Rozprávanie o tom, v čom sa odlišoval život stredovekého študenta od dnešného, ale aj o tom, v čom sa podobal. Prečo len máloktorí dosiahli titul magistra či doktora? A načo použili vreckové od rodičov? A ako sa stalo, že na stredovekej krakovskej univerzite študovalo dievča.

Sedem slobodných umení

Filozofia a sedem slobodných umení (Hortus deliciarum Herrada z Landsbergu, 12. stor.)

Univerzitné vzdelanie sa v stredoveku na rozdiel od dnešných čias členilo na dve časti: študent mal najskôr absolvovať tzv. nižšiu fakultu slobodných umení, nazývanú aj artistická (od septem artes liberales). Bola to príprava pre tzv. vyššie fakulty: právnickú, lekársku a teologickú.

Na fakulte slobodných umení sa vyučovalo sedem odborov, rozdelených na

trivium: gramatika, rétorika, dialektika/logika

a quadrivium: aritmetika, geometria, astronómia a hudba

Odbory trívia učili študentov logickému mysleniu, vyjadrovaniu sa a schopnosti vytvárať súvislé argumenty. Základom výčby trívia bola gramatika (už Aristoteles zastával mienku, že štúdium písmen má tvoriť základ vzdelania), ktorá sa skladala z teoretickej časti – ovládania gramatických pravidiel – a z praktickej časti – čítania prevažne antických autorov. Na gramatiku nadväzovala logika a rétorika.

Gramatika sa napr. vyučovala z diela Doctrinale od Alexandra de Villa Dei, ako aj z vyše 40 000 veršov obsiahlej učebnice Graecismus od Eberharda z Bethune.

Doctrinale, San Daniele del Friuli, Biblioteca Civica Guarneriana, , r. 1423

Kým v disciplínach trívia sa najväčšia pozornosť venovala gramatike a logike, ktorá mala študentov pripraviť na „argumentačné súboje“, kvadrívium sa orientovalo prírodnofilozoficky – vyučovali sa najmä Aristotelove prírodovedné knihy (tieto diela sa sa do latinčiny neprekladali len z gréčtiny, ale vychádzali najmä z arabských prekladov). V rámci kvadrívia sa študenti učili orientovať sa v kalendári, vypočítať pohyblivé sviatky a vyznať sa v niektorých prírodných javoch - používali príručku computus cyrometralis zostavenú okolo roku 1330 Jánom z Erfurtu. Kto si v nej chce zalistovať, môže tu.

https://www.e-codices.unifr.ch/de/ubb/F-VII-0012/116v/0/

Bohatší študenti získali vďaka vyššiemu poplatku privilegované postavenie, vrátane špeciálnej lavice v prednáškovej sále - tzv. scamna nobilium.

Čas dišputácií odmeriavali presýpacie hodiny

Univerzitný "dress code"

V stredoveku mal byť spoločenský status každého človeka okamžite rozpoznateľný podľa jeho oblečenia. Oblečenie magistrov a doktorov pozostávalo z plášťa z hodvábu ozdobeného kožušinou, na ktorom mali krátky zamatový kabátik a na hlave biret alebo klobúk.

Štúdium na troch vyšších fakultách - právnickej, lekárskej a teologickej - končilo doktorátom. Súčasťou promočnej ceremónie bolo udelenie insígnií, ktoré sa obvykle skladalo zo šiestich aktov: nový doktor vystúpil na katedru, kde mu uložili povinnosť prednášať a vyučovať. Ďalej obdržal prsteň, bozk pokoja a požehnanie. Potom mu odovzdali knihu – najskôr zatvorenú, aby v zmysle tohoto symbolu neprezrádzal, čo má byť zamlčané a potom otvorenú, aby neutajoval, čo má byť vyslovené. Vrcholným aktom bolo položenie biretu na hlavu promovaného.