Slovenská republika od 1. júla 2026 oficiálne zasadla do kresla predsedníckej krajiny Višegrádskej štvorky (V4). Toto ročné obdobie, ktoré potrvá do 30. júna 2027, predstavuje kľúčovú príležitosť pre našu krajinu formovať politiku stredoeurópskeho regiónu v čase, kedy je jednota a efektívna spolupráca dôležitejšia než kedykoľvek predtým. 

Slovenské predsedníctvo má ambiciózny plán. Okrem štandardných diplomatických rokovaní sa očakáva aj stretnutie prezidentov členských krajín V4, ktoré sa bude konať v Trenčíne, čo podčiarkuje snahu o prehĺbenie vzájomných kultúrnych a politických väzieb. Nadchádzajúci rok bude pre slovenskú diplomaciu skúškou schopnosti balansovať medzi národnými záujmami a potrebou celoeurópskej solidarity. 

Verejný priestor aktuálne zamestnáva aj téma pripravovaného referenda. Diskusia sa sústredí nielen na politické dopady, ale aj na finančnú náročnosť celého procesu. Odhadované náklady na zrealizovanie referenda, ktoré má rozhodnúť o otázkach, ako je zrušenie doživotnej renty pre premiérov, sa pohybujú v rozmedzí 10 až 13 miliónov eur. 

Štátny tajomník rezortu vnútra Michal Kaliňák v rámci veľkej reformy pripúšťa, že niektoré malé obce na Slovensku by mohli stratiť svoju samostatnosť. Argumentuje zefektívnením systému, no časť samospráv varuje pred stratou autonómie.

Samosprávy by mali fungovať po novom. Jedným z hlavných argumentov legislatívnych zmien je zavedenie rovnakých pravidiel pre mestá, obce a vyššie územné celky. „Ak sa chceme dostať k reforme, musíme najskôr vyčistiť ihrisko, aby bol rovnaký meter a rovnako dlhý pre každého,“ hovorí Kaliňák.

Súčasťou plánov sú úpravy postavenia hlavných kontrolórov, pravidiel nakladania s majetkom, združovania samospráv či budúceho financovania prenesených kompetencií. „Sedem percent obcí nemá žiadneho kontrolóra, jedna tretina obcí má kontrolórov s úväzkom pod desať percent a ďalšia tretina má kontrolórov s úväzkom nad sto percent."

Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) nešetrí kritikou na súčasný stav verejných financií a fungovanie parlamentu. Hoci vládne inštitúcie prezentujú rast ekonomiky, realita v peňaženkách občanov je podľa neho iná a krajinu čaká po volebnom roku 2027 náročné obdobie.

Viskupič, ktorý pôsobí aj ako podpredseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet, ostro odmietol tvrdenia, že politici počas leta nepracujú. Poukázal na fakt, že verejnosť vníma nízku frekvenciu schôdzí parlamentu ako nečinnosť, no v skutočnosti je legislatívny proces blokovaný komplikovanou politickou situáciou. Podľa poslanca je najväčším problémom Slovenska práve neschopnosť štátu hospodáriť, čo sa prejavuje v neustálom raste výdavkov, ktoré zaťažujú rozpočet a brzdia hospodársky rozvoj.

„Na každom zasadnutí, na každej schôdzi sa prijímajú zákony, ktoré škodia ekonomike, škodia krajine," hovorí Viskupič.

Reforma verejnej správy a nutnosť šetriť sú podľa Viskupiča nevyhnutnosťou, bez ktorej sa Slovensko neposunie vpred. Strana SaS, ktorej je členom, preto presadzuje zmenu prístupu k štátnym financiám vrátane adresnejšej pomoci dôchodcom, aby sa predišlo ďalšiemu prehlbovaniu deficitov.

Dlh štátnych nemocníc, ktorý presahuje miliardu eur, je problém, ktorý zdedila každá vláda a minister. Voči Slovensku prebieha konanie o porušení práva (infringement) zo strany Európskej komisie pre nedodržiavanie lehôt splatnosti faktúr, pričom komisia môže kedykoľvek rozhodnúť o pokute. Minister zdravotníctva bezprostredne po nástupe do funkcie rokoval v Bruseli s komisárom a dohodol sa na zriadení pracovnej skupiny s Európskou komisiou, aby komunikovali a riešili problémy.

Nárast dlhu je problémom dlhodobých záväzkov, za ktoré sa platia obrovské úroky Minister zdravotníctva  je blízko k dohode s veriteľmi o „veľmi rozumnej dohode“, ktorej podmienkou je, aby sa dlh prestal tvoriť a aby sa neplatili nezmyselné úroky. Ak sa tieto presvedčivé kroky realizujú, Európska komisia nepotrestá Slovensko v rámci infringementu.

"Ja som presvedčený, že sme takto blízko na dohode práve s tými veriteľmi, ktorí sú, keď chcete, vlastníkmi toho dlhu, aby sme sa dohodli na veľmi rozumnom riešení dlh sa ďalej tvoriť nesmie. Ale na druhej strane nesmieme platiť nezmyselné úroky, ktoré sú 12, neviem koľko, 14 percent," hovorí minister zdravotníctva Kamil Šaško

V najnovšej epizóde nášho podcastu sa ponoríme do hodnotenia dvoch rokov pôsobenia prezidenta Petra Pellegriniho. S politológom Miroslavom Řádkom z Trenčianskej univerzity diskutujeme o kľúčových otázkach jeho mandátu:

• Prezidentská suverenita: Je Peter Pellegrini v rozhodovaní dostatočne suverénny alebo podriadený svojmu bývalému straníckemu šéfovi Robertovi Ficovi?
• Výkon funkcie: Ako sa prezident vyrovnáva s kontroverznými nomináciami veľvyslancov a kritikou koaličných partnerov, napríklad Andreja Danka?
• Zahraničná politika: Aké meno robí Slovensku v zahraničí?
• Porovnanie s predchodcami: S kým sa dá Peter Pellegrini porovnať v histórii samostatného Slovenska?
• Budúcnosť: Bolo jeho skoré oznámenie kandidatúry na druhé funkčné obdobie predčasné?
• Prezident všetkých občanov?: Snaží sa o to, a darí sa mu to?

Slovensko sa nachádza v ekonomicky náročnom období. Verejné financie sú pod tlakom a súčasná vláda sa podľa bývalého premiéra Ľudovíta Ódora snaží konsolidovať spôsobom, ktorý brzdí hospodársky rast. V diskusii upozornil, že kým sa politici sústredia na vzájomné útoky, krajina potrebuje konkrétny plán na riešenie investičného dlhu a reformu sociálneho systému.

„A podľa mňa sa budeme rozprávať možno o desiatich, dvadsiatich percentách najchudobnejších dôchodcov, ktorí by mali dostať 13. dôchodky, ale bohužiaľ na veľmi viac to nepôjde. Ale opäť opakujem, veľmi bude záležať na tom, aký deficit zanechá táto vláda. Čím bude ten deficit vyšší, oproti plánom, tak o to bude menší priestor, o to menší počet dôchodcov sa podarí uchrániť," myslí si Ľudovít Ódor.

Ódor kritizuje aktuálnu vládu za to, že bremeno konsolidácie prenáša takmer výlučne na občanov a firmy prostredníctvom zvyšovania daní a odvodov. „Ak na Slovensku bude konsolidácia len na úkor firiem a peňaženiek ľudí, ekonomický rast to pribrzdí,“ uviedol s tým, že výsledky tohto prístupu zatiaľ nie sú viditeľné. 

V podcaste sa ďalej dozviete:

• Prečo je podľa Ódora súčasná politika príliš polarizovaná a zameraná na konflikty namiesto riešení. 
• Ako by mala vyzerať skutočná konsolidácia verejných financií a prečo je nevyhnutná adresnosť v sociálnej pomoci. 
• Plán "TRESK": konkrétne kroky pre konkurencieschopnejšie Slovensko vrátane zrušenia transakčnej dane a zníženia odvodového zaťaženia práce. 
• Kritický pohľad na investičný dlh Slovenska a potrebu zefektívniť čerpanie eurofondov po vzore Poľska

Ministerstvo regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) prišlo s inovatívnym projektom na pomoc najmenším obciam. Týkal sa vyše 1100 obcí s menej ako 500 obyvateľmi). Projekt by umožnil získať podporu vo výške 27 000 eur. V rámci projektu boli predschválené katalógy projektov (napr. chodníky, cesty, lávky, zeleň) vypracované v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou. Celá administratíva bola zjednodušená na "zjednodušené vykazovanie nákladov", čím by starostom odpadla starosť s projektovou prípravou. Projekt bol ale bohužiaľ minulý týždeň odmietnutý hlasovaním v dvoch komisiách, čo znamená, že sa nebude realizovať. 

Štátny tajomník Richard Maraček je sklamaný z postupu samosprávnych krajov: "Nerozumiem tomu, prečo župy vôbec váhajú pomôcť malým obciam do 500 obyvateľov,". 

Politológ Miroslav Řádek komentuje aktuálne politické témy. V najnovšom podcaste sa venuje nomináciám na posty veľvyslancov. Petra Kmeca považuje za skúseného diplomata, ktorý sa vracia k svojej profesii, ale Radačovského nomináciu na Cyprus vníma ako "politickú trafiku" a reputačné riziko pre Slovensko vzhľadom na jeho kontroverzný verejný obraz a nedostatok diplomatických skúseností. "Nemá žiadnu doterajšiu skúsenosť a spôsobením na nejakom zastupiteľskom úrade. V prípade pána Radačovského ide o jasnú politickú trafiku. Myslím, že takéto riešenia vo vládnej koalícii sa môžu vrátiť celému štátu v podobe reputačného rizika alebo nejakých diplomatických fópa," hovorí politológ.

V podcaste si ďalej môžete vypočuť hodnotenia politológa o:

• spore medzi Andrejom Dankom a Tomášom Tarabom
• odvolávaní Roberta Kaliňáka a kauze prešovskej nemocnice
• prečo je Tibor Gašpar na pozícii podpredsedu parlamentu pre Smer problém
• hrozbe kultúrno-etickej polarizácie pre homosexuálne manželstvá 
• o spolupráci PS a maďarskej Aliancii 

Diskusia sa začala témou, ktorú SaS otvorila pred niekoľkými mesiacmi podaním na Generálnu prokuratúru SR, podozrením, že Ruská federácia pred voľbami v roku 2020 manipulovala verejnú mienku v prospech strany Smer. 

Keď mu moderátor pripomenul, že koalícia naopak obviňuje opozíciu z využívania britských peňazí na predvolebné kampane, Gröhling v tom vidí zásadný rozdiel: „To bola transparentná kampaň mimovládnej organizácie, ktorá vyzývala ľudí, aby išli voliť. Vedeli sme, koľko to stálo, nikto sa s tým netajil. Tu máte druhú stranu, kde to bolo pod rúškom tajomstva, kde si volali jednotliví ministri a Rusko chcelo zasahovať.“ Od vyšetrovania očakáva, že polície a súdy dajú verejnosti jasné svetlo a potvrdia, že k ovplyvňovaniu skutočne dochádzalo.

Situácia v našej spoločnosti začína byť alarmujúca. Deti trávia na internete hodiny a podľa odborníkov to má devastačné následky. Podpredseda KDH a bývalý minister školstva Ján Horecký v rozhovore otvorene prehovoril o radikálnom návrhu zákona, ktorý má obmedziť sociálne siete pre deti do 16 rokov. A jeho slová o závislosti mladých Slovákov doslova mrazia!

Podľa najnovších štatistík Úradu komisára pre deti visia mladí Slováci na telefónoch celé hodiny. Viac ako 11 percent z nich strávi na sociálnych sieťach šesť a viac hodín denne. KDH preto prichádza s tvrdou reguláciou, ktorá už stihla rozdúchať vášnivé debaty. Nejde však o prehnaný zásah štátu do súkromia rodín?

Bývalý minister školstva a poslanec za KDH Ján Horecký v rozhovore vytiahol ťažké kalibre v podobe lekárskych a psychiatrických dát. Vplyv nekontrolovaného scrollovania na detskú psychiku prirovnal k najtvrdším drogám. Komerčné platformy totiž cielene útočia na tie najzraniteľnejšie miesta našich ratolestí.