Rozprávanie o siedmich vianočných zvykoch a o dobe, keď vianočné sviatky trvali 12 dní, keď na sviatočnom stole u niektorých trónila hlava diviaka či pečená labuť a niektorých zasa potešilo, keď bolo na Štedrý večer viac svetla a darčekom jedlo.

BonusVojvodkyňa Lisolette a vianočné stromčeky

V bonusovej časti sme sa rozprávali o liste, ktorý napísala svojej dcére orleánska vojvodkyňa Elisabeth- Charlotte Falcká (1652 - 1722) prezývaná "Lisolette" alebo aj "palatínka". Bola dcérou falckého kurfirsta a narodila sa na zámku v Heidelbergu. Detstvo prežila v Nemecku a vychovávaná bola v protestantskej konfesii. V novembri 1671 sa vydala za Filipa Orleánskeho, mladšieho brata slávneho francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. a jej novým domovom sa stalo Francúzsko. Z povinnosti konvertovala na katolicizmus a stala sa vojvodkyňou orleánskou. Usadila sa na dvore v Paríži, ktorý čoskoro začala nenávidieť pre pokrytectvo a intrigy, no zároveň sa stala pozornou a kritickou pozorovateľkou života na kráľovskom dvore. Napísala vyše 90 tisíc listov, ktoré sú bohatý zdrojom informácií o živote a pomeroch na parížskom dvore. V jednom zo svojich listov, napísaných dcére (z 11. decembra 1708) spomínala na detstvo a na Vianoce, ktoré ako desaťročná strávila v Hannoveri. Tam zažila Vianočné stromčeky so zapálenými sviečkami a "ježiškom" v podobe darčekov.

Rôzne podoby vojvodkyne Lisolette:

Preklad listu:

List bol napísaný vo Versailles, utorok 11. decembra 1708 o štvrť na osem ráno a bol adresovaný vojvodkyni Élisabeth Charlotte Lotrinskej (Lisolettinej dcére rovnakého mena). Okrem iného v ňom napísala:

[…] Ešte nemrzlo v deň, keď sme sem prišli; mráz sa práve len začínal. Naozaj, dobre viem, čo znamená svätý Mikuláš po celom Nemecku, a často ma týmto spôsobom poučovali, ale neviem, či máte ešte inú (divadelnú) hru, ktorá sa hrá v Nemecku, a ktorá sa volá Christkindle, akoby Kristovo dieťa. Pripravujú sa stoly pre každé dieťa a vyzdobia sa najrôznejšími vecami: novým oblečením, striebrom, peniazmi, hodvábom, bábikami, sladkosťami a rôznymi vecami. Na tieto stoly sa umiestnia stromčeky zo zimostrázu a na každú vetvičku sa pripevní malá sviečka; výsledkom je ten najkrajší efekt na svete. Rada by som to ešte raz videla, keď vám o tom rozprávam! Pamätám si, že v Hannoveri, naposledy, keď mi pripravovali Christkindle, zavolali školákov, ktorí pekne zahrali divadlo. Najprv prišla hviezda, potom diabol a anjeli, a potom Kristus so svätým Petrom a ďalšími apoštolmi. Diabol obviňoval deti a nakoniec predložil dlhý zoznam ich hriechov. Kristus na to povedal, že prišiel, aby im dal darčeky, ale keďže sú takí zlí, už s nimi nechce zostať. Anjel a svätý Peter za nich prosili a sľúbili, že sa polepšia. Na to im Kristus odpustil a svätý Peter s anjelom ich odviedli tam, kde boli pripravené tie stoly. Keď je tam päť alebo šesť takto ozdobených stolov, nič nie je krajšie, pretože všetko je previazané farebnými a striebornými stuhami. A keď mi svätý Peter chytil ruku – bol to mladý školák s falošnou bradou – zistila som, že mal svrab, a to ma veľmi rozladilo. Len čo človek spozná, o čo ide, už ho to viac nebaví. Je isté, že by ma to ešte raz pobavilo… […]

Vianočné poleno

V niektorých európskych krajinách sa kedysi dodržiavala tradícia, ktorou bolo pálenie vianočného polena. Tento zvyk sa vyvinul z dávnejších osláv zimného slnovratu. Na Štedrý večer sa do domu slávnostne priniesol celý strom, pričom sa počas dvanástich dní do 6. januára (sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov) každý deň časť z neho prikladala do ohňa.

Pred spálením ho zvykli pokropiť vínom, aby sa šírila príjemná vôňa. Potom vybrali popol vzniknutý zo spáleného dreva a rozsypali po poli. Tento obrad mal podľa nich v nadchádzajúcom roku zabezpečiť bohatú úrodu. Rôzne zvyky, ktoré ľudia spájali s vianočným polenom, však cirkev zakazovala. Napríklad biskup Martin Bracarensis (rodák z Panónie, okolo 520 – 580 n. l.) zakázal obetovať víno alebo plodiny nad polenom v krbe.

Postupne sa však zvyk pálenia vianočného polena začal spájať s kresťanskou symbolikou stromov a svetla, takže sa pretransformoval na svetielka a sviečky, ktoré zdobia naše domy, stromčeky a ulice. Na túto tradíciu sa už zabudlo, ale napríklad vo Francúzsku dodnes existuje koláč symbolizujúci vianočné poleno: "Bûche de Noël".

Recepty pre inšpiráciu:

https://recepty.aktuality.sk/recept/7472/francuzska-vianocna-rolada-buche-de-noel/

https://rozliatymtusom.sk/natanieri/buche-de-noel-alebo-vianocne-polienko/

https://www.delish.com/cooking/recipe-ideas/a24276998/buche-de-noel-yule-log-cake-recipe/

Literatúra:

Jan z Holešova: O sedmi štědrovečerních zvycích - Largum sero Jana z Holešova. Ed. Kamil Harvánek. Ostrava: Vivarium 2014 

Publikácia obsahuje krátku úvodnú štúdiu o traktáte Largum sero z prelomu 14. a 15. storočia, kritickú edíciu a preklad z latinčiny do češtiny. Benediktínsky mních Ján z Holešova v traktáte zaznamenal podobu siedmich najrozšírenejších zvykov, ktoré sa zachovávali v predvečer Narodenia Pána. Text Largum sero sa zachoval v štyroch rukopisoch zo začiatku 15. storočia a v modernom prepise z polovice 18. storočia, ktorý vychádza z dnes už strateného rukopisu z roku 1426.