Stanislav Hoferek nemá oficiálne vydanú “papierovú” zbierku svojich básní, to mu však nebráni písať a dokonca na webe svoje básne aj celkom mohutne vydávať. Doteraz si publikoval 15 básnických zbierok, spomeniem aspoň niektoré: Horia mi noviny a je mi dobre, Kompromis, či Bar u jednej atmosféry. Zaoberá sa písaním kníh, hier, hudobných albumov či rôznych kreatívnych literárnych experimentov. Záber má skutočne široký - podľa svojich slov píše všetky žánre, od temného fantasy cez politické haiku, vedecký humor a kuchárku po poéziu a učebnice. Píše od roku 2010, odkedy tiež vedie československý projekt Greenie knižnica, kde sa rozhodol dať priestor ľuďom, ktorí túžia vydať svoje knižky - aspoň online.

Viktória Citráková sa pohybuje na pomedzí výtvarného umenia, literatúry a divadla. Je študentkou intermediálnej teórie na Masarykovej univerzite a Ateliéru performance na Fakulte výtvarných umení v Brne. Svoje texty publikovala v časopisoch Dotyky, Vertigo a na platforme Psí víno. Organizuje literárne workshopy, venuje sa publikačnej, výstavnej a kurátorskej činnosti. Na sklonku minulého roku jej vo vydavateľstve FACE vyšla debutová básnická kniha Synestetika.

Marek Timko vyštudoval filozofiu a slovenský jazyk a literatúru na Prešovskej univerzite, doktorát z filozofie získal na Masarykovej univerzite v Brne. Pôsobí ako odborný asistent na Ústave bohemistiky a knihovníctva Slezskej univerzity v Opave. Viac ako 12 rokov je spoluorganizátorom Literárnych večerov v Brne a v posledných rokoch je aj nájomným moderátorom Mesiaca autorského čítania. Doteraz vydal štyri básnické zbierky - tri pod vlastným menom - a jednu pod pseudonymom.

Zvonko Taneski sa narodil v Macedónsku, žije na Slovensku, pôsobí ako umelecký prekladateľ z macedónčiny do slovenčiny a vice versa. Je autorom šiestich básnických zbierok v macedónčine, jeden obsiahlejší knižný výber mu vyšiel v srbčine a v roku 2016 vydal aj jeden knižný zošiť v slovenčine s názvom Dobrý lovec. Básne však už asi osem rokov nepíše. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg a taktiež sa dlhodobo venuje literárnej vede. Zo slovenčiny do macedónčiny preložil mnoho slovenských autorov a autoriek.

Dnes pôjdeme opäť na návštevu do Česka. Lukáš Marvan je totiž český básnik, prozaik a novinár, nejaký čas prežil dokonca aj ako budhistický mních. Básne začal publikovať v deväťdesiatych rokoch v Revolver revue a v Literárnych novinách, jeho texty sa ocitli v rôznych antológiách aj vo výberoch najlepších českých básní. Básnicky debutoval v roku 1993 zbierkou Levhart nebo leopard, odvtedy vydal ďalších sedem básnických zbierok, medzi nimi napríklad Je to napsáno v čarách světa, Noční cesta denní krajinou, Cestovní básně či nateraz poslednú Někoho mi připomínáš. Na vydanie je pripravená aj jeho ďalšia, nová básnická zbierka.

Marek Debnár pôsobil ako porotca v literárnej súťaži Anasoft Litera, venuje sa literárnej kritike aj teórii, je docentom v odbore estetika. Vyštudoval filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti pracuje ako docent na Katedre žurnalistiky a nových médií na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a pracoval aj v Ústave slovenskej literatúry SAV. Zaoberá sa literárnou teóriou, predovšetkým vzťahom subjektu a autora, teóriou minoritných žánrov a digitálnymi humanitnými prístupmi k filozofii, semiotike a literatúre. V posledných rokoch sa primárne venuje digitálnym výskumom literatúry.

Zuzana Husarova je literárna vedkyňa, poetka a pedagogička. Akadamicky pôsobí na VŠVU v Bratislave. Na konte má básnické zbierky Liminal, Lucent, ale aj poéziu, ktorú píše neurónová siet Liza Gennart. Len nedávno jej vyšla nová zbierka básní s názvom Hypomnemata.

Dnes sa pozrieme na jedného z finalistov posledného ročníka Básne SK/CZ z roku 2024. S Richardom Miškem sa poznáme dlhé roky ešte z projektu Mám talent, kde sme obaja publikovali svoje básne. Od roku 2004 navštevuje literárny klub Generácia, ktorý zároveň dlhší čas viedol. Venoval sa rôznym aktivitám v oblasti literatúry. Publikoval v literárnych časopisoch - Tvar, Dotyky, Romboid, Rak, Vertigo, v básnickej antológii Sólo pre deväť hlasov a v zborníkoch litklubu Generácia. Dnes píše básne len sporadicky, ale evidentne účinne, keďže sa nimi dostal do finále súťaže Básne sk/cz.

Anna Kopiova je z Charkiva. Väčšinu života sa venuje divadlu, a po začiatku invázie sa stretla s Charkivskym divadelným súborom na festivale vo Fínsku, kde o rok premiérovali dokumentárne performance “Because it’s my home”. Na Slovensko prišla v júli 2023 a pôsobí odvtedy medzi Charkivom a Bratislavou. Momentálne študuje bábkoherectvo a divadlo animácie. Básne nepíše často a nikdy ich nepublikovala, ale považuje poéziu za mocné médium pre vzájomne pochopenie.

Poslednú nedeľu v roku 2024 strávime v relácii Nedeľná chvíľka poézie_FM s aforizmami. Tomáš Ulej vydal po šiestich rokoch novú zbierku Zas píš a my sa o nej už dnes po 12tej budeme rozprávať. Aj si z nej čítať.