Lumír Mati a Radovan Čaplovič študovali históriu a filozofiu na Univerzite Komenského. Ich cesty sa najsilnejšie spojili až v Prahe, keď Radovan oslovil Lumíra na spoluprácu pri projekte Česko-Slovenského plesu, ktorý založil v roku 2013. I keď ani Radovan, ani Lumír nie sú sami klasickými milovníkmi plesov, ten ich o to radšej v pozícii tvorcov organizujú. Uvedomujú si, že takéto akcie majú v spoločenskom živote veľký význam, navyše ak im dávajú i kultúrno-historický rozmer a sú neoddeliteľnou súčasťou spoločenskej etiky. Okrem toho ich spája láska k histórii a vzťahom medzi Čechmi a Slovákmi. Prvý ročník pôvodného plesu, ktorý bol 23. apríla 1969 v Černínskom paláci v Prahe pod názvom Spoločenský zoznamovací večer, uvádzali a programom spoločne s tanečným orchestrom sprevádzali osobnosti česko-slovenského kultúrno-spoločenského života, ako boli Vlastimil Fišar, Miroslav Horníček, Milan Lasica a Július Satinský. Prvý ročník „v novom šate“ a pod novým názvom Česko-Slovenský ples sa uskutočnil 1. februára 2014 a za uplynulých 10 rokov sa stal vrcholom kultúrno-spoločenskej a plesovej sezóny v Českej republike a Slovenskej republike. Koná sa v nádherných secesných priestoroch pražského Obecného domu, kde bol 28. októbra 1918 vyhlásený vznik Československa.  

V podcaste Slováci v zahraničí sa rozprávame o tom, prečo je dôležité tvoriť, budovať komunitu Slovákov a Čechov v zahraničí. 

Tibor Krascsenics pochádza z Dunajskej Stredy. Po gymnáziu študoval na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. Po pracovných skúsenostiach v baroch v Bratislave pracoval aj na Ibize, a potom odišiel do Dubaja. Začiatky boli náročné, ale nakoniec sa z barmana vypracoval na pozíciu bar manažéra. V roku 2015 začal pracovať pre koncept reštaurácií La Petite Maison, ktorý je zameraný na kvalitnú francúzsku kuchyňu v kombinácii s kvalitnými drinkami. Reštaurácie LPM sa nachádzajú po celom svete: Londýn, Dubaj, Miami, Hongkong, Rijád, Abu Dhabi, Limassol (Cyprus), Doha (Katar), Las Vegas, Mykonos. Ide o rodinný štýl stolovania, jedlá sú tradičné a servírované v strede okrúhleho stola, inšpirované francúzskym spôsobom stolovania. Od roku 2020 je Tibor globálnym manažérom pre LPM a zodpovedá za riadenie barov vo všetkých prevádzkach vo svete, otváranie nových a aj tvorbu koktailového menu.  

V podcaste Slováci v zahraničí sa rozprávame o Tiborových začiatkoch aj o slimákoch a ich už legendárnom drinku Tomatini, ktorý je podobný martini na báze paradajok. 

Andrej Dúbravský sa narodil v Nových Zámkoch, ale vyrastal v Bratislave. Študoval kamenosochárstvo na ŠUV v Bratislave a následne maľbu na VŠVU. Svoju prvú profesionálnu výstavu mal už v druhom ročníku na vysokej škole. Andrej Dúbravský aktuálne patrí k našim najvýznamnejším umelcom a svoje diela vystavoval v Berlíne, Ríme aj v New Yorku. Maľuje obrovské húsenice, včely alebo kohúty a sliepky. Vyjadruje tým svoj vzťah k prírode, na ktorej mu veľmi záleží. Často maľuje aj mužov s rôznymi výrazmi alebo v rôznych situáciách, aj nahých. Najradšej tvorí vo svojom dome na vidieku, maľuje vonku a v letnej kuchynke. Andrejove diela sú už teraz súčasťou zbierok v Slovenskej národnej galérii aj v Galérii mesta Bratislavy. V podcaste Slováci v zahraničí sa rozprávame o jeho obrazoch a výstavách, o začiatkoch bez sociálnych sietí, ale tiež o samote a o tom, prečo rád tvorí na dedine.  

Pavol Kožík pochádza z obce Vrbovce, v okrese Myjava. Keď mal 20 rokov, odišiel do Bratislavy a netušil, čo bude robiť. Začal pracovať vo finančníctve a neskôr založil vlastnú spoločnosť. Príbeh Pavla Kožíka som objavila, keď som pátrala po Slovákoch a Slovenkách na Kube. Práve tam, okrem iného, už 10 rokov podniká v potravinárskom priemysle. V rámci slovensko-kubánskeho podniku, v meste Caibarién, vyrába oplátky, sušienky, cukríky a raňajkové cereálie. Aktuálne pripravujú otvorenie závodu na spracovanie kakaa. 

V podcaste Slováci v zahraničí sa rozprávame o podnikaní na Kube, o výstavbe výrobných hál, pečení chleba pre zamestnancov, ale aj o atmosfére na Kube a legendárnych baroch, v ktorých vysedával Ernest Hemingway.  

Štefan Krasňanský je z Považskej Bystrice, študoval na STU v Bratislave, odbor Technika ochrany životného prostredia. Stále mal však blízko k hudbe a kultúre, po škole chvíľu zastrešoval nezávislé vydavateľstvá z Veľkej Británie a USA. V roku 2000 si však kúpil lístok na autobus a odišiel do Londýna. O 3 roky neskôr založil agentúru Pishter Limited a zorganizoval koncert slovenskej kapely Vidiek v Londýne. Robí to už 21 rokov a vďaka nemu vystúpili v Londýne takmer všetci slovenskí speváci, speváčky a kapely. Organizoval aj vystúpenia Lúčnice, Silných rečí či Show Jana Krause. Keď v Londýne spomeniete Slovákovi alebo Čechovi Pishtera, tak všetci vedia o koho ide. V podcaste Slováci v zahraničí sa rozprávame o prvom koncerte Vidieku v Londýne, o projektoch počas pandémie, ale aj o tom, prečo je dôležité robiť projekty pre slovenskú komunitu v zahraničí.  

Rasty Kasár pochádza z Banskej Bystrice. Po strednej škole odišiel do Londýna, kde najskôr pracoval v sklade s knihami. Až potom ho prijali do jedného z najprestížnejších barov American baru v hoteli SAVOY v Londýne. Práve o tomto období hovorí ako o inšpirácii a tréningoch so skvelými slovenskými a svetovými barmanmi Erikom Lorinczom a Martinom Hudákom. Rasty pracoval aj v Scarfes Bare v hoteli Rosewood s Martinom Šiškom či v Erikovom londýnskom bare Kwānt. V roku 2022 vyhral v Londýne Coffee Masters, čo sa považuje za kávovú olympiádu a vyhral aj súťaž Coffee in Good Spirits, kde sa stal národným majstrom vo Veľkej Británii. V roku 2023 reprezentoval Spojené Kráľovstvo na súťaži v Taipei na Taiwane, kde sa stal majstrom sveta v tejto disciplíne. V rozhovore sa rozprávame aj o živote v Londýne a vytrvalosti, ale aj o malej a útulnej londýnskej kaviarni, v ktorej sme nahrávali rozhovor. 

Juraj Straka žije v zahraničí vyše 16 rokov. Počas svojej profesionálnej kariéry pracoval pre asi všetky možné módne značky, ktoré poznáme. Šaty z látok, ktoré navrhol, nosili Madonna, Cate Blanchett, Anne Hathaway či Lady Gaga a tiež, šéfredaktorka amerického módneho časopisu Vogue - Anna Wintour. Juraj hovorí, že tvorí dizajn, ktorý žije svoj vlastný život. Zároveň dodáva, že odkedy sa osamostnanil, definícia dizajnu preňho znamená “umenie pre masy” a chce navrhovať látky, ktoré budú dostupné všetkým ľuďom.  V rozhovore otvára tému o cenách za dizajnové oblečenie. Zdôrazňuje, že nie je otázka, prečo je oblečenie od dizajnérov drahé, ale prečo je oblečenie z fast fashion také lacné. Slovák Juraj Straka získal aj Cenu pre osobnosti dizajnu 2023 - Etablovaný dizajnér.  

Martina Pieper pochádza z Prešova. Študovala nemčinu a slovenčinu na Fakulte humanitných a prírodných vied na Prešovskej univerzite. Pred osemnástimi rokmi sa s manželom presťahovala do Namíbie, kde učila nemčinu na súkromnej jazykovej škole, potom aj na súkromnej strednej škole, na Goetheho inštitúte. Desať rokov učila aj na súkromnej Medzinárodnej univerzite manažmentu. Pred štyrmi rokmi sa začala venovať módnemu stylingu a pomáha s obliekaním aj namíbijskej speváčke Lize Ehlers. Spoločne pracujú aj na jej projekte pre mladých začínajúcich spevákov a spolupracovala aj na fashion weeku v Namíbii. Aktuálne vystupuje pod umeleckým menom Martina Karny. O Martine píšu aj v časopise pre leteckú spoločnosť FlyNamibia.  

 S Martinou Pieper sme sa rozprávali o živote v Namíbii, o lokálnom jedle, o jej práci módnej štylistky a tiež o jej dobrovoľníctve a pomáhaní miestnym komunitám.  

Tomáš Halgaš pochádza z Bratislavy. Je absolventom bilingválneho gymnázia Galileo School a tiež absolventom University of Oxford. Je vyštudovaný matematik a informatik. Po škole pracoval v spoločnosti Facebook a neskôr založil s Nickom D'Aloisiom projekt Sphere, ktorý pred dvomi rokmi predali americkej sociálnej sieti Twitter (teraz už X). Po príchode Elona Muska do spoločnosti Twitter, Tomáš začiatkom roka odišiel a s kolegom Owenom Campbellom založili nový projekt: Sutro Software. Tomáš v rozhovore vysvetľuje, že vďaka ich riešeniam si vytvoríme vlastnú aplikáciu za pár minút. Rozprávame sa o pozitívach, ale aj negatívach umelej intelegencie, či naša krajina je pripravená na umelú inteligenciu, ale aj o tom, aký bol študentský život na Oxforde.  

Valéria Vaškaninová pochádza zo Sniny. Od malička ju fascinovali dinosaury, knihy a film Jurský park. Stala sa úspešnou paleontologičkou, ktorá aktuálne pôsobí ako vedecká pracovníčka na Ústave geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. 

Najnovší objav a vedecká práca, ktorej druhou autorkou je práve Valéria, vyšla v prestížnom akademickom časopise Nature. Ide o výskum skameneliny trilobita z Českej republiky, ktorá bola objavená už pred viac ako 100 rokmi . Vďaka synchrotrónu, čo je typ urýchľovača častíc, dokázali popísať celú tráviacu sústavu Trilobita a zanalyzovali jeho poslednú večeru. Zistili, že jeho tráviaci trakt bol úplne naplnený vápenatými schránkami a ich úlomkami. Zjednodušene povedané, trilobit “zožral všetko, čo mu stálo v ceste”.