Rozhovor o tom, ako kedysi vnímali starobu naši predkovia, čo považovali za elixír dlhovekosti a čomu sa mali vyhýbať, ak chceli spomaliť starnutie? Kedy vstupujeme do "psích" a "opičích" rokov?

Bonus: 

Úbytok tepla a vlhka

Podľa stredovekých lekárov nastávalo starnutie v dôsledku ubúdania prirodzeného tepla a vlhkosti. Ochladzovanie a vysychanie tela bolo teda potrebné kompenzovať striedmou výživou, pitím vína a kúpeľmi. Pre starých ľudí bol dôležitý spánok, pričom sa odporúčalo spať na pravej strane, aby horúca pečeň zohrievala žalúdok nad ňou a podporila trávenie.

Okolo roku 1305 napísal lekár Arnold de Villa Nova regimen sanitatis (zdravotné pravidlá) pre kráľa Jakuba II. Aragónskeho (1264 – 1327), ktorého bol osobným lekárom a poradcom. Kládol veľký dôraz na psychické faktory: kráľ sa mal vyhýbať hnevu a smútku a podporovať psychickú vyrovnanosť malými radosťami, ktoré osviežia ducha (počúvanie príjemnej hudby, trávenie času s priateľmi, prechádzky).

Dokonca aj oblečenie mohlo prispieť k osobnej pohode. Arnold odporúčal Jakubovi II. dlhú tuniku z ľanu alebo hodvábu, podšitú bavlnou, pretože bola vhodná pre ľudí s cholerickou alebo sangvinickou povahou. Tkanina nezvyšovala telesnú teplotu a zároveň chránila telo pred prenikaním horúceho vzduchu.

Jakub II Aragónsky

Znaky staroby

Detailne popisuje známky staroby sv. Ján Zlatoústy: "Oči slabnú, uši hluchnú, vlasy rednú, pleť bledne, zuby hnijú a vypadávajú, koža vädne, dych zapácha, hrudník sa prepadáva, človek trpí záchvatmi kašľa, kolená sa trasú a nohy opúchajú. Aj vnútorný človek, ktorý nestarne, je ovplyvnený týmito znakmi rozkladu, ktoré ukazujú, že jeho telesný príbytok sa rozpadá na trosky. Čo teda ostáva starému človeku, ktorého koniec je blízko, než aby myslel len na to, ako dosiahnuť brehy života večného?"

 

Rovnako ako my, aj stredovekí ľudia sa snažili zostať čo najdlhšie zdraví a aktívni. Napriek tomu sa museli mnohí vyrovnať s fyzickými (strata zraku, sluchu, zubov, problémy s kĺbami, atď.), emocionálnymi a praktickými výzvami staroby. Človek bez rodinnej/ sociálnej opory alebo bez finančných zdrojov vo svojich posledných rokoch zápasil s ťažkosťami. V tomto ohľade neboli skúsenosti so starnutím v stredoveku až tak odlišné od tých dnešných.