Rusko už dlhodobo pôsobí v rámcoch hybridnej vojny proti vybraným európskym krajinám. Cieľom je destabilizovať EÚ a jej členské štáty. Pri napĺňaní záujmov Moskve asistujú aj európski politici z krajne pravicových a ultrakonzervatívnych strán v Európe. Tie sú pre Kremeľ zaujímavé najmä kvôli populizmu, antisystémovosti a čiastočnej radikalizácii. Ich pôsobenie na domácej politickej scéne vedie k polarizácii obyvateľstva, šíreniu proruských naratívov a narúšaniu jednoty v Európe.

Prečo Rusko cieli na ovplyvňovanie európskej politiky? Čo sa Kremeľ snaží svojimi hybridnými aktivitami dosiahnuť? Ako do týchto snáh zapadá server Voice of Europe? Kto sa na koordinovaní tejto vplyvovej operácie podieľal?

Ktorí slovenskí politici serveru Voice of Europe poskytli rozhovor? Ako reagovali na odhalenie ruskej vplyvovej operácie? Ako sa na nej podieľali krajne pravicoví politici z európskeho priestoru? A prečo vôbec Kremeľ vyhľadáva spoluprácu s krajne pravicovými a ultrakonzervatívnymi stranami v Európe?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk Marekom Gallom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rýchlosť sa ukázala ako jeden z kľúčových faktorov pri odstraňovaní nenávistných prejavov, pri ich šírení aj pri množstve, ktoré na sociálnych sieťach pribúda. Takže ak sociálne siete zlyhávajú v tom, že na nenávistné prejavy nereagujú dostatočne rýchlo, tak povzbudujú aj ďalších používateľov, aby sa pripájali k takýmto vyjadreniam.

Aký je rozdiel medzi nenávistným a ubližujúcim prejavom? Ako je nenávistný prejav zakotvený v slovenských zákonoch? Voči akým skupinám ľudí môžu byť takéto prejavy namierené? Postihujú definície aj nenávistné prejavy v online priestore? Prečo môžu reakcie na nenávistné komentáre či príspevky na sociálnych sieťach situáciu zhoršovať?

Môže pomôcť nahlasovanie týchto obsahov samotným platformám? Nakoľko sociálne siete na nahlasovanie užívateľmi reagujú? Čo umožňuje organizáciám ako je DigiQ tzv. status prioritných nahlasovateľov? Aké nástroje môžu využiť obete nenávistných prejavov či kyberšikany? Kedy môžu byť kontaktované orgány činné v trestnom konaní a ako je potrebné postupovať?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s odborníčkou na nenávistné prejavy v online priestore Simonou Šintalovou.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Časť voličov bola pred eurovoľbami mobilizovaná naratívmi, ktoré o európskych témach dezinformovali, prípadne ich priamo zneužívali na šírenie strachu či neistoty. V tomto nie sú voľby do EP výnimkou a platí tu známy vzorec – manipulovaný a vystrašený občan sa mobilizuje ľahšie. A v tomto prípade o to viac, ak fungovanie EÚ nepozná, prípadne Únii nedôveruje.

Prečo niektorí kandidáti a politické strany pred eurovoľbami posilňovali rozdelenie na my versus oni a aké témy na tento účel zneužívali? Akú úlohu zohrala téma tzv. tradičných hodnôt a fabulácie o vonkajšom ohrození? Aké paralely boli v kampani pred eurovoľbami a predchádzajúcimi prezidentskými voľbami? Aké dezinformačné naratívy sme sledovali po atentáte na premiéra Roberta Fica? Prečo bola situácia zneužitá na útoky na opozíciu či médiá?

Do akej miery sa v rétorike dezinformačných aktérov objavovali naratívy o progresivizme a liberalizme Bruselu? Ako sa darí dezinformačných aktérom prenikať aj na kandidátne listiny politických strán a ktoré dezinformačné osobnosti kandidovali v eurovoľbách? Prečo naprieč Európskou úniou rastie popularita krajne pravicových strán a čo v tomto kontexte ukázali výsledky volieb?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk a politológom Univerzity pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Petrom Dubóczim.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Výskumy ukazujú, že ľudia nie sú vždy racionálni. Navyše sme dnes presýtení informáciami, a preto, keď chceme k recipientovi dostať dôležitú informáciu, musíme postupovať strategicky. Strategická komunikácia sprehľadňuje informačnú džungľu, v ktorej sa nachádzame.

Prečo dnes ľudia do veľkej miery uprednostňujú názory pred faktami? Ako tento faktor podnecujú sociálne siete? Ovplyvňuje nízka racionalita aj rozhodovanie vo voľbách? Prečo prenikajú dezinformácie a klamlivé posolstvá do volebných kampaní? Ako sa historicky vyvíjali dezinformácie a propaganda?

Akú úlohu má dnes strategická komunikácia štátu a čo si pod ňou môžeme predstaviť? Ktoré nástroje môžu pomáhať znižovať dopady dezinformácií na spoločnosť? Čo znamená tzv. 360-stupňový prístup k riešeniu problému dezinformácií a čo všetko zahŕňa? Nakoľko môže šírenie dezinformácií ovplyvniť rýchly rozvoj AI?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s pedagógom Západočeskej univerzity v Plzni a spoluautorom knihy Prečo veríme dezinformáciám Zdenkom Rodom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Návrh zákona o mimovládkach deklaruje zvyšovanie dôvery voči mimovládnym organizáciám. Reálnym zmyslom úpravy je však skôr spochybňovať dôveryhodnosť tretieho sektora u časti spoločnosti, skomplikovať im činnosť cez ďalšiu byrokraciu, hrozbu pokút či rozpustenia. Zďaleka pritom nejde len o tie organizácie, na ktoré pravdepodobne prioritne vládne strany cielia, ale návrh je škodlivý pre celý sektor.

Prečo je transparentnosť vo verejnom priestore a v inštitúciách dôležitá aj pre bežných občanov? Odkedy sú v slovenskej politike prítomné naratívy proti mimovládnym organizáciám? Môžu aktéri v mimovládnej sfére zastupovať cudzie záujmy? Je podpora donormi v partnerských krajinách Slovenska problematická? Pomáha aj Slovensko v zahraničí projektovými schémami a grantami?

Prečo je návrh zákona o mimovládkach škodlivý a zavádzajúci? Aká je argumentácia samotných predkladateľov? Môže zákon reálne zvyšovať dôveru voči mimovládkam? Prečo návrh ovplyvní celý mimovládny sektor a čím bol inšpirovaný? V čom sú rozpory návrhu s európskym právom? Prečo je úloha mimovládnych organizácií pri zastupovaní záujmov občanov kľúčová?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Transparency International Slovensko Michalom Piškom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

AI dnes môže byť zneužitá na rôzne nekalé praktiky, ako sú krádeže identity za účelom tvorby reklám na pochybné produkty, alebo vytváranie nekonsenzuálnej deepfake pornografie. Až jeden z troch dostupných nástrojov AI umožňuje tvorbu nedobrovoľnej pornografie. Vytvoriť bezplatne krátke 60-sekundové video zaberie menej ako 25 minút. Stačí použiť jedinú kvalitnú fotografie tváre.

Kto je najviac vystavený tvorbe nedobrovoľných deepfake obrázkov či videí? Prečo sme v posledných rokoch zaznamenali rapídny nárast takéhoto obsahu? Ktoré slávne osobnosti sa stali obeťou? Ako môžu obete reagovať na zdieľanie takéhoto obsahu napríklad na sociálnych sieťach? Aké nástroje na odhaľovanie deepfake detskej pornografie existujú?

Snažia sa sociálne platformy voči takémuto obsahu zakročiť? Aké pravidlá prijali alebo môžu prijať? Čím môže byť britský Online Safety Act prelomový v riešení daného problému a aká diskusia predchádzala jeho úprave? Ako sa na deepfake obsah pozerá nová európska legislatíva Akt o umelej inteligencii?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so šéfredaktorkou Infosecurity.sk Michaelou Dubóczi.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Volebné kampane boli vždy prešpikované manipuláciami a klamstvami. Politici si spravidla dovolia to, čo im my ako občania a voliči dovolíme. Ak necháme bez povšimnutia najhrubšie lži, zaťahovanie osobného života protikandidáta do kampane, a podobne, ide o niečo, na čo by mali upozorniť médiá. Musíme tiež dávať pozor, aby k nám lži a manipulácie neboli infiltrované zo zahraničia.

Prečo sa voľby do Európskeho parlamentu v česko-slovenskom prostredí často stávajú terčom dezinformácií? Čo umožňuje ľahšie rozširovanie klamstiev počas volebnej kampane do EP? Aké máme informácie o snahe nedemokratických režimov ovplyvňovať politiku v európskych štátoch? Prečo sa antisystémovým a extrémistickým aktérom darí vymedzovanie voči dezinformáciám interpretovať ako cenzúru?

Akú úlohu majú v moderných politických kampaniach sociálne siete? Do akej miery samotné platformy regulujú obsah, ktorý môže do kampaní zasahovať klamstvami a zavádzaním? Ako môžeme posilňovať odolnosť voči AI manipuláciám, ale aj voči klamstvám v textuálnej forme? Prečo je naďalej potrebné budovať kritické myslenie a mediálnu gramotnosť na školách?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s politológom a poradcom premiéra Českej republiky Petra Fialu pre informačnú gramotnosť a boj s dezinformáciami Milošom Gregorom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

PTSD vzniká v súvislosti s dlhotrvajúcim psychickým alebo fyzickým tlakom, po neočakávanej udalosti katastrofického rázu ako je vojna, dopravná nehoda či fyzické násilie. Ide teda o reakciu na závažné udalosti prežité v minulosti, ktoré sa obeti vracajú v podobe spomienok, snov a myšlienok. 

Aké dôsledky môže mať PTSD v prípade, že trpiaca osoba nedostane potrebnú odbornú pomoc? Ako pomáha združenie Mier Ukrajine osobám, ktoré trpia PTSD v dôsledku vojnovej traumy a aké typy liečebných metód vlastne existujú? Ako by sme mali prezentovať príbehy a osudy obetí vojny na Ukrajine? Pomáhajú samotní Ukrajinci a Ukrajinky zvyšovať povedomie či získavať prostriedky na pomoc svojim krajanom?

Aký význam má samotné dobrovoľníctvo a pomoc v zmysle princípov humanizmu? Prečo býva zbierka na muníciu pre Ukrajinu diskreditovaná a aké klamstvá sú v tomto ohľade najčastejšie? Na čom sú založené falošné volania po mieri a prečo je naratív problematický? Akým problémom bude Ukrajina čeliť po skončení vojny a ako sa budú môcť zapájať dobrovoľníci?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s členkou iniciatívy Mier Ukrajine Zuzanou Izsákovou.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vo všetkých deviatich krajinách, ktoré sledovala nová publikácia GLOBSEC Trends 2024, by väčšina respondentov podporila členstvo svojej krajiny v EÚ a NATO, ak by sa o tejto otázke konalo referendum. V prípade EÚ je regionálne podpora 78 %, v prípade NATO 81 %. Za posledný rok sa podpora EÚ hýbala jedine v Poľsku (klesla o 7 %) a na Slovensku (vzrástla o 8 %). Podpora NATO je vyššia, ale v regióne existujú výraznejšie rozdiely medzi štátmi.

Ako sa za posledný rok zmenila podpora EÚ a NATO v rámci štátov strednej a východnej Európy a z čoho tieto zmeny vyplývajú? Aký postoj majú obyvatelia k možnému začleneniu Ukrajiny to západných štruktúr? Nakoľko sa v tomto ohľade prejavil vplyv manipulatívneho naratívu o mieri? Ako sa mení podpora Ruska ako strategického partnera? Zmenila v tomto ohľade nálady invázia Ruska na Ukrajinu?

Ako nahliadajú skúmané štáty na Čínu a v čom je jej stratégia v regióne účinná? Ktoré štáty najviac podporujú myšlienku Číny ako strategického spojenca? Prečo v regióne klesá podpora liberálnej demokracie a nakoľko občania rozumejú jej obsahu? Ako ich nálady ovplyvňuje démonizácia liberalizmu zo strany dezinformačných aktérov? Nakoľko si občania spájajú liberalizmus s ohrozením tzv. tradičných hodnôt?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou tímu GLOBSEC pre demokraciu a odolnosť Janou Kazaz.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keď chcú politici alebo dezinformátori nastoliť nejaké kauzy, musia novinárov zdiskreditovať. Tvrdia o nich, že sú zaujatí, prípadne že niekomu slúžia a že im niekto diktuje, čo majú robiť. Politici tiež často ďakujú alternatívnym médiám za prácu, ktorú robia, keď otvorene chvália vládnu koalíciu a rozhovory s politikmi vedú veľmi nekriticky.

Aké taktiky využívajú politici na diskreditáciu kritických novinárov? Ako sa môže spoločnosť brániť voči útokom na nezávislých novinárov? Čo môžu robiť samotní novinári a novinárky a ako im pomáha platforma Bezpečná žurnalistika ICJK? Prečo médiám pomáha zvyšovanie počtu predplatiteľov?

Do akej miery majú médiá a nezávislí novinári kritizovať politikov a vládne politické strany? Prečo zväčša dezinformačné médiá pôsobia voči politikom nekriticky? Akú podobu má obsah dezinformačných webov či alternatívnych online televízií a nakoľko dodržiavajú etické štandardy? Nakoľko sa osobám z dezinformačného sveta darí prenikať do politiky a prečo je to problematické?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s redaktorom Aktuality.sk Matejom Príbelským.

See omnystudio.com/listener for privacy information.