Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Jób 3,1-26

1 Potom sa Jób ozval a zlorečil dňu svojho narodenia, 2 keď povedal: 3 „Nech zhynie deň, keď som sa narodil, a tá noc, čo povedala: ‚Chlapec sa počal.‘ 4 Nech stemnie ten deň, nech sa oň nezaujíma Boh zhora, nech naň nezasvieti ani lúč svetla. 5 Nech si ho kúpi tma, nech na ňom spočinie tieň smrti a nech sa ho cez deň zmocnia chmáry. 6 Tú noc nech schytia temnoty, nech sa neraduje medzi dňami roka a nech sa nezaráta do počtu mesiacov. 7 Nech je tá noc neplodná, nech v nej nezaznie nijaký jasot, 8 nech ju preklínajú tí, čo zlorečia dňu, čo sú schopní zobudiť Leviatana. 9 Nech sa stemnejú jej večerné hviezdy a nech márne čaká na svetlo, lebo ho neuvidí, ani keď ranná zora otvorí viečka, 10 pretože mi neuzavrela brány materského lona a neskryla predo mnou trápenie. 11 Prečože som sa nenarodil mŕtvy, nezahynul som, len čo som vyšiel z lona matky? 12 Prečo ma vzali na kolená a načo ma nadájali prsia? 13 Veď teraz by som nerušene ležal, spal a odpočíval 14 s pozemskými kráľmi a ich radcami, ktorí si stavajú hrobky, 15 alebo s kniežatami, čo majú zlato a plnia si domy striebrom. 16 Alebo — tak ako potratený a zakopaný plod, vôbec by som nebol, tak ako deti, čo nikdy nevideli svetlo. 17 Tam bezbožníci prestávajú zúriť a odpočívajú vysilení. 18 Všetkým väzňom tam dajú pokoj, nepočujú hlas dozorcu. 19 Je tam malý aj veľký; a otrok je slobodný od svojich pánov. 20 Prečo zmorený dostáva svetlo a načo je život zatrpknutým v duši, 21 čo čakajú na smrť, ktorá neprichádza? Hľadajú ju síce viac ako ukryté poklady, 22 čo sa radujú, ba plesajú, keď nájdu hrob. 23 Prečo dostáva svetlo muž, pred ktorým je skrytá vlastná cesta, a za ktorým ju Boh uzavrel? 24 Lebo mal by som jesť, ja však vzdychám a môj nárek sa valí ako voda. 25 Veď ma postihlo to, čoho som sa hrozil, a to, čoho som sa bál, prichádza na mňa. 26 Nemám pokoj, utíšenie ani oddych, ale prišiel zmätok.“

Prečo? Jób vyjadruje hĺbku svojho utrpenia, ale nikomu ju neadresuje. Preklína deň svojho narodenia. Bolo to ťažké trápenie, čo prežíval. Možno sa nám do úst tlačí otázka: „Prečo?“ Keď je Pán Boh milujúci, prečo musel Jób tak trpieť? Prečo Boh dopustil, aby mal Jób taký ťažký život? Neraz sa aj v dnešnej dobe pýtame: prečo máme vo svete vojny, prečo nevinní ľudia trpia, prečo trpia ľudia v našom okolí? Pán Boh má však s každým Svoj plán. Každé ľudské trápenie vidí a nikoho nenecháva samého. Chce byť našou oporou, našou posilou, naším Záchrancom, Spasiteľom a Pomocníkom. Poslal Svojho nevinného Syna, aby niesol ťažoby nás všetkých. Na dreve kríža sám zažil opustenie a pýtal sa Svojho Otca: „Prečo si ma opustil?“ Vie, čo prežívame vo svojich skúškach. Preto silu na prekonanie všetkého nájdeme iba v Ňom. Silu na každý nový deň, ktorý je pred nami. Pán Ježiš zomrel na dreve kríža za mňa i za teba, lebo nás miluje. Dôverujme Jeho láske a On nám dá novú istotu, nádej a silu všetko prekonať spolu s Ním. Bez Neho sme vo svete stratení, ale s Ním po boku zvládneme všetko. Lebo On sa o nás postará.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás považuješ za hodných trpieť za svätosť. Odpusť mi, že niekedy ju radšej opúšťam, len aby mi bolo lepšie. Prosím Ťa, premieňaj moje vnútro na Kristov obraz. Amen.

Pán, Hospodin, mi dal jazyk učeníkov, aby som vedel unaveného posilniť slovom. Izaiáš 50,4

Kedy sme Ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme za Tebou? Matúš 25,39

2.Korintským 6,1-10 :: Modlíme sa za: Vrútky (TuS)

NOVEMBER

Jób 2,1-13

1 Jedného dňa, keď Boží synovia predstúpili pred Hospodina, prišiel medzi nich aj satan, aby sa ukázal Hospodinovi. 2 Hospodin sa pýta satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Satan hovorí: „Z potuliek a pochôdzok po zemi.“ 3 Vtedy Hospodin povedal satanovi: „Dobre si si všimol môjho služobníka Jóba? Veď na zemi niet nikoho ako on, kto by bol taký bezúhonný a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého. Ešte stále sa drží svojej bezúhonnosti, hoci si ma proti nemu nahovoril, aby som ho bez príčiny ničil.“ 4 Satan odpovedal Hospodinovi: „Kožu za kožu a všetko, čo človek má, dá za svoj život. 5 Veď len polož naňho svoju ruku a dotkni sa jeho kostí a jeho tela, či sa ti nebude do očí rúhať!?“ 6 Hospodin odpovedal satanovi: „Nech je teda v tvojich rukách, len ušetri jeho život.“ 7 Potom satan odišiel spred Hospodina a ranil Jóba boľavými vredmi od hlavy po päty. 8 Vzal si teda črep, aby sa ním škrabal, a pritom sedel v popole. 9 Manželka mu povedala: „Čo sa ešte stále pridŕžaš svojej bezúhonnosti? Rúhaj sa Bohu a zomri!“ 10 Jób jej odpovedal: „Rozprávaš ako nejaká bláznivá žena. Či len dobré budeme prijímať od Boha a zlé nie?“ Keď sa toto všetko dialo, Jób ústami nezhrešil. 11 Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré ho postihlo, každý z nich sa vydal na cestu. Elifaz z Temánu, Bildad zo Šúachu a Cofar z Naamy sa stretli, aby mu išli prejaviť sústrasť a potešili ho. 12 Keď ho zazreli z diaľky, ani ho nespoznali. Vtedy nahlas zaplakali, všetci si roztrhli šaty a vyhadzovali prach, aby im padal na hlavu. 13 Nato si sadli k nemu na zem a bez slova sedeli sedem dní a sedem nocí, pretože videli to veľké trápenie.

Či len dobré budeme prijímať od Boha? Slová, ktoré sme práve čítali, nám dávajú jasné svedectvo o tom, že Pán Boh má všetko vo Svojich rukách. Každý človek prežíva vo svojom živote okamihy, ktoré sú pekné, ale prežívame aj boje, skúšky, ktoré v nijakom prípade nie sú príjemné ani ľahké. Jedno známe porekadlo hovorí: „Pán Boh dopustí, ale nikdy neopustí.“ Ak sa pozeráme na Jóba, môže byť pre nás príkladom človeka, ktorého – hoci Pán Boh na neho dopustil skúšku – v nijakom prípade nenechal samého. Jób bol ranený boľavými vredmi po celom tele – od hlavy až po päty. Hnisavé rany na celom tele, nočné mory, horúčka, bolesti v noci i cez deň. Ešte aj vo chvíli, keď ho diabol pokúšal cez jeho vlastnú ženu, Jób odpovedal: „Dobré prijímame od Boha a zlé by sme nemali prijímať?“ Pán Ježiš niesol ťažký kríž za naše hriechy. On najlepšie vie, čo všetko prežívame a chce byť pri nás v každom trápení. Preto nielen dobré prijímajme od Boha, ale aj v tom ťažkom sa spoliehajme na Jeho vedenie! On sa o nás vždy postará. Dodá nám silu, keď ju potrebujeme, a odmenou za našu vernosť bude Jeho požehnanie. Jóbovi poslal na pomoc priateľov, ktorí sa za neho modlili a stáli pri ňom. Aj nám Pán Boh posiela priateľov, spoločenstvo, aby sme vedeli, že nikdy nie sme sami. Pán Boh sa vždy stará, spoliehajme sa iba na Neho!

Modlitba: Bože, ďakujem Ti za všetko, čo nám dávaš. Odpusť mi, že tieto veci triedim na dobré a zlé, podľa toho, či sú pre mňa príjemné, alebo nie. Nauč ma hľadať v nich Tvoje dobro, ktoré ma má niečo naučiť, alebo niekomu pomôcť. Amen.

Rozpomeň sa na dávne dni, uvažuj o rokoch dávnych pokolení, spýtaj sa svojho otca a oznámi ti, svojich starcov a povedia ti. 5.Mojžišova 32,7

Pripomínam si tvoju úprimnú vieru, akú mala už tvoja stará mama Lóis i tvoja matka Euniké a ktorú máš, ako som presvedčený, aj ty. 2.Timoteovi 1,5

1.Tesalonickým 5,9-15 :: Modlíme sa za: Vrbové (BaS)

Pamiatka reformácie

Jób 1,13-22

13 Jedného dňa, keď Jóbovi synovia a dcéry jedli, pili víno v dome svojho prvorodeného brata, 14 prišiel k Jóbovi posol a hlási: „Voly orali a oslice sa pásli popri nich, 15 keď zaútočili Šebania a pobrali ich. Paholkov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ 16 Ten ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: „Boží oheň padol z neba, vzbĺkol medzi ovcami a paholkami a spálil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ 17 Aj on ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: „Chaldejci vyslali tri oddiely, prepadli ťavy a pobrali ich. Sluhov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ 18 Aj tento ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: „Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, 19 keď zrazu sa cez púšť prihnala víchrica a udrela na všetky štyri oporné múry domu, ktorý padol na mladých a zabil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ 20 Vtedy Jób vstal, roztrhol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, klaňal sa 21 a povedal: „Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa ta vrátim. Hospodin dal a Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodina.“ 22 Keď sa toto všetko dialo, Jób nezhrešil a neprisúdil Bohu nič nenáležité.

Akú cenu má pravda, o ktorej sme presvedčení? Koľkokrát sa až do krvi hádame presadzujúc svoju pravdu, svoj názor (ktorý však môže byť úplne scestný), no pýcha a ješitnosť nám bránia (často veľmi úspešne) vidieť Božiu realitu a priznať si omyl. Ako to však býva, keď nejde o „našu“, ale o Božiu pravdu, o Evanjelium, ktoré principiálne ovplyvňuje všetko, kde sa rozhoduje o živote a smrti? Sme ochotní túto pravdu na jednej strane brániť pred bludmi, a na druhej strane ju podávať ďalej? Zvestovať iným Evanjelium, pretože ináč ich čaká súd a večné zatratenie v nekonečnej hrôze? Sme pre to ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu, len aby sme pred ich očami vykreslili ukrižovaného Ježiša Krista? Pozrime sa na stav dnešného sveta! Čo sa hlása z médií? Aké hodnoty sa propagujú? Je to tma, či svetlo? Stále necítime volanie ísť na Kristove hradby? Prečo dovoľujeme, aby víťazil v cirkvi i v životoch našich blízkych diabol so svojou temnotou, keď Ježiš už zvíťazil a toho Zlého porazil? Každá doba temna potrebuje tých, ktorí sú ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu, aby Pravda Evanjelia vyšla najavo. Chce to odvahu, chce to obeť, ale Boh sa práve k takémuto jednaniu prizná a takýchto verných zmocňuje Duchom Svätým.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti za Reformáciu. Za návrat k prameňu, keď ho ľudská tradícia zasypala a zakalila. Odpusť, že sme doň opäť pridávali svoje nánosy, pozlátko a ľudský prach, takže cestu k prameňu, teda ku Kristovi a k Písmu, treba znova čistiť. Prosíme Ťa, veď nás cestou večnej reformácie. Amen.

Všetci sme boli ako nečistí, všetky naše spravodlivé skutky boli ako poškvrnené rúcho. Izaiáš 64,5

Syn mu povedal: Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Ale otec povedal svojim sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho! Lukáš 15,21-22

Matúš 5,1-10(11-12) :: Rímskym 3,21-28 :: 5.Mojžišova 6,4-9 :: Modlíme sa za: Vrbovce (MyS)

Jób 1,1-12

1 V krajine Úc žil jeden muž, ktorý sa volal Jób. Bol to bezúhonný, priamy človek, ktorý sa bál Boha a stránil sa zlého. 2 Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. 3 Do jeho vlastníctva patrilo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto volských záprahov, päťsto oslíc a veľké množstvo služobníctva. Tento muž bol významnejší než všetci ľudia Východu. 4 Jeho synovia jeden po druhom, každý vo svoj určený deň, usporadúvali domáce hostiny, na ktoré pozývali aj svoje tri sestry, aby jedli a pili. 5 Vždy, keď sa skončili dni hostiny, Jób posielal po nich a posväcoval ich. Včasráno vstával, obetoval spaľovanú obetu za každého z nich, pretože si povedal: „Možno moji synovia zhrešili a rúhali sa Bohu vo svojej mysli.“ Jób to takto robieval ustavične. 6 Jedného dňa, keď Boží synovia predstúpili pred Hospodina, prišiel medzi nich aj satan. 7 Hospodin sa opýtal satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal: „Z potuliek a pochôdzok po zemi.“ 8 Vtedy Hospodin povedal satanovi: „Dobre si si všimol môjho služobníka Jóba? Veď na zemi niet nikoho ako on, kto by bol bezúhonný a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého.“ 9 Satan odpovedal Hospodinovi: „Neoplatí sa azda Jóbovi báť sa Boha? 10 Či si všade dookola neohradil jeho, jeho dom i všetko, čo má? Prácu jeho rúk si požehnal a jeho stáda sa rozrástli po celej krajine. 11 Veď len vystri svoju ruku a udri do všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať!?“ 12 Hospodin odvetil satanovi: „Pozri, všetko, čo mu patrí, je v tvojich rukách, len nesiahaj na jeho osobu.“ Vtedy satan odišiel spred Hospodina.

Božie plány s naším životom. Naše plány bývajú často veľmi optimistické a túžime po tom, aby sa splnili. Veríme, že keď sme v Božích rukách, nemôže sa nám nič zlé stať. Na modlitbách si vyprosujeme požehnanie, zdravie, pokoj. Ak sa nám však niečo nedarí, často hľadáme, kde sme urobili chybu. Obávame sa, že je to trest za naše skutky alebo slabú vieru. Aký je však cieľ a zmysel nášho života v Božích očiach? Máme zasľúbenie krásneho bezstarostného života? Veď Pán Ježiš prišiel na tento svet nás zachrániť a darovať nám život večný, nie krásny život na tejto zemi. Áno, nemáme si život pokaziť sami – svojím hriechom a neposlušnosťou voči Pánu Bohu. Keď máme Pána Ježiša v srdci, ak sme svoj život odovzdali Jemu, naša budúcnosť je v Božích rukách. Zasľúbený večný život nám už nik nezoberie. Krásnym príkladom na posilnenie a požehnanie je Jób (Jób 1,1-13). Satan vyčítal Hospodinovi, že to Jób robí z vďačnosti za to, čo dostal. Preto Hospodin dovolil skúšať vieru Jóba, aby satan videl moc viery a poslušnosti. To nebolo na potrestanie Jóba. – – Syn človeka bol vydaný do rúk ľudí (Lukáš 9,44), aby nám vydobyl spasenie, preto nás uisťuje: „Nikto ich nevytrhne z Mojej ruky“ (Ján 10,28). Aj keď Pán Boh na nás niečo ťažké aj dopustí, nikdy nás neopustí.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že všetko riadiš dobre, aj keď pritom vstupujeme do krutého zápasu s diablom. Daj, nech obstojím a nezrieknem sa Ťa. Nech ostanem v Tvojej Svätosti, ako Jób. Amen.

Pokoj bude dielom spravodlivosti a jej výsledkom bude mier i bezpečnosť naveky. Izaiáš 32,17

Ak viete, že Ježiš Kristus je spravodlivý, vedzte, že aj každý, kto koná spravodlivosť, narodil sa z Neho. 1.Jána 2,29

1.Samuelova 19,1-7 :: Modlíme sa za: Vranov nad Topľou (ŠZS)

21. nedeľa po Svätej Trojici

1.Mojžišova 13,1-12(13-18)

1 Odišiel teda Abrám z Egypta so svojou ženou i so všetkým, čo mal, do Negevu. Bol s ním aj Lót. 2 Abrám bol veľmi bohatý, mal stáda, striebro a zlato. 3 Potom Abrám pokračoval v ceste z miesta na miesto od Negevu až k Bételu, až na miesto medzi Bételom a Ajom, kde mal predtým svoj stan, 4 kde predtým postavil oltár a vzýval meno Hospodina. 5 Aj Lót, ktorý žil s Abrámom, mal ovce, dobytok a stany. 6 Krajina však nestačila na to, aby mohli bývať spolu; majetku mali toľko, že už nemohli zostať pri sebe. 7 Medzi pastiermi Abrámových stád a pastiermi Lótových stád vznikol spor. V tom čase bývali v krajine Kanaánčania a Perizzejci. 8 Preto Abrám povedal Lótovi: „Nech nie je rozbroj medzi nami, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi, veď sme bratia! 9 Či nie je pred tebou celá krajina? Preto ťa prosím, oddeľ sa odo mňa! Ak pôjdeš naľavo, ja pôjdem napravo; ak si vyberieš pravú stranu, ja sa poberiem na ľavú.“ 10 Lót sa rozhliadol a videl, že celé okolie Jordánu až po Coar je zavlažované ako Hospodinova záhrada a ako Egypt. To bolo predtým, ako Hospodin zničil Sodomu a Gomoru. 11 Preto si Lót vybral celé okolie Jordánu a odišiel na východ. Takto sa oddelili jeden od druhého. 12 Abrám býval v krajine Kanaán, Lót sa zdržiaval v mestách Okolia a prenášal svoje stany až po Sodomu.

(13 Sodomčania boli zlí a veľmi hrešili proti Hospodinovi. 14 Keď sa Lót od neho oddelil, Hospodin povedal Abrámovi: „Rozhliadni sa z miesta, na ktorom si teraz, pozri na sever i na juh, na východ i na západ. 15 Celú krajinu, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky. 16 Rozmnožím tvoje potomstvo a bude ho ako prachu zeme. Ak niekto bude môcť spočítať prach zeme, potom spočíta aj tvoje potomstvo. 17 Vstaň a prejdi krajinu po dĺžke a šírke, lebo ti ju dávam!“ 18 Abrám vzal svoj stan a odišiel bývať k Mamreho dubom, ktoré sú v Hebrone, a postavil tam oltár Hospodinovi.)

Veľkorysosť viery. Abrahám bol veľkorysý človek. Jeho veľkorysosť pramenila z jeho veľkej dôvery Hospodinovi. Prebýval v ňom Boží Duch. Vedel, že všetko, čo má, je Božím darom, prejavom Božej lásky a starostlivosti. Preto bol láskavý a starostlivý. Z lásky doprial štedro aj iným, ba viac ako sebe samému. – – Myslieť predovšetkým na seba, to je diablova taktika. Božia cesta je iná. Je to cesta lásky, ktorá myslí na iných a dopraje im. Pán Ježiš odmietol pokúšanie diabla a konal podľa Božej vôle: dal všetko, čo mal. Dal nám Seba aj domov v nebeskej krajine. Dal a dáva nám Svoju lásku, aby sme mali odvahu s láskou dávať seba samých, dávať to lepšie svojim blížnym. Vidieť v blížnych Pána Ježiša. Mať mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú. Kto má odvahu nechať blížnych, aby si vybrali to lepšie a sebe nechať to horšie, merať blížnym s láskou, bohato, kto má Kristovho Ducha, toho Pán Boh požehnáva. A hoci by to vyzeralo tak, že na to doplatí, posledné slovo má predsa Pán Boh. Nie vždy to, čo sa zdá byť v ľudských očiach a podľa ľudskej múdrosti dobrým, prospešným, aj takým naozaj je. Pán Boh má moc urobiť z mála veľa a z veľa málo. Na Neho sa spoľahnime a ako Abrahám aj my dnes na oltár Hospodinovi prinesme obeť chvály a vďaky.

Modlitba: Ďakujem Ti, Pane Ježišu, za Tvoju veľkorysosť, za Tvoju nesmiernu lásku. Nehľadel si na Seba, ale dal si Svoj život, aby sme mali život v plnosti, podiel v Kráľovstve Božom. Prosím Ťa, napĺňaj ma Duchom Svätým, aby som aj ja bol/a podľa Tvojho príkladu veľkorysý/á v láske. Amen.

Hospodin hovorí: Koho si sa strachovala a bála, keď si klamala? Na Mňa si si nespomenula ani k srdcu si si to nevzala. Izaiáš 57,11

Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče! Rímskym 8,15

Matúš 5,38-48 :: Efezským 6,10-17 :: Jeremiáš 29,1.4-7(8-9)10-14 :: Žalmy 19 :: Modlíme sa za: Vlachovo (GeS)

Jakub 5,13-20

13 Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí! Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy! 14 Je niekto medzi vami chorý? Nech si zavolá starších cirkvi a nech sa nad ním modlia, keď ho v Pánovom mene pomažú olejom. 15 A modlitba viery zachráni chorého a Pán ho pozdvihne. A ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. 16 Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení. Veľa zmôže účinná modlitba spravodlivého. 17 Eliáš bol človek ako my, ale keď sa horlivo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. 18 A znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoju úrodu. 19 Bratia moji, keď niekto z vás zblúdi od pravdy a ak ho potom niekto obráti, 20 nech vie, že kto vráti hriešnika z jeho bludnej cesty, zachráni jeho dušu od smrti a zakryje množstvo hriechov.

Malé kamienky. Jedno príslovie hovorí: „Ten, kto premiestnil horu, začal svoju prácu tak, že zodvihol malé kamienky.“ Trpezlivo prenášať každý kamienok pre nás, kresťanov, znamená trpezlivo predkladať jednu modlitbu za druhou. Boh trpezlivo počúva a vlastne trpezlivo skúša tú našu trpezlivosť. Lenže, čo ak dlho neprichádza naše telesné uzdravenie, či uzdravenie vzájomných vzťahov, resp. splnenie našich modlitieb? Môžeme mať pocit, že Boh naše modlitby ignoruje. Prichádzajú nám na um otázky, či som snáď nepoľavila vo viere, alebo sa zle modlím, či to možno nie je podľa Božej vôle a podobne. V Biblii máme veľa príkladov, ako aj pre Boha zapálení ľudia dlho čakali na splnenie svojich modlitieb. To čakanie – trpezlivé čakanie – je jednou z vecí, ktorú sa učíme na našej ceste viery. Takto sa nás Boh snaží zdokonaliť, utvrdiť a postaviť na pevný základ. Mnohokrát si až na konci tejto cesty uvedomíme, o čo všetko by sme prišli, keby sme to, o čo sme prosili, dostali hneď. Nedospeli by sme vo viere. Proroci, Jób, Štefan, Peter, Pavol a mnohí iní boli vytrvalí, prenášali kamienok za kamienkom, až premiestnili celú horu… Ich modlitby boli vypočuté, prijali svoju cestu a Pán ich oslávil. Buďme teda trpezliví vo viere aj v súžení a uvidíme, aký koniec nám Pán pripravil, lebo je ľútostivý a milosrdný.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že povolávaš starších zboru (presbyterov), aby sa modlili za chorých. Odpusť, že sa to v cirkvi málo robí. Daj nám vieru nasledovať Ťa podľa Tvojho Slova. Amen.

Hľa, moja veľká trpkosť mi dodala pokoj. Ty si mi zachránil život pred hrobom záhuby, lebo všetky moje hriechy si zahodil za chrbát. Izaiáš 38,17

Podľa toho spoznáme, že sme z pravdy a upokojíme si pred Ním srdce; lebo ak nás srdce obviňuje, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko. 1.Jána 3,19-20

Príslovia 3,1-8 :: Modlíme sa za: Veľký Lom (NoS)

Jakub 5,7-12

7 Buďte teda trpezliví, bratia, až do príchodu Pána. Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď. 8 Aj vy buďte trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa priblížil. 9 Nežalujte, bratia, na seba navzájom, aby ste neboli odsúdení. Hľa, sudca stojí predo dvermi! 10 Za vzor, ako znášať utrpenie a byť trpezlivým, berte si, bratia, prorokov, ktorí hovorili v Pánovom mene. 11 Hľa, blahoslavíme vytrvalých. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, k čomu ho Pán nakoniec priviedol. Veď Pán je veľmi milosrdný a ľútostivý. 12 Predovšetkým, bratia moji, neprisahajte ani na nebo, ani na zem, ani nijakou inou prísahou. Vaše áno nech je áno a vaše nie nech je nie, aby ste neprepadli súdu.

Trpezlivosť nie je pasivita, ale kreatívna sila. Mávame s ňou každodennú skúsenosť. Môže mať viacero synoným: spomalenie, taktnosť, zhovievavosť, ohľaduplnosť… Výzvy k trpezlivosti u Jakuba vnímame najmä na pozadí neľahkej situácie kresťanov. Nejaví sa ako stav pasivity, kedy je potrebné nepriazeň len nejako pretrpieť a „len“ čakať na lepšiu budúcnosť. Na príklade prorokov a Jóba dáva Jakub poznať, že s trpezlivosťou ide ruka v ruke aj vytrvalosť a vernosť. Trpezlivosť je v prvom rade Božia vlastnosť, ktorú prejavuje Boh Svojmu stvoreniu, teda aj nám. Ak je môj život, moje presvedčenie postavené na Bohu, Jeho milosti, Jeho vôli, nemala by ma podľa apoštola nijaká vonkajšia okolnosť od tohto presvedčenia odradiť. Trpezlivosť je teda o vytrvaní a dôvere, že Hospodin mi dá mocou Ducha silu zotrvať v živote podľa Jeho slova a zasľúbení, nech by ma zvádzal blahobyt či bieda. Dokonalým príkladom je Pán Ježiš Kristus, znášajúci utrpenie – v trpezlivosti a pokore, ktorý napokon vstal z mŕtvych. Po dňoch „čakania“ sa „očakávania“ naplnili. Trpezlivosť dokáže byť veľmi produktívna, efektívna, kreatívna: trpezlivosť je ako strom, ktorého korene sú trpké, ale ovocie sladké. Tešme sa na to sladké ovocie a buďme trpezliví, vzmužme si srdcia, lebo sa priblížil Pánov príchod!

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že keď sa poddáme Tebe a vzoprieme sa diablovi, utečie od nás. Odpusť mi, že so mnou je to občas naopak a poddávam sa jeho sile. Veď ma Svojím Duchom. Upevňuj ma a pomôž mi vzpierať sa všetkému zlému, nech to stojí, čo to stojí. Amen.

Hospodin je útočisko môjho života. Pred kým sa mám triasť? Žalmy 27,1

Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje. Filipským 4,13

Ján 18,28-32 :: Modlíme sa za: Veľký Krtíš (NoS)

Jakub 5,1-6

1 Teraz teda, boháči, plačte a bedákajte nad svojimi biedami, ktoré prichádzajú na vás. 2 Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo rozožrali mole, 3 vaše zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedectvom proti vám a ako oheň zožerie vám telá. V posledných dňoch ste si nahromadili bohatstvo. 4 Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám zožali polia, kričí, a krik žencov došiel k ušiam Pána zástupov. 5 Na zemi ste hodovali a hýrili. Vykŕmili ste si srdcia ako v deň zabíjačky. 6 Odsúdili ste a zabili ste spravodlivého — neodporuje vám!

Zbalené istoty. Bolo to pred viac ako rokom a pol, keď sa začal vojnový konflikt na Ukrajine. Vtedy sa na hraničnom prechode smerom do Maďarska odohrala zaujímavá situácia. Kým cez hranice z Ukrajiny prechádzali ženy a deti, ktoré väčšinou s jedným či dvoma kuframi išli hranicou peši, aby ušli pred vojnou a zachránili svoje životy, manželka ukrajinského poslanca prekračovala hranicu autom s veľkými kuframi. Colníci v jej batožine našli 28 miliónov dolárov a 1,3 milióna eur. Tie kufre vyfotili a zverejnili. Bolo to svedectvo pre celý svet. Po zaplatení cla mohla pokračovať v ceste. Je otázne, či si takýto človek bude môcť takýchto šesť kufrov zobrať so sebou všade… Životné istoty v takejto podobe sa veľmi ťažko prenášajú. Určite však viem o jednej ceste, kde si takúto batožinu nezoberiete. To bude ten posledný „colný prechod“ cez hranicu smrti. Až tam sa ukáže, čo vlastne máme. Toto nebola prvá a ani posledná nespravodlivosť v tomto svete. Faktom však je, že aj táto nespravodlivosť, ako aj mnohé ďalšie, nikdy neujdú pozornosti Pána mocností. V živote by si mal človek vybrať iný cieľ a zvoliť iné hodnoty, ktoré ostanú hodnotami aj vtedy, keď sa postavíme tvárou v tvár Svojmu Stvoriteľovi.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si spravodlivý. Odpusť mi, že si z bohatstva niekedy robím modlu a myslím si, že zachraňuje ono a nie Ty. Daruj mi pravú vieru v Teba, ktorá sa spolieha na Tvoju lásku. Amen.

Ráno čo ráno mi prebúdza ucho, aby som počúval ako učeníci. Izaiáš 50,4

Istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá uctievala Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne počúvala, čo hovorí Pavol. Skutky apoštolov 16,14

1.Korintským 14,26-33 :: Modlíme sa za: Veľký Grob – Čataj (BaS)

Jakub 4,13-17

13 A teraz vy, ktorí hovoríte: „Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a toho mesta, pobudneme tam rok a budeme obchodovať a zarábať“ — 14 vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom. Veď ste para, ktorá sa na chvíľu ukáže a potom mizne. 15 Namiesto toho by ste mali povedať: „Ak bude Pán chcieť, budeme žiť a vykonáme to alebo ono!“ 16 Teraz sa však vychvaľujete vo svojej pýche. Každá takáto samochvála je zlá. 17 A tak kto vie dobre robiť a nerobí, má hriech.

Iba ja rozhodujem? „Ak Pán Boh dá…“ Túto vetu som v detstve počúval veľmi často. Niektorí ju možno hovorili zo zvyku, iní ju mysleli úplne vážne, keď si niečo plánovali do budúcna. Dnes to ešte občas začujete z úst starších ľudí, ale je to už veľmi zriedkavé. „Ak Pán bude chcieť“, však nie je obyčajná fráza. Vystihuje našu závislosť od Boha a pochopenie, že my, ľudia, sme nestáli a neistí. Že sebaistota, viera vo vlastné schopnosti a sily je ešte vždy podmienená Božou vôľou. – – Nedávno sa mi stalo, že som si robil plány na ďalší deň, premyslel si, čo všetko urobím, a ráno som musel ísť k lekárovi, lebo som mal teplotu. Z mojich plánov nebolo nič, ale premyslené som to mal dobre. – – V našom texte písal apoštol Jakub o plánoch boháčov, ktorí sa chystajú na obchodné cesty, ale podmienka Božieho súhlasu platí pre každého z nás a v každom ľudskom živote. Aj keď vždy veľmi suverénne hovoríme, že „je to náš život“ a „my rozhodujeme, ako bude vyzerať“, je to pravda len vtedy, ak sa splní prvá a základná podmienka, že to bude chcieť aj Pán Boh. Ak túto vec pochopíme a prijmeme ju ako zvrchované Božie právo, budeme lepšie rozumieť životu.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že Ty rozhoduješ. Odpusť mi, že si niekedy presadím svoje vlastné rozhodnutia, ktoré však nevedú k dobru. Daruj mi pokoru a Svojho Ducha – Radcu, nech idem podľa Tvojich plánov.

Všetky končiny zeme sa rozpomenú a vrátia sa k Hospodinovi. Žalmy 22,28

Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý vzala žena a zamiesila do troch mier múky, takže všetko vykvasilo. Matúš 13,33

Efezským 5,25-32 :: Modlíme sa za: Veľké Uľany (BaS)

Jakub 4,1-12

1 Odkiaľ pochádzajú boje medzi vami a odkiaľ rozbroje? Nie vari odtiaľ — z vašej žiadostivosti, ktorá brojí vo vašich údoch? 2 Ste žiadostiví, ale nemáte; vraždíte a závidíte, ale nemôžete nič dosiahnuť; bijete sa a bojujete, ale nič nemáte, lebo neprosíte; 3 prosíte, ale nedostávate, lebo prosíte zle; chcete to premárniť podľa svojich zlých žiadostí. 4 Cudzoložnice, či neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvom proti Bohu? Kto teda chce byť priateľom sveta, prejavuje sa ako nepriateľ Boha. 5 Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí: „Boh žiarlivo túži po duchu, ktorého vložil do nás?“ 6 Dáva však väčšiu milosť. Preto hovorí: Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. 7 Podriaďte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi a ujde od vás. 8 Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Očistite si ruky, hriešnici, a vy, vnútorne rozpoltení, posväťte si srdcia! 9 Bedákajte, nariekajte a plačte! Váš smiech nech sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. 10 Pokorte sa pred Pánom a povýši vás. 11 Bratia, neohovárajte sa navzájom. Kto ohovára brata alebo ho súdi, ohovára a súdi Zákon. Ale ak súdiš Zákon, nie si plniteľ Zákona, ale sudca. 12 Len jeden je zákonodarca a sudca, ktorý má moc spasiť i zahubiť. Ale ktože si ty, že súdiš blížneho?

Nedá sa sedieť na dvoch stoličkách. Slová apoštola Jakuba sú aktuálne v každej dobe. Srdce človeka sa nezmenilo a ostáva stále rovnaké (poddajné hriechu). Byť dobrý pre tento svet a mať nenarušený vzťah s Bohom, nie je možné. Pán Ježiš hovorí: „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom… Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone“ (Mt 6,24). Možno sa vo svojom vnútri odvolávam, či spolieham na to, že „veď sa modlím“. Každý nesie zodpovednosť sám za seba. A slová apoštola Jakuba: „Túžobne žiadate, ale nemáte; horlíte, ale nemôžete dosiahnuť; prosíte, ale nedostávate“, platia v každom čase. Človek nemá silu ani schopnosti vyjsť z tohto bludného kruhu. Diabol sa o to postará. Pravdu nachádzame v 7. a 8. verši dnešného textu: „Poddajte sa, teda, Bohu, ale vzoprite sa diablovi. Priblížte sa Bohu a priblíži sa vám. Pokorte sa pred Pánom a povýši vás.“ Cesta von tkvie v pokání a vo vyznaní svojho stavu pred Bohom, On nás vyvedie a vyslobodí. A čo prinášať do našich vzťahov v rodinách a spoločenstvách? Napĺňať posledný príkaz Pána Ježiša tu, na zemi: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali. Podľa toho poznajú všetci, že ste Moji učeníci“ (Ján 13,34-35).

Modlitba: Svätý Bože, prosím Ťa, daj mi silu na dnešný deň vzoprieť sa každému pokušeniu a naplniť Tvoj príkaz lásky. Amen.

Veľa divov si vykonal, Hospodin, môj Bože, a v Tvojich zámeroch s nami sa Ti nik nevyrovná! Žalmy 40,6

Lebo v Kristu sú ukryté všetky poklady múdrosti a poznania. Kolosenským 2,3

Rímskym 13,1-7 :: Modlíme sa za: Veľké Leváre (BaS)