V tejto epizóde privítal Noro Dolinský  politológa a šéfa agentúry SCIO, Martina Klusa. Hlavnou témou rozhovoru je aktuálny vývoj na slovenskej politickej scéne, preferencie politických strán a scenáre pred parlamentnými voľbami v roku 2027. 

Hoci sa v politických diskusiách často hovorí o tom, že Smer-SD dosiahol svoj strop, dáta ukazujú na zaujímavejšie trendy. Smer sa dlhodobo drží na popredných pozíciách a jeho volebný zisk osciluje medzi šiestimi až ôsmimi percentami, pričom najnovšie dáta naznačujú možný nárast až k hranici deviatich
percent. Napriek tomu čelí politická scéna obrovskému počtu nerozhodných voličov. Pred blížiacimi sa komunálnymi, regionálnymi a neskôr aj parlamentnými voľbami sa ukazuje, že veľká časť verejnosti vyčkáva a s definitívnym výberom strany váha až do posledných mesiacov pred voľbami. Tento stav prináša výzvy pre všetky politické subjekty. Opozícia aj koalícia sa snažia osloviť práve túto
masu nerozhodných občanov, ktorí často prelievajú svoje hlasy medzi rôznymi stranami – najčastejšie medzi liberálnymi a stredovými formáciami ako sú Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita či Demokrati. Podľa Martina Klusa je však otázne, či tradičné politické strany dokážu osloviť voličov novými
témami, alebo či trpia systémovými chybami v kampaniach a financovaní.

V relácii sa hosť venoval aj týmto aktuálnym súvislostiam:

• Analýze preferencií, podľa ktorej Smer-SD zaznamenáva mierny pokles, no naďalej sa drží na popredných pozíciách, pričom konkurencia sa ho snaží dobehnúť.
• Kam smerujú hlasy voličov, ktorí odchádzajú od etablovaných strán, a akú úlohu zohrávajú predvolebné kampane zamerané na túto skupinu.
• Aký je dopad aktuálnych politických káuz (napr. financovanie politikov, kauzy spojené s predstaviteľmi koalície) na dôveryhodnosť strán a stabilitu politického systému.
• Možné modely spájania opozície, úloha neparlamentných strán (napr. Demokrati, Aliancia, Modrú, Most-Híd) a potenciálny vznik nových politických subjektov pred voľbami.
• Pohľad na vzťahy s Európskou úniou, Čínou a diplomatické kroky slovenskej vlády v širšom medzinárodnom kontexte.

Hosťom relácie u Nora Dolinského bol poslanec klubu SAS Alojz Hlina. V rozhovore sa vyjadril k aktuálnej politickej a ekonomickej situácii na Slovensku, ambíciám svojej strany po roku 2027 a ostro kritizoval kroky súčasnej vlády v oblasti pôdohospodárstva a životného prostredia.

Hlina označil Slovensko za "boľševickú krajinu" s "karpatskými socialistami", ktorí podľa neho rozdávajú peniaze, ktoré si nezarobili. Upozornil na klesajúcu životnú úroveň a nevyhnutnosť škrtov. SAS plánuje presadzovať pravicovú politiku s posolstvom "ak máš, kúp si; ak nemáš, počkaj." Štát by podľa neho nemal fungovať ako "sociálny úrad pre bohatých." Priznal, že hoci zmeny budú "bolestivé," sú nevyhnutné, aby sa predišlo horšej situácii, vrátane redukcie 13. dôchodkov, ktorú navrhuje tím SAS pre verejné financie.

Predseda strany SaS Branislav Gröhling v rozhovore bilancuje kontaktnú kampaň, počas ktorej navštívil 251 obcí na Slovensku. Hlavnou témou stretnutí s občanmi bola zlá sociálna a ekonomická situácia, znižujúca sa životná úroveň a odchod ľudí za prácou do zahraničia. Gröhling predstavuje víziu nového Slovenska, ktorá zahŕňa opatrenia na naštartovanie ekonomiky, znižovanie daní a odvodov pre zamestnancov aj podnikateľov a zavedenie 12 plnohodnotných dôchodkov namiesto súčasného 13. dôchodku. “Ja som za to, aby bolo 12 plnohodnotných dôstojných dôchodkov, aby ľudia, seniori vedeli normálnym spôsobom žiť a nečakať na ten 13. dôchodok na Vianoce," povedal predseda SaS.

Strana Domov pôsobí na politickej scéne od roku 2022, no doposiaľ sa výraznejšie nepresadila v hlavných médiách ani v prieskumoch verejnej mienky, kde sa dlhodobo drží okolo 1 %. 

Pavol Slota v rozhovore priznal, že cesta bola náročná najmä po neúspešných predčasných parlamentných voľbách a nástupe formácií na čele s inými politikmi, čo ho ako rodinne založeného človeka hlboko zasiahlo. Slota zdôrazňuje, že hlavnou víziou strany Domov je spájanie národných síl, čo sa snažil demonštrovať aj spoluprácou s politickými osobnosťami ako napríklad Ján Čarnogurský. Podľa Slotu je jedným z hlavných dôvodov slabšej podpory nedostatočný prístup k hlavným médiám, ktoré politickým stranám tohto typu neposkytujú dostatočnú relevanciu.

Téma SNS a odkazu jeho otca, Jána Slotu, rezonovala aj v tejto diskusii. Pavol Slota sa vyhradil voči tomu, že by bol jeho otec protimaďarsky orientovaný, a označil ho za rýdzeho, hoci často nepochopeného pronárodného politika.

„Myslím si, že môj otec nebol protimaďarský. Bol hlavne proslovenský a tento výrok bol často vytrhnutý z kontextu,“ uviedol Pavol Slota.

Aktuálne sa nachádzame v New Yorku, neďaleko sídla Organizácie Spojených národov (OSN), kde minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) odštartova&l kampaň slovenskej kandidatúry do Bezpečnostnej rady OSN. 

"Naša prítomnosť v New Yorku na pôde OSN je začiatkom dlhodobej a komplexnej kampane. Kandidatúra je výsledkom práce, ktorú sme začali už počas našej bývalej vlády v roku 2019. Slovensko má v tomto procese výhodu, že sme jedinou kandidátskou krajinou zo skupiny východoeurópskych štátov, pričom už teraz máme podporu mnohých krajín z tohto regiónu. Naša diplomacia využíva každú príležitosť, od stretnutí v Paname až po zasadnutia ASEAN v Bruneji, na presviedčanie a získavanie spojencov," uviedol Juraj Blanár.

Kampaň Skovenska  stojí na troch hlavných pilieroch, ktoré podčiarkujú podstatu našej zahraničnej politiky a orientáciu na mier. Náš slogan je jasný: Rešpekt, Dialóg, Stabilita a Mier.

• Predchádzanie riešeniu vojnových konfliktov: Toto je pre nás absolútne základná téma, v ktorej sa chceme aktívne angažovať.
• Dodržiavanie medzinárodného práva: Týka sa to ľudských práv a všetkého, čo s tým súvisí. Historicky máme k tejto téme veľkú väzbu, pričom jedným zo 14 právnikov, ktorí boli poverení vytvorením Charty OSN v San Franciscu, bol aj československý diplomat dr. Ján Papánek.
• Bezpečnosť kritickej infraštruktúry a prírodných zdrojov: Voda sa stáva strategickou surovinou a jej ochrana je kľúčovou súčasťou nášho programu, čo priamo súvisí s Agendou 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj.

Súčasťou našej stratégie je aj digitálna transformácia a umelá inteligencia, ktoré sú definované v Pakte pre budúcnosť, a v ktorých sa Slovensko, spoločne s OECD, aktívne angažuje.

Čo povedal predseda vlády Robert Fico na Devíne pre vybraných hostí? Ako vznikla kauza skladby Mariána Čekovského? Vypočujte si najnovší podcast Nora a Davida. 

V ére politického leta, keď sa diskusie o regionálnych voľbách a komunálnych samosprávach zintenzívňujú, sa opätovne otvára otázka o skutočnej efektivite zákonov a o tom, či kandidáti skutočne zastupujú záujmy občanov. Hosťom relácie Karty na stôl s Norom Dolinským bol poslanec Národnej rady za Hlas-SD Igor Šimko.

V aktuálnej diskusii o správe vecí verejných sa čoraz častejšie objavujú výhrady k postupu vlády. „Ľudia majú mať možnosť rozhodovať a referendum by malo byť nástrojom, ktorý ukončí akúkoľvek vládu,“ zdôraznil Igor Šimko. V súvislosti s nedávnym referendom, ktoré iniciovali opozičné strany a v ktorom sa občania mali vyjadriť k predčasným voľbám, poslanec kritizoval spôsob, akým koalícia k tomuto inštitútu pristúpila. Podľa Šimka bolo konanie vlády „protiústavné“ a účelové, zamerané na predĺženie vlastného mandátu.

Jubilejné 10. celoštátne referendum o skrátení volebného obdobia sa skončilo neslávne. S účasťou na úrovni 16 % ide o druhé najmenej úspešné referendum v ére samostatného Slovenska. V najnovšej epizóde nášho podcastu sme sa o príčinách tohto výsledku rozprávali s politológom Miroslavom Řádkom. Podľa jeho slov za neúspechom stojí niekoľko kľúčových faktorov:

• Absencia vládnej koalície: Referendum od začiatku bojkotovali vládne strany.
• Nejednotnosť opozície: Hoci referendum podporovali, nedokázali sa stotožniť v intenzite kampane a stratégii.
• Polarizácia spoločnosti: Debata o referende sa opäť stala rukojemníkom nenávistných prejavov a neschopnosti strán konštruktívne diskutovať o otázkach, ktoré trápia občanov.

Jednou z najdôležitejších otázok, ktorú sme v diskusii otvorili, je samotná budúcnosť referenda na Slovensku. Je tento inštitút ešte stále efektívnym nástrojom priamej demokracie, alebo je potrebné prehodnotiť pravidlá?

Řádek naznačil, že Slovensko sa nachádza v stave, kedy sa referendá stali skôr bojiskom politických strán než vyjadrením vôle ľudu. Diskusia sa nevyhla ani kritike médií, ktoré podľa hostí často podliehajú polarizácii a neprispievajú k racionálnej argumentácii.

Vláda si dala načas! Napriek tomu, že zákon o dlhovej brzde jej kázal požiadať o vyslovenie dôvery bezodkladne už na jeseň minulého roka, urobila tak bleskovo až na základe rozhodnutia Ústavného súdu. Premiér podľa politológa Miroslava Řádka nešiel do hlasovania o dôvere skôr z jednoduchého dôvodu. Chcel mať istotu výsledku.

„Robert Fico je politik, ktorý nerád ide do rizika. On jednoducho ide do hlasovania vtedy, keď vidí, že to má naozaj šancu na úspech,“ hovorí Miroslav Řádek s tým, že išlo o neistotu v samotných poslaneckých kluboch Hlasu a SNS. „On si vyslovene počkal na moment, keď videl, že je to priechodné."

Najväčšia reforma liekovej politiky za posledné roky má zrýchliť vstup inovatívnych liekov a zjednodušiť ich schvaľovanie. Prezidentka pacientských organizácií Mária Lévyová však upozorňuje, že napriek pozitívnym zmenám zostáva otvorená otázka doplatkov, dostupnosti a rozdielov medzi pacientmi.

Rezort zdravotníctva rozbehol rozsiahlu reformu liekovej politiky, ktorá má priniesť rýchlejší a jednoduchší prístup pacientov k liekom. Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová upozorňuje, že problém dostupnosti liekov je u nás dlhodobý. „Slovenskí pacienti sa stretávajú s problémami, čo sa týka dostupnosti inovatívnych liekov, ale aj bežných liekov."