Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Deň pokánia a modlitieb

Matúš 24,1-14

1 Po tom, čo Ježiš vyšiel z chrámu a odchádzal odtiaľ, pristúpili k nemu jeho učeníci a ukazovali mu chrámové stavby. 2 On im však povedal: „Vidíte toto všetko? Amen, hovorím vám, že tu neostane kameň na kameni, všetko bude zničené.“ 3 Keď sedel na Olivovom vrchu a boli sami, pristúpili k nemu jeho učeníci a spýtali sa ho: „Povedz nám, kedy sa to stane a čo bude znamením tvojho príchodu a konca sveta.“ 4 Ježiš im odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nikto nezviedol. 5 Lebo mnohí prídu v mojom mene a povedia: ‚Ja som Kristus!‘ A mnohých zvedú. 6 Budete počuť správy o vojnách a chýry o bojoch. Dajte pozor, aby ste sa neľakali. Lebo sa to musí stať, ale to ešte nie je koniec. 7 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, miestami bude hlad a zemetrasenia. 8 Ale to všetko je začiatok útrap. 9 Potom vás vystavia súženiu, budú vás zabíjať a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. 10 Vtedy sa mnohí pohoršia, budú sa navzájom udávať a nenávidieť. 11 Povstane aj mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. 12 A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska. 13 Kto však vytrvá až do konca, bude spasený. 14 A toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec.

Vytrvaj do konca! Slová dnešného textu nám v mnohom pripomínajú dianie vo svete – hlad, mor, vojny, či ochladnutie lásky medzi ľuďmi. Toto všetko je súčasťou nielen dnešnej ľudskej spoločnosti, ale tak to bolo aj v predchádzajúcich generáciách. Žijeme v dobe očakávania Druhého Kristovho príchodu. Kým Pán Ježiš nepríde znova a nenastolí Božie kráľovstvo, bude sa na tomto svete rozmáhať zlo v rôznych podobách. Jeho dosah môžeme vidieť na celosvetovej úrovni, ale aj v našej krajine, v spoločnosti, v cirkvi, v rodinách aj u jednotlivcov. V tomto čase očakávania Druhého Príchodu Pána Ježiša máme dôležitú úlohu: vytrvať vo viere až do konca. Viera nepochádza z nás, ale je vzácnym darom. Počas svojho života máme skrze Ducha Svätého svoju vieru budovať – v modlitbách, Jeho slovom aj v spoločenstve s ostatnými kresťanmi. Jedine skrze úprimnú a čistú vieru môžeme vytrvať aj napriek ťažkostiam a zlu vo svete. V každej chvíli svojho života majme na pamäti, že „…kto vytrvá až do konca, bude spasený.“

Modlitba: Pane náš, ďakujeme Ti za spasenie, ktoré nám zo Svojej milosti ponúkaš. Prosíme Ťa, aby sme vo viere v Teba vytrvali za každých okolností. Sprevádzaj nás týmto životom, a napokon nás priveď do radosti v Tvojom kráľovstve! Amen.

Ako môže byť smrteľník spravodlivý pred Bohom? Ak sa mu zachce viesť s Ním spor, z tisíc otázok mu neodpovie ani na jednu. Jób 9,2-3

Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. Lukáš 15,18

Lukáš 13,(1-5)6-9 :: Rímskym 2,1-11 :: Izaiáš 1,10-18 :: Ezechiel 22,23-31 :: Modlíme sa za: Želiezovce (DNS)

Júda 17-25

17 Vy však, milovaní, pamätajte na slová, ktoré už predtým povedali apoštoli nášho Pána Ježiša Krista. 18 Veď vám hovorili: „V poslednom čase vystúpia posmievači, čo budú žiť podľa svojich bezbožných žiadostí.“ 19 To sú tí, čo vyvolávajú roztržky, telesní ľudia, čo nemajú Ducha. 20 Ale vy, milovaní, budujte sami seba svojou presvätou vierou a modlite sa v Duchu Svätom. 21 Udržujte sa v Božej láske a očakávajte milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista pre večný život. 22 Majte súcit s tými, čo pochybujú, 23 zachráňte ich, vytrhnite z ohňa. Nad inými však majte súcit s bázňou, nech sa vám protiví aj ich plášť poškvrnený telom. 24 Tomu však, ktorý vás môže uchrániť pred pádom a nepoškvrnených postaviť s plesaním pred svoju slávu, 25 jedinému Bohu, nášmu Spasiteľovi skrze Ježiša Krista, nášho Pána, sláva, veleba, moc a vláda pred všetkými vekmi teraz i na všetky veky. Amen.

Vtelenie slov do skutkov. Júda ako prevenciu pred úpadkom viery a úpadkom životných hodnôt a smerovania ponúka duchovné úsilie, námahu a zápas. V dnešnom svete devalvácie hodnôt i slov nám stále zostáva k dispozícii váha SKUTKOV. Ak sa viera oblečie do skutkov, stáva sa skutočnou, živou (G 5,6; Jk 2,17). To sú tie Božie „tehličky zlata“, ktoré sa v čase obrovskej inflácie slov zalesknú svojou hodnotou. Vidieť ich už zďaleka, nepotrebujú komentár ani obhajobu, nie sú na ne sťažnosti a ticho poukazujú na zdroj – DOBRÉHO BOHA. Skutky lásky. Kráčať za Kristom nás bude stáť námahu skutkov – milosrdenstva, dobročinnosti aj sebaobetovania. Naše zameranie na slová, vyznania, či proklamácie dnes prestávajú stačiť. Slová sa musia vteliť tak, ako sa LOGOS vtelilo do tela Ježiša KRISTA. „To slovo sa stalo telom, aby prebývalo medzi nami.“ A Jeho prebývanie malo spásonosný účinok. Všade, kde Kristus vkročil, prišla s Ním v nejakej podobe spása. Evanjelium nie je len správa, je to predovšetkým DOBRÁ správa. DOBRO je Božia veličina, ktorú sme zanedbávali. Správa je spôsob, ako ho sprístupniť ľuďom. DOBRO nestačí iba hlásať – treba ho ŽIŤ!

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás nerozmaznávaš, ale Tvoja výchova je aj prísna. Odpusť, že mám radšej duchovnú lenivosť. Veď ma Svojím Duchom po cestách služby. Amen.

Až potiaľto nám pomáhal Hospodin. 1.Samuelova 7,12

Pavol povedal: Boh mi však pomáhal, a tak tu v tento deň stojím ako svedok. Skutky apoštolov 26,22

Jeremiáš 8,4-9 :: Modlíme sa za: Žehňa (ŠZS)

Júda 1-16

1 Júda, služobník Ježiša Krista, brat Jakuba, povolaným, ktorí sú od Boha Otca milovaní a Ježišom Kristom chránení: 2 milosrdenstvo vám i pokoj a láska v hojnosti! 3 Milovaní, veľmi som sa usiloval napísať vám o našej spoločnej spáse; teraz pokladám za nevyhnutné napísať vám a napomenúť vás, aby ste bojovali za vieru raz navždy odovzdanú svätým. 4 Vkradli sa totiž medzi vás niektorí ľudia, o ktorých bol už dávno napísaný súdny výrok. Sú to bezbožníci, ktorí zamieňajú milosť nášho Boha za výstrednosti a zapierajú jediného vládcu a nášho Pána, Ježiša Krista. 5 Chcem vám pripomenúť, hoci to už raz viete, že Ježiš zachránil ľud z egyptskej krajiny a potom zahubil tých, čo neuverili. 6 Anjelov však, ktorí si nezachovali svoju pôvodnú hodnosť, ale opustili svoj vlastný príbytok, drží v temnote vo večných putách pre súd veľkého dňa. 7 Rovnako ako Sodoma a Gomora aj okolité mestá, ktoré sa podobným spôsobom oddali smilstvu a náhlili sa za iným telom, podstupujú trest vo večnom ohni a sú výstrahou. 8 Podobne aj títo blúznivci poškvrňujú telo, neuznávajú autoritu nad sebou a rúhajú sa nadzemským mocnostiam. 9 Veď archanjel Michal, keď sa prel v hádke s diablom o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť nad ním rúhavý súd, iba čo povedal: „Nech ťa Pán potrestá!“ 10 No títo sa rúhajú tomu, čo nepoznajú. Hynú vo všetkom, čo od prirodzenosti poznajú ako nerozumné zvieratá. 11 Beda im, pretože sa vydali Kainovou cestou, za peniaze sa nechali vtiahnuť do bludu Bileáma, až zahynuli v Korachovej vzbure. 12 Sú poškvrnou na vašich hodoch lásky, kde spolu s vami bez hanby hodujú a pasú sami seba; sú oblaky bez dažďa unášané vetrom sem a ta, jesenné stromy bez ovocia, dvakrát odumreté a vykorenené; 13 divoké morské vlny, vrhajúce ako penu vlastné hanebnosti; bludné hviezdy, pre ktoré je naveky pripravená mrákava tmy. 14 Aj o nich prorokoval Henoch, siedmy po Adamovi, keď povedal: „Hľa, prišiel Pán s desaťtisícmi svojich svätých, 15 aby vykonal súd nad všetkými a usvedčil všetkých ľudí zo všetkých ich bezbožných skutkov, ktorými páchali bezbožnosť, a zo všetkých vzdorovitých rečí, ktoré bezbožní hriešnici hovorili proti nemu.“ 16 Sú to šomrajúci nespokojenci, žijú podľa svojich žiadostí. Ich ústa hovoria povýšene a ľuďom lichotia do tváre pre zisk.

Zneužitie milosti. Dá sa vôbec milosť zneužiť? My, ľudia, máme v sebe nízke kšeftárske sklony: dostať niečo veľmi kvalitné za bazárovú cenu. Neustále zdôrazňovanie doktríny, že BOH nám dáva spasenie a všetko s ním „úplne ZADARMO“, devalvuje pochopenie a hospodárenie s JEHO MILOSŤOU. A tam, kde je devalvácia, je len krôčik k pošliapavaniu milosti. Rôznymi spôsobmi. Môj starý otec hovorieval: Ľahko prišlo – ľahko odišlo! Ako je to teda s milosťou? Nie je „zadarmo“ – Boh zaplatil veľkú cenu! Nie je „zadarmo“, pretože sme pozvaní nasledovať Ho! Žiť obetavý život. To nie je podmienka spasenia – je to výzva k novému životu. „Chceš byť DOKONALÝ?“ – pýta sa Ježiš bohatého mladého muža: „Choď, predaj, rozdaj a nasleduj ma!“… To je pozvanie! Vykročiť smerom k dokonalosti. Tu by mal skončiť náš bazárový prístup k životu, k viere, k Bohu. TY dáš všetko a JA nič! Potom sa celá pozornosť viery obracia k sebe samému, k vlastným žiadostiam, túžbam… Moderné západné kresťanstvo podlieha vláde ľudského EGA, a to odmieta strádať, trpieť, uskromňovať sa, nezištne dávať, pomáhať slabým, prinášať obete. Evanjelium nestačí len horlivo čítať – treba ho aj horlivo žiť!

Modlitba: Bože, ďakujem Ti za milosť, čo nám dávaš. Odpusť mi, že ju zneužívam. Daj mi múdrosť, nech v bázni prijímam milosť tak, aby cezo mňa pracovala tak, ako cez Pavla. Amen.

Vráť sa, Hospodin! Dokedy? Preukáž milosť Svojim sluhom! Žalmy 90,13

Ježiš hovorí: Zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. Ján 14,3

Matúš 25,14-20 :: Modlíme sa za: Žaškov (LOS)

24. nedeľa po Svätej Trojici

Jób 14,1-6(7-12)13(14)15-17

1 Zo ženy zrodený človek žije len krátko, ale je sýty nepokoja. 2 Rozkvitne ako kvet a zvädne, zmizne ako tieň a neostane stáť. 3 Ty však na takého upieraš oko a privádzaš ho proti sebe na súd. 4 Kto urobí z nečistého čisté? Nikto! 5 Ak sú mu vymerané dni a u teba je počet jeho mesiacov, hranice, ktoré si mu vymedzil, neprekročí. 6 Nedívaj sa na neho, nech si vydýchne, kým ho ako nádenníka deň nepoteší.

(7 Veď aj strom má nádej, ak ho vytnú, ešte vyrastie a jeho výhonok nezanikne. 8 Ak aj jeho koreň zostarne v zemi a jeho kmeň odumrie v prachu, 9 len čo zacíti vodu, vypučí a ako priesada vyženie mládnik. 10 Keď však zomrie muž, ostane ležať, keď vydýchne človek, kdeže je už? 11 Ako keď sa voda stratí z mora a rieka opadne a vyschne, 12 tak aj človek, ak si ľahol, už nevstane. Kým budú nebesia, ľudia sa zo svojho spánku nepreberú a nevstanú.)

13 Kiežby si ma uschoval v podsvetí a ukryl ma, kým tvoj hnev neprestane, vymeral by si mi lehotu a potom si na mňa spomenul.

(14 Ak muž umrie, azda zase ožije? Každý deň svojho boja by som vyčkával, kedy príde striedanie!)

15 Ty by si zavolal a ja by som ti odpovedal, túžil by si po diele svojich rúk. 16 Teraz by si síce rátal moje kroky, ale nevšímal by si si môj hriech. 17 Môj zločin by bol zapečatený vo vreci a moju neprávosť by si zatrel.

Bieda a chatrnosť človeka vo svetle Božej lásky. Žijeme vo svete, v ktorom sa o človeku nezvykne hovoriť ako o biednej, chatrnej a pominuteľnej bytosti. Ak to niekto urobí, vyzerá čudne, podozrivo a dokonca nebezpečne. Všadeprítomné „pozitívne myslenie“ nám zobralo schopnosť vidieť veci správne, vidieť sa pravdivo. Naopak, o človeku sa musí hovoriť ako o výnimočnom, kultúrnom a spoľahlivom. Ódy na človeka neboli doménou len totalitnej kultúry. Aj dnes sme svedkami atmosféry, v ktorej sa človek nechá ozdobovať superlatívmi. Učíme to už naše deti, keď im pripravujeme oslavy hodné maturity aj vtedy, keď prechádzajú z materskej škôlky do základnej školy… A keď potom prídu k Bohu, už im pre Neho nič poriadne nezostane. – – Sú však chvíle, v ktorých človek spoznáva svoju skutočnú hodnotu. Ten pohľad na seba nie je vôbec príjemný. Je poznačený bezmocnosťou a biedou. Starozákonný muž menom Jób o tejto biede, ktorá úprimne stojí pred Bohom, čosi vedel. No nechcel v nej ostať sám. Mal okolo seba priateľov, a najmä svojho Stvoriteľa, na ktorého sa spoliehal. Vedel, že jeho bieda, chatrnosť a pominuteľnosť budú mať zmysel len v Jeho rukách. Nevedel nič o živote a už vôbec nie o podsvetí, ale vedel všetko o Bohu. A to mu stačilo.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že v Tvojich rukách má všetko zmysel. Odpusť mi, že ja vidím viac zmysel v oslave seba. Veď ma Svojím Duchom po cestách pokory a radosti v Tebe. Amen.

Veď pery kňaza majú strážiť poznanie; z jeho úst sa očakáva naučenie, lebo on je poslom Hospodina zástupov. Malachiáš 2,7

Buďte stále pripravení k obhajobe pred každým, kto by od vás žiadal, aby ste vydali počet z nádeje, ktorú máte. 1.Petra 3,15

Matúš 25,31-46 :: Rímskym 14,(1-6)7-13 :: Žalmy 70 :: Modlíme sa za: Biblickú školu v Martine

Jób 42,7-17

7 Potom, keď Hospodin dopovedal Jóbovi tieto slová, Elifazovi z Temánu povedal: „Môj hnev vzplanul proti tebe a tvojim dvom spoločníkom, lebo ste nehovorili o mne správne, tak ako môj služobník Jób. 8 Preto teda si vezmite sedem býčkov a sedem baranov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a prineste za seba spaľovanú obetu. Môj služobník Jób sa bude za vás modliť, lebo len pre neho nebudem zaobchádzať s vami podľa vášho bláznovstva, pretože ste nehovorili o mne ako môj služobník Jób.“ 9 Potom Elifaz z Temánu, Bildad zo Šúachu a Cofar z Naamy urobili tak, ako im Hospodin povedal. Nato Hospodin vzal ohľad na Jóba. 10 Hospodin zmenil Jóbov údel vtedy, keď sa modlil za svojich blížnych. Potom dal Hospodin Jóbovi dvojnásobok všetkého, čo vlastnil. 11 Vtedy k nemu prišli všetci jeho bratia, sestry a všetci niekdajší známi, aby s ním jedli chlieb v jeho dome. Prejavili mu sústrasť a potešovali ho pre všetko zlé, čo Hospodin na neho dopustil. Každý z nich mu daroval jednu kesitu a jeden zlatý prsteň. 12 Ďalšie Jóbove dni Hospodin požehnal ešte väčšmi ako predchádzajúce. Mal štrnásťtisíc oviec a šesťtisíc tiav, tisíc volských záprahov a tisíc oslíc. 13 Mal sedem synov a tri dcéry. 14 Jednej dal meno Jemima, druhú pomenoval Kecía a tretiu nazval Keren-Happúch. 15 V celej krajine nebolo krajších žien ako boli Jóbove dcéry. Aj im dal otec dedičstvo medzi ich bratmi. 16 Jób potom žil stoštyridsať rokov, videl svojich synov a vnukov až do štvrtého pokolenia. 17 Napokon Jób zomrel starý a sýty životom.

Modli sa za blížneho a budeš dvojnásobne požehnaný! Záver Knihy Jób je fascinujúci: V 41 kapitolách čítame, ako sa na Jóba „nakladá“, a teraz po tom všetkom prichádza požehnanie. To požehnanie tkvie však v tom, že Jób vo všetkom ostal verný Pánu Bohu. Bol postavený pred rozhodnutia, ktoré musel urobiť. Tak, ako my. Jób sa istotne veľa modlil. Modlil sa aj vtedy, keď Pán Boh mlčal. Poznáme to. Modlil sa, ale nie len za seba a za svoje veci, ale v prvom rade (ako nám to dokazuje aj tento biblický odsek) sa modlil za ostatných (Pohliadni okolo seba, za koľkých ľudí sa môžeš modliť?!), aby sa Pán Boh zmiloval aj nad nimi. Prečo zmenil Hospodin Jóbov údel? Lebo sa modlil za blížneho. Ak sa modlíš predovšetkým za blížneho, akoby si sa modlil dvakrát. Prečo?… Lebo v blížnom si aj ty. „Miluj blížneho, ako seba samého!“… Preto bol za to všetko dvojnásobne požehnaný. Modli sa za ľudí okolo seba a Hospodin ťa požehná! Dvakrát sa modlí nielen ten, kto spieva, ale aj ten, kto sa modlí, a to predovšetkým za iných! Vtedy budeš nasýtený Božím požehnaním…!

Modlitba: Pane Bože, modlím sa za ľudí, ktorí potrebujú Tvoju pomoc a útechu, ktorí potrebujú zdravie, mier, pokoj a pomoc. Zošli na nich Ducha pomoci a pokoja. Amen.

Kôň je klamná pomoc, nezachraňuje ani svojou veľkou silou. Hospodinovo oko spočíva na tých, čo sa Ho boja, na tých, čo očakávajú Jeho milosť. Žalmy 33,17-18

Veď my sa chválime v Kristovi Ježišovi a nespoliehame sa na telo, hoci ja by som sa mohol spoliehať aj na telo. Filipským 3,3

1.Petra 3,8-17 :: Modlíme sa za: Zvolenská Slatina (ZvS)

Jób 42,1-6

1 Nato Jób odpovedal Hospodinovi takto: 2 „Spoznal som, že môžeš všetko, a že nijaký plán nie je pre teba neuskutočniteľný. 3 Kto tu pre neznalosť zakrýva múdre rozhodnutie? Preto odpovedám: ‚Ja som hovoril o veciach, ktoré som nechápal, a o divoch, o ktorých neviem.‘ 4 Vypočuj ma, prosím, a ja prehovorím. Budem ti klásť otázky a ty ma poučíš. 5 Chýr o tebe sa mi dostal do ucha, ale teraz ťa na vlastné oči vidím. 6 Preto odvolávam svoje slová a kajám sa v prachu a v popole.“

Slobodný v Slobodnom. Jób po tom všetkom, čo nielen zažil, ale to aj prežil, konštatuje, že Boh je Veľký. Videl Boha v sebe aj vo svojom konaní. Videl Ho okom pokory a uznania Božej veľkosti. Až vtedy, keď uvidíš seba ako zrnko popola, uvidíš veľkosť Pána Boha. To neznamená, že to je ubitie človeka. Práve naopak: je to návrat k Pánu Bohu. K Jeho prikázaniam. K Jeho milosti. On ju potvrdil a dokázal tým, že sa stal jedným z nás – v Osobe Pána Ježiša Krista. Ježiš nás oslobodil od hriechu a pozdvihol nás z popola. Len s Ním – ako Darcom slobody – môžeme byť slobodní, šťastní, úspešní a požehnaní. Tak, ako Jób. Pokora a každodenná kajúcnosť nás učí rásť vo viere. Nehovorme vo svojom živote o veciach, ktorým (ako Jób) nerozumieme, ale rozumejme Pánovi Ježišovi a Jeho dielu záchrany hriešneho človeka! Hovorme o veciach, ktoré s Pánom Ježišom denno-denne zažívame! Hovorme o Jeho milosti a slobode!

Modlitba: Pane Ježišu Kriste, ďakujem Ti, že v Tebe som slobodný. Odpusť, že hľadám iné slobodné cestičky, ktoré ma vedú do otroctva a zajatia hriechu. Aj keď som len zrnko popola, predsa však som Tvoj. Amen.

Veď Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú Moje cesty, znie výrok Hospodina. Izaiáš 55,8

Božie bláznovstvo je totiž múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia. 1.Korintským 1,25

Ján 18,10.11 :: Modlíme sa za: Zvolen (ZvS)

Jób 40,6-32

6 Vtedy Hospodin odpovedal Jóbovi z búrky takto: 7 „Opáš si teda bedrá ako chlap, budem sa ťa pýtať a ty ma poučíš. 8 Naozaj chceš zrušiť môj rozsudok? Chceš obviniť mňa, aby si ty bol spravodlivý? 9 Máš azda také rameno ako Boh? Burácaš vari takým hlasom ako on? 10 Nuž, ozdob sa velebou a vznešenosťou, zaodej sa slávou a nádherou. 11 Vylej svoj prekypujúci hnev, zhliadni na všetkých povýšených a poníž ich! 12 Pozri na všetkých povýšených a pokor ich, pošliap bezbožníkov všade, kde sa nachádzajú! 13 Všetkých ich zahrab do prachu, obviaž im tváre na zabudnutých miestach. 14 Potom ťa aj ja pochválim, že ťa zachránila tvoja vlastná pravica. 15 Pozri na behemóta, ktorého som utvoril tak ako teba; žerie trávu ako dobytok. 16 Pozri, v jeho bedrách je sila, v brušných svaloch má svoju moc. 17 Svoj chvost vzpriamuje ako céder, šľachy na jeho stehnách sú pospletané. 18 Jeho kosti sú ako trubice z bronzu, jeho hnáty sú ako železné tyče. 19 Stojí na začiatku Božích ciest, len jeho Tvorca sa môže k nemu s mečom priblížiť. 20 Vrchy mu poskytujú potravu tam, kde sa všetka poľná zver hráva. 21 Ležiava pod lotosmi, v úkryte z trstiny a v močarisku. 22 Prikrývajú ho lotosy, robia mu tieň, obklopujú ho riečne vŕby. 23 Rieka môže byť prudká, ale on sa neľaká; má istotu, aj keď sa mu Jordán valí do papule. 24 Chytí ho niekto spredu, hákom mu nos prepichne? 25 Vytiahneš Leviatana udicou, zviažeš mu jazyk povrazom? 26 Pretiahneš mu cez nozdry povraz z tŕstia, prepichneš mu čeľusť hákom? 27 Vari ťa bude prosiť, bude s tebou nežne hovoriť? 28 Uzavrie s tebou zmluvu, aby si si ho vzal navždy za otroka? 29 Budeš sa s ním hrať ako s vtáčaťom, priviažeš ho pre svoje dievčatá? 30 Budú s ním kupčiť obchodníci, rozdelia si ho medzi sebou kupci? 31 Dopicháš mu kožu bodcami a jeho hlavu harpúnami? 32 Polož naňho dlaň! Pamätaj na boj! Viac to neurobíš!

Čo si dokázal? Už sme si dávno zvykli na to, že najlepší futbaloví či hokejoví tréneri, premiéri či epidemiológovia sedia v krčmách pri pive. Akoby sa tento nešvár v ostatnom čase rozšíril úplne všade… Možno demokracia, možno sloboda slova, možno internet nás tak rozmaznali, že sa radi ku všetkému vyjadrujeme, no namiesto konštruktívnych poznámok kritizujeme každého a všetko. Pritom sami neraz nie sme ochotní nič urobiť a ani v živote či v práci sme toho nedokázali viac, ako ten, do koho práve kopeme. Hospodin dnes dohovára Jóbovi a hovorí mu, že ak bude mať rameno či hlas ako Boh, ak bude mať božskú slávu a velebu, ak urobí poriadok na zemi, potom môže poučovať. Skôr nie! Možno skôr, ako budeme niekoho a niečo kritizovať, mali by sme si aj my položiť otázku, či sme sami urobili niečo lepšie, alebo či sme aspoň ochotní sa o to pokúsiť. Veď kritika je vo svojej podstate dobrá vec. Má veci vylepšovať. Funguje však len vtedy, ak má aj sám kritik snahu pre to niečo urobiť. Ak nie, je to len hádzanie polien pod nohy tomu, kto niečo robí, alebo sa aspoň o niečo snaží. To však neplatí o Bohu. Pred Ním sme všetci malí, pretože Jeho moc, múdrosť ani slávu nikto nemá. Božie rozhodnutia nám preto treba vždy len v pokore a vo viere prijímať ako skutky Toho, Kto o tom vie všetko.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti aj za dar múdreho a láskyplného napomínania. Odpusť mi, že sa niekedy nechávam strhnúť k ohováraniu. Veď môj jazyk po Tvojich cestách dobra, múdrosti a odpustenia. Amen.

Uzavriem s nimi večnú zmluvu, že im neprestanem preukazovať dobro. Jeremiáš 32,40

Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal na svet Svojho jednorodeného Syna, aby sme skrze Neho mali život. 1.Jána 4,9

Lukáš 9,51-56 :: Modlíme sa za: Zlaté Moravce (DNS)

Jób 40,1-5

1 Hospodin znova prehovoril k Jóbovi takto: 2 „Bude sa vari hašterivý hádať so Všemohúcim? Ten, kto obžalúva Boha, nech odpovie!“ 3 Jób odpovedal Hospodinovi takto: 4 „Pozri, čože ti ja taký nepatrný odpoviem? Kladiem si ruku na ústa. 5 Raz som prehovoril, ale už sa neozvem, ba aj druhý raz, ale už nebudem pokračovať.“

Všetci sú hlúpi! Ostatné roky v plnej miere ukázali, ako málo dokážeme veriť autoritám a ako ľahko dokážeme odsunúť nabok relevantné informácie, ktoré by nás v našom uvažovaní mali usmerniť. V našej spoločnosti dnes žije mnoho tém, ktoré ľudí rozdeľujú, a to často len preto, že mnohí radšej uveria konšpirátorom, bulvárnym novinárom, či pochybným známym, ktorí dačo povedali, a nie autoritám, ktoré informujú, usmerňujú a rozhodujú. Im vraj nemožno veriť, veď nič nevedia a ničomu nerozumejú! Nie inak je to aj v oblasti viery. Aj tam je dnes bežné, že ľudia pohŕdajú kňazmi, ktorí im Bibliu vysvetľujú, a radšej sa riadia tým, ako sami Písmu rozumejú. A potom – čo človek, to nové náboženstvo. Kiežby sme si s Jóbom dokázali položiť ruku na ústa a vyznať pred Pánom Bohom, či tými, ktorí vedia o veci viac než my: „Som primalý, čo ja môžem povedať?“ Kiežby sme tým dokázali priznať pred sebou i ľuďmi, že nie všetko vieme, nie všetkému rozumieme, že potrebujeme informácie, či ich vysvetlenie a že tí, ktorí sú na to povolaní, až takí hlúpi nie sú.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si dal do sveta poriadok a autority. Odpusť, že im málo verím. Usmerňuj všetkých, čo sa nechali zviesť a odlákať od pravdy a veď ich k Ježišovi. Amen.

Poďte všetci smädní k vode! Izaiáš 55,1

Keď slnko zapadlo a nastal večer, prinášali k Ježišovi všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. Marek 1,32

Zachariáš 8,11-17 :: Modlíme sa za: Zlaté (ŠZS)

Jób 31,16-40

16 Ak som sa od želania chudobných odvracal, ak som oči vdovy nechal vyhasnúť, 17 ak som sám jedával svoj krajec chleba a sirota z neho nejedla 18 — veď od mladosti ma vychovával ako otec a od lona mojej matky viedol —; 19 ak som sa díval na hynúceho bez odevu a na chudobného bez prikrývky, 20 ak mi nedobrorečili jeho bedrá, ak sa nezohrial vlnou pri strihaní mojich oviec, 21 ak som sa rukou zahnal na sirotu, lebo som sa spoliehal na pomoc v bráne, 22 nech mi rameno z pleca odpadne a ruka sa mi z kĺbu vylomí. 23 Veď pohroma od Boha je mojím postrachom, nemôžem zniesť jeho vznešenosť. 24 Ak som svoju dôveru vkladal do zlata a žltému kovu som hovoril: ‚Ty si moja nádej,‘ 25 ak som sa tešil, že mám veľké bohatstvo, že moja ruka nadobudla veľký zisk, 26 ak som videl žiariť slnečné svetlo a mesiac ako nádherne putuje po oblohe, 27 ak ma tajne zviedlo moje srdce, takže som im rukou poslal bozk, 28 aj to by bolo previnenie, ktoré patrí na súd, pretože tým by som zaprel Boha z výsosti. 29 Vari som mal radosť z nešťastia človeka, čo ma nenávidel, a jasal som, keď ho stihlo zlé? 30 Nedovolil som svojim ústam zhrešiť tým, že by som bol na neho zvolával kliatbu. 31 Vari hovorili chlapi v mojom stane: ‚Kiežby nám dal z mäsa, veď nie sme sýti!‘? 32 Cudzinec nikdy nenocoval na ulici, pocestnému som vždy otvoril dvere. 33 Ak som skrýval svoje hriechy, ako to robia ľudia, a tak som v hrudi utajil svoju vinu, 34 potom nech mlčím a nevyjdem z dverí, veď by som sa triasol pred veľkým davom a bál by som sa pohŕdania príbuzných! 35 Kiežby ma niekto počúval! Tu je moje posledné slovo! Nech mi Všemohúci odpovie! Žalobný spis svojho odporcu 36 by som určite na pleci niesol a priviazal by som si ho na hlavu ako veniec! 37 O všetkých svojich krokoch by som mu porozprával a ako vojvodca by som k nemu pristúpil! 38 Ak proti mne kričí moja roľa a vedno s ňou jej brázdy plačú, 39 ak som z jej úrody jedol a nezaplatil a jej majiteľov umoril, 40 nech namiesto pšenice bodľač zarodí a namiesto jačmeňa burinu.“ Tu sa končia slová Jóba.

PREČO? Prečo sa dobrým ľuďom dejú zlé veci, alebo prečo sa zlým ľuďom dejú dobré veci? Iste sme sa často nachádzali v situácii, keď sme sa pýtali: „prečo?“ a radi by sme v tom mali jasno. Myslím, že tí, ktorí sa vidia v Božom zrkadle, dostávajú aj odpovede a uvedomujú si, kde zlyhali a prečo sa to stalo. No niekedy je to pre nás nevysvetliteľné. Chceme to pochopiť rozumom a máme pochybnosti. Možno preto, lebo sa nepýtame Boha, nečiníme pokánie, netúžime po Jeho blízkosti. A znova je pre nás Jób povzbudením! Rozpráva sa s Bohom, vylieva si pred Ním srdce. My vieme, prečo to všetko prežíval, no on to nevedel. Boh mu nikdy nepovedal, čo sa udialo medzi Ním a satanom. Jób bol obeťou niečoho, čo nespôsobil, obraňoval svoju nevinnosť a očakával, že ho Boh ospravedlní, keď uvidí jeho nevinu. Je to emócia zlomeného človeka a obhajuje sa: „miloval som nepriateľov, bol som pohostinný…“ A najmä sa dožaduje odpovede u Všemocného a verí Mu a snaží sa vynútiť si, aby Boh konal. Robí to zo zúfalstva, je už unavený, ale čaká na Boha. A tak aj my sa rozprávajme vždy s Bohom a keď sme zúfalí, „vylievajme“ svoj žiaľ Jemu – aj v plači (vďaka, že stvoril slzy!), nepýtajme sa: „prečo“, ale: „čo nás chceš, Pane, naučiť, čo máme robiť?“ a s dôverou čakajme, že nás vypočuje, že o nás vie a podá nám Svoju pomocnú ruku!

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si stvoril na počiatku dobrý svet a že nakoniec bude tiež dobrý. Odpusť, že Ti ho aj ja kazím svojimi hriechmi. Veď ma Svojím Duchom po cestách spravodlivosti. Amen.

Hospodin hovorí: Lebo nebudem sa večne sporiť ani sa nebudem ustavične hnevať. Izaiáš 57,16

Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou. Nepočítal ľuďom ich previnenia a nám uložil ohlasovať slovo zmierenia. 2.Korintským 5,19

Izaiáš 57,17-19(20.21) :: Modlíme sa za: Zemianske Podhradie (PoS)

Jób 19,21-29

21 Vy, priatelia moji, zľutujte, zľutujte sa nado mnou! Veď ma zasiahla Božia ruka! 22 Prečo ma tak ako Boh prenasledujete? Veď z môjho tela sa nenasýtite! 23 Kiežby sa moje slová zapisovali, kiežby sa dostali do knihy, 24 železným rydlom a olovom naveky boli vyryté do kameňa! 25 Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom! 26 Aj potom, keď moja koža bude takto zodratá, zo svojho tela uvidím Boha, 27 svojimi očami ho pri sebe uvidím — nie niekto cudzí. Moje vnútro už hynie túžbou. 28 Lebo potom poviete: ‚Prečo by sme ho mali prenasledovať?‘ Keďže je však koreň veci vo mne, 29 vy sa bojte meča! Hnev je totiž mečom na neprávosti, aby ste spoznali, že jestvuje súd!“

Triumf viery aj v opustenosti – tieto slová si iste všimnete, ak budete čítať zadané verše. Mňa najviac zaujalo slovo „triumf“, pretože sa málo používa a ja ho občas spomínam iba v súvislosti s jednou obľúbenou knihou, v ktorej autor prežil „triumfálny okamih“, ktorým sa začal jeho úspešný život. Ten okamih pozostával z pochvaly a povzbudenia. Čo však prežíva a v akej situácií sa nachádza Jób? Čoho sa dotýka jeho „triumfálny okamih“? Je to pravý opak! Prišiel o deti, majetok, zdravie, priatelia ho nepovzbudzujú a on, napriek tomu, že sa nachádza vo veľmi ťažkej situácií, v existenčnom ohrození života, verí Bohu, opiera sa o Neho, verí, že jeho oči Ho uvidia a žiada si, aby jeho slová boli vyryté do skaly. S odvahou vyriekne obdivuhodné, úžasne presvedčivé slová: „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije!“ Máme aj my takúto istotu vo viere? Vieme vyznať, že napriek tomu, čo prežívame, dobré či zlé, Boh je vždy s nami a vie o nás? Nech je pre nás Jóbov postoj viery povzbudením! Buďme vytrvalí v modlitbe, zažívajme triumfálne okamihy viery, lásky, nádeje a s radosťou spievajme: „JA VIEM, že žije Ježiš môj, veľkej radosti je to zdroj…“!

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že môj Vykupiteľ žije. Odpusť mi, že napriek tomu šírim málo radosti z Neho. Pestuj vo mne duchovné ovocie lásky a radosti. Amen.

Pán, Hospodin, mi otvoril ucho a ja som sa nebúril, späť som neustúpil. Izaiáš 50,5

Ježiš hovorí: Aj tie ovce budú počúvať Môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier. Ján 10,16

1.Mojžišova 33,1-4(5-7)8-11 :: Modlíme sa za: Zemianske Kostoľany (TuS)