Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Matúš 21,12-17

12 Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých, čo predávali a kupovali v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly, predavačom holubov pulty 13 a povedal im: „Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby. Vy však z neho robíte pelech lotrov.“ 14 V chráme k nemu prišli slepí a chromí. A on ich uzdravoval. 15 Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, i deti, ktoré volali v chráme: „Hosanna Synovi Dávidovmu!“, nahnevali sa 16 a povedali mu: „Počuješ, čo hovoria?“ Ježiš im odpovedal: „Áno. Nikdy ste nečítali: Z úst batoliat a dojčeniec pripravil si si chválu?“ 17 Nato ich opustil, vyšiel von z mesta do Betánie a tam prenocoval.

„Kto je tento?“ Pred niekoľkými hodinami vchádzal Pán Ježiš do Jeruzalema ako očakávaný Mesiáš, a predsa krotký, sediac na osliatku. Teraz vchádza do chrámu a koná s nulovou toleranciou voči predavačom a peňazomencom. Kritizuje zabehané bohoslužobné rituály a vyháňa z chrámu tých, ktorí neprišli hľadať Boha, ale zisk. – – Ak by dnes Ježiš prišiel do našich zhromaždení, ktovie, čo všetko by zhodil zo stola…! A čo všetko by povyhadzoval z našich sŕdc…! Veď aj my máme byť chrámom Ducha Svätého, domom modlitby. – – Ulicami Jeruzalema sa pri Jeho príchode niesla otázka: „Kto je tento?“ Zástup odpovedal: „Je to prorok.“ Zachariáš oznamoval: „Ajhľa, tvoj kráľ!“ Do chrámu vošiel Ježiš ako kňaz, ktorý neprináša obete zmierenia za hriechy ľudu, ale seba samého vydáva za nás. – – Aj dnes sa mnohí pýtajú: Kto je Ježiš? Vyznajme, že On je Boží Pomazaný. Je to prorok, ktorý nás dokonale pozná a prehovára do našich sŕdc. Je to Kráľ kráľov, ktorý nás pozýva do večného kráľovstva lásky. Je to Veľkňaz, ktorý nás zmieril s nebeským Otcom a v Ňom sme dedičmi všetkých zasľúbení. – – Prevolávajme spolu s deťmi v Jeruzalemskom chráme: „Hosana, Synovi Dávidovmu!“

Modlitba: Byť krotký, ale nerobiť kompromisy so zlom – aj k tomu nás inšpiruje Tvoj život, Pane. Buď Ti za to chvála! Amen.

Ochraňuj ma, Bože, k Tebe sa utiekam! Žalmy 16,1

A neuveď nás do pokušenia. Matúš 6,13

1.Mojžišova 15,1-6 :: Modlíme sa za: Štrba (TaS)

Matúš 21,1-11

1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé k Olivovému vrchu, vtedy Ježiš poslal dvoch učeníkov 2 a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko. Odviažte ich a priveďte mi ich! 3 A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: ‚Pán ich potrebuje.‘ A hneď ich pošle.“ 4 To sa stalo, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka: 5 Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe, tichý, ktorý jazdí na oslici a na oslíkovi, mláďati ťažného zvieraťa. 6 Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš prikázal. 7 Priviedli oslicu aj oslíka, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. 8 Veľký zástup prestieral na cestu svoje plášte, iní odsekávali ratolesti zo stromov a prestierali ich na cestu. 9 A zástupy, čo šli pred ním i za ním, volali: Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach! 10 Keď vošiel do Jeruzalema, v celom meste nastal rozruch. Pýtali sa: „Kto je to?“ 11 A zástupy im odpovedali: „To je prorok Ježiš, ten z galilejského Nazareta.“

Tvoj kráľ prichádza. Pred niekoľkými rokmi sme Kvetnú nedeľu strávili v Jeruzaleme. S mnohými pútnikmi v palmovom sprievode sme v radostnom očakávaní smerovali do centra. Uličky starého mesta však nezvládli nápor ľudí, vznikol kolaps a zrážky. Dav vie byť nevyspytateľný. – – Keď Pán Ježiš vstupoval do Jeruzalema, celé mesto bolo vzrušené očakávaním prichádzajúceho kráľovstva. Na scéne diania vidíme oddaných učeníkov, majiteľov osliatka, zástup, ktorý rozprestieral rúcha na cestu a volal: „Hosana! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ izraelský!“ No farizeji v zákulisí kuli plány, ako zmanipulovať ľud a zbaviť sa Nežiaduceho. Ak by sme aj my boli v Jeruzaleme v tom čase, zrejme by sme patrili k niektorej z týchto skupín. – – Obráťme však svoj zrak do budúcna: Nebeský Jeruzalem – to je cieľ, kam sa nekráča od Olivovej hory smerom nadol, ale od Golgoty cestou chvál k nebeským výšinám. Neviem, či tam budú prúdiť davy. Jedno však viem iste: radosť tých, ktorí vo viere v Pána vytrvajú, bude trvalá a úplná.

Modlitba: Drahý Pane, chceme Ťa nasledovať ako učeníci, byť ochotní poslúžiť tým, čo máme, chváliť Ťa a s pomocou Ducha Svätého zostať Ti verní a vytrvať. Pomôž nám v tom, prosíme Ťa. Amen.

Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnka, svetlo slnka bude sedemkrát silnejšie; v deň, keď Hospodin obviaže zlomeninu Svojho ľudu a vylieči mu uštedrené rany. Izaiáš 30,26

Kristovými ranami ste boli uzdravení. 1.Petra 2,24

Židom 11,1-7 :: Modlíme sa za: Štítnik (GeS)

OKTÓBER

17. nedeľa po Svätej trojici (Poďakovanie za úrody)

Lukáš 12,(13-14)15-21

(13 Ktosi zo zástupu mu povedal: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou rozdelil o dedičstvo.“ 14 On mu odpovedal: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozhodcu medzi vami?“) 15 A pokračoval: „Dajte pozor a vyvarujte sa akejkoľvek chamtivosti po nadbytku! Lebo život človeka nezávisí od jeho majetku a hojnosti.“ 16 A potom im povedal toto podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole hojnú úrodu. 17 Rozmýšľal a hovoril si: ‚Čo urobím? Veď nemám kam pozvážať úrodu.‘ 18 Potom si povedal: ‚Urobím toto: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie. Tam potom uložím všetko obilie i svoj majetok a 19 poviem si: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa!‘ 20 Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahonobil?‘ 21 Tak bude s každým, kto zhŕňa poklady pre seba, a nie je bohatý v Bohu.“

Mať alebo byť? Spor o dedičstvo je zvyčajne vážna vec. Málokedy sa končí šťastne. Rozhádajú sa pri ňom rodiny, v ktorých narastá pocit krivdy, a ten je neraz neprekonateľný. V našom dnešnom texte sa o dedičstvo sporili dvaja bratia. Jeden sa cítil byť ukrivdený a podvedený. Vo svojej krivde hľadal pomoc u Ježiša. Nepochodil však tak, ako to čakal. – – Čím to je, že človek ťažko znáša tento typ krivdy? Lebo má pocit, že mu ukradli minulosť, históriu, kúsok jeho minulého života? Možno to dedičstvo ani nepotrebuje, ale bojuje oň. Ľudia, ktorí sa hádajú o dedičstvo, sa vlastne hádajú o minulosť, ktorej sa nevedia pustiť, či o prítomnosť, ktorej pripisujú priveľký význam. Ak sa však človek nevie niečoho vzdať, nič z toho, čo dostane, ho nevyslobodí z pocitu krivdy, pretože ho spúta zase niečo iné. Čo nevieme dať, to si nevieme ani užiť. Čo silou mocou držíme v rukách, to nás zotročuje, a oslobodzuje nás len to, čo dáme. To znamená „byť bohatý v Bohu“, keď vieme nechať odísť z nášho života niečo, čo nás zväzuje, zotročuje. Keď sa vieme vzdať vecí minulosti či prítomnosti s nádejou na naplnenie vecí budúcich. Človek, ktorý nevie rozdávať, je doslova a do písmena chudobným človekom, aj keď môže mať tučné bankové konto a množstvo majetku. Človek, ktorý vie dávať, v skutočnosti nie je chudobný, ale je bohatý v Bohu.

Modlitba: Daj nám, Bože, do našich životov takéto bohatstvo!

Lebo ja som Hospodin, ktorý uskutočňuje milosrdenstvo, právo a spravodlivosť na zemi. Jeremiáš 9,23

A ovocie spravodlivosti sa rozsieva v pokoji tým, čo šíria pokoj. Jakub 3,18

Marek 8,1-9 :: 2.Korintským 9,6-15 :: 5.Mojžišova 8,7-18 :: Žalmy 104 :: Modlíme sa za: Šivetice (GeS)

Matúš 20,29-34

29 Keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veľký zástup. 30 A hľa, pri ceste sedeli dvaja slepci. Keď počuli, že tade ide Ježiš, zvolali: „Zmiluj sa nad nami, Pane, Syn Dávidov!“ 31 Zástup ich okríkal, aby mlčali. Oni tým hlasnejšie kričali: „Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ 32 Ježiš zastal, zavolal ich a opýtal sa: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ 33 Odpovedali mu: „Pane, nech sa nám otvoria oči!“ 34 Ježiš sa zľutoval nad nimi a dotkol sa ich očí. Hneď začali vidieť a nasledovali ho.

Túžba. Veľmi by som chcel vyhrať hromadu peňazí. Asi ako každý a ak niekto tvrdí, že nie, tak nehovorí celkom pravdu. Veď mať veľa peňazí by znamenalo mať sa dobre, pomôcť svojim blízkym a pomôcť aj veľa ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. A tak občas vsádzam na Lotto či Euromilióny. No po pravde si aj povzdychnem: „Daj, Bože, aby som vyhral!“ Ja viem, je to detinské, ale nemám snáď právo žiadať Pána Boha o všetko? Veď je napísané: „Proste a dostanete“! Je mi však zároveň jasné, že Pán Boh nedáva to, čo chceme, ale čo je potrebné. A tak si nie som celkom istý, či je potrebné (v Božích očiach), aby som prvú cenu vyhral práve ja. – – Aj dvaja slepci kričali na Ježiša: „Pane, Synu Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ Dokonca dvakrát. Nevzdali to pri prvom neúspechu, ale počujúc, že dav ide ďalej, zvolali opäť. A tak dav s Ježišom zastal. Oni prišli k Nemu a On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ A tu sa dostávame k veľmi dôležitej veci: Ježiš vie, že sú slepí. Vie, čo potrebujú, ale necháva im slobodnou vôľou vysloviť to, čo potrebuje počuť, aby si bol istý, že rozumejú, čo v ich živote skutočne chýba, čo je najdôležitejšie. A im sa otvárajú oči a nasledujú Ho. Niečo podobné sme prežívali aj so Saulom pri Damasku. To, čo je pre náš život potrebné, nám dáva Boh. Požehnáva nám to, aby sme nestratili cestu, ale kráčali za Ním.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že dávaš zrak aj slepým. Odpusť, že sa za nich málo modlím. Posilňuj ma na duchu, nech mám vieru aj na takýto duchovný zápas a ukáž mi, za koho mám prosiť. Amen.

Lepšie je mať málo a bázeň pred Hospodinom, než veľký poklad a preň nepokoj. Príslovia 15,16

Vaše správanie nech neovláda láska k peniazom; buďte spokojní s tým, čo máte. Židom 13,5

1.Mojžišova 16,6b-14 :: Modlíme sa za: Šamorín

Matúš 20,17-28

17 Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si stranou dvanástich učeníkov a cestou im hovoril: 18 „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť 19 a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali; a tretieho dňa bude vzkriesený.“ 20 Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, klaňala sa a prosila ho o niečo. 21 On sa jej opýtal: „Čo chceš?“ Povedala mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia v tvojom kráľovstve sedeli jeden po tvojej pravici a druhý po tvojej ľavici.“ 22 Ježiš však odpovedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám piť ja?“ Povedali mu: „Môžeme.“ 23 Odpovedal im: „Môj kalich síce budete piť, ale dať sedieť po mojej pravici alebo ľavici nie je mojou vecou. To dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“ 24 Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov. 25 Ježiš ich však zavolal k sebe a povedal: „Viete, že vládcovia panujú nad národmi a mocnári ich utláčajú. 26 Medzi vami to tak nebude! Ale kto by sa chcel stať medzi vami veľký, bude váš sluha 27 a kto by chcel byť medzi vami prvý, bude váš otrok. 28 Ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a dať svoj život ako výkupné za mnohých.“

Trapas. Môj kamarát Tomáš bol na pretekoch. Boli to také neobyčajné preteky na lyžiach, kde bolo potrebné viackrát šliapať hore kopcom, a potom zlyžovať, zaznamenať to aplikáciou v telefóne a zdieľať. Keď to splnil, bol na seba hrdý. Hneď to poslal na Instagram aj s časom a traťou, ktorú absolvoval. Na druhý deň mi volal jeden známy a upozornil ma na chybu v jeho výkone. No kým som mu to oznámil, všimli si to aj druhí, a to bola chyba. A hoci sa v podstate nič zlé nestalo, bol to trapas nad trapasy. Nie je nič zlé na tom, že túžime byť za našu námahu ocenení, ale nie vždy to dopadne dobre. Najmä, ak sme ochotní obetovať pre to všetko. Alebo ak nás do toho tlačia druhí. Môže z toho vzniknúť aj veľký nepokoj a nemálo bolestí. V našom dnešnom príbehu je niečo podobné. Matka chce „protežovať“ svojich synov u Ježiša v nebesiach. Možno ju na to naviedli oni a možno sama prebrala iniciatívu. A vznikla z toho trápna roztržka a nepríjemná situácia medzi učeníkmi. Veď aj oni si zaslúžia miesto na pravici, či na ľavici, či nie? A vtedy Ježiš hovorí vzácne slovo. Slovo, ktorým porovnáva svetské túžby po honore a moci verzus cesta Človeka, Ježiša, ktorý prišiel slúžiť. Verím, že nikto z nás nechce zažiť „trapas“ pred spravodlivým Božím trónom a že vieme, že cesta kresťana je cestou služby.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že Ty dobre vieš, kto z nás kam patrí, aby sme boli všetci spokojní. Odpusť mi, že si namýšľam, že vysoké postavenie je niečo lepšie. Daruj mi pokoru a zbav ma pýchy. Amen.

Chceme ísť s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh. Zachariáš 8,23

Ako počujú bez kazateľa? Rímskym 10,14

Lukáš 10,17-20 :: Zjavenie Jána 12,7-12 :: 1.Mojžišova 21,8-21 :: Skutky apoštolov 5,12.17-21(22- 27a)27b-29 :: Modlíme sa za: Šahy (HoS)

Matúš 20,1-16

1 Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov do vinice. 2 Dohodol sa s robotníkmi za denár na deň a poslal ich do svojej vinice. 3 Keď vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných postávať na námestí 4 a povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ 5 A oni šli. Znova vyšiel okolo šiestej a deviatej hodine a urobil tak isto. 6 Keď vyšiel okolo jedenástej a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu stojíte celý deň a zaháľate?‘ 7 Povedali mu: ‚Keď nás nikto nenajal!‘ Hovorí im: ‚Choďte aj vy do vinice.‘ 8 Keď sa zvečerilo, povedal majiteľ vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, všetkým od posledných až po prvých!‘ 9 Keď prišli tí, čo boli najatí o jedenástej hodine, dostali po denári. 10 Tí, čo prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. No aj oni dostali po denári. 11 Vzali ho, ale reptali proti hospodárovi: 12 ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, ale ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno a horúčavu dňa.‘ 13 On však povedal jednému z nich: ‚Priateľu, nekrivdím ti! Nedohodol si sa so mnou za denár? 14 Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však chcem tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. 15 Nemám azda právo urobiť so svojím, čo chcem? Alebo zazeráš na mňa, že som dobrý?‘ 16 Tak budú poslední prví a prví poslední.“

Len z Božej milosti. Mám za sebou ťažký deň. Od rána som pracoval. Prichádza čas, aby som za svoju prácu dostal mzdu. Lenže tí, čo prišli poslední, dostávajú rovnaké ohodnotenie ako ja, hoci som bol medzi prvými. Ako zareagujem? Môj postoj sa dá vyjadriť jediným slovom: Nespravodlivosť! Pozri, Bože, čo všetko som pre Teba urobil! Nemôžeš k tomuto človeku pristupovať rovnako ako ku mne! Moja služba ma musí postaviť na iné miesto, mám nárok na väčšiu odmenu! N ozaj máme „nárok“? Veď sme neužitoční služobníci, čo sme boli povinní vykonať, sme vykonali. Každá odmena je preto len Božím milostivým darom. Nerobme si pred Pánom Bohom zásluhy! Ďakujme za Jeho milosť, dobrotu a lásku, ktorej sa nám dostalo a dostáva! Službu, do ktorej nás Pán Boh postavil, príležitosť, ktorú pred nami otvoril, prijímajme s pokorou! A s rovnakou pokorou hľaďme aj na seba navzájom! Nehodnoťme ľudskými očami! Tešme sa z každého, kto úprimne odovzdal svoj život do Božích rúk a prijal úlohu, ktorú mu Pán Boh zveril!

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás povolávaš milosťou do milosti. Ďakujem, že práca na Tvojej vinici osviežuje a posilňuje viac ako postávanie. Odpusť, že to nevnímam, alebo neslúžim tak, ako Ty chceš a v Tvojom Duchu. Slúž prostredníctvom mňa a daj mi poznať, aký je to dar. Amen.

Veď Hospodin Svoj ľud nezavrhne, neopustí Svoje dedičstvo. Žalmy 94,14

Ale naša vlasť je v nebesiach, odkiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. Filipským 3,20

Filipským 1,18b-26 :: Modlíme sa za: Svit (TaS)

Matúš 19,27-30

27 Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa. Čo za to budeme mať?“ 28 Ježiš im odpovedal: „Amen, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, ktorí ste ma nasledovali, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. 29 Každý, kto pre moje meno opustil domy alebo bratov, alebo sestry, alebo otca, alebo matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. 30 Ale mnohí prví budú poslední a poslední prví.

Čo budeme za to mať? Už malé dieťa neraz usilovne hľadá odpoveď na túto otázku, ktorá nás v rozličných obmenách sprevádza celým naším životom. Ak vyvinieme určitú aktivitu, ak sa vzdáme jedného na úkor druhého, ak sa do niečoho vložíme, potom nás často (ak nie vždy) práve odmena motivuje k väčším výkonom. To, čo dostávame, veľakrát určuje, či sa pre danú vec rozhodneme, či ponúkanú možnosť využijeme, alebo nie. Stojí nám to za to, aby sme sa namáhali, vzdali sa svojej bezpečnej zóny a komfortu? Po stretnutí s bohatým mládencom si Peter pred Pánom Ježišom vylieva svoje srdce: „Všetko sme opustili a nasledovali sme Ťa. Čo budeme mať za to?“ Pán Ježiš odpovedá. Petrovi, učeníkom, ale i každému, kto sa vydal nasledovať Ho. Odpoveďou na otázku vyplývajúcu z našej ľudskej prirodzenosti je odmena oveľa väčšia ako všetky hodnoty tohto sveta: „Staneš sa dedičom večného života.“ Dostaneš dar nevýslovnej a nevypočítateľnej ceny. To, čo Pán Ježiš prináša vo Svojej osobe, je darom nad všetky dary. Práve to nás vedie k tomu, aby sme Ho nasledovali – nie z vypočítavosti, z túžby, aby nás iní obdivovali, či aby sme si budovali pominuteľné pomníky ľudskej slávy. Život viery, nasledovania a služby má byť svedectvom vďačnosti a lásky k Tomu, ktorý sa pre nás obetoval a daroval nám večný život.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nám dávaš všetko z lásky, aby sme aj my dávali s láskou. Odpusť nám, že často špekulujeme, alebo s Tebou obchodujeme. Rozlievaj v nás lásku a konaj ju prostredníctvom nás. Amen.

Hlbiny zeme má Hospodin vo Svojej ruke, patria Mu končiare vrchov. Žalmy 95,4

Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd! Zjavenie Jána 14,7

Marek 5,21-24.35-43 :: Modlíme sa za: Svätý Peter (DNS)

Matúš 19,16-26

16 Tu k nemu ktosi prišiel a povedal: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ 17 Ježiš mu odpovedal: „Čo sa ma pýtaš na dobro? Jeden je Dobrý! Ak však chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania.“ 18 „A ktoré?“ opýtal sa ho. Ježiš mu povedal: „Tieto: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! 19 Cti otca a matku! a Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ 20 Mládenec mu povedal: „Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?“ 21 Ježiš mu odpovedal: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ 22 Keď mládenec počul toto slovo, odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku. 23 Tu Ježiš povedal svojim učeníkom: „Amen, hovorím vám, že bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. 24 Znova vám hovorím: Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva.“ 25 Keď to počuli učeníci, veľmi užasli a povedali: „Kto potom môže byť spasený?“ 26 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“

Slová desivé, oslobodzujúce aj zneužívané. Desivé sú požiadavky. Pán Ježiš požaduje len jediné prikázanie (verš 21, Lukáš 10,2, Galatským 5,14): Milovať Boha zo všetkých síl a blížneho svojho ako seba samého. Inými slovami: podeliť sa – rozdať, čo máme. Je to však náročné. Keď to nedokázal taký dôsledný plniteľ Zákona (verš 20), čo potom my? Pán Ježiš je Oslobodzujúci – dobrý Boh v tele. Odmietol pomenovanie „dobrý Majster“ so slovami, že len Boh je dobrý. Testoval mládenca, či to pochopí a povie: „Si dobrý Boh!“, lebo majster iba učí, zatiaľ čo Boh je Stvoriteľ. Tvorí však aj silu, novú myseľ a lásku. Milosť zneužívame, keď zapierame Krista ako panovníka (Júda 1,4). Spoveď je časťou nádhernej a bohatej, ale ťažkej cesty viery. Jej súčasťou je aj náprava života s pomocou Ducha Svätého. Nesmieme to zanedbávať s postojom typu: „Stačí povedať predpísané slová a získam nebo.“ Spasení sme síce z viery, ale skutočná viera je spojená s poslušnosťou (Ján 3,36) a je činná skrze lásku. K Bohu aj ľuďom. Kto ich miluje menej než svoj majetok či rôzne obrady, ten sa Ježišovi vzďaľuje, tak ako sa to stalo aj mládencovi z nášho dnešného príbehu. Odovzdajme sa, teda, dobrému Bohu – nášmu Stvoriteľovi, aby nás mohol premieňať zvnútra, aby sme s Ním mohli kráčať cestou života!

Modlitba: Odpusť nám, Bože, že aj v cirkvi často viac milujeme veci a obrady ako ľudí. Stvor v nás čisté srdce, ktoré sa rado podelí o to, čo má a bude nasledovať Ježiša. Amen.

Smiem jasať a radovať sa z Tvojej milosti. Zhliadol si na moju biedu, vedel si o mne, keď som bol v duševnej tiesni. Žalmy 31,8

Choď domov k svojim a porozprávaj im, čo všetko ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval. Marek 5,19

Izaiáš 38,9-20 :: Modlíme sa za: Svätý Kríž – Lazisko (LOS)

Matúš 19,13-15

13 Vtedy k nemu prinášali deti, aby na ne kládol ruky a modlil sa. Učeníci im však dohovárali. 14 No Ježiš povedal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“ 15 Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ.

Vedieme deti ku Kristovi, alebo len k obradom? Židia zaiste niesli deti ku kňazom, aby naplnili Mojžišov zákon. Nikomu to neprekážalo. Ani Pánovi Ježišovi. No keď mali prísť deti k Nemu, už čítame, že to bol problém. Prečo? To nie je napísané. Nevieme, či sa učeníkom zdali detské problémy príliš malé, alebo deti považovali za malých a bezvýznamných ľudí. Isté však je, že Pán Ježiš mal k najmenším úplne iný postoj. Bral si ich na ruky. Boli na Jeho hrudi, čo sa dospelým stávalo zriedka. V skutočnosti zažívali to najdôležitejšie – boli v Kristovom náručí. Čítajme: „Nieto, teda, teraz už odsúdenia tých, čo sú v Kristovi Ježišovi a nechodia podľa tela, ale podľa ducha“ (Rímskym 8,1). Teda aj my musíme byť v Kristovi, ktorý riekol: „…Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo Mňa. A to povedal o Duchu…“ (Ján 7,38-39). Ak chceme, aby boli naše deti v náručí Kristovho Ducha, musia Ho spoznať už v nás tak, ako učeníci rozpoznali plnosť Ducha v diakonoch (Sk 6,3). To nie je fráza. To sa deje naozaj a ovplyvňuje to ľudí. Kto verí v diabla (po grécky to znamená „ohovárač“), ten šíri jedovaté klebety a smrtiacu lož. Kto verí v Krista, je plný oživujúceho Ducha a šíri lásku, vieru a nádej. A to celkom prirodzene, tak ako prirodzene vyteká voda z prameňa. Buďme takíto aj my!

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že Tvoje je Kráľovstvo a my môžeme byť v ňom, keď sme v Tebe. Odpusť nám, že sa od Teba odťahujeme, keď nás zvádza svet. Pokoruj nás, aby sme boli ako deti, čo ešte nemajú zásluhy ani dôvod na pýchu. Daj, aby sme jasne zažívali, čo znamená byť v Tebe. Amen.

Hospodinovo slovo je naozaj úprimné a všetky Jeho skutky sú pravdivé. Žalmy 33,4

Ježiš hovorí: Nebo a zem sa pominú, ale Moje slová sa nikdy nepominú. Matúš 24,35

Rímskym 6,19-23 :: Modlíme sa za: Svätý Jur (BaS)

16. nedeľa po Svätej Trojici

Židom 10,35-36(37-38)39

 35 Preto nestrácajte dôveru, lebo bude bohato odmenená. 36 Potrebujete vytrvať, aby ste plnením Božej vôle dosiahli prisľúbenie. (37 Veď už len celkom krátky čas a príde ten, čo má prísť, nebude meškať. 38 Avšak môj spravodlivý z viery bude žiť, ale kto odpadne, v tom nebude mať moja duša zaľúbenie.) 39 My však nie sme tí, ktorí ustupujú k záhube, ale ľudia viery k zachovaniu duše.

Deti Božie. Pre človeka je prirodzené, že chce vlastniť. Pre Boha je prirodzené, že chce dávať. Pán Boh dal Svojho Syna svetu a Pán Ježiš Kristus nám dal dôveru v nebeského Otca. Dôvera sa buduje vtedy, keď sa skúsenosť človeka cvičí trpezlivosťou a keď zažije naplnenie zasľúbení, ktoré Pán zanechal Svojim. Tak sa buduje dôvera, keď trpezlivosť a viera, poslušnosť a skúsenosť idú ruka v ruke. Ak sa poruší rovnováha v týchto vlastnostiach človeka, prichádza k zániku dôvery. Zánik dôvery môže byť pasívny, ale aj aktívny. Upozorňuje nás na to List Židom. Evanjelický preklad 35. verša hovorí: „Nestrácajte dôveru!“ Človek môže stratiť dôveru. Sklame sa, zažije niečo, čo ho poznačí, raní, ublíži mu. Celá jeho myseľ sa vtedy sústredí na znovuzískanie strateného zdravia, pokoja a harmónie, lebo človek chce mať, vlastniť niečo, čo mu je príjemné. Vnútorným bojom zahltená myseľ pozvoľna stráca dôveru v Boha. Človek vtedy nemá čas počúvať a hľadať Boha, lebo si myslí, že veci, ktoré sa pokazili, musí napraviť sám. No človek môže dôveru aj zahodiť. České preklady hovoria: „Nezahadzujte dôveru!“ To je už aktívne odmietnutie toho, čo nám ponúka Boh. Príčiny môžu byť tie isté, ale postojom k utrpeniu môže byť aj vzdor človeka. Vtedy človek aktívne odmieta Boha. Hnevá sa na Neho, zazlieva Mu svoje alebo cudzie nešťastie. Človek chce mať, Boh chce dať. Pamätajme na Toho, ktorý dáva a hovorí: „Nestrácajte (nezahadzujte) teda dôveru!“ Čaká ju veľká odmena. Lebo sme deti Božie.

Modlitba: Ježišu, ďakujem Ti, že si pôvodcom aj dokonávateľom viery. Odpusť mi, že ju niekedy strácam. Prosím Ťa, dokonávaj ju vo mne, nech Ti dôverujem a nasledujem Ťa za každých okolností. Amen.

Miluj svojho blížneho ako seba samého. Ja som Hospodin. 3.Mojžišova 19,18

No prišiel k nemu aj istý pocestný, Samaritán. Keď ho uvidel, prišlo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany olej a víno a obviazal mu ich. Potom ho vyložil na svoje dobytča, zaviezol do hostinca a postaral sa o neho. Lukáš 10,33-34

Ján 11,1(2)3.17-27(28-38a)38b-45 :: 2.Timoteovi 1,7-10 :: Náreky 3,22-26.31-32 :: Žalmy 114 :: Modlíme sa za: Svätoplukovo (DNS)