TALKSLOW

Ján Maloch je uznávaný novinár, ktorý má na svojom konte niekoľko individuálnych ocenení. V minulosti jeho prácu ocenil Slovenský syndikát novinárov, Nadácia otvorenej spoločnosti, Literárny fond, no získal i štátne a univerzitné ocenenie. Odborné poroty vyzdvihli viaceré kauzy, ktoré odhalil. Za reportáž „Pátranie po zlodejoch áut“ dostal cenu za Najlepšiu televíznu reportáž.

Posledné roky cestoval po svete, kde zbieral inšpirácie a poznatky pre svoj nový projekt a čo je hlavné intenzívne sa vzdelával v oblasti verejných problémov.  Na univerzite v New Yorku  a Argentíne sa venoval postdoktorandskému výskumu v oblasti žurnalistiky a svoje vedomosti uplatňuje práve v projekte PIQASO, o ktorom sa budem s Janom v podcaste rozprávať.

Vraždy, samovraždy, domáce násilie, rakovina, bezdomovectvo, mentálne zdravie, aj toto sú verejné problémy, ktorým chce projekt čeliť a vďaka medzinárodnej spolupráci prispievať svojimi aktivitami k ich riešeniu na celosvetovej úrovni.

V septembri 2021 sa na Slovensku stal udalosťou číslo jeden príchod Svätého Otca Františka.

Návšteva takéhoto druhu si vyžaduje niekoľkomesačné prípravy ku ktorým patrí aj zabezpečenie cateringu pre pápeža a celej jeho delegácie.

Hosťom epizódy bol pán Michal Fajin, hotelier, krízový manažér, riaditeľ prírodných jódových kúpeľov Číž a  držiteľ svetového rekordu v príprave najväčšieho kapučína.

Práve Michal Fajin stojí za celou prípravou toho, čo a prečo sa Svätému Otcovi servírovalo.

Michal Fajin je rodák z Topoľčian.  Ako mladý sníval o tom, že sa stane katolíckym kňazom. 11 rokov miništroval a často sa stretával s arcibiskupom Jánom Sokolom. V druhom ročníku na strednej škole sa dostal do Vatikánu. Zo začiatku to bral ako pracovný výlet, avšak skutočnosť, že dostal možnosť obsluhovať vtedajšieho pápežova Jána Pavla II. sa stala jedným z najsilnejších zážitkov v jeho živote. Vtedy ešte netušil, že sa situácia o niekoľko rokov zopakuje a počas návštevy Svätého Otca Františka na Slovensku , bude mať na starosti catering pre samotného Pápeža a jeho delegáciu.

S Michalom Fajinom sme sa rozprávali o celom priebehu príprav a dozviete sa veľa zaujímavostí zo zákulisia návštevy Svätého Otca Františka.

Tento rozhovor si jednoducho musíte vypočuť. Prečo? Lebo: „spontánnosť, živelnosť, bláznovstvo, jašenie sa, energia, emócie“. Takto doslova opisuje Ján Maloch... a čo, sa dozviete v samotnom rozhovore.

A okrem tohto aj to:

-  Prečo robil vtákom 3 týždne rozhodcu?

-  Z akého dôvodu ho nenapadol medveď grizly?

-  Kedy sa cítil ako Jimmy Fallon?

-  Prečo investícia 80$ do odťahovej služby bola najlepšou v živote?

-  Čo robiť v prípade, keď pri jazde z kopca odídu brzdy?

-  Ako Janko využil súdny spor medzi federálnou vládou a mestom San Francisco?

-  Akú huncútku spoznal v amazonskom pralese?

-  Čo je ďalším krokom po šťastí?

-  Prečo nosia bezdomovci v lete čiapku a rukavice?

Hosťom v tejto epizóde bol Ján Maloch , novinár, cestovateľ, bádateľ a v súčasnosti autor projektu PIQASO.

Viete si predstaviť, že by ste rok prežili v dodávke a cestovali po Amerike? Nuž, ja si to predstaviť viem, hlavne to cestovanie po Amerike, ale to množstvo otázok, čo na mňa vyskočilo pri slovíčku v dodávke... tam sa mi tie predstavy začali zahmlievať.

Rok 2021, príjemná jeseň, Janko sa pred pár dňami vrátil z Ameriky. Stretávame sa v meste, na terase, vidíme sa prvýkrát. Slovo dalo slovo, tequila dala tequilu a začína sa niekoľko hodinový rozhovor. Jeho prvé slová sú: „Juuuj, aký som nevyrozprávaný, ľutujem uši, ktoré toto budú počúvať.“

Verte mi, že ľutovať nebudete ani náhodou, pretože výrečnosť a Jankov novinársky talent nazývať veci správnymi slovami, dáva príbehu jedinečnú šťavu. Nehovoriac o zážitkoch, s ktorými sa s nami podelil.

Ján Maloch je uznávaný novinár, ktorý má na svojom konte niekoľko individuálnych ocenení. V minulosti jeho prácu ocenil Slovenský syndikát novinárov, Nadácia otvorenej spoločnosti, Literárny fond, no získal i štátne a univerzitné ocenenie. Odborné poroty vyzdvihli viaceré kauzy, ktoré odhalil. Za reportáž „Pátranie po zlodejoch áut“ dostal cenu za Najlepšiu televíznu reportáž.

Posledné roky cestoval po svete, kde zbieral inšpirácie a poznatky pre svoj nový projekt a čo je hlavné, intenzívne sa vzdelával v oblasti verejných problémov.  Na univerzite v New Yorku  a Argentíne sa venoval postdoktoranskému výskumu v oblasti žurnalistiky a svoje vedomosti uplatňuje práve v spomínanom projekte PIQASO.Dámy a páni, vypočujte si príbeh Janka Malocha a jeho dodávky BETTY.

Sledujte platformu www.liveslow.sk

Zakladateľ známeho a úspešného projektu Zľava dňa pán Zdenko Hoschek si procesom vyhorenia sám prešiel a podelí sa s nami o jeho vlastnú skúsenosť.

V spoločnosti čoraz častejšie rezonuje slovo "vyhorenie". V kombinácii s veľakrát používaným  slovným spojením "mám depku", sa za nimi skrýva pocit vyčerpanosti a nedostatku energie, chronický stres na pracovisku, prevaha negativistických pocitov, nechuť či celková apatia k životu. Práve tieto príznaky pomáhajú definovať Syndróm vyhorenia, ktorý je,  na základe vyjadrení odborníkov, jedným z najdiskutovanejších problémov duševného zdravia súčasnej doby.  Svetová zdravotnícka organizácia upriamila pozornosť na vyhorenie tým, že zaradila tento problém do Medzinárodnej klasifikácie chorôb a táto zmena by do platnosti mala vstúpiť v Januári 2022.

Predstavenie hosťa:

Zdenko Hoschek po skončení vysokej školy pracoval v spoločnosti Deloitte, a neskôr odišiel do bankovníctva. V roku 2009 sa rozhodol podnikať

a postupne rozbehol, alebo akvizoval viacero úspešných projektov ako ZlavaDna.sk, SlevaDne.cz, Obedovat.sk, Lunchtime.cz, Boomer.sk, Bookio.sk ktorých ročný obrat presahoval 25 miliónov Eur. S projektom ZlavaDna.sk získal v roku 2013 medzinárodné ocenenie od spoločnosti Deloitte ako druhou najrýchlejšie rastúcou technologickou firmou v strednej Európe v kategórii Risingn Stars, vychádzajúcich hviezd.  V roku 2014 sa podarilo Zdenkovi a jeho spoločníkovi predať projekty Obedovat.sk a Lunchtime.cz indicko-americkej firme Zomato za 3,25 mil. USD.

V novembri 2017 Zdenko ukončil svoje pôsobenie ako CEO vo všetkých projektoch a predal svoje obchodné podiely svojmu spoločníkovi.

V roku 2020 sa po 3 ročnej prestávke vrátil späť do biznisu a do ZlavaDna.sk, keď kúpil v spoločnosti 65%-ný podiel.

Rozhovor so Zdenkom Hoschekom som robila aj v relácii KLUB TA3. Odporúčam pozrieť v archíve:-)

David Rolla je profesionálny kuchár, s ktorým sa virtuálne prenesieme do zákulisia londýnskych reštaurácií ocenených michelinskými hviezdami.

Pre tých, ktorí nevedia, čo Michelinova hviezda znamená, krátke vysvetlenie:

Michelin Guide vydávaný francúzskou spoločnosťou, poskytuje zoznam reštaurácií na celom svete, ktoré hodnotí 1-3 hviezdami.  Hodnotenie vykonávajú anonymní inšpektori, ktorí sa zameriavajú výlučne na jedlo – jeho kvalitu, technické prevedenie a osobitosť. Zariadenie podniku, či úroveň obsluhy nehodnotia. Inšpektormi sú gurmáni s výbornou chuťovou pamäťou, vďaka ktorej vedia porovnať konkrétne jedlá. Musia dokázať splynúť s davom a vyzerať ako bežní zákazníci. Po svojej návšteve napíšu o reštaurácii detailnú správu. O konečnom počte hviezd sa rozhoduje na spoločnom stretnutí recenzentov.

AKÉ OZNAČENIA POUŽÍVA MICHELIN´S GUIDE?

-1 hviezda označuje reštauráciu, ktorá ponúka v rámci svojej kategórie jedlá na vysokej úrovni a oplatí sa v nej zastaviť.

-2 hviezdy sa udeľujú reštaurácii, ktorá ponúka excelentnú kuchyňu a jedlá mimoriadnej kvality a oplatí sa kvôli nej urobiť cestu navyše.

-3 hviezdy znamenajú najvyššiu možnú kvalitu jedla. Označujú reštauráciu, za ktorou sa oplatí vycestovať.

A na úvod ešte jedna zaujímavosť:

Mnohé reštaurácie, ich manažéri a šéfkuchári po michelinskej hviezdičke doslova prahnú. Stratu hviezdy porovnal slávny Gordon Ramsey k rozchodu s priateľkou. Keď jeho newyorská reštaurácia The London prišla v roku 2013 o dve Michelinove hviezdy, podľa vlastných slov plakal.

Niektoré zdroje uvádzajú, že viac, ako 80% dostupných michelinských reštaurácii nezarába a ich zisk plynie z paralelných aktivít, ktoré získanie tohto prestížneho ocenenia prináša.

Nech už je to akokoľvek, Michelin je exkluzívny klub a  my sa doň pozrieme spolu s Davidom Rollom.

Hosťom tejto epizódy bol prvý koncertný majster Slovenskej filharmónie, husľový virtuóz pán Jarolím Emmanuel Ružička.

Pred nahrávaním som od Jarolíma dostala osobné pozvanie a absolvovala som svoju premiéru v slovenskej filharmónii. Aj v tomto prípade platí: nezažiješ, nepochopíš. Hudba sa totiž nedá opísať, ja ju neviem opísať, viem ju len precítiť, tie tóny, vibrácie a atmosféra v sále v momente, keď sa rozozvučia všetky nástroje.

Práve preto sme sa s Jarolímom dohodli na tom, že úvod rozhovoru začneme netradične. Slová sme nachvíľu odložili a nechali prehovoriť husle.

„ Na tento minivýstup som sa pripravoval niekoľko dní. Pokiaľ je človek na určitej profesionálnej úrovni, tak všetko chce robiť v najlepšej kvalite. Je mi jedno, či hrám 30 sekúnd alebo hodinu“, vysvetľuje Jarolím.

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

-  prečo je hra na husle neprirodzenou činnosťou

-  čo Jarolíma posúva vpred

-  z čoho má radosť

-  prečo ho baví robiť z náročných veci náročnejšie

-  čo chce povedať Stingovi

-  aká je úloha koncertného majstra

-  koľkokrát denne trénuje

-  o žiarlivosti a neprajnosti v hudobnom svete

Užite si rozhovor, stojí to za to.

Na svojom konte má množstvo individuálnych ocenení. Je najúspešnejšou basketbalovou trénerkou modernej histórie Európskej ligy, držiteľkou 24 národných titulov z troch rôznych krajín, od roku 2019 členkou Siene slávy Medzinárodnej basketbalovej federácie FIBA, dámou, ktorá bola v ankete Slovenskej basketbalovej federácie vyhlásená za trénerku storočia a od roku 1998 nositeľkou Rádu Ľudovíta Štúra III. triedy.

V roku 1991 sme obidve získali titul Majsterka Československa. Natália ako trénerka a ja ako hráčka vo tíme SCP Ružomberok. Oslavy boli plné emócií a skladba od Queens We are the champions znela stále dookola. Po vyše 30 rokoch sa porozprávame o jej životných aj basketbalových úspechoch a pádoch. 

Hostkou v podcaste Talkslow bola stále aktívna basketbalová trénerka pani Natália Hejková.

Zem vychádzajúceho slnka. Takto sa doslova označuje krajina, ktorá je pre mnoho cudzincov stále obalená vrstvou tajomna a ktorá svojou odlišnosťou patrí do kategórie zaujímavé a pozoruhodné.

S Janom Volným sa budeme rozprávať o Japonsku, krajine, ktorá sa stala v roku 2021 centrom pozornosti z dôvodu Letných olympijských hier.

Spoločne nazrieme do života a mentality tohto národa z viacerých uhlov a užijeme si virtuálny výlet prostredníctvom zaujímavostí z kultúry, histórie, zvykov a tradícií, gastronómie, etikety a mnohých ďalších.

Jan Volný vyštudoval japanistiku a anglistiku na Masarykově univerzitě v Brne. Počas štúdií strávil viac ako rok a pol v Japonsku, kde sa okrem iného venoval aj čajovému rituálu školy Urasenke. Po ukončení štúdia nastúpil na 5 rokov ako tlmočník a prekladateľ do japonskej výrobnej firmy v ČR. Momentálne pracuje na obchodnej pozícii so zameraním sa na japonský trh. Je autorom stránky Japonské postřehy, na ktorej sa snaží priblížiť súčasné Japonsko všetkým, ktorých táto pestrá krajina zaujíma, ale majú tú smolu, že sa nachádzajú o 9 tisíc kilometrov západnejšie.

V rozhovore s Janom sa bavíme aj o tom,

-  ako Japonci vnímali OH v Tokiu,

-  z čoho mali najväčšie obavy,

-  čo sa stane s olympijskou dedinou,

-  ako srdečnosť Japoncov súvisí s pestovaním ryže,

-  prečo sa Japonci klaňajú aj do telefónu,

-  aké je postavenie ženy v Japonsku,

-  čo sa Japonkám páči na mužoch,

-  prečo je sexualita u Japoncov utlmená,

-  kto je gejša 21.storočia

-  aké jedlo je pre Japonca, čo pre Slováka bryndzové halušky,

-  čo mi u Japonca v žiadnom prípade neprejde

a prejdeme ďalšími zaujímavými zákutiami Japonska.

Hosťom epizódy podcastu Talkslow je podnikateľ, stratég, lektor, psychológ a tiež podcaster pán Tomáš Nezmeškal.

A prečo práve Tomáš?

Do svojho podcastu Oldschooler’s si pozýva hostí, ktorí sa narodili pred rokom 1982. Čo napovedá, že ide o ročníky, ktoré si zažili bývalé Československo. My obidvaja do tejto skupiny patríme a preto si spolu s Tomášom zacestujeme časom, zaspomíname  a pofilozofujeme o tom, do akej miery má význam o týchto témach rozprávať, čo nám to obdobie dalo, v čom nás posilnilo, ale aj o tom, že pre mnohých ostalo rozdelenie Československa iba na mape. A vrátime sa späť do súčasnosti, a ako oldschooleri si podebatujeme o tom, že vek, je len číslo. Na váhe, ako hovorí Tomáš

-  Prečo je potrebné rozprávať o dobe bývalého Československa.

-  Rok 1989 - mydlová bublina z bublifuku praskla.

-  Pre novú českú generáciu je Slovensko cudzia Zem.

-  Využitie znalostí psychológie a sociológie pri tvorbe podcastov.

-  Z tváre viem odčítať, ktorá otázka je hosťovi nepríjemná, ohrozujúca a diskomfortná.

-  Ak nemáš neresť, tak si nejakú vymysli, inak budeš vyzerať ako kyborg.

-  Univerzálne rady, ako byť motivovaný, nefungujú.

-  Číslo na váhe si sledujem, v občianke mi je to jedno.

-  Musíš vedieť z koho sa máš po... a na koho sa máš vy.... 

-  Vyrastal som v konkurenčnom prostredí, kde som si neustále musel vybojovávať svoj priestor.

-  Mám inštinkt chlapca z Bronxu. Viem, kedy bojovať a kedy utiecť.

Užite si rozhovor a ostaňte s nami prostredníctvom www.liveslow.sk

„Bola som dievča zo Šumperka. Keď som prvýkrát nastúpila v Prahe do autobusu, všetkých som zdravila,“ spomína na svoje začiatky Eva Mihulková.

Pri rozhovoroch niekedy dochádza k momentom, kedy mám čo robiť, aby som nepodľahla emóciám. O príbehoch hostí viem oveľa viac, ako v podcaste pustím, ale tomu, verím, že všetci rozumiete. Stalo sa mi to aj v prípade Evky Mihulkovej. V rámci rozhovoru ma na chvíľu pustila do veľmi intímnej a osobnej zóny, ktorá je, ako sama hovorí, neoddeliteľnou súčasťou jej príbehu. Cieľom nebolo hrabať sa v tejto etape Evkinho života dlho, a ja si veľmi cením, že súhlasila s originálom nahrávky a budete mať tak možnosť vypočuť si aj túto autentickú a emotívnu časť rozhovoru.

O čom sme sa ešte rozprávali:

-  Aj o tom, že splniť si detský sen je možné v každom veku. Niekedy vám k tomu pomôže jedna jediná otázka.

-  Prečo povolanie vizážistky nemá dostatočný status.

-  Ako Eva zvládla komunikáciu na sociálnych sieťach.

-  Čo sa skrýva za slovom luxus.

-  A tiež aj tom, prečo si nenechá do líčenia „kecať“.