečo sa tak cítim“, rozpráva. „Cítila som prázdnotu. Nič ma nebavilo, nič mi nedávalo zmysel“. Čo skúsila riešiť „vyjedaním chladničky“. Keď sa to začalo opakovať, Nikola si uvedomila, že to nebude v poriadku, čo sformulovala do konštatovania: „Takto nechcem existovať“. 

Bol to zároveň začiatok riešenia. V jeho úvode bolo rozhodnutie dať si pauzu od práce. „S mojim zamestnávateľom sa sa dohodla na trojmesačnom sabatikale, čo bolo vlastne trojmesačné neplatené voľno“, uvádza. A to Nikola spojila s pobytom vo Fínsku. 

S rozhodnutím pre oddych však prišlo prekvapenie, spomína Nikola. „Tým, že som si dopriala zrazu ten oddych a že som nerobila nič, stala sa mi taká vec, že som mala toľko myšlienok, že som nevedela spávať. Zrazu sa mi začali vynárať veci v minulosti“. 

Aby si urobila v hlave poriadok, začala si písať diár. „Nehovorím, že je to pomoc pre každého, ale mne to pomohlo. Zapisovala som, čo mi bežalo hlavou a s tým prichádzal poriadok a začala som si uvedomovať svoje potreby. Začala som pociťovať, že viac s poznávam samu seba“, spomína. 

A s týmto poznaním prišlo aj rozhodnutie dať váhu sebe, svojim pocitom, svojim želaniam. 

„Vo Fínsku mám nižší plat, ako som bola schopná zarobiť na Slovensku. V živote som sa ale ešte necítila úspešnejšie a sebavedomejšie“– jedno zo „životných“ konštatovaní Nikoly Richterovej. Prácu PR špecialistky načas vymenila za pozície čašníčky či barmanky, osobný zážitok toho, že tým nešla za očakávaniami okolia, ale za očakávaniami seba samej prišla až k tomu, že hovorí, že sama seba „objavila“. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Už keď vypustíte džina hnevu z fľaše, už ho nevrátite späť. Máte jedinú možnosť, aby ho dobro obkolesilo aby neprenikal ďalej. No a ten duch zloby je v našej spoločnosti naozaj vypustený. Obávam sa preto, že nastupuje obdobie, ktoré nie je obdobím zvolávania protestov – ani podporných a ani opozičných. Dnes by nemala žiadna politická strana uvažovať nad protestami v uliciach, naozaj nie, hovorí bývalá premiérka Iveta Radičová.

Atentát na premiéra, atentát, ktorý bol podľa dostupných informácií zjavne spáchaný z dôvodu politickej, nie osobnej nenávisti, tak tento akt násilia zásadne otriasol nielen našou politickou scénou, ale vyryl hlbokú jazvu i do tela celej našej krajiny. Už aj tak hlboko frustrovaná a silne polarizovaná spoločnosť tak dnes hľadá nielen cestu zmieru a upokojenia, ale obhliada si aj chodníčky odplaty a revanšu.

„Politika nemá ponúkať to, čo máme nenávidieť, politika má povinnosť nám ponúkať to, čo by sme mohli mať radi, čo nás posunie a čo nám náš urobí prívetivejší a znesiteľnejší. Pokiaľ toto politika nedokáže, tak zlyháva. to je zlyhanie politiky na celej čiare.“

„Radi dávame čo najďalej od seba spoluzodpovednosť a vinu a pokiaľ sa nám ponúkne nejaký iný vinník – ako Soroš, americká ambasáda, zahraniční agenti a tak podobne, tak prijímame túto interpretáciu lebo nás to zbavuje vlastného pocitu viny a zlyhania. Na tomto je to založené, ponúknem ti na koho môžeš ukázať prstom a teba to seba očistí,“ vysvetľuje v Ráno Nahlas expremiérka.

Ako ďalej Slovensko? Ako ďalej krajina zranená guľkami atentátnika? Ktorou cestou sa vyberieme a dokážeme ako spoločnosť ešte zaceliť všetky tie hlboké rany, ktoré nás čoraz viac a viac rozdeľujú a ako ukázali udalosti ostatných dní, aj radikalizujú. Kto, kde a ako dnes môže a najmä má preťať tú bludnú špirálu nenávisti a násilia? Témy a otázky pre bývalú premiérku a sociologičku Ivetu Radičovú.

„Hrôzostrašný atentát na premiéra je takým vážnym mementom, že pokiaľ niektorí politici, ktorí naďalej rozosievajú nenávisť a ktorí sa domáhajú toho, že opozícia sa má teraz predkloniť, mlčať a tolerovať všetko, čo sa bude diať, tak takýto prístup nemá dobrú koncovku,“ hovorí expremiérka a sociologička Iveta Radičová. podľa nej máme pred sebou iba dve možné cesty - cestu násilia a cestu ďalšej eskalácie.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.