Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Matúš 23,1-22

1 Vtedy Ježiš povedal zástupom a svojim učeníkom: 2 „Na Mojžišov stolec zasadli zákonníci a farizeji. 3 Robte teda a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale podľa ich skutkov nekonajte. Lebo oni len hovoria, ale nerobia. 4 Zväzujú ťažké bremená, ktoré nemožno uniesť, a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami nechcú nimi ani prstom pohnúť. 5 Všetky svoje skutky konajú iba preto, aby ich ľudia videli. Rozširujú svoje modlitbové remienky a zväčšujú si strapce na rúchach. 6 Majú radi čestné miesto na hostinách a popredné stolce v synagógach, 7 pozdravy na námestiach, a aj to, keď ich ľudia oslovujú: ‚Rabbi!‘ 8 Vy sa však nedávajte volať: ‚Rabbi‘, lebo jeden je váš Učiteľ a vy všetci ste bratia. 9 Ani otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. 10 Ani sa nedávajte volať vodcami, lebo len jeden je váš Vodca, Kristus. 11 Najväčší z vás bude váš sluha. 12 Kto sa však bude povyšovať, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený. 13 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi. Sami doň nevchádzate, a tým, čo by chceli vojsť, nedovolíte. 15 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Obchádzate more i súš, aby ste získali jedného prozelytu, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla, dvojnásobne horšieho ako ste sami. 16 Beda vám, slepí vodcovia, ktorí hovoríte: ‚Kto by prisahal na chrám, to nič nie je, ale toho, kto by prisahal na chrámové zlato, toho to už zaväzuje.‘ 17 Blázni a slepci, čože je väčšie: zlato, či chrám, ktorý to zlato posväcuje? 18 Alebo: ‚Kto by prisahal na oltár, to nič nie je. Ale toho, kto by prisahal na dar na ňom, to ho už zaväzuje.‘ 19 Slepci, čože je väčšie: dar, alebo oltár, ktorý ten dar posväcuje? 20 Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko, čo je na ňom. 21 A kto prisahá na chrám, ten prisahá naň i na toho, kto v ňom prebýva. 22 A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i na toho, kto na ňom sedí.

Odsúdenie samospravodlivých „zbožných“, varovanie pre všetkých! Pán Ježiš sa veľmi často dostával do sporu s farizejmi a zákonníkmi. Tieto zvláštne skupiny náboženských horlivcov sa vyprofilovali medzi izraelským ľudom ako znalci a učitelia a zároveň vzorní plnitelia Mojžišovho zákona a najvyšší predstavitelia „cirkvi“. V tejto svojej snahe túžili byť dokonalí, ale aj verejne obdivovaní. Niet divu, že pritom dbali na každú maličkosť, preto často zdôrazňovali aj to, čo bolo nepodstatné, ba neraz i zbytočné. Cítili sa príjemne, že vo funkcii učiteľov a vodcov národa mali verejný obdiv. Boli zjavne zvyknutí žiť dvojtvárne, v hlbokom sebaklame. Oni však takto sami do kráľovstva nebeského nevchádzali a zatvárali jeho brány aj pred ostatnými ľuďmi. Chceli pred Bohom obstáť len so svojimi skutkami – bez osobného vzťahu so živým Bohom. Poznáme to aj z príkladu „spravodlivého“ farizeja pri porovnaní s publikánom (L 18,9-14). Nevšímajú si, že poznať Boží zákon, podstatu Jeho slova a cestu spasenia možno len v Ježišovi Kristovi. Preto odmietať Toho, ktorý prišiel „hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo“, znamená vyhýbať sa skutočnému plneniu Božej vôle, utekať pred zodpovednosťou – a to nás nakoniec privedie k tým, na ktorých sa v plnej miere vzťahuje: „Beda vám!“

Modlitba: Nauč nás, Pane Ježišu, pokore, aby sme sa nepovyšovali, ale zmýšľali skromne. Pomôž nám, prosíme Ťa, vydávať svedectvo slovom aj konaním! Amen.

Hospodin podľa Svojej ľubovôle nakladá s vojskom nebies a obyvateľmi zeme. Nie je nik, kto by Mu mohol v niečom zabrániť alebo Mu povedať: Čo robíš? Daniel 4,32

Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás vo svojom čase povýšil. 1.Petra 5,6

Rímskym (14,20b-15,1)15,2-6 :: Modlíme sa za: Trenčianske Stankovce (PoS)

Matúš 22,34-46

34 Keď farizeji počuli, že umlčal saducejov, zišli sa 35 a jeden z nich, znalec Zákona, sa spýtal, aby ho skúšal: 36 „Učiteľ, ktoré je najväčšie prikázanie v Zákone?“ 37 A on mu odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. 38 To je veľké a prvé prikázanie. 39 Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. 40 Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“ 41 Keď sa farizeji zišli, opýtal sa ich Ježiš: 42 „Čo si myslíte o Kristovi? Čí syn je?“ „Dávidov,“ odpovedali mu. 43 Povedal im: „Ako ho potom Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: 44 Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy? 45 Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako to, že je jeho synom?“ 46 A nikto mu nevedel odpovedať ani slovo. Od toho dňa sa ho už nikto viac neodvážil vypytovať.

Záleží na láske. Strážcovia zákona chcú Ježiša skúšať. Prichádzajú za Ním s otázkou, Ježiš sa však nenechá vyprovokovať. Venuje im pozornosť a na ich otázku odpovie tým, čo je hlavným Božím odkazom pre človeka: Láska. Láska k Bohu, k človeku, k sebe samému. Čo však znamená túto lásku žiť v bežných dňoch? Znamená to zastaviť sa v zhone, v ktorom žijem. Znamená, venovať svoj čas nielen sebe, ale aj človeku, ktorý to práve potrebuje. Vidieť jeho utrpenie a byť tu pre neho. Žiť lásku znamená prijať každého – bez rozdielu. Mať v úcte jeho dôstojnosť bez akýchkoľvek podmienok. Hľadať možnosti priblížiť sa, pochopiť, pomôcť. Znamená to spájať ľudí a dať im pocítiť, že sú dôležití, že Boh s nimi ráta. Aplikovať lásku, na ktorú poukazuje Ježiš, znamená postaviť sa za pravdu, zápasiť o právo a spravodlivosť. Znamená to mať odvahu a silu a byť autentický. Originálny. Nedovoliť, aby nás paralyzoval strach a neistota, ale veriť, že tento svet stále je a bude Boží. A my máme to privilégium, že sa na tom môžeme spoločne podieľať. Aj dnes. Aj dnes s pomocou láskavého Boha môžeme prinášať radosť a nádej. Môžeme tvoriť lepšiu budúcnosť, sny a ciele, ktoré nás posunú ďalej. Sám Boh nás k takejto láske inšpiruje.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že sa sústreďuješ na lásku. Odpusť mi, že ju málo dávam. Prosím Ťa za Cirkev, aby sme boli naozaj Tvojím telom, prostredníctvom ktorého do sveta prinášaš lásku. Amen.

Pomôž mi, Hospodin, môj Boh! Zachráň ma podľa Svojho milosrdenstva! Žalmy 109,26

Peter keď videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: Pane, zachráň ma! Ježiš hneď vystrel ruku, chytil ho a povedal mu: Maloverný, prečo si pochyboval? Matúš 14,30-31

Marek 3,31-35 :: Modlíme sa za: Trebišov (ŠZS)

Matúš 22,23-33

23 V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí hovoria, že niet zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho: 24 „Učiteľ, Mojžiš povedal: Ak niekto zomrie bez detí, jeho brat si ako najbližší príbuzný vezme jeho ženu a splodí svojmu bratovi potomka. 25 Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil, umrel a pretože nemal potomka, zanechal ženu svojmu bratovi. 26 Podobne aj druhý a tretí, až po siedmeho. 27 Napokon po všetkých zomrela aj žena. 28 Nuž ktorého ženou z tých siedmich bude pri zmŕtvychvstaní? Veď ju mali všetci!“ 29 Ježiš im však odpovedal: „Blúdite, lebo nepoznáte Písma ani Božiu moc. 30 Veď pri zmŕtvychvstaní sa ľudia ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 31 Či ste nečítali o vzkriesení z mŕtvych, čo vám povedal Boh: 32 Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba? Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“ 33 Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením.

Boh je Bohom života. Ľudská zvedavosť je stále obrovská. Týka sa aj otázky smrti. Čo bude potom? Budeme vzkriesení? Tieto otázky sa stávajú aktuálnymi najmä vtedy, keď sa nás priamo dotýkajú, keď zomrie niekto v našej blízkosti, koho sme milovali, kto bol súčasťou nášho života. Jeho smrť nás deprimuje. Smútok zo straty nás bolí a ťažko sa vyrovnávame so skutočnosťou, že milovaný človek už nie je v našej blízkosti. Cítime neistotu, bezradnosť. Kladieme si otázky. – – Otázky ohľadom smrti a vzkriesenia mala aj skupina zámožných učencov v čase Ježiša – saduceji. Na vzkriesenie mali svoj názor, ale aj svoje pochybnosti. A dnes už nie sú jediní… Ježiš však tejto skupine po diskusii dáva jednoduchú a jasnú odpoveď. Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. A toto je posolstvom aj pre nás: Môžeme mať otázky, môžeme mať pochybnosti, ale života sa nikdy nevzdajme! Môžeme mať strach, ale neklesajme na duchu! Môžeme predsa zažívať Božiu silu a všemohúcnosť v konkrétnych prejavoch – už tu a teraz. On počuje naše výčitky a pochybnosti. A je účastný našich zápasov, nášho hľadania východiska. Veď On je Tvorcom a Darcom života. Prináša nám ho prostredníctvom Svojho Syna – Ježiša Krista, ktorý radostným posolstvom vzkriesenia aj nás inšpiruje ku skutočnému životu. Tu – aj tam. Dôverujme Mu!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane náš, Ježišu Kriste, že si prišiel na túto zem, kde panuje smrť a Tvojím vzkriesením sa všetko zmenilo. Vniesol si svetlo do nášho hľadania, našich pochybnosti a pridal si nám istotu viery. Zachovávaj nás v tejto viere, že Ty si život a kto verí v Teba, bude žiť, aj keď by umrel. Amen.

Hospodine, veď si bol pevnosťou pre chudobného, baštou pre biedneho v jeho úzkosti, úkrytom pred búrkou, tieňom v horúčave, lebo dych tyranov je ako lejak, čo šľahá múr. Izaiáš 25,4

Lebo dokiaľ žijeme, pre Ježiša sme neustále vydávaní na smrť, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. 2.Korintským 4,11

Veľpieseň 8,4-7 :: Modlíme sa za: Tornaľa (RiS)

Matúš 22,15-22

15 Vtedy farizeji odišli a dohodli sa, ako ho podchytia v reči. 16 Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a pravdivo učíš Božie cesty. Neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka. 17 Povedz nám teda, čo si myslíš: Je dovolené platiť daň cisárovi, alebo nie?“ 18 Ježiš spoznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Prečo ma pokúšate, pokrytci? 19 Ukážte mi mincu, ktorou sa platí daň!“ A tak mu priniesli denár. 20 Opýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ 21 „Cisárov,“ odpovedali mu. Nato im povedal: „Odovzdajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!“ 22 Keď to počuli, začudovali sa, nechali ho a odišli.

Čo sme komu dlžní? Neplatiť dane bolo zrejme aj vtedy populárne. Aj dnes sa mnohí snažia platiť štátu čo najmenej. Čítal som však niekde, že v Nórsku ľudia platia vysoké dane a platia ich radi! Vďaka tomu majú kvalitné zdravotníctvo, školstvo, sociálne služby… Bez dostatočných daní štát jednoducho nemôže dobre fungovať. Napriek tomu, že zo strany farizejov šlo o „úskok“ (s jednoznačne zlým zámerom), Pán Ježiš sa tejto otázke nevyhol (lebo je legitímna). Potvrdil, že našou povinnosťou je čestne a poctivo odvádzať „vrchnosti“ dane. A ak by sa nám zdalo, že odvádzať vyššie dane je pre nás ťažké, čo potom tá druhá časť Pánovej odpovede? Rímsky peniaz „vyrobil cisár“ a niesol jeho obraz. Každého z nás „vyrobil“ – stvoril Pán Boh (Jer 1,5) na Svoj obraz (1M 1,27). Patríme teda Jemu so všetkým, čo sme a máme. A čo je Božie, to sa má dať a dávať Bohu! Dali sme Bohu svoje srdce? (Pr 23,26). Dávame Mu (k dispozícii) svoj život, ruky, čas, majetok… (Rim 12,1; 1Kron 29,14…)?

Modlitba: Pane Ježišu, všetko, čím sme a čo máme, je od Teba a patrí Tebe. Nauč nás dávať s radosťou. Amen.

Ponechám uprostred teba úbohý a biedny ľud, bude hľadať útočisko v Hospodinovom mene. Sofoniáš 3,12

Boh si vyvolil, čo je v očiach sveta neurodzené a opovrhované; áno, vyvolil si to, čo nie je, aby zmaril to, čo je, aby sa nik pred Bohom nevystatoval. 1.Korintským 1,28-29

Galatským 5,13-18 :: Modlíme sa za: Topoľčany (PoS)

Matúš 22,1-14

1 Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: 2 „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. 3 Poslal sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Tí však nechceli prísť. 4 Opäť poslal iných sluhov so slovami: Povedzte pozvaným: ‚Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok som pozabíjal a všetko je pripravené. Poďte na svadbu!‘ 5 Pozvaní však na to nedbali a odišli, jeden na svoje pole, druhý za svojím obchodom. 6 Ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a zabili. 7 Tu sa kráľ rozhneval, poslal svoje vojská, zničil vrahov a ich mesto vypálil. 8 Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. 9 Choďte teda na rázcestia a koho nájdete, toho pozvite na svadbu.‘ 10 Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých, a svadobná sieň sa naplnila hodovníkmi. 11 Keď kráľ vošiel pozrieť na hodovníkov, videl tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného rúcha. 12 Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem vošiel, veď nemáš svadobné rúcho?‘ On onemel. 13 Vtedy kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy a ruky a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.‘ 14 Lebo je veľa povolaných, ale málo vyvolených.“

Viďme Božiu dobrotu, ale aj prísnosť! Vieme si predstaviť, že by sme boli pozvaní na kráľovskú svadbu? To je priam fantastická predstava! Niečo úžasne vzácne a veľkolepé! Pritom by nebolo treba nič priniesť, ničím sa prezentovať. Vyvolení však takýmto pozvaním pohrdli, odmietli ho a za dobré sa odplatili zlým. Pozvaní sú teraz všetci (v. 9). Každý môže prísť. A pre každého – namiesto jeho vlastného rúcha, nech bolo akékoľvek, či honosné, alebo biedne – je pripravené nové svadobné rúcho, ktoré treba prijať a obliecť si ho. Toto všetko je obrazom nesmiernej Božej dobroty a lásky, ktorú si vôbec nezaslúžime. Naša predstava o Bohu je však často zdeformovaná a vidíme (lebo chceme vidieť) len tú ponúkanú Božiu dobrotu, s ktorou si (podľa nás) môžeme robiť, čo chceme. Božie slovo nám však aj v tomto texte predstavuje Pána Boha v plnosti. A tak viďme Jeho dobrotu, ale viďme aj Jeho prísnosť (Rim 11,22)! A Božie pozvanie do Jeho Kráľovstva prijímajme vďačne a s radosťou a miesto „róby“ alebo „handier“ si oblečme rúcho spásy, ktoré nám dáva On (Iz 61,10; Ef 4,22-24)!

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujeme Ti, že si pozvanie do Tvojho kráľovstva rozšíril aj na nás. Ty si všetko pripravil a všetko zabezpečil. Pomôž nám, aby sme chodili v Tvojom rúchu spásy – v novote života. Amen.

Bezbožne získané poklady neprinášajú úžitok, spravodlivosť však vyslobodzuje zo smrti. Príslovia 10,2

Zacheus povedal Ježišovi: Pane, polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho v niečom oklamal, vrátim to štvornásobne. Lukáš 19,8

1.Tesalonickým 4,9-12 :: Modlíme sa za: Tomášovce (NoS)

18. nedeľa po Svätej Trojici

Marek 10,17-27

17 Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ 18 Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden — Boh. 19 Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca a svoju matku!“ 20 On mu však povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ 21 Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: „Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ 22 Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel, lebo mal mnoho majetku. 23 Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú bohatstvo!“ 24 Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im povedal ešte raz: „Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva! 25 Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde bohatý do Božieho kráľovstva.“ 26 Oni ešte viac užasli a medzi sebou si hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ 27 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.“

O skutočnej múdrosti. Múdrosť človeka spočíva okrem iného aj v tom, že kladie správnym ľuďom správne otázky a hľadá odpovede na podstatné veci na správnych miestach. Za Ježišom prichádza mladý muž so zvlášť závažnou otázkou: „Čo robiť, dobrý Majstre, aby som bol dedičom večného života?“ Ide o otázku, ktorá by mala trápiť a zamestnávať všetkých nás. Akoby sa v tej chvíli mládenec stal hovorcom všetkých ďalších generácií, ktoré budú žiť po ňom. Múdrosť človeka však nespočíva iba v kladení správnych otázok správnym ľuďom a v hľadaní odpovedí na správnych miestach. Ešte väčšia múdrosť je, keď sa podľa získanej odpovede vieme aj zariadiť a stotožniť sa s ňou. Keď sme nielen poslucháčmi Kristových slov, ale aj ich vykonávateľmi. Žiaľ, mládenec z dnešného príbehu ostal stáť v polovici cesty. Síce dobre začal, ale nakoniec nikam nedošiel. Zo začiatku pôsobil múdro, ale nakoniec zareagoval veľmi hlúpo. Problémom bol jeho veľký majetok. Jeho srdce viac liplo na jeho majetku, ako na tom, aby získal život, urobil Bohu radosť a konal Božiu vôľu. – – Je niečo, čo ti bráni v tom, aby si sa mohol naplno odovzdať Bohu? Ak áno, urob si analýzu hodnôt, ktoré uznávaš! Sú naozaj všetky hodné toho, aby si sa im naplno venoval? Kde sa v tvojom hodnotovom rebríčku nachádza Božie kráľovstvo? Aj odpoveď na túto otázku odhalí, ako to skutočne vyzerá s tvojou múdrosťou.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti za Tvoju múdrosť, ktorá vidí aj za obzor časného života. Odpusť, že tam často nechcem dovidieť. Posilňuj ma na vnútornom človeku a očisti môj vnútorný zrak viery. Amen.

Na utešených miestach pripadla mi výmera, veľmi sa mi páči moje dedičstvo. Žalmy 16,6

Veď Boh má moc rozhojniť vo vás všetku milosť, aby ste mali vždy a vo všetkom všetkého dostatok na každý dobrý skutok.  2.Korintským 9,8

Efezským 5,15-20 :: 2.Mojžišova 20,1-17 :: Žalmy 119,1-8 :: Modlíme sa za: Tisovec (RiS)

Matúš 21,33-46

33 Počujte iné podobenstvo! Istý hospodár vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 34 Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali úrodu. 35 Vinohradníci však pochytali jeho sluhov, jedného zbili, druhého zabili a ďalšieho ukameňovali. 36 Opäť vyslal iných sluhov, viac ako predtým, ale urobili im to isté. 37 Napokon k nim poslal svojho syna, pretože si myslel: ‚Iste budú mať k môjmu synovi úctu.‘ 38 Pri pohľade na syna si však vinohradníci povedali: ‚Toto je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘ 39 I chytili ho, vyhodili von z vinice a zabili ho. 40 Keď potom príde majiteľ vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ 41 Povedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ 42 Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písmach: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom. Pán to urobil, je to obdivuhodné v našich očiach? 43 Preto vám hovorím, že vám bude odňaté Božie kráľovstvo a bude dané národu, ktorý bude prinášať úrodu. 44 Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho padne on, toho rozmliaždi.“ 45 Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, pochopili, že hovorí o nich. 46 Chceli ho chytiť, len sa báli zástupov, lebo ho pokladali za proroka.

Vlastník verzus správca života. V súvislosti s týmto Ježišovým podobenstvom porozmýšľajme o svojom vlastnom živote. Náš život je totiž tiež ako vinica – Boh ho stvoril a daroval nám ho, aby sme ho spravovali, zhodnocovali, zveľaďovali a múdro využívali. Z času na čas sa DARCA a TVORCA života zastaví pri každom z nás a chce vidieť a ochutnať plody nášho života. A to nás dráždi, lebo my sa cítime byť vlastnými pánmi. Možno nejaké plody života aj máme a sú aj pozitívne, ale my nechceme, aby nás niekto kontroloval, nechceme byť nikomu podriadení ani zaviazaní, od nikoho závislí. A za každú cenu sa chceme vymaniť spod akéhokoľvek vplyvu iných ľudí aj Božieho. – – Poslovia, ktorí v podobenstve prichádzali za vinohradníkmi – to môžu byť v našom prípade rodičia, starí rodičia, učitelia, kňazi, priatelia, ktorí nás upozorňujú a pripomínajú, že život nie je iba naším vlastným produktom a vlastníctvom. A potom sa neraz stáva, že aby sme sa vyhli týmto konfrontáciám, radšej prerušíme alebo obmedzíme kontakty s týmito ľuďmi, až napokon prerušíme kontakt aj s Pánom Bohom. Zabijeme Boha aj Božieho Syna v nás, aby nám už nikto do ničoho nehovoril a nezasahoval do života. Je to rozumné? Náš život bude predsa vždy patriť Bohu, je Božím darom! Od Boha vzišiel a k Bohu sa vráti. Rozumnejšie by bolo, keby sme sa každý deň spoliehali na Boha, aby nám s naším životom pomohol.

Modlitba: Svätý Bože, ďakujeme Ti za dar života i za náš vlastný život, ktorý smieme z Tvojej lásky a milosti každý deň žiť. Aj dnes nám buď nablízku so Svojím Duchom, aby sme svoj život naplnili hodnotnými vecami v poslušnosti Tvojej pravde a Tvojej vôli. Amen.

Eliáš sa modlil: Odpovedz mi, Hospodin, odpovedz, aby tento ľud spoznal, že Ty, Hospodin, si Boh a znovu si získavaš ich srdce! 1.Kráľov 18,37

Ježiš povedal Petrovi: Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera neochabla. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov. Lukáš 22,32

Matúš 14,22-33 :: Modlíme sa za: Terany (HoS)

Matúš 21,28-32

28 Čo myslíte? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal: ‚Syn môj, choď dnes pracovať do vinice.‘ 29 Ale ten mu odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ Neskôr to však oľutoval a šiel. 30 Prišiel teda k druhému a povedal to isté. Ten síce odpovedal: ‚Idem, pane,‘ ale nešiel. 31 Kto z tých dvoch splnil otcovu vôľu?“ Povedali: „Prvý.“ Ježiš im odpovedal: „Amen, hovorím vám, že mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. 32 Lebo Ján k vám prišiel cestou spravodlivosti, no neuverili ste mu, ale mýtnici a neviestky mu uverili. Vy ste to videli, ale ani potom ste neprejavili ľútosť a neuverili ste mu.

Otcova vôľa. Ani jeden z tých dvoch synov nemal na začiatku chuť počúvať a poslúchnuť svojho otca. Prvý bol väčší diplomat, a preto to vyriešil „inteligentne“ a povedal, že pôjde pracovať na vinicu. Pravdepodobne preto, aby sa vyhol otcovmu dohováraniu, karhaniu, výčitkám a hnevu. Druhý syn to povedal priamo, že sa mu nechce, bol vždy priamy, tvrdohlavý a hrdý. Títo synovia sú verným obrazom nás samých vo vzťahu k Bohu – jedni diplomaticky a druhí „na tvrdo“ odmietame akúkoľvek Božiu vôľu. V podobenstve však nejde o to, aby sme sa porovnávali medzi sebou, kto je lepší a kto horší. Nemáme sa navzájom posudzovať, ani porovnávať a už vôbec nie medzi sebou súperiť. Nemá to nijaký zmysel ani v osobnom živote, ani v cirkvi. To jediné dôležité je: splniť Otcovu vôľu. O nič viac (ani o nič menej) nejde ani v dnešný deň – len aby sme splnili Božiu vôľu: Aj dnes ísť a pracovať na Božej vinici v podmienkach, do ktorých nás Otec nebeský povolal a postavil. Len plnením Božej vôle si v živote zabezpečíme Otcovo požehnanie časné i večné.

Modlitba: Drahý nebeský Otče, aj dnes Ťa prosíme o ducha novej pokory, poslušnosti Tvojej svätej vôle, ktorá bude Tebou korunovaná a požehnaná novou radosťou a pokojom v našich životoch. Amen.

Poslúchajte Môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete Mojím ľudom. Jeremiáš 7,23

Ježiš hovorí: Ak vy zostanete v Mojom slove, budete naozaj Mojimi učeníkmi. Ján 8,31

Židom 12,1-3 :: Modlíme sa za: Tekovské Lužany (DNS)

Matúš 21,23-27

23 Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš a kto ti dal túto moc?“ 24 Ježiš im odpovedal: „Aj ja sa vás opýtam na jednu vec. Ak mi na to odpoviete, aj ja vám poviem, akou mocou to robím. 25 Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?“ Oni medzi sebou uvažovali: „Ak povieme, že z neba, povie nám: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ 26 Ale ak povieme, že od ľudí, musíme sa báť zástupu, lebo Jána všetci pokladajú za proroka.“ 27 Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ Tu im povedal: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.

Čo nám bráni vravieť pravdu? Pán Ježiš Svojou múdrosťou priviedol veľkňazov a starších ľudu do zúfalej situácie. Boli to vrcholní predstavitelia izraelského národa. Dostali sa do bodu, keď mali jasne vyjadriť svoj postoj, no nedokázali to. Čo im v tom zabránilo? Čo bráni nám hovoriť jasne a pravdu? Je to strach. Strach z Boha a strach z ľudí. Často sa bojíme prísť k Bohu s pravdou o sebe. Ak Bohu prednesieme seba, vydáme sa Mu do rúk. On nás „zhodnotí“ a ukáže cestu, po ktorej máme ísť. To je však ťažké. Znamená to opustiť našu cestu a nastúpiť na Jeho cestu. Uveriť Mu. Spoľahnúť sa na Neho. Duch Boží nás povzbudzuje, aby sme sa nebáli uveriť Bohu a Jeho slovu. Nedovoľme strachu z toho, čo bude Boh konať v našich životoch a z toho, ako nás bude viesť, aby nám zabránil v tom, aby sme k Nemu pristupovali takí, akí sme. Strach z ľudí. Z toho, čo povedia. Nemôžeme si ich pohnevať. Ani cirkev ako celok často nehovorí jasne pravdu, lebo sa bojíme, že stratíme priazeň ľudí. A aj my osobne sa často bojíme povedať o svojej viere, pravdu o hriechu, lebo by sme si znepriatelili ľudí. Tak by sme stratili priazeň a pomoc. Z úst veľkňazov zaznelo len chabé: „Nevieme.“ Nebuďme im podobní! Hovorme jasne pravdu pred Bohom i pred ľuďmi!

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás vedieš aj do náročných situácií, keď sa musíme jasne vyjadriť. Odpusť mi, že zlyhávam. Posilňuj ma Svojím Duchom, nech sa k Tebe priznávam za každej situácie. Amen.

Ani slovo sa nestratilo z tých dobrých prísľubov, ktoré dal Hospodin domu Izraela. Všetko sa splnilo. Józua 21,45

Celý zástup sa radoval zo všetkých slávnych skutkov, ktoré Ježiš konal. Lukáš 13,17

Skutky apoštolov 5,34-42 :: Modlíme sa za: Švedlár (KoS)

Matúš 21,18-22

18 Keď sa ráno vracal do mesta, dostal hlad. 19 Pri ceste uvidel figovník, prišiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, iba samé lístie. Povedal mu: „Nech sa na tebe už nikdy viac neurodí ovocie!“ A figovník hneď vyschol. 20 Pri pohľade na to sa učeníci čudovali: „Ako to, že figovník tak zrazu vyschol?!“ 21 Ježiš im odpovedal: „Amen, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo som urobil s figovníkom, ale ak poviete aj tomuto vrchu: ‚Zdvihni sa a vrhni sa do mora!‘, stane sa to. 22 A všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe, dostanete.“

Pán Ježiš preklína. Je to vôbec možné? Čo zlé spravil figovník, že padol pod Božiu kliatbu? Prečo bol Pán Ježiš taký krutý k „nevinnému“ stromu? Tieto otázky nám môžu pripomenúť proroka Jonáša, ktorý sa na Pána Boha nahneval, lebo dal vyschnúť ricínovníku, ktorý ho svojím tieňom chránil pred páľavou slnka. Jonáš dostal cez vyschnutý krík napomenutie k zmene zmýšľania. Boh ho viedol k tomu, aby mal s obyvateľmi Ninive súcit. Keď Pán Ježiš preklial figovník, učeníci Mu položili otázku: „Ako si to dokázal?“ Bola to dobrá otázka? Sú vyššie uvedené otázky dobré? Nehovoríme podobne aj my, keď sa nám zdá, že Boh koná nespravodlivo? Dobrý Pán Ježiš nemôže nikomu ublížiť. Veď ja som v podstate neurobil nič zlé, prečo ma to či ono postretlo? Ja si to nezaslúžim! Prečo je Pán Boh krutý k nám, nevinným? Pán Ježiš odpovedal učeníkom na ich otázku, a to veľmi zaujímavo. Nevedie nás však prekliatie figovníka ešte k inej otázke? Čo je pre Hospodina v našich životoch dôležité? Keď k nám Pán Ježiš prichádza a hľadá naše ovocie… nachádza ho? Ak nám ovocný strom v záhrade celé roky nerodí ovocie, čo s ním urobíme? Aj keď s ťažkým srdcom, ale zrežeme ho, lebo je nanič. A ako je to s naším ovocím?

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si spravodlivý. Odpusť mi, že niekedy neprinášam ovocie. Oživuj vo mne, čo je mŕtve. Posilňuj ma na vnútornom človeku. Pestuj vo mne ovocie Tvojho Ducha. Amen.

Veď Hospodin, tvoj Boh, ťa vedie do dobrej krajiny, do krajiny s potokmi bohatými na vodu, s prameňmi a jazerami, ktoré vyvierajú v údoliach a na výšinách. 5.Mojžišova 8,7

Boh aj tak neprestával vydávať svedectvo o sebe. Dobre robil, keď vám z neba dával dážď a úrodné časy, a keď vás sýtil pokrmom a vaše srdcia radosťou. Skutky apoštolov 14,17

Lukáš 7,1-10 :: Modlíme sa za: Švábovce (TaS)