Dlh štátnych nemocníc, ktorý presahuje miliardu eur, je problém, ktorý zdedila každá vláda a minister. Voči Slovensku prebieha konanie o porušení práva (infringement) zo strany Európskej komisie pre nedodržiavanie lehôt splatnosti faktúr, pričom komisia môže kedykoľvek rozhodnúť o pokute. Minister zdravotníctva bezprostredne po nástupe do funkcie rokoval v Bruseli s komisárom a dohodol sa na zriadení pracovnej skupiny s Európskou komisiou, aby komunikovali a riešili problémy.

Nárast dlhu je problémom dlhodobých záväzkov, za ktoré sa platia obrovské úroky Minister zdravotníctva  je blízko k dohode s veriteľmi o „veľmi rozumnej dohode“, ktorej podmienkou je, aby sa dlh prestal tvoriť a aby sa neplatili nezmyselné úroky. Ak sa tieto presvedčivé kroky realizujú, Európska komisia nepotrestá Slovensko v rámci infringementu.

"Ja som presvedčený, že sme takto blízko na dohode práve s tými veriteľmi, ktorí sú, keď chcete, vlastníkmi toho dlhu, aby sme sa dohodli na veľmi rozumnom riešení dlh sa ďalej tvoriť nesmie. Ale na druhej strane nesmieme platiť nezmyselné úroky, ktoré sú 12, neviem koľko, 14 percent," hovorí minister zdravotníctva Kamil Šaško

V najnovšej epizóde nášho podcastu sa ponoríme do hodnotenia dvoch rokov pôsobenia prezidenta Petra Pellegriniho. S politológom Miroslavom Řádkom z Trenčianskej univerzity diskutujeme o kľúčových otázkach jeho mandátu:

• Prezidentská suverenita: Je Peter Pellegrini v rozhodovaní dostatočne suverénny alebo podriadený svojmu bývalému straníckemu šéfovi Robertovi Ficovi?
• Výkon funkcie: Ako sa prezident vyrovnáva s kontroverznými nomináciami veľvyslancov a kritikou koaličných partnerov, napríklad Andreja Danka?
• Zahraničná politika: Aké meno robí Slovensku v zahraničí?
• Porovnanie s predchodcami: S kým sa dá Peter Pellegrini porovnať v histórii samostatného Slovenska?
• Budúcnosť: Bolo jeho skoré oznámenie kandidatúry na druhé funkčné obdobie predčasné?
• Prezident všetkých občanov?: Snaží sa o to, a darí sa mu to?

Slovensko sa nachádza v ekonomicky náročnom období. Verejné financie sú pod tlakom a súčasná vláda sa podľa bývalého premiéra Ľudovíta Ódora snaží konsolidovať spôsobom, ktorý brzdí hospodársky rast. V diskusii upozornil, že kým sa politici sústredia na vzájomné útoky, krajina potrebuje konkrétny plán na riešenie investičného dlhu a reformu sociálneho systému.

„A podľa mňa sa budeme rozprávať možno o desiatich, dvadsiatich percentách najchudobnejších dôchodcov, ktorí by mali dostať 13. dôchodky, ale bohužiaľ na veľmi viac to nepôjde. Ale opäť opakujem, veľmi bude záležať na tom, aký deficit zanechá táto vláda. Čím bude ten deficit vyšší, oproti plánom, tak o to bude menší priestor, o to menší počet dôchodcov sa podarí uchrániť," myslí si Ľudovít Ódor.

Ódor kritizuje aktuálnu vládu za to, že bremeno konsolidácie prenáša takmer výlučne na občanov a firmy prostredníctvom zvyšovania daní a odvodov. „Ak na Slovensku bude konsolidácia len na úkor firiem a peňaženiek ľudí, ekonomický rast to pribrzdí,“ uviedol s tým, že výsledky tohto prístupu zatiaľ nie sú viditeľné. 

V podcaste sa ďalej dozviete:

• Prečo je podľa Ódora súčasná politika príliš polarizovaná a zameraná na konflikty namiesto riešení. 
• Ako by mala vyzerať skutočná konsolidácia verejných financií a prečo je nevyhnutná adresnosť v sociálnej pomoci. 
• Plán "TRESK": konkrétne kroky pre konkurencieschopnejšie Slovensko vrátane zrušenia transakčnej dane a zníženia odvodového zaťaženia práce. 
• Kritický pohľad na investičný dlh Slovenska a potrebu zefektívniť čerpanie eurofondov po vzore Poľska

Ministerstvo regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) prišlo s inovatívnym projektom na pomoc najmenším obciam. Týkal sa vyše 1100 obcí s menej ako 500 obyvateľmi). Projekt by umožnil získať podporu vo výške 27 000 eur. V rámci projektu boli predschválené katalógy projektov (napr. chodníky, cesty, lávky, zeleň) vypracované v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou. Celá administratíva bola zjednodušená na "zjednodušené vykazovanie nákladov", čím by starostom odpadla starosť s projektovou prípravou. Projekt bol ale bohužiaľ minulý týždeň odmietnutý hlasovaním v dvoch komisiách, čo znamená, že sa nebude realizovať. 

Štátny tajomník Richard Maraček je sklamaný z postupu samosprávnych krajov: "Nerozumiem tomu, prečo župy vôbec váhajú pomôcť malým obciam do 500 obyvateľov,". 

Politológ Miroslav Řádek komentuje aktuálne politické témy. V najnovšom podcaste sa venuje nomináciám na posty veľvyslancov. Petra Kmeca považuje za skúseného diplomata, ktorý sa vracia k svojej profesii, ale Radačovského nomináciu na Cyprus vníma ako "politickú trafiku" a reputačné riziko pre Slovensko vzhľadom na jeho kontroverzný verejný obraz a nedostatok diplomatických skúseností. "Nemá žiadnu doterajšiu skúsenosť a spôsobením na nejakom zastupiteľskom úrade. V prípade pána Radačovského ide o jasnú politickú trafiku. Myslím, že takéto riešenia vo vládnej koalícii sa môžu vrátiť celému štátu v podobe reputačného rizika alebo nejakých diplomatických fópa," hovorí politológ.

V podcaste si ďalej môžete vypočuť hodnotenia politológa o:

• spore medzi Andrejom Dankom a Tomášom Tarabom
• odvolávaní Roberta Kaliňáka a kauze prešovskej nemocnice
• prečo je Tibor Gašpar na pozícii podpredsedu parlamentu pre Smer problém
• hrozbe kultúrno-etickej polarizácie pre homosexuálne manželstvá 
• o spolupráci PS a maďarskej Aliancii 

Diskusia sa začala témou, ktorú SaS otvorila pred niekoľkými mesiacmi podaním na Generálnu prokuratúru SR, podozrením, že Ruská federácia pred voľbami v roku 2020 manipulovala verejnú mienku v prospech strany Smer. 

Keď mu moderátor pripomenul, že koalícia naopak obviňuje opozíciu z využívania britských peňazí na predvolebné kampane, Gröhling v tom vidí zásadný rozdiel: „To bola transparentná kampaň mimovládnej organizácie, ktorá vyzývala ľudí, aby išli voliť. Vedeli sme, koľko to stálo, nikto sa s tým netajil. Tu máte druhú stranu, kde to bolo pod rúškom tajomstva, kde si volali jednotliví ministri a Rusko chcelo zasahovať.“ Od vyšetrovania očakáva, že polície a súdy dajú verejnosti jasné svetlo a potvrdia, že k ovplyvňovaniu skutočne dochádzalo.

Situácia v našej spoločnosti začína byť alarmujúca. Deti trávia na internete hodiny a podľa odborníkov to má devastačné následky. Podpredseda KDH a bývalý minister školstva Ján Horecký v rozhovore otvorene prehovoril o radikálnom návrhu zákona, ktorý má obmedziť sociálne siete pre deti do 16 rokov. A jeho slová o závislosti mladých Slovákov doslova mrazia!

Podľa najnovších štatistík Úradu komisára pre deti visia mladí Slováci na telefónoch celé hodiny. Viac ako 11 percent z nich strávi na sociálnych sieťach šesť a viac hodín denne. KDH preto prichádza s tvrdou reguláciou, ktorá už stihla rozdúchať vášnivé debaty. Nejde však o prehnaný zásah štátu do súkromia rodín?

Bývalý minister školstva a poslanec za KDH Ján Horecký v rozhovore vytiahol ťažké kalibre v podobe lekárskych a psychiatrických dát. Vplyv nekontrolovaného scrollovania na detskú psychiku prirovnal k najtvrdším drogám. Komerčné platformy totiž cielene útočia na tie najzraniteľnejšie miesta našich ratolestí.

Ako vnímajú politiku predsedovia mládežníckych liahní strany Smer a SaS? Sú iní ako ich stranícki lídri vo vrcholovej politike? V čom by sa vedeli zhodnúť a v čom nie. Na otázky Nora Dolinského odpovedajú Tobias Longauer (Mladí sociálni demokrati) a Nikolas Prejsa (Mladí SaS).

V relácii sa budú venovať aj týmto otázkam:

• Vládna stabilita a kauza Tomáša Tarabu
• Jednota opozície a spolupráca s Igorom Matovičom
• Mladí ľudia a odchod do zahraničia
• Zmeny rokovacieho poriadku parlamentu
• Zahraničná politika, rezolúcie EÚ a vzťahy s Ruskom

 Slovenská politická scéna opäť pripomína rozbúrené more. Kým vládna koalícia čelí varovnému prstu z Bruselu v podobe hrozby straty eurofondov a hľadá vnútornú dohodu na rozpočte, opozícia sa zmieta vo vlastných problémoch. Kauzy okolo rodinných dotácií lídra PS Michala Šimečku otvárajú vážne otázky o politickej kultúre. Kam až môže zájsť polarizácia našej spoločnosti? V novom diely podcastu Karty na stôl rozoberajú  horúce politické aktuality politológovia Radoslav Štefančík a Miroslav Žádek. 

Európsky parlament už po druhýkrát zdvihol varovný prst smerom k slovenskej vláde. 347 europoslancov hlasovalo za rezolúciu o stave právneho štátu na Slovensku a vyzvalo Európsku komisiu, aby zvážila pozastavenie eurofondov.

Je táto hrozba reálna, alebo ide len o „politický manifest“, ako tvrdí premiér Robert Fico? Funguje na Slovensku právny štát, alebo sme sa vybrali po maďarskej ceste a prebrali od Viktora Orbána pomyselnú vlajkovú loď kritizovaných krajín?

V druhej časti diskusie sa politológovia  pozreli na turbulencie na slovenskej politickej scéne. Lídrom Progresívneho Slovenska zmieta kauza dotácií v jeho blízkej rodine a z radov koalície silnejú hlasy na jeho výmenu z postu podpredsedu parlamentu. Aká je politická kultúra na Slovensku a ako na tieto kauzy reagujú voliči?

Finančná správa SR čelila v posledných týždňoch ostrej kritike kvôli medializovanému prípadu uloženia likvidačnej pokuty drobnému stánkarovi z Kvetoslavova. Šéf Finančnej správy  v rozhovore potvrdil zvrat v kauze, no zároveň obhajoval dôležitosť kontrol a predstavil prvé úspechy nového systému bezhotovostných QR platieb.

Prípad uloženia pokuty vo výške 1 500 eur malému predajcovi vyvolal obrovské emócie. Podľa šéfa daniarov bola téma zbytočne spolitizovaná, čo viedlo až k osobným útokom a vyhrážkam smrťou smerom k zamestnancom Finančnej správy, čo po rokoch od atentátu na premiéra považuje za neakceptovateľné.

Prezident daniarov však oficiálne potvrdil, že Finančná správa v tomto prípade pochybila. „Urobili sme procesnú chybu. To je dôvod, prečo sme pristúpili k vyhodnoteniu odvolania tak, že bude vyhovené podnikateľovi a pokuta mu bude vrátená v plnom rozsahu,“ vyhlásil Jozef Kiss. Zároveň však dodal, že nebyť tejto procedurálnej chyby, pokuta by bola zákonná, keďže kontrolóri len uplatnili minimálnu sadzbu určenú platnou legislatívou.

Čo sa dozviete v tejto epizóde?

• Kauza „stánkar“ uzavretá: Prezident FS potvrdil, že Finančná správa urobila procesnú chybu a pokuta vo výške 1 500 € bude podnikateľovi vrátená v plnom rozsahu. Ako reaguje na vlnu kritiky a vyhrážky, ktorým čelili kontrolóri?
• Majú kontrolóri „plán“ na pokuty? Jozef Kiš otvorene odpovedá na špekulácie o tom, či zamestnanci daniarov musia povinne vybrať určité percento pokút.
• Ako vyzerá férová kontrola? Sú kontrolóri zameraní na detaily typu diakritika na bločku, alebo hľadajú skutočné podvody a úniky?
• QR platby oslavujú úspech: Od 1. mája 2026 sa naplno spustili bezhotovostné QR platby. Daniari hlásia prekonanie hranice 1 milión eur a viac ako 30-tisíc úspešných transakcií.