„Hospodin mu riekol: Choď, vráť sa svojou cestou k damašskej púšti, a keď dôjdeš, pomaž Chazáéla za kráľa nad Sýriou, Jéhúa, syna Nimšího, pomaž za kráľa nad Izraelom a Elízea, syna Šáfátovho z Abel-Mechóly, pomaž za proroka namiesto seba. Kto sa zachráni pred Chazáélovým mečom, toho usmrtí Jéhú, a kto sa zachráni pred Jéhúovým mečom, toho usmrtí Elizeus. V Izraeli však ponechám sedemtisíc tých, ktorých kolená sa neskláňali pred Baalom a ktorých ústa ho nebozkávali. Eliáš odišiel odtiaľ a stretol Elízea, syna Šáfátovho. Práve oral. Mal pred sebou dvanásť záprahov a sám bol za dvanástym. Keď Eliáš prechádzal popri ňom, hodil na neho svoj plášť. Ten zanechal voly, pobehol za Eliášom a povedal: Dovoľ mi, prosím, pobozkať otca a matku, potom prídem za tebou. Odvetil mu: Len choď, vráť sa, veď čože som ti urobil? Nato sa odvrátil od neho, vzal záprah volov, zabil ho, a keď uvaril mäso na postroji pre voly, dal ľudu a jedli. Potom vstal, odišiel za Eliášom a posluhoval mu." 1Kr 19:15–21