Ako vnímajú politiku predsedovia mládežníckych liahní strany Smer a SaS? Sú iní ako ich stranícki lídri vo vrcholovej politike? V čom by sa vedeli zhodnúť a v čom nie. Na otázky Nora Dolinského odpovedajú Tobias Longauer (Mladí sociálni demokrati) a Nikolas Prejsa (Mladí SaS).

V relácii sa budú venovať aj týmto otázkam:

• Vládna stabilita a kauza Tomáša Tarabu
• Jednota opozície a spolupráca s Igorom Matovičom
• Mladí ľudia a odchod do zahraničia
• Zmeny rokovacieho poriadku parlamentu
• Zahraničná politika, rezolúcie EÚ a vzťahy s Ruskom

 Slovenská politická scéna opäť pripomína rozbúrené more. Kým vládna koalícia čelí varovnému prstu z Bruselu v podobe hrozby straty eurofondov a hľadá vnútornú dohodu na rozpočte, opozícia sa zmieta vo vlastných problémoch. Kauzy okolo rodinných dotácií lídra PS Michala Šimečku otvárajú vážne otázky o politickej kultúre. Kam až môže zájsť polarizácia našej spoločnosti? V novom diely podcastu Karty na stôl rozoberajú  horúce politické aktuality politológovia Radoslav Štefančík a Miroslav Žádek. 

Európsky parlament už po druhýkrát zdvihol varovný prst smerom k slovenskej vláde. 347 europoslancov hlasovalo za rezolúciu o stave právneho štátu na Slovensku a vyzvalo Európsku komisiu, aby zvážila pozastavenie eurofondov.

Je táto hrozba reálna, alebo ide len o „politický manifest“, ako tvrdí premiér Robert Fico? Funguje na Slovensku právny štát, alebo sme sa vybrali po maďarskej ceste a prebrali od Viktora Orbána pomyselnú vlajkovú loď kritizovaných krajín?

V druhej časti diskusie sa politológovia  pozreli na turbulencie na slovenskej politickej scéne. Lídrom Progresívneho Slovenska zmieta kauza dotácií v jeho blízkej rodine a z radov koalície silnejú hlasy na jeho výmenu z postu podpredsedu parlamentu. Aká je politická kultúra na Slovensku a ako na tieto kauzy reagujú voliči?

Finančná správa SR čelila v posledných týždňoch ostrej kritike kvôli medializovanému prípadu uloženia likvidačnej pokuty drobnému stánkarovi z Kvetoslavova. Šéf Finančnej správy  v rozhovore potvrdil zvrat v kauze, no zároveň obhajoval dôležitosť kontrol a predstavil prvé úspechy nového systému bezhotovostných QR platieb.

Prípad uloženia pokuty vo výške 1 500 eur malému predajcovi vyvolal obrovské emócie. Podľa šéfa daniarov bola téma zbytočne spolitizovaná, čo viedlo až k osobným útokom a vyhrážkam smrťou smerom k zamestnancom Finančnej správy, čo po rokoch od atentátu na premiéra považuje za neakceptovateľné.

Prezident daniarov však oficiálne potvrdil, že Finančná správa v tomto prípade pochybila. „Urobili sme procesnú chybu. To je dôvod, prečo sme pristúpili k vyhodnoteniu odvolania tak, že bude vyhovené podnikateľovi a pokuta mu bude vrátená v plnom rozsahu,“ vyhlásil Jozef Kiss. Zároveň však dodal, že nebyť tejto procedurálnej chyby, pokuta by bola zákonná, keďže kontrolóri len uplatnili minimálnu sadzbu určenú platnou legislatívou.

Čo sa dozviete v tejto epizóde?

• Kauza „stánkar“ uzavretá: Prezident FS potvrdil, že Finančná správa urobila procesnú chybu a pokuta vo výške 1 500 € bude podnikateľovi vrátená v plnom rozsahu. Ako reaguje na vlnu kritiky a vyhrážky, ktorým čelili kontrolóri?
• Majú kontrolóri „plán“ na pokuty? Jozef Kiš otvorene odpovedá na špekulácie o tom, či zamestnanci daniarov musia povinne vybrať určité percento pokút.
• Ako vyzerá férová kontrola? Sú kontrolóri zameraní na detaily typu diakritika na bločku, alebo hľadajú skutočné podvody a úniky?
• QR platby oslavujú úspech: Od 1. mája 2026 sa naplno spustili bezhotovostné QR platby. Daniari hlásia prekonanie hranice 1 milión eur a viac ako 30-tisíc úspešných transakcií.

Dva roky po atentáte je spoločnosť stále rozdelená. Predseda vlády Robert Fico si svoje druhé narodeniny, ako ich sám nazval, odmakal najskôr športom a potom v Handlovej. Ako do toho celého zapadá rozdelená spoločnosť kvôli langošu a aké vyhrážky prichádzajú politikom a zamestnancom finančnej správy kvôli pokute za langoš? To všetko a oveľa viac sa dozviete v relácii TU A TERAZ s Norom Dolinským a Dávidom Lazorom.

Nový maďarský premiér Péter Magyar je vo funkcii len desať dní, no jeho doterajšie kroky už vyvolávajú intenzívne diskusie nielen doma, ale aj na Slovensku. V relácii Karty na stôl to uviedol politický analytik a poradca ministra životného prostredia SR György Gyimesi. Podľa jeho slov sú slovensko-maďarské vzťahy na vládnej úrovni momentálne pokazené, čo pripisuje odlišnej politickej línii Magyara v porovnaní s predchádzajúcim vedením Fideszu.

Gyimesi v diskusii poukázal na to, že Magyar začal svoju premiérsku kariéru mimoriadne populisticky. Ako príklad uviedol zverejňovanie záberov zrekonštruovaných štátnych budov či medializáciu skartovania dokumentov na ministerstvách. „To sú populistické veci, ktoré ukazuje občanom, ale on im nehovorí to, čo za to dostanú,“ reagoval Gyimesi s tým, že Magyar zatiaľ nepredstavil reálne riešenia na zlepšenie socio-ekonomickej situácie Maďarov. Zároveň však dodal, že nový premiér má po voľbách obrovský mandát a ústavnú väčšinu, takže má všetky predpoklady na to, aby svoje sľuby splnil.

Minister Samuel Migal oficiálne potvrdil to, o čom sa v kuloároch už dlhšie špekulovalo, bude kandidovať na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK). V otvorenom rozhovore vysvetlil, prečo sa rozhodol opustiť ministerské kreslo, ako vníma súčasný stav kraja a prečo je podľa neho čas na zásadnú zmenu v regionálnej politike.

Slovenskom v posledných týždňoch rezonovala téma možného pozastavenia eurofondov, no minister Migal upokojuje situáciu a prináša konkrétne čísla. Podľa jeho slov sa pod súčasným vedením podarilo tempo čerpania európskych peňazí strojnásobiť. Práve tieto skúsenosti s riadením investícií chce teraz preniesť priamo domov, do Prešovského kraja.

Migal dlhodobo kritizuje prístup, kedy sa o osude regiónov rozhoduje z Bratislavy bez reálnej znalosti miestnych problémov. Rozhodnutie kandidovať preto vníma ako prirodzený krok, pričom v prípade úspechu plánuje dodržať zákon a opustiť ministerskú stoličku.

Martin Venhart, ktorý stojí na čele SAV zhruba rok, zažil krst ohňom. Do funkcie nastupoval v turbulentnom období, keď v spoločnosti tvrdo rezonovala téma analýzy vakcín proti ochoreniu COVID-19. Zatiaľ čo vtedy veda hľadala cestu z pandémie, dnes musí bojovať s iným, rovnako nebezpečným vírusom – s dezinformáciami a samozvanými "odborníkmi" na sociálnych sieťach.

Extrémnym prejavom nedôvery voči vede je podľa neho masívne odmietanie očkovania. A zďaleka už nejde len o covid! Šéf SAV upozorňuje na alarmujúci trend, keď rodičia odmietajú základné očkovania proti tetanu či bežným detským chorobám.

Dôsledky môžu byť podľa neho úplne fatálne a vracajú nás desiatky rokov do minulosti. „Očkovanie je v skutočnosti jeden z najvýznamnejších objavov, aké ľudstvo urobilo,“ prízvukuje Venhart. Pri pomyslení na návrat chorôb, ktoré v minulosti kosili deti, neskrýva emócie. „Naozaj by som sa nechcel dožiť dňa, že by som sa musel pozerať na to, ako má moja dcérka tetanus,“ povedal otvorene, pričom pripomenul aj zabudnuté hrôzy v podobe takzvaných železných pľúc, v ktorých končili pacienti, ktorí nedokázali sami dýchať.

 Koalícia navrhuje umožniť voľbu na zastupiteľských úradoch, no zároveň sa uvažuje o zrušení voľby poštou. Martin Klus ocenil rozšírenie možností o ambasády, no kritizoval snahu zrušiť fungujúci systém pošty. Miroslav Žádek poukázal na to, že zmeny sú motivované politickým prospechom, keďže voliči v zahraničí častejšie volia opozíciu. 

 Diskutujúci rozoberali podozrenia z netransparentného financovania občianskeho združenia Projekt Fórum, prepojeného s rodinou Michala Šimečku. Politológovia kritizovali slabú krízovú komunikáciu PS a fakt, že hnutie, ktoré sa profilovalo ako „kladivo na korupciu“, má teraz problém vysvetliť pochybenia vo vlastných radoch. Hovorilo sa aj o možnej výmene lídra (mená ako Korčok či Ódor). 

"Môže sa Michal Šimečka tváriť, že sa to týka len rodinného príslušníka, ale zdá sa podľa najnovších dôkazov, že teda nie celkom," uviedol Martin Klus. 

Po ročnej politickej odmlke sa zakladateľ strany SaS Richard Sulík vracia do aktívneho politického boja. V rozhovore otvorene prehovoril o dôvodoch svojho odchodu z materskej strany, o nových politických spojenectvách aj o konkrétnych plánoch, ako chce zmeniť Slovensko po voľbách v roku 2027.

Sulík priznal, že po 15 rokoch v politike potreboval oddych, no definitívnym impulzom pre jeho odchod z SaS bolo vylúčenie Jany Bittó Cigánikovej. Podľa jeho slov sa strana, ktorú 17 rokov budoval, ideologicky posunula smerom k Progresívnemu Slovensku, čo už nekorešponduje s jeho videním sveta. Zároveň však odmietol kritiku, že stranu riadil ako vlastnú firmu, pričom aktuálne dianie v SaS považuje za dôkaz jej vnútornej demokracie.

Sulíkovým hlavným cieľom pre rok 2027 je zostavenie funkčnej pravicovej vlády, v ktorej však nevidí miesto pre svojho bývalého koaličného partnera. „Najväčším problémom opozície je Igor Matovič,“ vyhlásil Sulík s tým, že jeho ambíciou je ponúknuť voličom alternatívu, ktorá by umožnila vznik pravicového kabinetu bez lídra hnutia Slovensko.

Bývalý prezident Ivan Gašparovič poskytol exkluzívne rozhovor Norovi Dolinskému. V relácii „Karty na stôl“ sa podelil o svoje názory na aktuálnu politickú situáciu, spomienky na svoje funkčné obdobie a postoj k súčasnej vláde aj opozícii. Ako prezident, ktorý viedol Slovensko v rokoch 2004 až 2014, zdôraznil predovšetkým potrebu politickej kultúry a spolupráce, ktorá mu v dnešnom verejnom priestore chýba. 

V rozhovore sa kriticky venoval súčasným opozičným lídrom, konkrétne Michalovi Šimečkovi (PS). Gašparovič vyjadril hlboké sklamanie z vyjadrení, že opozícia je tu na to, aby „škodila vláde“. Podľa bývalej hlavy štátu je takýto postoj nebezpečný pre celé Slovensko. „Škodiť vláde, to znamená škodiť nám všetkým. Odvtedy som stratil absolútnu ilúziu, že táto súčasná opozícia by mala viesť tento štát v budúcnosti," uviedol.