Štúdio svet

Koronavírus, slovo, ktoré sa stalo v uplynulých týždňoch jedno z najskloňovanejších a oprávnene: Nákaza zasiahla a stále zasahuje do života takmer všetkých 7,5 miliardy obyvateľov planéty. Momentálne však stále častejšie okupuje titulné stránky médií i slovné spojenie „život po koronavíruse“ a rovnako oprávnene, všimla si Soňa Juríková. Menia sa pracovné dosky stolov, sú z antibakteriálnych materiálov, farebné koberce okolo stolov naznačujú dvojmetrový odstup, pracovné kreslá sú oddelené priehľadnými priečkami, ktoré zastavia vírus, ale nie svetlo, ubúdajú jazdné pruhy pre autá v prospech cyklistických chodníkov, menia sa mestá i byty. A zmeniť sa musela aj jedna z aktivít, ktorá, hoci doslova zachraňuje životy, bola paradoxne pre opatrenia na záchranu životov tiež obmedzená - je ňou prevoz kostnej drene určenej na transplantáciu, zaznamenal Pavol Achs: Jedna z darcovských organizácií, so sídlom v Izraeli, si však našla spôsob, ako zásielku, ktorá môže rozhodnúť o živote a smrti, dostať do rôznych štátov a to napriek dopravnému chaosu a mnohým obmedzeniam. Zmenou pravidiel firma zabezpečila, že sa dostala všade kam mala včas. Čo sa však nezmenilo, je slabá účasť fanúšikov na maďarských futbalových štadiónoch, hoci už týždeň si môžu vychutnať športové zápolenie svojich favoritov naživo. Gregor Martin Papucsek totiž pripomína, že aj v minulosti zívali prázdnotou. Vypočujte si jeho pohľad na to, ako v časoch koronavírusu zasiahol futbal do politiky a naopak.

Moderuje: Anna Šípošová.

Štúdio Svet pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Témy dnešného Štúdia svet budú naozaj rôznorodé. Po dlhšom čase sa budeme rozprávať o športe, keďže mnohé krajiny začínajú uvoľňovať obmedzenia a na štadióny sa začínajú vracať športovci i diváci. Dovtedy sa však mnohé kluby snažia improvizovať a na tribúnach športovcov povzbudzujú kartónové figuríny. Nájdu sa však aj športy, ktoré sú z hľadiska pandémie bezpečné a zároveň aj napínavé. Počuli ste už o pretekoch guličiek? Soňa Juriková tvrdí, že takzvaná gulimpiáda, gulimpijské hry alebo ak chcete - guľmula 1, pohltili milióny ľudí. O športe bude reč aj v nasledujúcom príspevku. Aj tento je z hľadiska pandémie mimoriadne bezpečný, pretože ľudia sú od tohto športovca vzdialení aj tisíce kilometrov. Všetko závisí len od toho, v ktorej časti oceánu sa Milan Světlík nachádza. Ak sa mu výprava podarí, ako prvý Čechoslovák prevesluje 5.300 km širokú Veľkú mláku. V druhom polčase dnešného Štúdia svet budeme hovoriť o vážnejších témach. Reč totiž bude o chudobe, hlade a násilí, ktoré vystupňovala pandémia, ale aj politické krízy v mnohých častiach sveta. A kým Jana Balková si všíma situáciu v globálnom meradle, Jakub Mitter sa pozrel aj na konkrétnu krajinu, blízkovýchodný Libanon, v ktorom sa situácia zhoršuje už celé mesiace. Výlet po svete však neskončíme smutne, aj tento týždeň budeme hovoriť o pápežovi Jánovi Pavlovi II. Tento raz však nie o jeho živote, ale o jednej jeho (i keď nevinnej, ale predsa len) neresti.

Moderuje: Kristína Chrenková.

Štúdio Svet pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Epicentrum ochorenia Covid19 sa podľa všetkého presúva z Európy do iných častí sveta. Európania sa začínajú zamýšľať, ako bude vyzerať ich život po pandémii. Rovnakú otázku majú aj tisíce pacientov, ktorí infekciu prekonali. Jednu odpoveď však mnohí z nich poznajú – že budú mať celoživotné následky po napojení na pľúcny ventilátor. Pomerne neznámu tému si všimla Kristína Chrenková: Keď ich napoja na zariadenie, telo ktoré je zvyknuté dýchať samo, začne už o niekoľko hodín atrofovať, inými slovami začnú sa zmenšovať svaly, ktoré pri dýchaní pomáhajú.

Na dlhé týždne sa zastavil aj športový život. Minulý víkend sa pozornosť fanúšikov z celej planéty presunula do Nemecka, kde odštartovala Bundesliga ako prvá profesionálna futbalová súťaž na starom kontinente. Na trávniky môžu vybehnúť už aj amatéri – príbeh klubu FC Ente Bagdad, ktorému nejde o žiadne tituly ale o integráciu hráčov rozpovie Zuzana Botiková: „ Dnes majú kačky viac ako sto členov a s humorom sa označujú ako svetový veľkoklub, keďže ich futbalisti pochádzajú z krajín naprieč všetkými svetovými kontinentami.“

Pre niekoho sú futbalisti ikonami a futbal náboženstvo. Kresťania po celom svete si tento týždeň pripomínali inú ikonu – Jána Pavla II., ktorý sa narodil takmer presne pred 100 rokmi. Jeho život mapovala Anna Síposová: Okrem občianskeho a pápežského mena mal prezývku: Lietajúci pápež. Nie náhodou. Počas svojho pontifikátu absolvoval 104 zahraničných návštev.

Dejiny naznačujú, že svetové náboženstvá majú niekedy aj trpkú príchuť. Tú pravidelne zažívajú obyvatelia Afganistanu, ktorých šokovala ďalšia tragická udalosť – teroristi pred niekoľkými dňami vtrhli do jednej z kábulských pôrodníc. Udalosti v nej popíše Michal Dzúrik: Radikáli zamaskovaní ako lekári a strážnici vtrhli do nemocnice v hlavnom meste. Kráčali priamo do pôrodnice, kde pripravili o život zdravotné sestry, ženy čerstvo po pôrode, tehotné Afganky, aj novorodencov. Svedkovia tvrdia, že prestrelka medzi militantmi a ozbrojenými zložkami trvala niekoľko hodín.

Trpkú pachuť vystrieda na záver aj chuť iná. So Soňou Jurikovou síce len na diaľku, ale predsa, ochutnáme zvláštnu odrodu jablka – Kozmickú chrumku, ktorú vyšľachtili v americkom štáte Washington.

Moderuje: Soňa Weissová.

Štúdio Svet pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Tohtoročná jar je iná. Priniesla síce vyššie teploty a slnko – no pocit radosti zo zobúdzania sa prírody si v súčasnej situácii mnohí nevedia, či dokonca nemôžu užívať tak, ako zvyčajne, - pre prísne karanténne opatrenia. Tie sa síce pomaly uvoľňujú, no pandémia koronavírusu ovplyvnila úplne všetko a ľudstvo sa z nej bude ešte veľmi dlho spamätávať. A nejde len o straty na životoch, či ekonomické prepady. Pandémia napríklad ešte viac prehĺbila už aj tak veľké sociálne nerovnosti. Hovorí z Francúzska Lenka Machlicová: "Zatiaľčo dve tretiny lepšie zarábajúcich a vyššie postavených zamestnancov pracovali z domu, časť horšie platených Francúzov buď prácu stratila alebo ju nemohla v čase karantény vykonávať ako napríklad robotníci na stavbách."

Podobná je situácia aj v Španielsku, ktoré patrí medzi jednu z najviac postihnutých krajín. V prvej fáze uvoľňujúcich opatrení sa vyhľadávanými prevádzkami okrem kaderníctiev či kaviarní stali aj záložne, vysvetľuje Ľubica Zlochová. Inštitúcia Monte de Piedad (v preklade "Milosrdný vrch") je známa tým, že väčšina jej klientov svoje šperky napokon získa späť. Je vhodná preto najmä pre tých, čo zlou finančnou situáciou len prechádzajú, a dokážu z nej v budúcnosti vybŕdnuť.

V Európskej únii sa v týchto dňoch diskutuje o možnosti otvárania hraníc. Viacerí politici, napríklad Angela Merkelová, varujú pred unáhlenými rozhodnutiami, ktoré by mohli viesť k druhej vlne nárastu prípadov chorých na Covid-19. V súvislosti s našim regiónom sa spomína možnosť vycestovania do Chorvátska – ako to tam teraz vyzerá, hovorí Gregor Martin Papucsek. Aprílové zúfalé predpovede však strieda v Chorvátsku akási májová „nabudenosť“ – mnohí snívajú dokonca o tom, že po prepade Talianov, Španielov i Francúzov budú Chorváti od budúceho roka kráľmi Mediteránu.

Moderuje: Agáta Staneková.

Štúdio Svet pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Európa si včera pripomenula 75. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Náš spravodajca v Berlíne Tibor Macák v exkluzívnom rozhovore s bývalým generálom nemeckého Bundeswehru povie aj to, ako sa začalo jej finále na starom kontinente.

Bojovať musia aj ženy, o to viac, ak ide o ženskú obriezku, ktorá je stále aktuálna v 27 krajinách sveta. Najnovšie ju zakázali v Sudáne, no či to bude automaticky znamenať koniec mrzačenia žien, povie vo svojej reportáži Soňa Juriková. Bitky poznačili aj Náhorný Karabach a niektoré pokračujú dodnes. Viliam Ovsepian však hovorí, že život tam ide ďalej. Ľudia sa nestretávajú na bojiskách, ale napríklad aj pri dobrom víne, ktorého výroba má niekoľko tisíc rokov st arú tradíciu. Dnes vás so Štúdiom svet pozveme aj na potulky po dvoch ostrovoch – jeden sa skrýva v Egejskom a druhý v Baltskom mori. Moderuje: Jana Balková.

Štúdio Svet pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Bolo by ťažké pripraviť reláciu o zaujímavostiach zo sveta v čase, keď nielenže nemôžete opustiť republiku, ale v mnohých prípadoch ani domov, nebyť internetu. Aj vďaka nemu sa môžeme dozvedieť o veciach vzdialených tisícky kilometrov presne v čase, keď sa dejú. A aj vďaka internetu budú mať počas pandémie koronavírusu novú podobu oslavy 75-teho výročia konca Druhej svetovej vojny. Zaujímavý nápad britského Múzea vojenskej histórie priblíži Zuzana Botíková. Pripomenieme si aj 30-te výročie zasadania slobodného parlamentu v Maďarsku – Gregor Martin Papucsek sa naň pozrel cez optiku predvolebných hesiel a politických vtipov.

Okrem toho sa v nasledujúcich minútach s Borisom Kršňákom vyberieme do pražskej zoologickej záhrady, aby sme sa dozvedeli, čo sa deje v ZOO, keď v nej chýbajú návštevníci a s Martinom Rajcom zaspomíname na športovca, ktorý sa v Spojených štátoch pre jedno rozhodnutie stal najviac nenávideným – a zároveň najviac uznávaným.

Dnešné Štúdio svet uzavrieme nanajvýš aktuálnou témou – Michala Dzúrika zaujal osud zahraničných pracovníkov v Rusku. Podľa odhadov ich tam žije asi 10 miliónov a väčšina pochádza zo Strednej Ázie.

Moderuje: Soňa Juriková.

Štúdio Svet pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Talianske mesto Bergamo sa stalo pred pár dňami symbolom nádeje. Po niekoľkých týždňoch tamojšia pohotovosť totiž nemala žiadneho pacienta s ochorením Covid-19, hoci nedávno doslova praskala vo švíkoch, 500 chorých denne nebola výnimka. Pre zvyšok Talianska je teda pochopiteľne akýmsi ostrovom nádeje. Nádej však v súčasnosti potrebuje aj iný ostrov, skutočný - Grónsko. Nie bez dôvodu, upozorňuje Michal Dzúrik, ostrov totiž bojuje s vysokým počtom samovrážd, domáceho násilia a zneužívania detí. Tamojší obyvatelia nečakajú na opatrenia štátu a veci menia ako môžu. A meniť veci by sa mali aj na inom, od nás podstatne vzdialenejšom ostrove, na Novom Zélande. Tam totiž nádej potrebujú najmä tí, ktorí nemajú ubytovanie, upozorňuje Jakub Mitter. Obyčajná pracujúca rodina s minimálnou mzdou vynaloží 70 % svojho príjmu len na nájomné. Zostáva im tak veľmi málo na jedlo. Takýchto ľudí je na Novom Zélande vyše 40 tisíc. A aj do tretice zamierime v dnešnom Štúdiu svet na ostrov. Tento leží v nórskom teritóriu za polárnym kruhom – ide o Tromsoya – a je na ňom veľké akvárium vo vedecko-náučnom centre Polaria, sprevádzať vás bude Tibor Macák: Polarium je však nielen miesto vedeckého bádania, ale aj vzdelávania o Arktíde bežným ľuďom zrozumiteľnou rečou.

Moderuje: Anna Šípošová.

Štúdio Svet pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Počas pandémie Covid-19 používajú politici doslova vojnovú terminológiu - a tvrdia, že koronavírus je neviditeľný nepriateľ. Bojovať, aj keď nie proti niečomu abstraktnému, ale vlastným ľuďom, museli pred desaťročím obyvatelia Ugandy, kde vyčíňala armáda Božieho odporu – známa brutalitou a detskými vojakmi. Anna Šípošová sa rozprávala so zajatcom, s mužom, ktorý v nej strávil 10 rokov – ako zajatec malé deti unášali, aby z nich urobili stroje na zabíjanie. Tie najskôr plakali, no bili ich dovtedy, kým ich nezlomili a nezačali poslúchať. Filip priznáva, že aj on vtedy vnútri plakal, no nemohol sa ich zastať, či ukázať ľútosť, alebo súcit.

Bojovať – aj keď iným spôsobom, musia aj skupiny vietnamských pyrotechnikov – alebo, lepšie povedané pyrotechničiek. Tie odstraňujú tony nevybuchnutej munície. Matúš Babják vám predstaví jednu z nich: Z vyvýšeného miesta pozoruje ostatné ženy a skrz megafón ich upozorňuje na potenciálne nebezpečenstvá. Po ich vyriešení čata opustí priestor, Lan spustí sirénu a miestnou poľnohospodárskou oblasťou sa ozve sa obrovský hukot. Ten signalizuje, že sa zbavili ďalšej hrozby ležiacej desaťročia v miestnej zemi. Hlboko do zeme nahliadneme s Elenou Seeber, ktorá sa bola pozrieť vo viedenskej spaľovni odpadu: "Žeriavnik obsluhuje jeden z dvoch žeriavov, ktoré sú v 23 metrov hlbokom bunkri na odpad. Pohľad do priepastnej hĺbky mňa desí, no jeho nevyvádza z rovnováhy.“ Mimo rovnováhy je aj hlavné mesto Slovinska – Ľubľana, ktorej ulice sú pre nákazu koronavírusu prázdne – no napriek tomu, vďaka starostlivej údržbe čisté.... viac povie Ľubica Hargašová: Čo v týchto dňoch Ľubľančanom veľmi chýba, samozrejme okrem voľného pohybu po meste je burza nepotrebných veci. Pravidelne tam nosili zbytočnosti z domácnosti - od hrnčekov, cez stoličky, až po skrine.

Moderuje: Soňa Weissová.

Štúdio Svet pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Veľkonočné Štúdio svet bude poznačené, tak ako aj náš aktuálny život, koronavírusovou pandémiou. Aj my sme sa však snažili nájsť akési svetlo na konci tunela, a tak vám prinášame úsmevné i bizarné situácie v súvislosti s nákazou.

Začneme veľkonočnou témou. Ľubica Zlochová porozpráva o netradičných oslavách Svätého týždňa v Španielsku, kde sa tamojší obyvatelia nechcú vzdať svojich obľúbených procesií. A tak si ich robia doma. Bude reč aj o láske v čase korony – a i keď Marquézovo dielo sa odohrávalo v čase celkom inej pandémie, i dnes sa dá vytušiť, že to v takomto prípade to nikdy nie je celkom ideálne. Ak ste so svojou láskou zavretí v jednom byte, môže to byť ťažké, no ak vás delia napríklad hranice, či už okresov alebo štátov, bude to zrejme omnoho horšie, hovorí Agáta Staneková.

Od zakázanej lásky plynule prejdeme k povolenému futbalu. Matúš Babják bol zvedavý, prečo Bielorusko nezakázalo, tak ako iné štáty, hromadné akcie. Tešia sa najmä futbalová fanúšikovia, ktorí si po celom svete môžu vychutnať bieloruskú ligu, i keď za normálnych okolností by o ňu asi neopreli ani bicykel. Inak však nielen športovci, ale aj umelci, museli nedobrovoľne vymeniť svoje vyťažené kalendáre, za čakanie na koniec pandémie v teple svojho domova. Boris Kršňák sa pýtal tých českých, ako to zvládajú. No a na záver sa pozrieme do New Yorku, odkiaľ Martin Rajec získal unikátne svedectvá.

Moderuje: Kristína Chrenková.

Štúdio Svet pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Pandémia koronavírusu ovplyvňuje naše životy tak, ako sme si doteraz ani len nevedeli predstaviť. Len ťažko si zvykáme na nový život v doteraz nepoznaných podmienkach – ktorý v mnohých prípadoch zhoršuje už existujúce problémy a hrozby. Ukazuje sa to aj vo Francúzsku, ktorému patrí prvenstvo v počte obetí domáceho násilia v Európe, hovorí Lenka Machlicová; Izolácia je jeden problém, ktorý znásobuje násilie v domácnosti. Ďalšími sú zvýšený stres zo zákazu vychádzania, zo straty zamestnania a z pocitu neistej budúcnosti.

V Taliansku zasa pandémiu vyžívajú aj mafiánske skupiny, a to nielen domáce, hovorí Jakub Mitter Nigérijské mafiánske chápadlá sa talianskej polícii zatiaľ nepodarilo uchopiť. Čierna sekera je prvou cudzineckou mafiou na území Talianska, ktorá by sa podľa úradov mala postaviť pred spravodlivosť.

V susednom Maďarsku si svet všíma najmä mimoriadne opatrenia, prijímané vládou Viktora Orbána. Podľa Gregora Martina Papucska, v čase krízy sa prebúdza aj typický maďarský humor. Istý portál vyhlásil súťaž o najlepšiu výzvu. Tá ešte beží, no už teraz možno vyhlásiť za víťaza niekdajšieho šéfa podsvetia, maďarského krstného otca Pétera Tasnádiho, ktorý povedal: „Keď sa mne podarilo prežiť za múrmi väzenia 13 rokov, ver mi, tých pár týždňov vydržíš aj ty.

Moderuje: Agátou Stanekovou.

Štúdio Svet pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.