Zuzana Cascino študovala žurnalistiku a fyzioterapiu, momentálne sa ako dobrovoľníčka na Ukrajine venuje deťom s fyzioterapeutickými potrebami. Píše, odkedy si pamätá svoje sny - básne, texty a poviedky sa jej totiž snívajú. Vychádzali jej denníkové črty a básne z ciest po Ukrajine v časopise Fraktál. Básne publikovala aj v Romboide. Pripravuje knihu básní a krátkych, poetických čŕt z Ukrajiny. Pracovne ju volá Buď láska. Venuje sa aj slam poetry, tohto roku napríklad vyhrala slam na Pohode.

Šimon Čižmár sa narodil v Michalovciach. V Bratislave na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vyštudoval učiteľstvo histórie a slovenského jazyka a literatúry. Venoval sa umeleckému prednesu a neprofesionálnemu divadlu. Svoje básne doteraz publikoval v časopisoch Fraktál a Romboid, úspešne sa zúčastnil viacerých literárnych súťaží, napr. Akademický Prešov či Medziriadky. Pravidelne sa svojimi textami podieľal na zábavno-umeleckom večeri Literárne soirée. Momentálne je doktorandom na Ústave slovenskej literatúry SAV, kde sa výskumne zameriava na súčasnú slovenskú poéziu. V OZ Medziriadky vedie Knižný klub a má na starosti oblasť vzdelávania.

Prvým hosťom po rozhlasových prázdninách bude básnik a milovník pomalosti Viktor Suchý. Budeme sa rozprávať o jeho novej, druhej zbierke básní s názvom “bez veľkých písmen”. Povie nám aj o tom, čo pre neho znamená cestovanie, prečo má rád haiku aj o tom, ako vyzerá literárna scéna v Pekingu.

Máme tu poslednú Nedeľná chvíľka poézie_FM pred rozhlasovými prázdninami. Od budúcej nedele budete celý júl a august počúvať reprízy toho najzaujímavejšieho, čo sme od septembra minulého roku až doteraz nahrali. Nové diely sa vrátia v septembri a teraz už dnešná hosťka: Barbora Sebera je poetka pôvodom z Ostravy, ktorá hovoríi, že trpí dvadsiatimi štyrmi rokmi.

Publikovala napríklad v časopisoch Host a Glosolália, v Revue Protimluv, alebo na webe českej Nedělní chvilky poezie a pod. Čítala na rôznych autorských čítaniach - od Mesiaca autorského čítania až po rôznorodé alternatívne literárne akcie. Študovala filozofiu a nedávno nastúpila na katedru scenáristiky na FAMU. Príležitostne sa venuje performance.

Predstavíme si opäť mladý nádejný literárny talent - Eliška Pokorná študuje na gymnáziu v Žiline, 10 rokov sa venuje divadlu, účinkuje v divadelnom súbore Vaša banda a LET. Okrem toho, že básne iných autorov či autoriek často interpretuje v rôznych dramatizáciách, aj sama, od siedmeho ročníka na základnej škole, píše. Navštevuje dielňu tvorivého písania a myslím si, že jej texty stoja za to, aby ste si ich vypočuli.

Aj slovenská poézia má svoje ocenenie. Okrem súťaže Básne, ktorá hodnotí nepublikované básnické cykly začínajúcich či niekedy aj etablovaných autorov a autoriek, sa od roku 2019 v rámci festivalu Novotvar odovzdáva aj cena za poéziu s názvom Zlatá vlna. Udeľuje sa raz ročne za najlepšie pôvodné slovenské básnické dielo a vyhlasujú ju Občianske združenie Novotvar , Slovenské literárne centrum, Literárna bašta, literarnyklub.sk, Vlna a Vertigo. Tohtoročnými členmi poroty, ktorí vyhlásili nominovaných autorov a autorky boli básnik Ivan Štrpka, poetka Patricia Gonzalo de Jesús a literárny kritik a prekladateľ Marián Andričík. O tejto súťaži som sa rozprávala s riaditeľom súťaže a básnikom Petrom Brezňanom.

Môže primár interného oddelenia písať básne? Môže. Pavol Majdák začal básne písať ako chlapček ešte na základnej škole. Odvtedy písať neprestal. V 90-tych rokoch ako vysokoškolák pomerne často publikoval najmä v časopise Dotyky, za čias Joža Urbana a Marosa Bančeja. Básne mu vyšli aj v RAKu, Literárnom týždenníku, v Tvare, publikoval ho aj Host či Slovenské pohľady. Časom sa s Marošom Bančejom, ktorý bol v tom čase šéfredaktorom časopisu Dotyky, spriatelili a stal sa aj iniciátorom a neskôr aj zodpovedným redaktorom a krstným otcom básnickej dvojzbierky môjho hosťa: Podozrenie, alebo Stratenie navrátených stratených synov, ktorú vydal spolu s priateľom Marošom Kollárikom v roku 2001. Vyštudoval lekársku fakultu, pracuje ako primár na internom oddelení nemocnice v Bojniciach a napriek tomu, že publikuje už väčšinou len odborné práce, básne nikdy písať neprestal.

Vždy, keď na Slovensku vychádza nová zbierka básní, je to tak trochu sviatok. A keď vychádza zbierka básní zosnulého básnika, ktorá pre mnohých jeho fanúšikov prináša čosi nové a špeciálne z jeho tvorby, je to sviatok o to väčší. Len nedávno bola uvedená do života kniha Osamelého bežca, Ivana Laučíka, s názvom Ivan Laučík – Prelet medzerami jazyka. Súkromné a tajné tlače vydavateľstva & (1965 – 1975). Vydalo ju vydavateľstvo Modrý Peter a ide o skutočne výnimočnú knižku. Viac o nej s básnikom a vydavateľom Petrom Milčákom.

Vlado Slivka je absolventom matematicko-fyzikálnej fakulty UK. Od roku 1995 pôsobí v reklame, kde začínal ako copywriter. Potom pracoval v rôznych reklamných agentúrach a od roku 2021 je kreatívnym riaditeľom v jednej z nich. Získal mnoho kreatívnych ocenení z domácich aj zahraničných súťaží. Vo voľnom čase rád športuje, píše texty piesní a vydal dokonca aj jednu knižku pre deti - Tajomstvá našej Zoo, v ktorej okrem rozprávok nájdete aj básničky.

Peter Milčák je básnik, vydavateľ, literárny vedec, publicista a prekladateľ z angličtiny a poľštiny. Študoval slovenčinu a angličtinu na univerzite v Prešove, pracoval ako stredoškolský učiteľ, neskôr pôsobil ako odborný asistent, potom pracoval ako lektor slovenského jazyka na Varšavskej univerzite a Bieloruskej štátnej univerzite v Minsku a v súčasnosti pôsobí na Sliezskej univerzite v Katoviciach. V roku 1991 založil v Levoči vydavateľstvo Modrý Peter, ktoré sa špecializuje na vydávanie pôvodnej slovenskej poézie. Vydal viacero básnických zbierok - Záprah pred zimou, Prípravná čiara 57, Brum či Podoby milosti.