Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Lukáš 17,20-24(25-30)

20 Keď sa ho farizeji pýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, odpovedal im: „Príchod Božieho kráľovstva sa nedá spozorovať. 21 Ani nepovedia: ‚Hľa, tu je!‘ alebo: ‚Tamto je!‘ Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ 22 A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23 Vtedy vám povedia: ‚Hľa, tam je! Hľa, tu je!‘ Ale vy nechoďte, nebežte za nimi! 24 Lebo ako blesk, keď sa zablýska, ožiari všetko od jedného konca pod nebom až po druhý, tak bude aj Syn človeka vo svoj deň.

( 25 Ale najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením. 26 Ako bolo za dní Noacha, tak bude aj za dní Syna človeka. 27 Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noach vošiel do korábu. Vtedy prišla potopa a všetkých zahubila. 28 Podobne bolo za dní Lótových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali. 29 V deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubil. 30 Tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.)

Na čo sa najviac sústreďuješ? Čo je pre teba dôležité? Máme pred sebou farizejov, ktorí sa sústreďujú na veci Božieho kráľovstva. Napriek tomu o nich platí: „Oči majú, a nevidia, uši majú, no nepočujú.“ Pýtajú sa, kedy a odpoveď je, kde… Kráľovstvo Božie je už medzi nimi. Nie sú jediní, kto sa minul cieľa… Aj ľudia, ktorí žili za dní Nóachových, sa sústreďovali na nepodstatné veci: jedli, pili, ženili sa a vydávali. Podobne v Sodome: jedli, pili, kupovali a predávali, sadili, stavali… Každodenné veci im „prekryli“ to najdôležitejšie – vzťah s Bohom, vzťah lásky. A predsa každý z nich mal šancu zmeniť sa. Nóachovým susedom rástol pred očami koráb záchrany a… nič. Do Sodomy prišli Boží poslovia, ktorých hriešni Sodomčania nespoznali. A farizeji? Tí mali Záchrancu medzi sebou a tiež Ho nevnímali. Všetci sa sústreďovali na nepodstatné veci. A ako je to s tebou? Na čo sa sústreďuješ ty? Čo je pre teba dôležité? Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž, pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu (Žid 12,2)! Nepýtaj sa, kedy, ale kde! Je tu a teraz. Blízko teba, predo dvermi tvojho srdca, v tvojej rodine, v spoločenstve. Posol Božej lásky, Ježiš, prišiel priamo za tebou. On je Ten najdôležitejší. Sústreď sa na Neho aj dnes!

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že máme duchovný zrak viery. Odpusť, že mi niekedy stučnie srdce, a potom nevidím, čo mám. Veď ma Svojím Duchom, nech nezablúdim. Amen.

Jozef povedal svojim bratom: Len sa cestou nehádajte! 1.Mojžišova 45,24

Navzájom sa znášajte a odpúšťajte si, najmä ak by mal niekto niečo proti niekomu. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy odpúšťajte druhým! Kolosenským 3,13

Rímskym 8,18-25 :: Micheáš 4,1-5(7b) :: Žalmy 22,23-32 :: Modlíme sa za: Biblické hodiny

Jób 12,1-6; 14,1-12

1 Nato Jób odpovedal takto: 2 „Vy ste naozaj ľudia, ako sa patrí, a s vami vymrie múdrosť! 3 Aj ja mám toľko rozumu ako vy, nie som od vás horší, veď komu to nie je jasné? 4 Svojmu priateľovi som na posmech, ja, ktorý Boha vzývam a dostal som od neho odpoveď. Som na posmech, hoci som spravodlivý a bezúhonný. 5 Myšlienky tých, čo sú v bezpečí, opovrhujú nešťastím pripraveným pre tých, ktorým sa trasú nohy. 6 Na pokoji sú stany ničiteľov, v bezpečí sú tí, čo rozhorčujú Boha, čo by chceli Boha mať v hrsti.

1 Zo ženy zrodený človek žije len krátko, ale je sýty nepokoja. 2 Rozkvitne ako kvet a zvädne, zmizne ako tieň a neostane stáť. 3 Ty však na takého upieraš oko a privádzaš ho proti sebe na súd. 4 Kto urobí z nečistého čisté? Nikto! 5 Ak sú mu vymerané dni a u teba je počet jeho mesiacov, hranice, ktoré si mu vymedzil, neprekročí. 6 Nedívaj sa na neho, nech si vydýchne, kým ho ako nádenníka deň nepoteší. 7 Veď aj strom má nádej, ak ho vytnú, ešte vyrastie a jeho výhonok nezanikne. 8 Ak aj jeho koreň zostarne v zemi a jeho kmeň odumrie v prachu, 9 len čo zacíti vodu, vypučí a ako priesada vyženie mládnik. 10 Keď však zomrie muž, ostane ležať, keď vydýchne človek, kdeže je už? 11 Ako keď sa voda stratí z mora a rieka opadne a vyschne, 12 tak aj človek, ak si ľahol, už nevstane. Kým budú nebesia, ľudia sa zo svojho spánku nepreberú a nevstanú.

Kde nájsť skutočnú nádej? Jóbov údel je plný bolestí a strát. Jób vie z vlastnej skúsenosti, aký je ľudský život krehký, nestály a poznačený hriechom. A predsa – uprostred všetkého ťažkého a bolestného sa dá v jeho slovách vycítiť nádej, ktorá pramení z jeho vzťahu k Bohu. Svoje bolesti a otázky predkladá Bohu v modlitbe. Jób to sám nevie úplne obsiahnuť, či pochopiť, no vie, že nádej v bezútešnej situácii môže nájsť jedine u Boha. Vo svojom zápase mnohému nerozumie, no vie, že ak je tu ešte pre neho nejaká nádej na pomoc, určite je spojená s Božím zásahom. Svoje srdce si preto nezatvrdzuje ani v utrpení a v zápasiacej viere hľadá nádej u Boha. Záver príbehu mu dáva za pravdu. Pán Boh mu pomôže a požehná ho. Ten, kto dúfa v Hospodina, nebude zahanbený. V akomkoľvek čase, situácii a za každých okolností. Toto Jóbovo svedectvo, ako aj svedectvo mnohých trpiacich veriacich ľudí sú aj pre nás povzbudením k tomu, aby sme nestrácali nádej, ale živili ju úprimnými modlitbami a kresťanskou láskou, ktorú by sme v sebe mali nájsť a šíriť ju aj okolo seba.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že pri nás stojíš, aj keď je to zlé. Napĺňaj ma nádejou aj v čase temna a rozvíjaj vzťah so mnou, nech vnímam Tvoju lásku. Amen.

Keď potom Jákob pokračoval v ceste, na ktorú sa vybral, stretli ho Boží anjeli. 1.Mojžišova 32,2

Vari nie sú všetci služobnými duchmi poslanými slúžiť tým, čo majú zdediť spásu? Židom 1,14

Zjavenie Jána 3,14-22 :: Modlíme sa za: Zemianska Oľča – Lipové (DNS)

Jób 11,1-20

1 Nato Cofar z Naamy odpovedal takto: 2 „Ostane vari také množstvo slov bez odpovede?! Azda sa ten, čo má plno rečí, obháji? 3 Či tvoje bľabotanie umlčí mužov? Budeš sa posmievať, a nikto ťa nezahriakne? 4 Veď si povedal: ‚Moje učenie je rýdze a v tvojich očiach som čistý.‘ 5 Kiežby Boh prehovoril, otvoril proti tebe ústa 6 a porozprával ti tajomstvá múdrosti, lebo sú priveľmi zložité, aby si to pochopil. Vedz teda, že Boh ti odpúšťa viac, ako sa previníš. 7 Preskúmaš azda Boha a či bez zvyšku vystihneš dokonalosť Všemohúceho? 8 Je vyššia ako nebesia. Čo teda chceš robiť? Je hlbšia ako podsvetie. Čo teda môžeš vedieť? 9 Jej miera je dlhšia ako zem a širšia sťa more. 10 Ak sa priženie, dá ťa uväzniť a zvolá súd, kto mu v tom zabráni? 11 Veď on vie, kto sú ničomníci, a keď vidí neprávosť, vari jej nevenuje pozornosť? 12 Tupec môže tak nadobudnúť ostrovtip, ako sa divému oslovi môže narodiť človek. 13 Ak pripravíš svoje srdce a k nemu vystrieš svoje dlane, 14 ak vzdiališ neprávosť od svojej ruky a v tvojom stane nebude prebývať bezprávie, 15 potom pozdvihneš svoju nepoškvrnenú tvár, budeš pevným odliatkom z bronzu a nebudeš sa báť. 16 Zabudneš totiž na trápenie, spomenieš si naň ako na vodu, ktorá odtiekla. 17 Nad poludnie bude život jasnejší, temnota bude ako ráno. 18 Potom budeš dúfať, lebo je nádej, rozhliadneš sa a uložíš sa v bezpečí. 19 Natiahneš sa a nikto ťa nebude znepokojovať a mnohí si ťa budú chcieť získať. 20 Bezbožní však stratia zrak, ich útočisko padne a ich nádejou je, že vydýchnu dušu.“

Umenie mlčať. Takýto typ človeka poznáme veľmi dobre. Človeka, ktorý má odpoveď na všetky otázky, pričom sa veľmi dobre vyzná v mnohých veciach, udalostiach, ako aj v druhých ľuďoch. S neskrývanou iróniou takéhoto človeka prezývame „Všade bol, všetko videl“. No situácia sa tragicky dramatizuje, keď sa takýto postoj vyskytne v otázke utrpenia a cudzieho nešťastia. Tak, ako to bolo v prípade tretieho Jóbovho priateľa, Cófara. Ten v tom má pri pohľade na utrápeného Jóba „jasno“: Jób zhrešil, a tu je výsledok! Má len to, čo si zaslúžil! Cófar mieri svojimi rečami o hriechu priamo do Jóbovho srdca a strieľa presne. Na prvý pohľad sa môže zdať, že Cófar pozoruhodne dobre pozná dôvody Božieho konania. Lenže pravdou je, že jeho pokrytecké mudrovanie a odsúdenie vlastného priateľa pramenia z plytkej viery a vlastnej neistoty. Kiežby radšej mlčal! Kiežby bol radšej schopný zaplakať s plačúcim! No kiežby sme toho boli schopní aj my sami! A kiež by sme pri pohľade na ľudské utrpenie dokázali dať zakaždým prednosť obyčajnej ľudskosti a praktickej pomoci! Tak, ako to vidíme na príklade Ježiša Krista, ktorý sa dokázal radovať s radujúcimi, ako i plakať s plačúcimi. Do ľudskej biedy a utrpenia prinášal novú nádej a vieru. A tak koná i dnes – pri tebe i pri mne. Učme sa konať podobne s modlitbou na perách: „Daj mi, Pane, silu mlčať, keď treba, a pomôž mi nezostať ticho, keď hovoriť mám.“

Pieseň: ES 549

Beda tým, čo sú vo vlastných očiach múdri a sami pred sebou rozumní! Izaiáš 5,21

Všetci sa zaodejte do pokory jedni voči druhým. 1.Petra 5,5

Matúš12,32-37 :: Modlíme sa za: Závažná Poruba (LOS)

Jób 9,1-15.32-35

1 Nato Jób odpovedal takto: 2 „Pravdaže, viem, že je to tak, veď ako môže byť smrteľník spravodlivý pred Bohom? 3 Ak sa mu zachce viesť s ním spor, z tisíc otázok mu neodpovie ani na jednu. 4 On je múdry v srdci, odvážny a silný. Kto sa mu vzoprel a ostal celý? 5 Prenáša hory, ony však nevedia, že to ich vo svojom hneve prevrátil, 6 otriasa zemou, až sa pohne z miesta, chvejú sa jej stĺpy, 7 prikazuje slnku, takže nevychádza, a hviezdy uzatvára pod pečať. 8 On sám rozprestiera nebesia a kráča na morských vlnách, 9 je tvorcom Veľkého voza aj Orióna, Plejád aj súhvezdí juhu. 10 On koná také veľkolepé veci a nespočetné obdivuhodné skutky, že sa nedajú preskúmať. 11 Tu prejde popri mne, ale ho nevidím, minie ma, ale ho nevnímam. 12 Keď on niečo uchytí, kto mu v tom zabráni? Kto mu povie: ‚Čo to robíš!‘? 13 Boh neodvráti svoj hnev. Pred ním sa zhrbili aj pomáhači Rahaba, 14 ako by som mu teda ja mohol odvrávať? Ako by som pred ním vyberal slová? 15 Ani keby som bol spravodlivý, neodpovedal by som, len by som svojho Sudcu prosil o milosť.

32 Ja predsa nie som mu roveň, aby som sa mohol ozvať: ‚Poďme spolu na súd!‘ 33 Niet toho, kto by medzi nami rozhodol, kto by na oboch svoju ruku položil. 34 Nech odvráti odo mňa svoju palicu, nech ma nedesí jeho hrôza, 35 potom prehovorím a nebudem sa ho báť, lebo môj prípad je iný.

Náš stav pred Pánom Bohom. Nemôžeme sa s Ním rovnať, nemôžeme sa s Ním súdiť. Veď by sme nevedeli vysloviť ani slovo pred Jeho múdrosťou a veľkosťou. Jóbova sťažnosť nevidí, že Božiu moc riadi dobrota a spravodlivosť. Jób tak hovorí bez toho, aby sa rúhal, alebo aby Boha opustil. Veľa si vytrpel a žiada, aby Hospodin odvrátil od neho Svoju palicu. – – Aj úprimne veriacim kresťanom sa môže stať, že budú veriť v Pána Boha, budú aktívni v cirkvi, ale pod tlakom udalostí prestanú vnímať Božiu dobrotu. Nezabúdaj dnes na to, že hoci je Božia spravodlivosť veľká, aj v nej je ukrytá napokon len Božia dobrota, hoci teraz je nám zahalená. Raz Pána Ježiša oslovili: „Dobrý Majstre!“ On hneď odpovedal: „Čo Ma menuješ dobrým, veď dobrý je len Boh?“ Aj my vieme, že s Hospodinom sa nemôžeme súdiť, ale nezabúdajme, že máme dobrého Pastiera: Ježiša Krista! Napokon, všetky situácie v našom živote nám majú ukázať, že Boh je dobrý, aj keď my sme netrpezliví. A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro (Rímskym 8,28).

Modlitba: Drahý Pane Ježišu, daj nám Tvoju silu a Tvoj pokoj, aby sme si ani v zložitých situáciách nezúfali. Aby sme nikdy neprestali veriť, že za Tvojím súdom a za Tvojou spravodlivosťou je ukrytá Božia dobrota. Často sa nám zdá, že nás trestáš a náš život sa zbytočne komplikuje. To len my nevidíme a nevieme rozoznať, čo je pre nás dobré. Veríme, že Ty to vieš a za to Ti aj dnes ďakujeme. Amen.

V úzkosti som si povedal: Odvrhnutý som spred Tvojej tváre. Ty si však vypočul môj úpenlivý hlas, keď som k Tebe volal o pomoc. Žalmy 31,23

Takisto aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi. Rímskym 8,26

Matúš 7,1-5(6) :: Modlíme sa za: Závada (NoS)

Jób 8,1-22

1 Nato Bildad zo Šúachu odpovedal takto: 2 „Dokedy budeš takto hovoriť? Veď tvoje reči sú ako víchor. 3 Vari Boh prekrúca právo alebo Všemohúci spravodlivosť? 4 Ak tvoji synovia proti nemu zhrešili, tak ich vydal do moci ich vlastného priestupku. 5 Ak však ty budeš horlivo hľadať Boha a o milosť prosiť Všemohúceho, 6 ak si čistý a úprimný, tak teraz povstane pre teba a obnoví tvoj spravodlivý príbytok 7 a hoci tvoje začiatky boli nepatrné, tvoja budúcnosť sa preveľmi vzmôže. 8 Len sa opýtaj predchádzajúceho pokolenia a zisti si výsledky skúmania ich otcov, 9 veď my sme tu len včerajší a nemáme poznanie, lebo naše dni na zemi sú len tieň. 10 Vari ťa oni nepoučia? Porozprávajú ti to a povedia, čo majú na srdci. 11 Vyrastie azda trstina tam, kde nie je močiar? Rozmnoží sa šachorina bez vody? 12 Keď sa ešte zelená, keď sa ešte nezrezáva, prv ako každá iná tráva vyschne. 13 Tak pochodia všetci, ktorí zabúdajú na Boha, a nádej podliaka zhynie. 14 Jeho nádej je ako babie leto a jeho dúfanie ako pavučina. 15 Spoľahne sa na svoj dom, ale ten neobstojí, bude ho spevňovať, ale nevydrží. 16 Na slnku je plný miazgy a jeho výhonok sa vypína nad záhradou. 17 Jeho korene sa prepletajú kopou kamenia, kamenný dom si vyhľadávajú. 18 Ak ho odpracú z jeho miesta, bude zapierať: ‚Nikdy som ťa nevidel.‘ 19 Taká je teda radosť jeho cesty a z prachu pučia ďalší takí. 20 Nuž Boh nezavrhne bezúhonného ani neposilní ruku tých, čo robia zlo. 21 Celkom naplní tvoje ústa smiechom a tvoje pery radostným pokrikom. 22 Tí, čo ťa nenávidia, musia sa obliecť do hanby, a stan bezbožných — toho už niet.“

O novej spravodlivosti v Kristovi. Z času načas sa v médiách objavia informácie o tom, že niekto bol odsúdený na 30 rokov a nakoniec sa po čase dokázala jeho skutočná nevina. Sú aj prípady, keď zlyhá advokácia a súdnictvo. Potrestaný znáša neprávosť. Je však rozdiel nádejať sa a dúfať v udelenie milosti, keď nesieme vinu, a keď sme čin nespáchali. Čakanie na spravodlivosť v pokání sa nedá porovnať s vymáhaním si falošnej spravodlivosti. Bildad zo Šúachu tak, ako Jóbovi, aj nám pripomína v dnešné ráno, že ak hrešíme, Boh nás vydá do moci našich vlastných priestupkov. Niečo podobné čítame v Liste Kolosenským 3,25: „Kto však pácha neprávosť, prijme odplatu neprávosti, lebo nieto uprednostňovania osôb.“ Kto sa nádeja v lepšiu budúcnosť a nie je ochotný činiť pokánie, zabúda na Boha a prekrúca právo. – – Pán Ježiš nás naučil Svoju modlitbu a k nej pridal dôležité zvolanie: „Nie ako ja chcem, ale ako Ty.“ Pán Boh môže zo Svojej milosti obnoviť aj nás. Bildad má pravdu v tom, že Jób by mal hľadať Boha. Piaty verš hovorí: „Ak však ty budeš horlivo hľadať Boha a o milosť prosiť Všemohúceho…“ Možno sa aj dnes stane niečo, pri čom sa budeme musieť rozhodnúť. Konajme dnes osobne, stojac pred Božou spravodlivosťou a vnímajúc, že sme ospravedlnení Kristovou krvou!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že v Tebe máme nádej na skutočnú spravodlivosť. Keď je Tvoja milosť pri nás, deje sa v našom živote spravodlivosť. Ďakujeme Ti, že hoci žijeme vo svete, kde je veľa nespravodlivosti, vieme, že náš život sa zakladá na Tvojej láske a odpustení. Preto v Tebe môžeme smelo vyznať, nech sa deje vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi. Amen.

Požehnaný, kto prichádza v mene Hospodina! Žalmy 118,26

Tým však, čo Ho prijali a veria v Jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi. Ján 1,12

Jonáš (3,10) 4,1-11 :: Modlíme sa za: Záriečie (TuS)

Jób 7,7-21

7 Spomeň si, že môj život je len závan vetra, moje oko sa nevráti pozrieť sa na krásu. 8 Neuzrie ma oko toho, kto sa na mňa pozerá. Uprieš na mňa zrak, ale už ma niet. 9 Ako sa rozplynul oblak a zmizol, tak ten, kto zostupuje do podsvetia, už nevystúpi. 10 Už sa nevráti do svojho domu a doma ho nespoznajú. 11 Takže ja si nejdem krotiť ústa, prehovorím z bolesti svojho ducha, s trpkou dušou sa budem sťažovať. 12 Som azda more alebo morská obluda, že nado mnou ustanovuješ stráž? 13 Keď vravím: ‚V posteli sa mi uľaví a lôžko ponesie môj nárek,‘ 14 vtedy ma snami desíš a strašíš vidinami, 15 takže moja duša volí zadusenie, radšej volí smrť ako život. 16 Mám toho dosť! Večne žiť aj tak nebudem! Nechaj ma, veď moje dni sú len márnosť! 17 Čo je človek, že ho máš za takého veľkého a venuješ mu takú pozornosť, 18 že ho ráno čo ráno navštevuješ a každú chvíľu skúmaš? 19 Dokedy neodvrátiš odo mňa svoj zrak? Nenecháš ma ani kým neprehltnem slinu! 20 Čo ti spôsobím, ak by som zhrešil, ty strážca ľudí? Prečo si si ma postavil za terč, takže som sám sebe na ťarchu? 21 Prečo mi neodpustíš môj hriech a neprepáčiš moju vinu? Teraz si ľahnem do prachu, ty ma budeš hľadať, ale už ma nebude.“

Bože, čuj moju modlitbu! Po odpovedi Elífazovi Jób v beznádeji nariekal, aby pohol Boha k súcitu (v. 1-10). Prečo mu nepomáha, nenechá ho na pokoji? (v. 11-21). Pre Jóba je Boh v jeho utrpení záhadou. Hoci sa s ním háda, nepreklína Ho, jeho srdce sa od Neho neodvrátilo. Jób nechce ďalej bojovať – má toho dosť (v. 16). „Ty strážca ľudí (v. 20), čím som si to zaslúžil?“ Jób vedel, že je hriešnik, ale nechápal, prečo mu Boh nemôže odpustiť (v. 21). Máš ťažkosti? Nie je zlé hovoriť s Bohom o svojom trápení a horkosti, ako to urobila napríklad aj Anna, Samuelova matka (1S 1,10-11) a Dávid (Ž 55,2). Keď prorok Eliáš, unavený službou pre Hospodina, volal: „Dosť už, vezmi si môj život“, Hospodin odpovedal: „Vráť sa a slúž, nie si sám, je tu sedemtisíc verných“ (1Kr 19,4-18). „Ach, Bože, vyslyš moje vzdychy, lkanie, nech do zúfalstva srdce neupadne. Dosť ťažkostí a žalostí! Kiež po nich uzriem Tvoje zmilovanie“ (ES 499).

Modlitba: Náš Otče a Pane, Ty nás poznáš a vieš, čím prechádzame. Ďakujeme, že vypočúvaš naše volania a konáš pre naše dobro. Amen.

Ustanovím nad nimi jedného pastiera a ten ich bude pásť. Ezechiel 34,23

Pri pohľade na zástupy prišlo Ježišovi ich ľúto, lebo boli zbedačení a sklesnutí ako ovce bez pastiera. Matúš 9,36

Jonáš 1,1-16; 2,1 :: Modlíme sa za: Vyšný Žipov (ŠZS)

Jób 6,1-10.24-30

1 Nato Jób odpovedal takto: 2 „Kiežby dôkladne zvážili môj žiaľ a celé moje trápenie položili na váhy! 3 Veď teraz by prevážilo piesok mora. Preto sú moje slová neuvážené. 4 Veď mám v sebe šípy Všemohúceho, môj duch pije ich jed, zoskupili sa proti mne hrôzy od Boha. 5 Híka vari divý osol nad zelenou trávou, a či vôl ručí nad svojím krmivom? 6 Či sa jedlo bez chuti neosolí? Má azda vaječný bielok chuť? 7 Ja sa toho odmietam čo len dotknúť, je to pre mňa, ako keď sa skazí chlieb. 8 Kiežby sa uskutočnila moja žiadosť a Boh splnil moju nádej, 9 že by sa Bohu páčilo rozmliaždiť ma, vystrieť ruku a vytnúť ma. 10 Vtedy by som ešte mal útechu a poskočil by som si zmietaný v kŕčoch. Nech nešetrí! Veď som nezaprel slová Svätého.

24 Poučte ma a stíchnem, vysvetlite mi, kde som zblúdil. 25 Aké bolestné sú úprimné reči, čo mi to vlastne vyčítate? 26 Či zamýšľate chytať ma za slová, vari len tak do vetra hovorí zúfalec? 27 Losujete o sirotu a kupčíte s ľuďmi. 28 Teraz sa, prosím, obráťte ku mne, či vám do tváre budem klamať, 29 otočte sa teda, nech sa nestane krivda, obráťte sa ešte, veď tu ide o moju spravodlivosť! 30 Azda je na mojom jazyku neprávosť, vari podnebie mojich úst nerozozná skazenosť?

Milosť darovaná v Ježišovi. Keď po tichom prejave účasti Jóbových priateľov nad jeho ťažkým údelom prehovoril k nemu Elífaz, Jób sa ujal slova a odpovedal. Spomenul veľkosť svojho utrpenia, nariekal nad svojím položením (v.1-7) a túžil po tom, aby mu prejavili súcit. Uvedomoval si, že toto utrpenie ho postihlo s Božím zvolením, no nevládal ho uniesť. Žiadal si umrieť, aby sa nezrútil – vtedy by mal radosť, že zostal Bohu verný (v. 8-13). Priateľov však obvinil z bezcitnosti a krutosti (v. 14-30). A ako je to s nami? Možno aj nás priatelia obviňujú, že náš problém vznikol následkom nášho zlyhania, hriechu. Áno, sme hriešni (1J 1,8), ale ak sme pokáním vstúpili do vzťahu s Bohom a prijali očistenie skrze obeť Pána Ježiša – pretože krv Ježiša, Jeho Syna, očisťuje nás od každého hriechu (1J 1,7), veríme, že ako Božie deti sme pod Jeho ochranou a On vie o nás všetko. „Keby niekto vieru mi vzal, pravú nádej jedinú, že Boh milosť nám daroval, v hriechoch by som zahynul.“

Modlitba: Drahý Otče, vďaka, že Ti smiem patriť, že si so mnou a môžem vnímať Tvoju prítomnosť. Amen.

Bože, Tvoja cesta je svätá! Žalmy 77,14

Ježiš hovorí: Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet. Ján 16,28

2.Mojžišova 32,15-20(21-24) :: Modlíme sa za: Vyšná Slaná (GeS)

22. nedeľa po Svätej Trojici

1.Jána 2,12-14

12 Píšem vám, deti, lebo pre jeho meno sú vám odpustené hriechy. 13 Píšem vám, otcovia, lebo ste spoznali toho, ktorý je od počiatku. Píšem vám, mládenci, lebo ste zvíťazili nad Zlým. 14 Napísal som vám, deti, lebo ste spoznali Otca. Napísal som vám, otcovia, lebo ste spoznali toho, ktorý je od počiatku. Napísal som vám, mládenci, lebo ste silní a Božie slovo zostáva vo vás a zvíťazili ste nad Zlým.

Ján píše nasledovníkom Pána Ježiša, aby ich na ceste viery povzbudil a posilnil. Slová tohto biblického textu adresuje veriacim ľuďom v spoločenstve vtedajšej cirkvi. Rozpoznáva v Božom ľude deti, mládencov a otcov. – Pod „deťmi“ môžeme rozumieť všetkých veriacich ľudí. My, nasledovníci Pána Ježiša, sme Božie deti. Také dieťa sa teší, že jeho hriechy sú odpustené. Z radosti a vďačnosti voči Pánu Bohu žije nový život. Božie dieťa potrebuje povzbudenie, že Boh je s ním a jeho hriechy sú odpustené. – Mládenci môžu predstavovať nastupujúcu generáciu v cirkvi. Oni potrebujú vedieť, že v zápasoch viery stoja na víťaznej strane. Ich boj je už vyhratý, a tak majú pre budúcnosť nádej. Mládenci sú plní sily, energie do zápasov, ktoré život viery prináša, preto potrebujú v cirkvi priestor pre službu. – Ján píše aj otcom. Ľuďom, ktorí sú znakom stability, charakteru a zrelosti. Povzbudzuje všetkých, ktorí vedú spoločenstvo cirkevného zboru. Otcovia majú rokmi preverenú skúsenosť s Pánom Bohom. Poznajú Ho dobre a pokojne kráčajú s Ním. V poznaní Boha a v hlbokom vzťahu s Ním je ukrytá ich sila. Kiežby sme aj my (dnešné Božie deti, mládenci, či otcovia) prijímali z Jánových slov povzbudenie na našu cestu k nasledovaniu Pána Ježiša!

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás povolávaš do zápasu so Zlostníkom. Odpusť mi, že si nechcem uvedomiť túto duchovnú vojnu. Veď ma Kristovým Duchom k duchovnému oslobodeniu. Amen.

Kto sa usiluje o spravodlivosť a milosrdenstvo, nachádza život, spravodlivosť a slávu. Príslovia 21,21

Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. Matúš 6,33

Matúš 18,21-35 :: Rímskym 7,14-25a :: Izaiáš 44,21-23 :: Žalmy 22,1-22 :: Modlíme sa za: Vyšná Kamenica (KoS)

Jób 5,17-27

17 Aký blahoslavený je človek, ktorého Boh karhá! Nuž nepohŕdaj výchovou Všemohúceho, 18 lebo on pôsobí bolesť, ale aj obväzuje, zraňuje, ale jeho ruky aj liečia. 19 Zo šiestich úzkostí ťa vyslobodí, v siedmich sa ťa nedotkne zlé. 20 V čase hladu ťa vykúpi zo smrti a v čase vojny z moci meča. 21 Budeš skrytý pred bičom jazyka a nebudeš sa báť násilia, že príde. 22 Vysmeješ sa násiliu i hladomoru. Ani divej zveri sa neboj, 23 veď máš zmluvu s kameňmi na poli a poľná zver uzavrela s tebou mier. 24 Budeš vedieť, že tvoj stan je bezpečný, a keď preveríš svoj príbytok, nič mu nebude chýbať. 25 Presvedčíš sa, že máš množstvo detí a tvojho potomstva je sťa trávy na poli. 26 K svojmu hrobu dôjdeš v zrelom veku, ako keď sa zvážajú snopy v pravý čas. 27 Nuž takto to je, prebádali sme to a je to tak. Načúvaj, aj ty si to uvedom!“

Choď k Bohu – vyznaj hriech a On ti odpustí! Niekedy zvykneme dávať druhým ľuďom vynikajúce rady, ale potom zistíme, že im neboli užitočné. Najprv by sme mali situáciu toho druhého pochopiť, vžiť sa do nej a až potom mu radiť, samozrejme, s tým najlepším úmyslom. – – Čo je zmyslom trestania? Pomôže nám rásť vo viere a viac sa blížiť k Bohu, k úteku od hriechu. Pravdu má múdre ľudové príslovie: „Nie je ruža bez tŕnia, ani život bez trápenia.“ Takouto cestou – posiatou tŕním, bolesťou, utrpením – kráčal náš drahý Spasiteľ, Pán Ježiš Kristus, aby sme Ho nasledovali. Všade, na každej ceste, nielen na ceste k sláve a radosti, ale aj na ceste plnej bolesti a utrpenia. To je Ježišovo náboženstvo. To je Jeho kázeň: „Kto mi chce slúžiť, nech Ma nasleduje!“ Preto pred utrpením neutekajme, neľakajme sa ho, nevzpierajme sa mu! Myslime na Krista a vedzme, že utrpenie je cesta k životu večnému a formuje náš charakter aj pre život časný. Nepohŕdajme Božou výchovou, pamätajme, že sme v Jeho škole! On je ten najlepší Učiteľ a aj keď nás občas pokarhá, či napomenie, ba nechá i trpieť, aj obviaže rany a uzdraví, požehná, neopustí, zachráni, odpustí. Preto: „Daj na Hospodinove slová a uvidíš sám!“

Modlitba: Pane Bože, nebeský Otče, ďakujeme Ti, že utrpenie je oheň, ktorý používaš, aby si nás očistil od hriechov a posilnil v nesení utrpenia. Amen.

Ako keď niekoho potešuje matka, tak vás ja budem potešovať. Izaiáš 66,13

Proste teda a dostanete, aby vaša radosť bola úplná! Ján 16,24

2.Timoteovi 2,1-5(6) :: Modlíme sa za: Vysoké Tatry (TaS)

Jób 4,1-21

1 Nato Elifaz z Temánu odpovedal takto: 2 „Znesieš pokus o príhovor? Neunaví ťa to? Kto by sa však dokázal zdržať slov? 3 Veď ty si mnohých poúčal a slabé ruky si posilňoval. 4 Tvoje slová stavali na nohy toho, kto sa potkol a podlamujúce sa kolená si upevňoval. 5 Nuž a teraz, keď to prišlo na teba, si netrpezlivý, dotklo sa ťa to a si vyľakaný. 6 Či ti tvoja zbožnosť nie je istotou a bezúhonnosť tvojich ciest nádejou? 7 Len sa rozpomeň, či niekto nevinný zahynul, a kde boli úprimní ľudia vykynožení? 8 Ako to ja vidím: tí, čo orú neprávosť a sejú trápenie, ich aj žnú. 9 Zhynú od Božieho dychu a vietor jeho hnevu s nimi skoncuje. 10 Levica reve, počuť leví hlas, ale zuby levíčat sú vylámané. 11 Starý lev hynie bez koristi a mláďatá levice sa rozutekali. 12 No ku mne sa prikradlo slovo a moje ucho zachytilo jeho šepot. 13 Pri dumaní o nočných videniach, keď padá na ľudí hlboký spánok, 14 pochytili ma strach a triaška a naplnili hrôzou všetky moje kosti. 15 Nejaký duch prešiel predo mnou, až sa mi chlpy na tele zježili. 16 Zastal, ale nepoznal som jeho zjav, podobu som mal pred očami. Bolo ticho, keď som začul hlas: 17 ‚Môže byť smrteľník spravodlivejší ako Boh a muž čistejší ako jeho Tvorca?‘ 18 Keď sa ani na svojich sluhov nespolieha a svojich anjelov obviňuje z omylu, 19 o čo skôr tých, čo bývajú v domoch z hliny a základy majú v prachu. Rýchlejšie ako mole ich vykántria, 20 bití sú od rána do večera, pre ľahostajnosť zahynú naveky! 21 Vari nie je vytrhnutý ich stanový kolík? Zomierajú, ale bez múdrosti.

Utrpenie – je jedným z vážnych a ťažkých problémov, ktorými sa oddávna zaoberá ľudský duch a ktorý aj nám dnes ostáva záhadou. Utrpenie je pre človeka údelom najmä vtedy, keď nemá pocit viny, a preto sa pýta: „Bože, prečo si to na mňa dopustil? Prečo musím trpieť ja, a nie niekto iný? Veď som sa v ničom neprehrešil.“ Človek utrpenie nemá rád, a predsa dolieha viac-menej na každého. Preto musí byť každý z nás načistom, ako máme utrpenie chápať. Poznáme veľkého trpiteľa Jóba, ktorý utrpenie považoval za Božie navštívenie. Nechápe však príčinu. Jeho priatelia boli presvedčení, že Jób si svoje utrpenie zavinil sám. Najväčšou skúškou pre Jóba však nebola bolesť alebo strata, bola ňou neschopnosť porozumieť, prečo na neho Boh utrpenie dopustil. Tu vidíme, že ani ľuďom, ktorí milujú Boha, sa ťažkosti a skúšky nevyhýbajú. „Milujúcim Boha, všetky veci slúžia na dobro…“ Aj keď niekedy nechápeme úplne, prečo zažívame nejakú bolesť, takáto skúsenosť nás môže priviesť k novému vzťahu k Bohu. Utrpenie nás môže zoceliť do takej miery, že sa nebudeme pýtať „prečo“, ale „načo“ mi má toto utrpenie poslúžiť a prosiť Boha o silu, aby sme ho dokázali zniesť. Jób bol zavalený utrpením, jeho priatelia ho však nepotešovali, ale odsudzovali. Nikdy sa k tomu neznížme, ale radšej sa navzájom potešujme a povzbudzujme!

Modlitba: Bože a Otče náš, vďaka Ti, že nás cez mnohé trápenia učíš, čo sa inak naučiť nedokážeme a že v tom najhlbšom utrpení pre nás pramení to najväčšie dobro. Amen.

Hľadajte Hospodina, všetci pokorní zeme, vy, čo konáte podľa Jeho práva. Hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru! Sofoniáš 2,3

Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, oblečte si milosrdný súcit, dobrotivosť, pokoru, miernosť, trpezlivosť. Kolosenským 3,12

Lukáš 22,49-53 :: Modlíme sa za: Východná (LOS)