Štartovacia čiara

Mikuláš Dzurinda je verejnosti veľmi dobre známy, veď okrem mnohých iných pozícií po 8 rokov viedol Slovenskú republiku ako predseda vlády. Pozornému pozorovateľovi však určite neušlo, že bývalý premiér je i nadšeným sportovcom, najmä bežcom. I preto sme sa nesmierne potešili, že prijal naše pozvanie a v príjemnej diskusii sme sa pozhovárali o jeho vzťahu k behu.

Ak spomenieme meno Mikuláš Dzurinda v súvislosti s behom, je neodmysliteľne spojené s košickým Medzinárodným maratónom mieru. Ostatne, je členom Diamantového klubu tohoto podujatia, kde podmienkou pre zaradenie nie je postavenie, sláva, peniaze či aktuálna popularita na sociálnej sieti. Toto členstvo si treba odmakať na maratónskej trati v Košiciach a ukončiť ju úspešne aspoň 25 krát. Mikuláš Dzurinda má dnes na konte 28 finišov a rozhodne nekončí, lebo prvá októbrová nedeľa v Košiciach je pre neho sviatkom viacerých rozmerov.

Okrem maratónu v Košiciach má na konte i niekoľko ďalších, a to i vo svete. Napríklad v Londýne či New Yorku a to v nešťastnom roku 2001, kedy došlo k útoku na Svetové obchodné centrum. Každopádne, ako dokáže vrcholový politik a premiér skĺbiť výkon svojej funkcie s veľmi solídnymi výsledkami na maratónskej trati? Na jednej strane je to nápor na kalendár, na strane druhej jasná preferencia s vedomím, prečo je beh nevyhnutnou súčasťou dennej rutiny. A okrem toho, samozrejme, že v rámci pracovných ciest može beh priniesť rôzne zaujímavé interakcie a stretnutia, či prelomiť povestné ľady v úvode diskusie. Apropo, ak si dokázal nájsť čas na behanie tak zaneprázdnený človek ako premiér, dokážeme to stále aj my, však? A nájdeme si skulinku, lebo byť "busy" je síce moderné, ale nie je to kliatba neprekonateľná.

Nech je pre vás priatelia tento rozhovor ďalšou dávkou motivácie od nás a samozrejme od nášho hosťa. Nájde v ňom momenty na zamyslenie či zastavenie sa, inšpiráciu i príjemné momenty a zážitky. A ciele? No predsa bedňa v Košiciach, lebo apetít po víťazstve Mikulášovi Dzurindovi ako správnemu športovcovi rozhodne nechýba. My mu určite zo Štartovacej čiary budeme držať palce!

Veronika Vadovičová je aktuálna slovenská líderka v rebríčku ultrabežcov podľa Performance rankingu ITRA (International Trail Running Association). No i napriek tomu, je pre väčšinu bežcov skôr neznámou postavou slovenského trailového behu. Je to v podstate prirodzené, keďže Veronika už 8 rokov žije v juhovýchodnej Ázii a až tam začala s behom.

Prvé vážnejšie kontakty so športom mala Veronika už na Slovensku, ako hráčka hádzanej. Následne ju však štúdium priviedlo až do Šanghaja, kde okolo roku 2016 začala prvé vážnejšie kroky smerom k behu. Najskôr prostredníctvom triatlonu, neskôr i na trailoch. Dnes už žije v Hong Kongu a dá sa povedať, že na čo v traile a ultra traile až do vypuknutia korony siahla, to je vyšlo, ak to už nebolo víťazstvo, minimálne bedňa sa jej vždy ušla.

Posledným jej väčším úspechom v januári roku 2020 bolo skvelé druhé miesto v ženskej kategórii (12. miesto v celkovom poradí) na prestížnom podujatí svetovej série - Hong Kong 100. Ktovie, kam by ju jej skvelá forma doviedla na podujatiach mimo Ázie, plánovaná bola aj účasť na UTMB v rámci trate CCC. Vyššia moc však zasiahla svet mocnejšie než by ktokoľvek chcel a tak aktuálne ako všetci ostatní nútene s pretekmi pauzuje a čaká na reštart. Tak uvidíme, postaví sa na štart CCC v tomto roku? Dúfajme, že áno.

S našimi hosťami už sme boli virtuálne na mnohých miestach. V Kanade, na severozápade USA, v Spojenom kráľovstve. Veronika Vadovičová nás v tejto epizóde previedla svetom behu v juhovýchodnej Ázii a rozhodne to bolo zaujímavé rozprávanie. Od mentality, cez kultúru, paralely na iné ázijské kultúry, či pohľad na stoly občerstvovačiek na ázijských pretekoch. Apropo, ak by Vás zaujímalo viac, Veronika založila a stále pracuje na platforme Asia Trail Girls, tak i cez tento obsah si môžete vychutnať atmosféru behu v Ázii.

Verme spoločne, že situácia sa ukľudní a Veroniku privítame i na trailoch v Európe a samozrejme aj na Slovensku. Uvidíme, ktorému usporiadateľovi sa podarí uloviť jej "skalp". Nech je to už ktorýkoľvek, radi ju samozrejme privítame na domácich tratiach - s chlebom a šmalcom. :-)

Martin M. Šimečka je slovenský prozaik a publicista. Pred rokom 1989 vďaka skutočnosti, že bol synom filozofa a disidenta Milana Šimečku, nemohol vyštudovať a venovať sa profesne záujmom, ktorým by chcel. No aj napriek tomu a možno i práve preto sa neoddeliteľnou súčasťou jeho života stal šport. Ako píše vo svojej poslednej knihe Telesná výchova, počas komunistického režimu námahu a šport chápal ako prípravu tela na pobyt vo väzení, ktorým sa mu vyšetrovatelia radi vyhrážali .

Začínal ako plavec, a neskôr sa jeho vášnou stal beh na stredné trate, kde i dosahoval zaujímavé výsledky. Dostal sa ako bežec a člen juniorského výberu i do banskobystrickej Dukly, no odtiaľto ho pre zlý kádrový profil presunuli na východ Slovenska. Samozrejme, v jeho láske ku behu a športu to nehralo rolu. No de facto to bol koniec jeho "profesionálnej" bežeckej kariéry, čo v konečnom dôsledku dnes hodnotí Martin M. Šimečka pozitívne.

S Martinom M. Šimečkom sme prediskutovali v krásnom rozhovore mnohé témy. Od jeho mladosti, prvých bežeckých krokov, vojenčinu. Dostali sme sa k Dominikovi Tatarkovi, ktorý ho podľa vlastných slov zasvetil do intelektuálneho vnímania prírody. Dozviete sa, kde rád beháva dodnes, hoci leto už dnes trávi väčšinou v maringotke na Muránskej planine.

Tento rozhovor je o behu, a predsa je iný ako tie doterajšie. Pojednáva v mnohých aspektoch o behu inak, v rovine vzťahu ku prírode, v rovine balancu tela a mysle, ktorý je pre pána Šimečku azda ten najdôležitejší. Nesúlad tela a mysle nesie so sebou nedostatočný výkon, prehlbovanie únavy až zranenie. Preto je extrémne dôležité, nerobiť veci nasilu a dopriať telu i mysli odpočinok ak sú unavené, aby spolu harmonizovali.

Ak vás zaujíma vzťah Martina M. Šimečku k športu hlbšie, doporučujeme i jeho spomínanú poslednú knihu Telesná výchova. Je hlbokým zamyslením a prináša autorove pocity a myšlienky o športe a behu v inej rovine, ako sme bežne zvyknutí z klasickej literatúry pre bežcov.

Adharanand Finn is a passionate runner, and an established and renowned author. Perhaps every runner must have noticed some of his work, including the well known titles Running With The Kenyans, The Way Of The Runner and The Rise Of The Ultra Runners. We had the pleasure and honor to welcome him on our podcast.

The very specific aspect of his work includes the "hands on" experience while writing a book. This means, when writing a book on Kenyan runners, he moved to Kenya. When uncovering the secrets of running culture in Japan, again, he moved to Japan and stayed close to the scene. And, when he decided to write a book about the fascinating ultra running scene, he did his best to collect points for UTMB on multiple races and locations, and ran this epic adventure on his own.

We had a very nice discussion with Adharanand, chatting about some topics from his books, potential influences those might have caused, impact of the corona virus pandemic. We also got to his personal way of the runner, which somehow wires throughout his runner career, documenting his adventures around the planet.

Should it be reading any of the books mentioned, or catching up with some ideas from the episode, we hope this discussion will bring you motivation and inspiration for the 2021 running season. Be it events reopened or you personal projects, follow your Way Of The Runner!

To follow Adharanand Finn, check out his Instagram or the The Way Of The Runner web, where you can find his books, blog posts and podcast episodes.

Záver roka v našom podcaste bude spomienkový, trochu symbolizujúci zvláštny priebeh roku 2020. Korona vírus skrížil plány organizátorom a bežcom, jeho vplyv stále neutícha. A tak sa mnohí bežci pustili do realizácie vlastných projektov, FKT pokusov či iných dobrodružstiev. My sme si pre Vás vybrali príbeh Sone, Petra a Andreja. V tejto epizóde si predstavíme jeden z ich projektov - Rudná magistrála. Trojicu sme v úvode trochu vyspovedali ako im prebehol rok 2020. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že celá situácia v tomto roku u nich umocnila prechod ku vlastnej ceste, takpovediac ceste dobrodruhov chrúmajúcich množstvo kilometrov mimo štarové pole pretekov. Pre hlbšie rozprávanie sme si vybrali Rudnú magistrálu, na ktorú sa spoločne vybrali ešte v máji. Prešli sme si snáď všetko, čo je spojené s prípravou, organizáciou, oblečením, vybavením, jedlom či motiváciou k prechodu. Ak teda vo váš niekde drieme sen pustiť sa do niečoho podobného po svojom, tento podcast môže byť pre Vás motiváciou aj vodítkom, na čo myslieť alebo čomu sa prípadne vyvarovať. Nech vás teda kroky bezpečne vedú k vytúženému cieľu, tak ako našich hostí. Či to bude Rudná magistrála, alebo iný kút našej planéty, nebojte sa realizovať svoje sny.

Toto je slovenská, teda dabovaná verzia originálnej epizódy v anglickom jazyku 34 - Jason Koop - On coaching, ultrarunning scene and training approach.

Nahrávanie tejto epizódy bolo pre nás úplne novým dobrodružstvom. V prvom rade, našim hosťom bol prominentný ultra bežecký tréner Jason Koop. Okrem toho, nahrávali sme samozrejme online na diaľku a v anglickom jazyku. Sme síce s Milošom staré korporátne krysy, zvyknutí na komunikáciu online v anglickom jazyku, ale toto bola stále výzva.

Jason Koop pôsobí ako hlavný tréner pre ultra bežcov v CTS - Carmichael Training Systems. Vo svojej bohatej kariére počas takmer 20 rokov spolupracoval s bežcami ako napríklad Kaci Lickteig, Mike Foote, Timothy Olson, Dakota Jones, a mnohými ďalšími. Sám je aj aktívnym bežcom a na svojom konte má napríklad Badwater 135, Hardrock 100, Leadville Trail 100, Tor des Géants, Wasatch 100, Bear 100 a Western States 100.

Našinec na slovensku môže poznať jeho prácu prostredníctvom knihy Základy ultramaratonského tréninku: Jak trénovat chytřeji, závodit rychleji a maximalizovat ultramaratonský výkon (z originálu Training Essentials for Ultrarunning: How to Train Smarter, Race Faster, and Maximize Your Ultramarathon Performance). Tí hladnejší po ultra bežeckom obsahu možno poznajú aj jeho zaujímavý podcast KoopCast.

Snažili sme sa z Jasona vytiahnuť maximum toho, čo bolo možné v rámci jeden a pol hodiny stihnúť. Rozprávali sme sa o tom, ako to vyzerá na medzinárodnej scéne, ako sa spolupracuje s elitnými ultra bežcami, či uvidíme ultra disciplíny na Olympijských hrách, ako to bude asi vyzerať s dopingom v ultra behu. Kládli sme naše vlastné otázky, ale nechali sme sa niekoľkými inšpirovať aj od našich poslucháčov v rámci prieskumu. S tak fundovaným trénerom by sme mohli v rozhovore zotrvať dlhé a dlhé hodiny. Ale ak vás zaujíma čokoľvek viac, prečítajte si jeho knihu, vypočujte podcast alebo sa staňte zverencom niektorého z trénerov v rámci spoločnosti CTS, kde Jason Koop šéfuje ultra behu. A je úplne jedno, či ste eliťák, zrelý a skúsený bežec, alebo úplný začiatočník.

This episode is special for us in many aspects. First of all, the guest we humbly interviewed was no one else but the elite ultra running coach Jason Koop. Secondly, our first podcast done in English and remotely. Well, we are seasoned corporate rats, used to English and online communication, but hey, this was a challenge of its own.

Jason Koop is the head ultrarunning coach for CTS - Carmichael Training Systems, where he specializes in ultramarathon coaching. He is a coach with rich roster of elite ultra runners on the list, be it Kaci Lickteig, Mike Foote, Timothy Olson, Dakota Jones, and many more, you name them. At the same time, he is an accomplished runner himself, with finishes including Badwater 135, Hardrock 100, Leadville Trail 100, Tor des Géants, Wasatch 100, Bear 100 and Western States 100.

In Slovakia and Czech Republic, you might be familiar with his training bible titled Základy ultramaratonského tréninku: Jak trénovat chytřeji, závodit rychleji a maximalizovat ultramaratonský výkon (from the original Training Essentials for Ultrarunning: How to Train Smarter, Race Faster, and Maximize Your Ultramarathon Performance). Or, perhaps, you have stumbled over his podcast KoopCast in you apps.

We tried to get the most out of the 1 and a half hour talk. How the scene works, how the cooperation with elite athletes look like, whether we will see ultra running disciplines in the Olympics, if more doping cases will pop up. We tried to dig in the topic as well, with some questions form our listeners, and some of our own as well. For sure, we could spend days discussing with Jason, however, should you be hungry for details, grab the book, find the KoopCast in you podcasting app and/or become the athlete training with one of CTS ultrarunning coaches, whether you are a newbie on trails or a seasoned runner with some aspirations.

Štefan Karak je v bežeckej komunite zaujímavým úkazom. Keď sa pozriete na jeho výkony, zdokumentované rekordy a plány do budúcna, asi by Vám bez prípravy nenapadlo, že behať začal vo veku 55 rokov. A v budúcom roku oslávi 70. narodeniny.

Jeho prvotným impulzom, aby sa začal aktívne hýbať, bola správa od lekárov, že so športom je koniec. Štefan Karak sa zdravo zaťal, kúpil si paličky a začal neúnavne šliapať na "kopec za domom" - na Vtáčnik. Parametre prechádzky sú zhruba 6 kilometrov stúpanie, 6 kilometrov návrat a nastúpané prevýšenie v sume 900 metrov. Na tejto trase v čase pokoril viacero aj oficiálne zdokumentovaných rekordov.

Postupne zistil, že okrem turistického pohybu by mohol skúsiť aj beh a začal sa zúčastňovať prvých behov do vrchu a ďalších podujatí. Postupne prešiel mnohými behmi, na Slovensku i v zahraničí. Štefan Karak má na svojom konte aj také podujatia ako UTMB či Leadville 100. Nie vždy to šlo hladko a jednoducho, ale pevná vôľa a odhodlanie mu určite nechýbajú.

Dnes, na prahu sedemdesiatky Štefan Karak rozhodne neskladá zbrane a plánuje ďalšie behy. Vypočujte si túto epizódu a dozviete sa oveľa viac, no najmä načerpáte mnoho pozitívnej sily. Ak by ste sa o Štefanovi chceli dozvedieť viac, v kníhkupectvách je dostupná i jeho kniha "Štefan Karak - Ako som prekonal sám seba", ktorú môžeme vrelo doporučiť.

Marian Priadka je na ultra scéne pomerne krátko. No i napriek tomu za pár rokov tento mimoriadny talent ukázal, čo sa v ňom skrýva a zvykli sme si u neho na skvelé časy a výsledky na pretekoch doma i v zahraničí. Rodák z Budče dnes žije svoj skromný príbeh v dedinke pri Trnave a s partiou Trail Runners Trnava brázdia lesy Malých Karpát.

Jeho príbeh nebol vždy len o športe. Marian Priadka si odžil aj extrémnejšie obdobia, aspoň tak by ich mohol hodnotiť člen "bežnej" spoločnosti. Mimo "normálu" sa túlal po Čechách ako squatter, ani jeho životospráva nebola tá najzodpovednejšia. V tejto epizóde podcastu sa dozviete o tom, ako Majo vymenil jeden extrém a iný. Život na ulici za ultra trail.

V rozhovore vďaka Majovej skromnej povahe nenájdete senzáciu na titulku do bulváru. Je to životný príbeh smerujúci zo šikmej plochy ku športu, vegánstvu, yoge, láske a úcte k prírode a k tomu ako bonus je pretkaný krásnymi športovými úspechmi. Ak tiež náhodou blúdite tmou, aj tento príbeh môže byť pre vás inšpiráciou ku hľadaniu svetielka.

Trailer ku filmu - Cesta na vrchol

Našim hosťom, opäť na diaľku, bol tentokrát Jiří Čípa, skvelý bežec spoza rieky Moravy. Mnoho z Vás jeho meno asi ešte nezačulo, niektorí ho možno registrujete z novinových titulkov, ako dvojnásobného víťaza Bratislavského Maratónu. Ale úspechov za niečo viac ako 6 rokov bežeckej kariéry ma viac ako na rozdávanie.

Okrem dvoch víťazstiev na spomínanom bratislavskom maratóne obsadil Jiří Čípa tretie miesto na prestížnom UTMB CCC, je víťaz Grossglockner Ultra Trail v traťovom rekorde, víťaz Golden Trail National Series 2019, víťaz Baba - Kamzík v traťovom rekorde, víťaz Dolomiti Extreme Trail, 9. miesto na Majstrovstvách sveta v Ultra Traile, víťaz množstva ostatných behov na asfalte aj v lese.

Napriek tomu, vo svete sociálnych sietí o ňom nenájdete zmienku, aj my sme sa v príprave na rozhovor dopracovali maximálne ku pár krátkym rozhovorom na webe, zvyšok informácií už boli len titulky o jeho víťazstvách. O to väčšiu radosť sme mali, keď prijal pozvanie do nášho podcastu, hoci sme vďaka neznalosti terénu nevedeli čo čakať, ktorým smerom rozhovor potiahnuť.

V konečnom dôsledku sme si tento rozhovor veľmi užili. Je plný triezvych, skromný názorov, jednoduchého pohľadu na život bez pozlátok. Určite stojí za Vaše vypočutie, môže vám ukázať, že aj bez veľkého hluku a balastu sa dá namútiť veľa vody - výkonmi a životnou cestou.