Bez obalu 🎙

Na krku má už 15 zlatých medailí, namiesto nôh má však vozík no jeho mottom je churchillovské: " Nikdy, nikdy, ale naozaj nikdy sa nevzdávaj." Zlatý paraolympionik z Tokia v Boccie a ten najpozitívnejšie naladený človek, ktorého som za dlhé roky stretol - Samuel Andrejčík.

Pekný deň želá Braňo Dobšinský

Exminister zdravotníctva Marek Krajčí tvrdí, že Slovensko by malo okamžite a poriadne rozbehnúť očkovanie treťou dávkou. Podľa neho sa tak ako minulý rok, ani teraz nenašla politická vôľa na tvrdšie opatrenia.

Novému ministrovi Vladimírovi Lengvarskému vyčíta, že nebol v regionálnych nemocniciach ešte pred Borisom Kollárom. Autorstvo reformy pripisuje svojim ľuďom, ktorých zamestnal v rezorte zdravotníctva pred rokom. Sám Marek Krajčí však v nemocniciach za reformu kampaňovať nebol, lebo čaká na pozvanie z ministerstva zdravotníctva. „Som tu a som pripravený pomôcť,“ odkazuje exminister Krajčí svojmu nástupcovi cez náš podcast.

Rozhovor viedol Peter Hanák.

Balada o Jánovi a Martine ako výkričník pred možným návratom „chobotnice“. Tak to vidí autor jej textu Nikita Slovák. „Nezaslúžime si byť Balkánom strednej Európy“, tvrdí.

 

Spúšťačom pre jej napísanie malo byť zatknutie štvorice elitných vyšetrovateľov Čurila a spol.„Ľudia okolo mňa sú vyrušení a obávajú sa, že sa tu vrátia zlé časy“, opisuje okolnosti vzniku balady o Jánovi a Martine. „Treba hodiť veľký kameň do vody, aby urobil veľké kruhy, ktoré vyrušia.“

 

Balada a videoklip k nej obsahuje aj moment, keď sa pri slovách „životy nás všetkých preťali výstrely, vtedy na nás všetkých v maske vrah zacielil - objavuje vysmiata tvár Roberta Fica. Tvorcov konfrontujeme s tým, či nevynášajú predčasné súdy a či to nemajú nechať na príslušné orgány.

 

„Sme pripravení aj na poťahovačky“, tvrdí Nikita Slovák. „Fico je pre nás symbol dvanástich rokov korupcie a rozkrádania, nemyslím si, že sme prestrelili“, tvrdí. „Nehovoríme o tom, či on potiahol kohútik alebo nepotiahol, či poslal alebo neposlal ľudí. Jednoducho vládol tak, že to vyprovokovalo takýto čin“, uzatvára polemiku autor textu balady Slovák.

 

Je balada o Jánovi a Martine „angažovaným umením“? Nikita Slovák reaguje, že „ak je talent nejaká batožina, ktorú mame preniesť z miesta A do miesta B, tak by mala obsahovať aj to, čo to umenie robí poslaním.

 

Balada s poslaním programu. Rozburcovať Slovensko. „Chcem, aby bola takým kameň, ktorý rozvlní vody“, tvrdí Slovák.

 

Má byť predohrou k zhromaždeniu na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí, ktoré tvorcovia avizujú na 27. októbra. „Je to taká donkichotovská výprava urobiť tento míting, za ktorým budeme stáť ja s Dorotou Nvotovou. Na takomto vyplzlom chudom koníkovi ideme proti veterným mlynom. Ale aspoň to skúsime“, tvrdí Nikita Slovák.

 

„Neteším sa, že tá balada vznikla – veď sú za ňou stratené životy, ale teším sa, že to prispeje k tomu, aby sme nezabudli“, uzatvára Nikita Slovák.

 

Moderuje Jaroslav Barborák.

Konformita, oportunizmus a alibizmus - to sú naše národné stratégie prežitia, práve tieto vlastnosti nám umožnili prežiť tisov slovenský štát i husákovskú normalizáciu. Tú konformitu k režimu a strach z vládnucich elít si nesieme v sebe doteraz, hovorí etnologička Monika Vrzgulová, ktorá zbierala spomienky bežných ľudí, ktorí prežili socialistický režim. Veľký rozdiel medzi tým, ako sme sa správali za Tisa či Husáka preto nevidí.

18 milionov strán, takmer päťdesiat ton papiera, stotisíce výtlačkov kníh, časopisov, letákov. To všetko v režime utajenia a pod hrozbou straty slobody. Fenomén samizdatu počas rokov komunizmu u nás. Téma, bez ktorej by dnes nebolo slobodných médií a tvorcov. A ani slobodnej spoločnosti.

 

V tomto roku sme si ho pripomenuli prvýkrát aj ako pamätný deň, konkrétne 12. októbra.

 

Samizdat to však neboli len knihy a časopisy, či tlačiarenské zariadenia a písacie stroje. Bola to hlavne komunita ľudí, ktorí v čase komunistickej neslobody túžili za slobodou a nechádzali a posúvali ju práve tvorbou v ústraní a jej tajným šírením.

 

Ján Šimulčík, historik a autor monografie Éra samizdatu. Samizdat je podľa neho dôkazom odvahy a sily občianskej angažovanosti. „Samizdat nám ukazuje, že angažovanosť je možná v akomkoľvek prostredí. Len na ňu treba mať odvahu.“

 

František „Čuňas“ Stárek, legenda českého undergroundu, disident a šéfredaktor časopisu Vokno.

„Srdcom každého samizdatového vydavateľstva bol stroj, cyklostyl. Štátna bezpečnosť po nich neuveriteľne pátrala. Bolo to, ako by ste mali doma guľomet.“

 

Časopis Vonko bol podľa Františka Stárka pre český underground „tmeliacim prvkom, priestorom diskusií, miestom pre poučenie, ale aj nosičom pre diela významných zahraničných autorov“.

 

František Mikloško, bývalý disident a aktívny člen slovenskej samizdatovej scény.

„Samizdat je výnimočný fenomén obdobia totality. Vytváral takú neviditeľnú sieť ľudí, ktorí boli na jednej vlnovej dĺžke“.

 

František Mikloško upozorňuje, že samizdatová literatúra domácnosťami putovala. „Samizdat nikto nechcel mať dlho doma, putoval. Posúval sa ďalej, aby sa ľudia potešili, ale rovnako, aby ho štátna bezpečnosť neodhalila“, dodáva.

 

Moderuje Jaroslav Barborák.

Návrhy zákonov, ale aj všetka tá nenávistná rétorika niektorých politikov namierená voči LGBTQ+ komunite nás uráža a ubližuje nám. Ubližuje aj deťom rovnakopohlavných párov i tým, ktoré sú na ceste tranzície, hovorí Zara Kromková z komunitného centra Prizma. „Pýtam sa, o čo ide týmto politikom a čo dobré ich návrhy komu prinesú. Ak prinášajú tento typ zákonov, musím sa zamýšľať i nad tým, že asi nemajú vysporiadané otázky spojené s ich vlastnou sexualitou a identitou, dodáva Kromková.

Ona sama sa narodila ako žena v tele muža a prešla si komplikovaným a neľahkým procesom tranzície. Svoju voľbu však nikdy neoľutovala a dnes, ako hrdá žena, chce mať aj veľkú rodinu s viacerými deťmi. Podľa nej "tradičnú rodinu".

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký

 

 

 

 

Neatraktívna, no dôležitá. Taká sa javí téma dôchodkov. Ak sa ale na ňu pozrieme prizmou skúsenosti generácií, ktorú vystihuje aj veta: Čo si v lete odložíš, v zime akoby si našiel – môže to situáciu zmeniť. Hoci dnešná doba, keď máme k dispozícii všetko a hneď, tomu vôbec nepomáha. Napriek tomu zostáva fakt dôležitosti. Dôchodky a Ján Šebo, expert z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela.

 

Dôchodky sa preňho stali „životnou témou“. Pritiahli ho ako výzva. „Vedieť prepočítať dopady nielne na systém, ale až na úroveň jednotlivcov, je veľmi zaujímavé z výskumného pohľadu“, tvrdí.

 

„Je to obrovská výzva a len minimum ľudí v celosvestovom meradle dokáže postať tak robustné simulačné modely, aby v ich rámci vedeli, čo ľudí čaká, aké odvody a dane budú platiť a čo môžu z dôchodkového systému očakávať. Najmä, keď to politici menia každý rok.“

 

Vedie „partiu“ výskumníkov, ktorá naprojektovala tzv. oranžovú obálku. Informačnú platformu, ktorá prehľadným spôsobom projektuje modely budúcich dôchodkov.

 

„Človek tak môže sám vidieť, čo môže na dôchodku očakávať pri jeho príjmoch, veku, vzdelaní, pri jeho nastavení druhého, tretieho či prvého piliera.“

 

Pri téme vstupu do sporiacich dôchodkových schém hovorí, že „ideálne by to bolo už pri narodení“. Najneskôr však pri vstupe na trh práce. Sporiaca fáza tak môže počítať s benefitom dlhšieho času.

 

Prvý priebežný dôchodkový pilier označuje za „hračku politikov“. A práve od nich každý sporiteľ očakáva jasné slovo, s čím môže z priebežného piliera na svojich dôchodkoch počítať. „Štát má veľmi transparentne ľuďom hovoriť čo ich čaká. A keďže to nechce robiť, robíme to my výskumníci“, tvrdí Ján Šebo.

 

V podcaste sa dozviete:

- aké dôchodky môžeme podľa prepočtov jeho tímu očakávať z prvého piliera

- ako pristúpiť k sporivým stratégiám v druhom pilieri

- čo robí táto vládna zostava pri dôchodkoch dobre a čo zle

- aké problémy otvára rodičovský bonus pri dôchodkoch

 

Moderuje Jaroslav Barborák

Bývalý poradca Andreja Kisku Rado Baťo už nie je štátnym zamestnancom ministerstva financií. Podpísal sa pod to aj jeho verejný konflikt s ministrom Igorom Matovičom. Pre rezort financií pracuje ďalej na dohodu, no zároveň pomáha opozičnej strane a hovorí aj o vstupe do aktívnej politiky. Strane, o ktorej uvažuje, už dnes pomáha. 

O ktorú stranu ide? Vypočujte si rozhovor s Radom Baťom v našom podcaste Ráno Nahlas. 

Rozprávali sme sa aj o tom, prečo opäť rastú Smer, o manažmente pandémie, o potrebných reformách ao Pláne obnovy či o jeho knihe Ako skapal tatranský tiger. 

Moderuje Peter Hanák. 

 

Balet vás neobťažuje slovami, je dôležitejší než matematika a naučí vás myslieť tak, ako myslí matematik. Tanec vás necháva slobodným, preto je taký univerzálny a príťažlivý, hovorí režisér  Ondrej Šoth. Práve v jeho réžii košická divadelná scéna nedávno uviedla svetovú premiéru baletu o "bohu tanca" Rudolfovi Nurejevovi.   Kto bol Rudolf Nurejev, a prečo ho nazvali bohom baletu? Vie tanec bez slov vyjadriť všetko to, čo práve máme v srdci, ale aj v mysli a ako znie jazyk baletu? A kde je miera autorských interpretácii takých klasických príbehov ako sú shakesperov Hamlet, dostojevského Besi či exupéryho Malý princ? V Ráno Nahlas odpovie šéf košického divadla a režisér Ondrej Šoth. Pekný deň želá Braňo Dobšinský

 

Neštudujú len pre diplom, no necítia sa pripravení do života. Online priestor ich izoluje od rovesníkov a prvákom chýba opora. Tretine až do tej miery, že vysokoškolské štúdium zanechali.

 

Prvý obraz o vysokých školách v tlaku pandemických opatrení. Prináša ho Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo na základe širokého prieskumu – tzv. Akademickej štvrťhodinky. Svoje skúsenosti v ňom opísalo takmer dvadsaťtisíc vysokoškolákov, čo je takmer pätina všetkých študujúcich na slovenských vysokých školách.

 

Absolventi prvých ročníkov pritom zdieľajú svoj pocit stratenosti v systéme. Na pomoc sa tak najviac môžu spoľahnúť na spolužiakov či na ochotných vysokoškolských učiteľov, nie na systém.

 

„Každá vysoká škola dostane toto zrkadlo za každú fakultu a odbor, aby sa vedeli na seba pozrieť aj očami študentov“, tvrdí Renata Hall, ktorá zastrešuje prieskum a jeho analýzu.

 

„Zozbierané dáta sú pre vysoké školy predpokladom toho, že môžu svoje prístupy viac personalizovať, zameriavať na požiadavky konkrétnych študentov“, tvrdí Matej Bílik z analytického tímu agentúry.

 

Matej nastupuje už o pár dní na ďalšie štúdium na univerzitu v Oxforde. „Už výberový proces tam bol poznačený osobnostným prístupom“, tvrdí. „Pri vstupnom pohovore som tam nestretol nejakého náhodného zamestnanca univerzity, ale dvoch profesorov, z otázok ktorých som hneď pochopil, že videli moju prihlášku“.

 

Dáta z prieskumu majú poslúžiť aj ako tlak na skvalitňovanie vysokých škôl. Podľa Roberta Redhammera, ktorý stojí na čele Slovenskej akreditačnej agentúry, „pri akreditáciách sa budeme pýtať, ako tá ktorá škola s informáciami naložila a aké opatrenia prijala na zlepšenie situácie“.

 

Moderuje Jaroslav Barborák.