Bez obalu 🎙

O čom presne je zajtrajšie referendum a čo sa stane, ak by platilo a čo ak by neplatilo? Prezidentka môže vymenovať svoju úradnícku vládu aj o hodinu, a to aj bez dohody s politickými stranami.

Aké presne sú pravidlá referenda, kedy by mohlo platiť? Marián Giba hovorí, že ak bude neplatné, z právneho hľadiska ako keby nebolo. Politici sa budú snažiť výsledky dezinterpretovať, preto si treba dať pozor na fakty.

Ak by náhodou na referendum prišlo dosť ľudí, podľa ústavného právnika ide priamo o zmenu textu ústavy a nebude už potrebné v parlamente hlasovať o zmene ústavy tak, aby umožnila predčasné voľby.

Slovensko potrebuje zmenu ústavy, aby parlament vedel v prípade rozvratu a chaosu vyvolať predčasné voľby. Či by to ale malo byť možné referendom, je podľa poradcu prezidentky úplne iná otázka.

Odvolaná vláda je v područí prezidentky a niektoré kompetencie môže vykonávať len so súhlasom prezidentky, niektoré nesmie vykonávať vôbec. Ak by sa prezidentke v súčasnej situácii niečo stalo a nebola by schopná vykonávať svoju funkciu, Slovensko by sa ocitlo v ústavnom chaose.

Vláda Eduarda Hegera si napríklad necháva vopred schvaľovať program svojho rokovania v prezidentskom paláci, a prezidentka povoľuje členom vlády zahraničné pracovné cesty. Ak by to nebola povolila, premiér Heger by nemohol ísť na na pohreb pápeža Benedikta XVI.

S Marianom Gibom sa rozprával Peter Hanák.

Stanislava Harkotová ešte pred koncom roka 2022 vycestovala na Ukrajinu a strávila tam niekoľko týždňov. V podcaste opisuje ako fungujú Ukrajinci v Kyjeve či Užhorode bez elektriny, v zime alebo v tme.

Reportérka a autorka knihy Ešte sme nezomreli Stanislava Harkotová v podcaste opisuje ako v ukrajinskom Užhorode funguje takzvaný „harmonogram" - zoznam hodín odkedy dokedy bude elektrina. „Už je na ľuďoch, aby sa zariadili. Vedia, kedy bude elektrina a že za dve hodiny si musia stihnúť oprať či uvariť,” opisuje skúsenosti priamo z ukrajinského terénu.

Podľa novinárky Harkotovej si Ukrajinci zvykli na harmonogram a vymysleli si aj praktické triky, ako zabezpečiť teplo. V podcaste tiež spomína, ako sa vedia v ťažkých časoch zariadiť rodiny s malými deťmi. „Fungujú s termoskami. Keď napríklad treba nakŕmiť deti, tak mamy navarené jedlo odložia do špeciálnych termonádob, kde sa drží teplo. Takisto mlieko do termosky." 

„Keď som koncom decembra cestovala na Ukrajinu, vzala som si najteplejšie oblečenie, spacák pre prípad, že budem v podmienkach bez tepla, elektriny a teplej vody. Iné je prísť na pár týždňov a iné v takých podmienkach fungovať tri mesiace," hovorí tiež v podcaste novinárka.

V podcaste pripomína aj ostreľovanie miest a čo si o vývoji vojny myslia Ukrajinci.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

K paralympijským športovcom sa často správajú tak, ako keby boli mentálne postihnutí. Správajú sa k nám, akoby sme boli hlúpi, hovorí naša zlatá medailistka z Pekingu Alexandra Rexová. Voči týmto športovcom nie je rešpekt. K tým, ktorí priniesli Slovensku medaily chýba úcta, dodáva zdravotne znevýhodnený lyžiar Martin France. V slovenskom paralympijskom športe teda zrejme panujú veľmi čudné až nezdravé pomery.

Alexandra Rexová už ako 16 ročná priniesla Slovensku zlatú medailu, no a aby toho nebolo málo, táto zdravotne znevýhodnená lyžiarka, prišla z paralympiády v Pekingu aj s ďalšou bronzovou medailou. Rovnako tak zdravotne znevýhodnený lyžiar Martin France Slovensko obohatil o tri bronzové medaily z Majstrovstiev sveta. Dalo by sa povedať, že ich snahy, ale aj ich výsledky si zaslúžia úctu i rešpekt. Napriek tomu sú oni sami z pomerov v našom vrcholovom paralympijskom športe dnes doslova znechutení a demotivovaní. Hovoria o veľmi nevhodnom správaní sa voči športovcom,  parazitovaní funkcionárov, podceňovaní športovcov, ale ale aj o potrebe zásadnej systémovej zmeny, či už vo vedení paralympikov, ako aj zmeny vo financovaní zdravotne znevýhodnených športovcov.

Čo sa to deje v našom vrcholovom paralympijskom športe a aké pomery tam vládnu? Téma pre Alexandru Rexovú a Martina Franceho. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Cenový armagedon“ či „inflačná pandémia“. Slovné spojenia príznačné pre tieto dni. Nielen Slovensko, celý svet zažíva rast cien s prívlastkom rekordný. V číslach to v našich končinách vyjadruje takmer pätnásť a pol percentná inflácia (15,4%) a napríklad 28-percentné zdraženie potravín a nealko nápojov, čo je zatiaľ posledný údaj, ktorý mapuje ešte december odchádzajúceho roku. Zažívame, čo tu už dávno nebolo. Možno ale hovoriť o svetle na konci tunela, vzhľadom na náznaky pozastavenia inflačného nárastu? A môže byť rekordné zdražovanie aj výzvou pre zmeny v našich každodenných návykoch? Témy pre analytičku Evu Sadovskú zo spoločnosti Wood&Company.

V podcaste sa rovnako dozviete, či smerujeme k ekonomickej recesii a či táto môže byť hrádzou pre rekordné hodnoty inflácie.

Dozviete sa rovnako, ako postupovať, aby sme sa vyhli „páleniu“ finančných úspor.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Predvolebná kampaň bude veľmi špinavá a určite plná osobných útokov a to v rámci celého politického spektra. Dominovať v nej budú najmä témy životnej úrovne, ale aj nášho geopolitického ukotvenia, tvrdí šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Kto bude podľa neho zostavovať vládu po najbližších voľbách?

 Vláda Eduarda Hegera padla a v hre politikov sa tak opäť ocitli voľby a to či už v riadnom alebo v nejakom z možných a zatiaľ kuloárne diskutovaných predčasných termínov.  Horúcou témou sa tak stali prieskumy preferenciíí politických strán, ako aj diskusie o tom, kto s kým bude či nebude uzatvárať možné predvolebné koalície či aká nová strana pred voľbami vznikne a kto v nej vlastne bude a ktoré mená môžu byť lákadlom pre voličov.

 Čo teda bude témami volebnej kampane a kto všetko a s akou preferenčnou silou sa bude uchádzať o dôveru voličov? Podarí sa politikom zmobilizovať voličov už dlho otrávených politickým chaosom no a aká je pamäť slovenského voliča a čo na neho skutočne zaberá? Aký je volebný potenciál pre novovznikajúce strany a čo hovoria trendy pohybu voličov medzi politickými stranami? Hrozí, že Robert Fico opäť zasadne do premiérskeho kresla a ako môže uspieť nápad rozdeliť OLANO na dva vzájomne si konkurujúce subjekty? Ako to, že exkotlebovská Republika sa stáva čoraz viac politicky prijateľná a vynorí sa v kampani opäť aj povestný Štefan Harabin?

 Témy a otázky pre šéfa Focusu Martina Slosiarika. V pondelkovom Ráno Nahlas. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pavel i Nerudová, kvalitní kandidáti aj napriek šrámom zo svojej minulosti. Babiš možným nešťastím pre krajinu. Pohľad Erika Taberyho, ktorý vedie redakciu českého týždenníka Respekt.

„Ak by sa jednému z nich podarilo vyhrať nad A. Babišom, pre krajinu by to bol nebývalý krok vpred po Milošovi Zemanovi“, tvrdí.

Naši západní susedia si volia prezidenta. Odchádzajúceho Miloša Zemana chce nahradiť desiatka známych i menej známych osobností. Je ich presne osem. Kto to bude? Petr Pavel či Danuša Nerudová. Alebo expremiér slovenského pôvodu, ktorého len pred pár dňami očistil súd - Andrej Babiš? Už nasledujúce hodiny nám pootvoria okno do duše českého národa. Po čom túži? Čoho sa štíti? Odstrihne sa definitívne od minulosti spájenej s bývalým režimom, či už to ani nie je témou? A aké témy priniesol prezidentský súbeh? Priestor pre Erika Taberyho, ktorý vedie rešpektovanú redakciu týždeníka Respekt.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hlavné je to neprepáliť, nepreceniť svoje sily a mať rešpekt, hovorí pre Ráno Nahlas Matúš Lašan. Ten, s manželkou Annou  spolu prešli 6300 kilometrov pohoriami Európy. Na horských chodníkoch strávili dokopy viac ako 200 dní. Nás hory proste bavia a toto bol najlepší spôsob ako si ich užiť, hovorí o tomto svojom výlete Matúš Lašan. Aké je to takto spoznávať Európu?

Od bulharského Čierneho mora cez dinárske Alpy a francúzsky Centrálny masív až do španielskych Pyrenejí, no a to všetko po vlastných nohách a bez zastávky. To je púť Matúša Lašana a jeho manželky Anny po pohoriach Európy. Aké je to celé mesiace, deň čo deň, kráčať horami a prekonávať tak seba samého a čeliť možnostiam vlastného tela i ducha? Čo hory vedia dať a čo, naopak, nám dokážu vziať? Ako sa pripraviť na takýto náročný trip, čoho sa vyvarovať a ako vlastne vyzerá deň horala? No a neprišla cestou aj nejaká tá vzťahová ponorka a v čom sa líšia turisti a horské cesty v rámci Európy? A koľko párov topánok sa dá vlastne zodrať po ceste európskymi pohoriami?

Témy a otázky pre Matúša Lašana. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Benedikt XVI. Pápež viacerých tvárí, respektíve obrazov. Podľa nemeckého Tagespostu pri ňom možno hovoriť o „dvoch pápežoch“. Na jednej strane je Benedikt ako milovaný a vážený „pápež veriacich“ so zástupmi z celého sveta pri jeho katafalku, na druhej ultrakonzervatívny a chladný až neľudský „pápež médií“, pri ktorom sa hovorí, že nemal na mysli nič iné, ako krížovú výpravu proti modernite. Odrážajú však tieto extrémne pozície jeho reálny obraz? Aký vlastne bol Jozef Ratzinger, teológ, mysliteľ, neskôr v rúchu Petrovho nástupcu a Kristovho námestníka? A čo z neho pretrvá? Téma pre Tomáša Petráčka, českého katolíckeho teológa a cirkevného historika.

„Osem rokov pontifikátu Benedikta XVI. považujem za akúsi slepú uličku, nie dôvod na hodnotenia typu najväčší pápež dejín“, tvrdí Tomáš Petráček.

Dôležité pozitvne prvky vidí napríklad v uznaní zdravej „laicity štátu“ – oddelenie štátu a cirkvi, dialóg s osvietenstvom v zmysle jeho prijatia ako dôležitého momentu vývoja európskych dejín, alebo dôraz na vedeckú racionalitu a jej hodnotu v čase, keď sa z mnohých strán spochybňuje.

„Na mieste sú však skôr kritické tóny“, poznamenáva český teológ a cirkevný historik. Záleží tu však na perspektíve, z ktorej sa na zomrelého pápeža pozeráme.

„Pre mňa, ako katolíckeho kňaza a cirkevného historika, ktorému záleží na osude kresťanstva a cirkvi, je najdôležitejšie kritérium to, akým spôsom pápež cirkev vedie, ako odpovedá na výzvy svojej doby a otvára jej cesty do budúcnosti, aby v nej mohla plniť svoje poslanie ohlasovať evanjelium. A tu si myslím, že v porovnaní s inými pápežmi a najmä s tým, čo je hlavným poslaním pápeža, pontifikát Benedikta XVI. cirkvi tú cestu moc neotváralo.“

Na potrebnú reformu samotného ústredia katolíckej cirkvi – rímskej kúrie – bol podľa Petráčka Benedikt XVI. „málo reformne odvážny“. Vidí za tým aj fakt, že bol sám dlho jej súčasťou.

Napriek prorockému obrazu „cirkvi budúcnosti“ ako malých komunít, ktoré žijú z osobného a autentického vzťahu s prameňom kresťanstva – Ježišom Kristom, ktoré sú okolnosťami doby oprostené od všetkého veľkého (majetky, veľké katedrály, okázalé liturgie) a ponorené do života v bežnej spoločnosti – o ktorej písal a hovoril Ratzinger na konci šesťdesiatych rokov, sa rokmi v pozícii kardinála „strážcu viery“ a neskôr pontifika prepracoval k „utužovanie tradičnej konfesijnej katolíckej mentality“, mentality „obkľúčenej pevnosti“, mentalita cirkvi ako „skanzenu utečencov pred modernou“. „Mentalita, ktorá nebola schopná objaviť, že spoločnosť tam vonku žije autenticky veľa kresťanských hodnôt“, ilustruje Petráček.

Teológ a cirkevný historik Matúš Petráček kritický vníma najmä zásahy či už kardinála Ratzingera alebo Benedikta XVI. voči „slobode“ teologického výskumu. Príkladom má byť rad „umlčaných“ teológov, ktorým takto zničil život.

„Je to škoda, lebo takýmto prístupom mnohým zahatal cestu aj k svojim cenným duchovným dielam“, konštatuje Petráček.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

My sa tu radi “národovecky” búchame do pŕs, ale na Ukrajine prázdne reči vykrikovať nemožu. Na Ukrajine musia konať a oni aj konajú a bránia svoju zem. Hovorí režisérka Viera Dubačová, ktorá už celé mesiace chodí na Ukrajinu dokumentovať príbehy ľudí, ktorým ruská agresia prevrátila ich životy celkom naruby. Aká je teda tá jej tvár vojny, s celým tým jej zmarom, utrpením, ale aj ukrajinským hrdinstvom a nezlomnosťou zoči voči brutálnej agresii? No a my? Sme porobený národ a takú máme aj morálku, morálku sluhov.

Na Ukrajine už takme rok zúri brutálna a krvavá vojna. Vojna, ktorú rozpútalo putinovo Rusko. Vojna plná zverských zločinov, ale aj hrdinského odporu. Ako sa teda žije v krajine, kde pre ženy, starcov a dokonca ani pre malé nevinné deti, nie je zaručené čo i len to “pokojné nebo nad hlavou”?  Aké je to, čeliť tvárou v tvár smrti a kde berú všetky tie ženy, ktorým zmasakrovali ich deti či vnukov, silu žiť ďalej? No a kto sú vlastne tí, ktorí dokážu vražidiť aj malé deti lebo majú uniformu a zbraň?

Ukrajinci chcú iba normálne žiť, a aj napriek vojne, život tam víťazí. A zvíťazí. Ale, doneste nám zbrane, aby sme sa mohli brániť. Odkazuje pre Aktuality režisérka Viera Dubačová.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Aj vy ste už počuli teóriu, podľa ktorej Ukrajinci pred vojnou zabíjali nevinných rusky hovoriacich civilistov? Je to ruská propagandistická lož, ktorú na zdôvodnenie dobyvačnej vojny používajú už nielen proruskí trollovia – ale aj Robert Fico, ďalší poslanci parlamentu či bežní internetoví diskutéri.

V dnešnom podcaste Ráno Nahlas si túto teóriu vysvetlíme v celom kontexte a so všetkými detailami, spolu s našou špecialistkou na Ukrajinu Stanislavou Harkotovou.

Nahrával Peter Hanák.