Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Matúš 19,1-12

1 Keď Ježiš skončil tieto reči, odobral sa z Galiley a prišiel do judského kraja za Jordánom. 2 Išli za ním veľké zástupy a on ich tam uzdravoval. 3 Tu k nemu prišli farizeji a podrobili ho skúške: „Je mužovi dovolené prepustiť svoju manželku pre akúkoľvek príčinu?“ 4 Odpovedal im: „Či ste nečítali, že od počiatku ich Stvoriteľ stvoril ako muža a ženu? 5 A ďalej hovoril: Preto opustí človek otca i matku a priľne k svojej žene a budú dvaja jedno telo. 6 A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ 7 Oni mu povedali: „Prečo teda Mojžiš prikázal dať prepúšťací list a prepustiť ju?“ 8 Nato Ježiš povedal: „Mojžiš vám dovolil prepustiť manželku pre tvrdosť vášho srdca, ale od začiatku to nebolo tak. 9 Hovorím vám, že kto by prepustil manželku, ak nie kvôli smilstvu, a vzal si inú, cudzoloží.“ 10 Učeníci mu povedali: „Ak je to takto medzi mužom a ženou, je lepšie neženiť sa.“ 11 On im odpovedal: „Nie všetci chápu toto slovo, len tí, ktorým je to dané. 12 Sú totiž ľudia neschopní manželstva, ktorí sa tak narodili zo života matky; iní sú neschopní manželstva, lebo ich takými urobili ľudia; ďalší sú neschopní manželstva, lebo sa sami urobili takými pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“

Sieť lásky. Dnešný text je o prepustení manželky. Téma v mnohom veľmi zložitá. Ponúkam ďalší skutočný príbeh o odpustení alebo: „ako manželku neprepustiť!“ V istom africkom kmeni žila žena, ktorá podviedla svojho manžela. Bola mu neverná a podľa miestnych zvyklostí mala byť zhodená z vysokej skaly. Deň pred jej popravou, skoro ráno, na svitaní oklamaný manžel zostúpil do rokliny a pre svoju manželku, ktorá mala skončiť na jej dne, uplietol sieť. Odsúdená manželka to ani netušila. Bola to veľmi neobyčajná sieť, vytvorená z popínavých lián, ktorú natiahol až na dno priepasti. Oklamaný manžel ju, napriek všetkému, uplietol z lásky – k svojej nevernej manželke… Obdivuhodná láska muža k nevernej žene kdesi v ďalekej Afrike! Poprava bola vykonaná a odsúdená žena sa veľkou rýchlosťou rútila dole. Bola však zachránená, pretože jej milujúci manžel pre ňu uplietol neobyčajnú sieť. Môžeme ju nazvať sieťou lásky. Predstavte si ten čas, ktorý tomu venoval! Ako tie liany umne popretkával tak, aby sa sieť pri rýchlom páde a pohybe nepretrhla. O týchto manželoch síce nič nevieme, ale do dejín sa zapísali láskou, najmä manžel a jeho odpustenie nevernej manželke. Aj dnes precíťme, že na tom dne sme mali skončiť aj my, všetci, ale náš Pán aj pre nás uplietol „sieť lásky“.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nám daruješ lásku, ktorá prikrýva množstvo hriechov. Odpusť, že ju nie vždy žijem a konám podľa nej. Veď ma cestou Ježišovho kríža, na ktorom nám odpustil. Amen.

Neboj sa, lebo nebudeš zahanbená, nehanbi sa, lebo nebudeš potupená. Izaiáš 54,4

Pavol píše: Bratia, ja si nenamýšľam, že som to už získal, ale len jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou. Filipským 3,13

Marek 12,41-44 :: Modlíme sa za: Súľov – Hradná (TuS)

Matúš 18,21-35

21 Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: „Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz?“ 22 Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem. 23 Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. 24 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. 25 Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko čo mal, a dlh splatiť. 26 Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ 27 Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil. 28 Len čo ten sluha odišiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho, škrtil a volal: ‚Vráť, čo si dlžný!‘ 29 Spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a vrátim ti.‘ 30 Ten však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do väzenia, kým mu nesplatí dlžobu. 31 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a oznámili svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 32 Tu si ho pán zavolal a povedal mu: ‚Ty zlý sluha, odpustil som ti celý dlh, pretože si ma prosil. 33 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ 34 Jeho pán sa rozhneval a vydal ho mučiteľom, dokiaľ nesplatí celú dlžobu. 35 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte každý zo srdca svojmu bratovi.“

Božie maximum. Odpustenie má svoje jasne dané súradnice – vertikálu aj horizontálu. Cez naše osobné pokánie prijímame odpustenie zhora a odpúšťame tým, ktorí nám ublížili. Pán Ježiš do Svojej modlitby vložil: „…a odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim.“ K tomu nám slúži aj dnešné podobenstvo. Aké ľahké je odpustenie prijať a aké je neraz ťažké, ak máme sami odpustiť?! Každý z nás s tým má určite vlastnú skúsenosť. Tak koľkokrát máme odpustiť? Dá sa to spočítať na prstoch dvoch rúk? Či ako? V odpúšťaní nemáme mať mieru! Je to až do 70 x 7. To je Božie maximum! – – Zaujal ma príbeh ženy, ktorá dlhé roky nedokázala odpustiť mužovi, ktorý jej veľmi ublížil. Príbeh o tejto žene rozprával kazateľ v Londýne. Po skončení bohoslužieb prišla táto žena za ním a rozpovedala mu celý svoj životný príbeh. Išla domov z práce, istý muž ju prepadol, znásilnil, zbil železnou tyčou a nechal ju tam zomierať. Zázrakom prežila, no zostala znetvorená. „Dnes som pochopila, že mu musím odpustiť“, povedala kazateľovi. Témou jeho kázne bolo odpustenie. A začali sa spolu modliť. Obidvom tiekli po tvári slzy. Tu kazateľ začul zvláštne praskanie. Keď sa odvážil pozrieť, s úžasom zistil, že táto žena, ako postupne odpúšťala, tak sa jej postupne narovnávali kosti… Odpustenie je dar, po ktorom sa dejú mnohé zázraky, aj dnes.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si nám daroval odpustenie. Ďakujem, že uzdravuje. Keď už nie na tele, na duchu určite. Veď ma Kristovým duchom po cestách odpúšťania. Amen.

Hľa, privoláš národ, ktorý nepoznáš. Národy, čo ťa nepoznajú, pribehnú k tebe, kvôli Hospodinovi, tvojmu Bohu, Svätému Izraela, lebo ťa oslávil. Izaiáš 55,5

Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každý rod na nebi i na zemi. Efezským 3,14-15

1.Korintským 7,17-24 :: Modlíme sa za: Sucháň (HoS)

Matúš 18,15-20

15 Keby sa prehrešil tvoj brat, choď za ním a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata. 16 Ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby každý výrok bol založený na výpovedi dvoch alebo troch svedkov. 17 Ak by ani ich neposlúchol, povedz to cirkvi. Ak by neposlúchol ani cirkev, nech ti je ako pohan alebo mýtnik. 18 Amen, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. 19 Amen, opäť vám hovorím: Ak dvaja z vás budú na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 20 Lebo kde sú zhromaždení dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“

Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané na nebi. Vedú k tomu tri ťažké kroky: napomenutie, najprv osobné, potom ešte pri dvoch svedkoch, a nakoniec pred cirkvou. Slabá modlitebná príprava však môže spôsobiť, že môj rozhovor s bratom je neúspešný. Napriek tomu sa vždy snažím, aby sme sa aj v tom najmenšom zbore (dvaja) vždy zhodli a modlili za záchranu jednotlivcov a nápravu vzťahov. To môže byť návodom aj pre dnešný deň: zhodnúť sa a modliť sa. Potom môže zo strany Pána cirkvi prísť aj možnosť „zviazať“ niečo dôležité na zemi, aby to bolo zviazané aj v nebi, ale len v mene Ježiša Krista. – – Ruský spisovateľ A. Solženicyn (držiteľ Nobelovej ceny za literatúru) bol väzňom v ruskom gulagu. Doliehala na neho fyzická slabosť a bol na pokraji zrútenia. Cítil, že ďalší boj už stráca význam. Jedného dňa položil svoju lopatu na zem a odchádzal k lavičke. Vedel, že dozorca môže každú chvíľu zakričať: „Stoj!“, a keď nezastane, môže ho ubiť aj jeho vlastnou lopatou. Už videl podobné scény. Keď sa posadil a sklonil hlavu, zbadal, že si niekto k nemu prisadol. Bol to starý muž, ktorý pri jeho nohách nakreslil do piesku kríž. Solženicyn pochopil: je síce sám proti ruskému impériu, ale nádej ľudstva je v tomto kríži a skrze Jeho moc nie je nič nemožné…! A tak vstal, zdvihol lopatu a vrátil sa do práce.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás vedieš aj cestou napomínania, lebo ho potrebujeme. Odpusť, že sa mi to nepáči. Posilňuj ma na duchu, nech s radosťou prijímam aj oprávnenú kritiku. Amen.

Maj bázeň predo Mnou, prijmi napomenutie! Sofoniáš 3,7

Keď vošiel Ježiš do chrámu, začal vyháňať predavačov a povedal im: Je napísané: Môj dom bude domom modlitby. Lukáš 19,45-46

Lukáš 10,38-42 :: Modlíme sa za: Sučany (TuS)

Matúš 18,10-14

 10 Varujte sa, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebesiach stále hľadia na tvár môjho Otca v nebesiach. 12 Čo si myslíte: Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, či nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, ktorá zablúdila? 13 A ak sa mu ju podarí nájsť, amen, hovorím vám, bude sa z nej radovať viac ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. 14 Takisto nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby zahynul čo len jeden z týchto maličkých.

Syn človeka prišiel spasiť, čo zahynulo. Áno, my, ľudia, teda ja aj ty, človeka, ktorý je pre nás beznádejne stratený, odpisujeme. Ježiš, Boží Syn, však prišiel aj pre muža či ženu, ktorých sme už odpísali a ktorí sú nielen duchovne, ale aj telesne mŕtvi. Ježiš aj teraz hľadá a chce zachrániť to, čo podľa mňa a teba už zahynulo. Ísť po celom dni hľadať ovečku, ktorá sa stratila, a nechať napospas stádo – 99 oviec – to nemá veľmi ľudskú logiku. Má to však Božiu logiku. Pán Ježiš dáva na jednu úroveň tých 99, ktoré nie sú stratené, s tou jednou a robí úplne všetko pre to, aby zachránil tú stratenú… Čo to značí pre mňa? Nikto by nemal byť v mojich očiach, v mojom srdci, odpísaný, beznádejný prípad. Nad nikým by som nemal lámať palicu. Nikoho by som nemal podceňovať a vylučovať, že by aj on mohol prijať to, čo Kristus Svojou smrťou pripravil pre Svoje deti. Ak sa tá zahynutá, stratená ovečka vráti k svojmu Dobrému Pastierovi, je to zásluha len a len Dobrého Pastiera a ja mám a môžem hľadať s Ním. A potom môže v nebi prepuknúť radosť. A tak, keď sa deti narodia pre Kráľovstvo Božie, to je tá najväčšia radosť. Aj dnes sa môžeš stať súčasťou tejto radosti.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že dokážeš kriesiť mŕtvych. Aj duchovne mŕtvych. Odpusť mi, že hreším, a tak ničím svojho ducha. Daj, aby vo mne ožilo a mocnelo všetko Tvoje, čo už bolo mŕtve. Amen.

V bázni Hospodina je pevná nádej, pre Svoje deti je útočiskom. Príslovia 14,26

Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Rímskym 8,35

Kazateľ 4,(4-7)8-12 :: Modlíme sa za: Stredné Plachtince (NoS)

Matúš 18,1-9

1 V tú hodinu prišli učeníci k Ježišovi s otázkou: „Kto je najväčší v nebeskom kráľovstve?“ 2 On si zavolal dieťa, postavil ho medzi nich 3 a povedal: „Amen, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva. 4 Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. 5 A kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. 6 Kto by zviedol na hriech jedného z týchto malých, čo veria vo mňa, pre toho by bolo lepšie, keby mu zavesili na krk mlynský kameň a potopili ho do morských hlbín. 7 Beda svetu pre pohoršenie. Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človeku, skrze ktorého pohoršenie prichádza. 8 Ak ťa zvádza tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba. Lepšie ti bude vojsť do života okyptený alebo chromý, ako byť hodený s oboma rukami alebo oboma nohami do večného ohňa. 9 A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba. Lepšie ti bude vojsť do života s jedným okom, ako byť hodený s oboma očami do ohnivého pekla.

O zvádzaní na hriech. Pán Ježiš Svojim učeníkom vysvetľuje, že majú byť ako deti. Nie detsky naivní, ale detsky nevinní – s pokorným srdcom. Deti sa dajú charakterizovať ako tí najzraniteľnejší s veľkou potrebou lásky a dôvery. Nemyslia sa tu len skutočne malé deti, ale aj mladí alebo noví veriaci, ktorí začínajú kráčať cestou viery. „Dospelí vo viere“ by sa mali vyhnúť veciam, ktoré by mohli zapríčiniť, že sa viera týchto „maličkých“ potkne. Každý nasledovník Pána Ježiša si musí dať pozor na to, aby sa nestal zvodcom a sám sa nedal zviesť. Pán Ježiš nám ukazuje, aby sme neváhali odložiť všetko, čo pohoršuje. Neznamená to odstrániť časť svojho tela, ale spôsoby života. Skúmajme, ktoré oblasti nášho života sú v rozpore s Božím slovom! Pokušenia budú prichádzať, kým sme tu, na zemi.Pozerajme sa s vierou na Pána Ježiša, ktorý zomrel za všetky naše hriechy a prisľúbil nám večný život! Z tejto perspektívy nijaká žiadosť a nijaký zvod nie sú priveľké na to, aby sme ich nemohli vyznať a zriecť sa ich.

Modlitba: Bože, prichádzame k Tebe ako deti, ktoré Ti chcú dôverovať. Pomôž nám zložiť všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva. Daj nám vytrvať v zápase, ktorý máme pred sebou. Chceme sa pozerať na Teba, Pôvodcu a Dokonávateľa viery. Amen.

Ľudia, dúfajte v Neho v každom čase, vylievajte si pred Ním srdce! Boh je naším útočiskom. Žalmy 62,9

V tých dňoch vyšiel Ježiš na vrch modliť sa a celú noc zotrval v modlitbách k Bohu. Lukáš 6,12

1.Timoteovi 6,(3-5)6-11a :: Modlíme sa za: Stará Turá (PoS)

Matúš 17,22-27 

22 Keď sa zišli v Galilei, povedal im Ježiš: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, 23 zabijú ho, ale tretieho dňa vstane.“ A oni sa veľmi zarmútili. 24 Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači chrámovej dane a povedali: „A či váš učiteľ neplatí chrámovú daň?“ 25 „Ale áno,“ odpovedal. Keď vošiel do domu, predišiel ho Ježiš otázkou: „Čo myslíš, Šimon: Od koho vyberajú pozemskí králi clo alebo daň — od svojich synov, alebo od cudzích?“ 26 Keď odpovedal, že od cudzích, povedal mu Ježiš: „Synovia sú teda oslobodení. 27 Ale aby sme ich nepohoršili, choď k moru a hoď udicu. Prvú rybu, ktorá sa chytí, vezmi, otvor jej ústa, a nájdeš tam peniaz. Ten vezmi a daj im ho za mňa a za seba.“

Nádej uprostred príbehu. Pán Ježiš hovorí už druhýkrát o tom, že Ho čaká smrť. Po slovách, že „Ho zabijú“, učeníci akoby prepočuli, že Pán Ježiš prináša aj nádej na vzkriesenie. Stále nerozumejú, o čom hovorí, sú iba veľmi zarmútení. Trpiaci Mesiáš nezapadal do ich predstáv. Kolobeh života sa však nezastavil. Najbližšia udalosť je už reálnejšia, tejto reči už rozumejú, najmä preto, že je spojená so zázrakom. Kňazi Pána Ježiša vyzvali, aby zaplatil „daň na údržbu chrámu“. Oni si však nárokovali na oslobodenie od chrámovej dane. Pán Ježiš, ako najvyšší Veľkňaz (Žid 4,14-16) a Syn Otca, ktorému patrí chrám, nebol povinný platiť nijakú daň práve tak, ako králi neplatia dane a nevyberajú ich ani od nikoho zo svojej rodiny. Pán Ježiš však túto daň zaplatí dobrovoľne. Peter sa vo svojom zármutku nad nadchádzajúcou stratou svojho Majstra opäť raz pokúša o zázrak pri lovení rýb. – – Aj my sa teraz nachádzame uprostred svojho príbehu, ktorého zmysel pochopíme až na jeho konci. V ťažkostiach a smútku smieme vidieť každodenné zázraky nášho Nebeského Otca. Hoci veci sa nedejú podľa našich predstáv, Bohom darovaná nádej nám môže byť každý deň posilou a útechou.

Modlitba: Bože všetkej nádeje, ďakujeme Ti, že máš všetko pevne vo Svojich rukách. Chceme Ti dôverovať aj vtedy, keď sa veci nedejú tak, ako si predstavujeme. Kraľuj v našich životoch. Amen.

Mne patria všetky osoby. Ezechiel 18,4

Pavol píše: Predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby, príhovorné modlitby, vďaky za všetkých ľudí. 1.Timoteovi 2,1

Filipským 4,8-14 :: Modlíme sa za: Spišské Vlachy − Krompachy (TaS)

15. nedeľa po Svätej Trojici

1.Petra 5,5b-11 

všetci sa zaodejte do pokory jedni voči druhým, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. 6 Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás vo svojom čase povýšil. 7 Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. 8 Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zhltol. 9 Vzoprite sa mu pevní vo viere, vedomí si toho, že také isté utrpenia doliehajú na spoločenstvo vašich bratov vo svete. 10 Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, vás po krátkom utrpení zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na pevný základ. 11 Jemu moc na veky vekov. Amen.

Nepriama úmernosť. Iste si zo školských čias pamätáte priamu a nepriamu úmeru. V duchovnom živote kresťana je veľmi potrebná a kľúčová práve nepriama úmera. Je výstižne vyjadrená vo vyznaní Jána Krstiteľa: „On musí rásť, a ja sa umenšovať“ (J 3,30). Pozýva nás k nej sám Pán Ježiš, ktorý hovorí: „Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený“ (Lk 14,11). A dôležitosť nepriamej úmery našej viery potvrdzuje aj Ježišov učeník, apoštol Peter, keď píše: „Pokorte sa, teda pod mocnú ruku Božiu, aby vás časom povýšil.“ Kľúčová v nepriamej úmere nášho života viery je pokora, ktorou sa má Kristom povolaný človek opásať. Iba človek pokory dokáže vidieť úžasnú Božiu milosť a svoju vlastnú biedu. Iba človek pokory sa nespolieha na seba a na Boha „uvalí všetky svoje starosti“, vediac, že „On sa postará“. Iba človek pokory je rozvážny a opatrný pred útokmi diabla, vie sa im vzoprieť, ak je ukotvený vo viere v Krista. Iba človek pokory vie prijímať utrpenia, vediac, že ho zdokonalia, utvrdia, upevnia vo viere, ktorá je pre jeho život tým najpevnejším a najistejším základom. – – Pane, uč nás takto počítať dni svojho života, aby sme múdre srdce získali (Ž 90,12).

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás vedieš k pokore, lebo len tá je zárukou mieru a pokoja. Odpusť mi, že sačasto tlačím do popredia. Premieňaj moju myseľ aj srdce. Zbav ma pýchy. Amen.

Nikto z obyvateľov nepovie: Som chorý. Ľudu, čo tam býva, odpustí sa vina. Izaiáš 33,24

Kristus hovorí: Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia. Zjavenie Jána 1,17-18

Matúš 6,25-34 :: 1.Mojžišova 2,4b-9(10-14)15(18-25) :: 1.Mojžišova 15,1-6 :: Žalmy 79 :: Modlíme sa za: Zvolenský seniorát

Matúš 17,14-21

14 Keď prišli k zástupu, pristúpil k Ježišovi istý človek, padol na kolená 15 a prosil ho: „Pane, zmiluj sa nad mojím synom, lebo je námesačný a veľmi trpí; často padá do ohňa a často do vody. 16 Priviedol som ho k tvojim učeníkom, ale oni ho nemohli uzdraviť.“ 17 Ježiš odpovedal: „Ach, neveriace a skazené pokolenie! Dokedy ešte budem s vami? Dokedy vás budem znášať?! Priveďte mi ho sem!“ 18 Ježiš mu pohrozil a démon z neho vyšiel. Od tej chvíle bol chlapec uzdravený. 19 Potom prišli učeníci k Ježišovi a osamote sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ 20 On im odpovedal: „Pre vašu malú vieru. Amen, hovorím vám: Keby ste mali vieru čo i len ako horčičné zrnko a povedali by ste tomuto vrchu: ‚Prejdi odtiaľto tam!‘, tak prejde, a nič pre vás nebude nemožné.“

Horčičné zrnko. Toto uzdravenie sa nám na prvý pohľad nezdá ničím zvláštne, no napriek tomu si myslím, že bolo zaznamenané preto, aby sme si uvedomili, aká je naša viera. Na príbehu učeníkov máme možnosť pozorovať aj seba a porovnať, ako by sme zareagovali my. Ježišove slová o viere, ktorú prirovnal k horčičnému zrnku, odhaľujú aj našu slabosť. Vidíme, že aj učeníci (muži, ktorí sa s Ježišom denno-denne stretávali) boli maloverní. Máme teda pred sebou typický Ježišov aforizmus: horčičné zrnko je niečo, čo je podceňované, malé, ale nakoniec z neho vyrastú veľké veci. Tu už ani nejde o to, čo dokáže aj nepatrná viera, ale že mať iba vieru, nestačí – človek akoby mal prázdne ruky. Viera však má v sebe potenciál tohto horčičného zrnka. Je potrebné dovoliť mu len, aby rástlo. V kontexte týchto slov nezabúdajme, že tento výrok chce poukázať aj na to, že učeníci sú tu preto, aby pomáhali tým, ktorí trpia. Nejde o ich zviditeľňovanie, ale o pomoc tam, kde je to potrebné.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že dokážeš oslobodiť aj od zlých mocností. Odpusť, že tomu málo verím. Daruj mi pravú vieru a daj zažiť vyslobodenie ľudí, ktorí to potrebujú. Amen.

Pán môj, viedol si spory mojej duše, vykúpil si môj život. Náreky 3,58

Kristus vám zanechal príklad, aby ste kráčali v Jeho šľapajach. Keď Mu zlorečili, On nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, ale všetko odovzdal tomu, čo spravodlivo súdi. 1.Petra 2,21.23

2.Tesalonickým 2,13-17 :: Modlíme sa za: Spišská Nová Ves (TaS)

Matúš 17,1-13

1 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch, kde boli sami. 2 Tam sa pred nimi premenil: tvár sa mu zaskvela sťa slnko a rúcho mu zbelelo ako svetlo. 3 A hľa, zjavil sa im Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. 4 Peter na to povedal Ježišovi: „Pane, je dobre, že sme tu. Ak chceš, urobím tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ 5 Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a vtom bolo z oblaku počuť hlas: „Toto je môj milovaný Syn, ktorého som si obľúbil. Jeho počúvajte!“ 6 Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. 7 Ježiš však prišiel, dotkol sa ich a povedal: „Vstaňte a nebojte sa!“ 8 Keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, iba samého Ježiša. 9 Keď schádzali z vrchu, prikázal im Ježiš: „Nehovorte nikomu o tom videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ 10 Učeníci sa ho opýtali: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“ 11 On odpovedal: „Naozaj, Eliáš príde a všetko obnoví. 12 Ba, hovorím vám, že Eliáš už prišiel, a nespoznali ho, ale urobili s ním, čo chceli. Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka.“ 13 Vtedy učeníci porozumeli, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi.

Mojžiš a Eliáš. Pri čítaní tejto state si možno povieme: prečo sa na hore zjavili práve títo dvaja muži? Čo majú spoločné? Tradičný výklad v nich vidí zástupcov Zákona a Prorokov. Akoby sa tu Ježiš rozprával s Písmom. Zaujímavá alegória, ale nezodpovedá textu. O Zákone sa niekedy hovorí, ako o „Mojžišovi“, ale o Prorokoch sa nikde nehovorí, ako o „Eliášovi“. A ak by sme mali byť úplní, chýba niekto, kto by predstavoval Spisy. Stará zmluva je podľa židovského chápania trojdielna. Preto musí byť niečo, čo majú Mojžiš a Eliáš s poslaním Ježiša Krista spoločné. Mojžiš aj Eliáš boli spojení s eschatologickými očakávaniami. Čakalo sa, že obaja ešte prídu a dokončia to, čo robili, kým žili na zemi. Obaja bojovali proti modlárstvu. Dosvedčujú nám to udalosti na Sinaji (Mojžiš) i na hore Karmel (Eliáš). Obaja zažili mnoho nepriateľstva. Obom išlo o život. A životy oboch – napriek ich významnej „kariére“ – sa skončili neobyčajne. Mojžišova noha nevstúpila do Bohom zasľúbenej zeme (5M 34,1-6) a Eliáš zmizol vo chvíli, keď bol pri ňom iba Elízeus (2Kr 2,11-12). Na prvý pohľad sa zdá, že ich poslanie nebolo naplnené, preto sa očakávalo, že ho prídu dokončiť. A práve toto majú spoločné s Pánom Ježišom. Ich životný zápas – tak ako Ježišov – sa nám nejaví ako víťazný. Preto si Ježiš mal čo povedať práve s nimi dvoma. A ich stretnutie s Ježišom nám napovedá, že Boží Syn si Svoj zámer nerozmyslí a pôjde do Jeruzalema, kde „zle skončí“, teda na prvý pohľad sa človeku môže zdať, že Kristus „skončil zle“. On nám však Svojou smrťou vydobyl víťazstvo, ktoré pre nás znamená večné spoločenstvo s nebeským Otcom.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si ten Jediný. Odpusť mi, že si vyrábam modly, napríklad lakomstvo, ale najväčšou z nich som JA. Vstupuj do môjho života, odstraňuj, čo sa Ti v ňom nepáči a veď ma. Amen.

Moja myseľ sa obracia proti mne a všetky Moje pocity ľútosti sa rozpaľujú. Nedám priechod svojmu pálčivému hnevu, lebo ja som Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba. Ozeáš 11,8.9

Ježiš hovorí: Lebo som neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť. Ján 12,47

Ján 13,31-35 :: Modlíme sa za: Spišská Belá (TaS)

Matúš 16,24-28

24 Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: „Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. 25 Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, a kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho. 26 Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale uškodí svojmu životu? Alebo čo dá človek na výmenu za svoj život? 27 Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odmení každého podľa jeho skutkov. 28 Amen, hovorím vám, že niektorí z tých, čo tu stoja, určite neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve.“

Pre čo stratiť svoj život? Po Ježišových predpovediach o Jeho utrpení, smrti a vzkriesení sa Pán a Majster obracia na Svojich učeníkov s požiadavkou, aby Ho nasledovali. Pozýva ich zomrieť hriešnemu svetu, stratiť svoj život pre Neho a zároveň – ako protihodnotu – nájsť v Ňom skutočný život. Neviem, do akej miery učeníci chápali tieto slová. Dôležité však je, ako im rozumieme my dnes. Dokážeme každodenne brať svoj kríž na seba a nasledovať Ho? Sme ochotní stratiť svoj život, aby sme zároveň našli ten skutočný? Zdá sa, že čoraz viac ľudí odmieta spoznať Ježiša Krista. Žijú tak, ako keby bol tento život všetkým, čo majú. Život je vzácny Boží dar. Žijeme ho len raz, a keď ho premárnime zbytočnosťami, nebudeme ho už môcť získať späť. Toto vedomie nám otvára nový pohľad. Pohľad na to, čo nás čaká. Pán Ježiš nás upozorňuje na budúci Súd. Pred Jeho tvárou sa v pravom svetle ukáže, do akej miery sme boli ochotní vzdať sa svojho „ja“. Pozrie sa určite aj na to, ako sme využili dary a príležitosti, ako sme zhodnotili svoje talenty, aj ako sme si plnili svoje povinnosti. A v neposlednom rade bude kritériom hodnotenia aj to, či sme sa dokázali vzdať svojho života v prospech života s Ním a v Ňom. Prosme teda aj dnes o silu Ducha Svätého, aby sme to dokázali každý deň!

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nám ponúkaš lepší život než je ten, ktorý máme tu, na zemi. Odpusť mi, že si nevážim Tvoj dar a žijem videním, nie vierou. Posilňuj ma na vnútornom človeku, nech žijem pre Večnosť a pritom už teraz – v časnosti – urobím veľa dobrého. Amen.

Ako sa otec zmilúva nad synmi, tak sa Hospodin zmilúva nad tými, čo sa Ho boja. Žalmy 103,13

Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo Ho prosia! Matúš 7,11

1.Kronická 29,9-18 :: Modlíme sa za: Soľ (ŠZS)